156. deň: Moskva a Kyjev sa navzájom vinia z útoku na väznicu s vojnovými zajatcami

22:37 Dvaja Američania, ktorí bojovali na Ukrajine na strane Kyjeva a padli ešte v júni do ruského zajatia, už nie sú držaní na samotke, ale delia sa spolu o väzenskú celu. Informovala o tom v piatok rodina jedného z nich. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP, pripomínajúcej, že podľa všetkého ide o vôbec prvých Američanov, ktorých zajali v bojoch na Ukrajine.

Američanov Alexa Druekeho a Andyho Huynha, ktorí v minulosti slúžili v americkej armáde, zajali začiatkom júna, kde sa ako dobrovoľníci zapájali do bojov na strane Kyjeva. Dlhšie boli nezvestní a ich rodiny o nich nemali informácie.

Drueke však nedávno telefonoval so svojou matkou. „Povedal, že ho spolu s Andym premiestnili do bežného väzenia, že už nie sú v samoväzbe, ale spolu teraz trávia 24 hodín denne,“ uviedla Lois Druekeová vo vyhlásení, ktoré teraz zverejnila Druekeho rodina. Podľa nej je s dvojicou Američanov v cele ešte tretí muž, ktorého meno jej syn však počas telefonátu nepovedal a ona nenaliehala, keďže sa bála, že by ich rozhovor mohli prerušiť.

21:23 Americké ministerstvo financií uvalilo v piatok sankcie na dvoch Rusov a na nich napojené štyri organizácie, ktoré obvinili z podporovania Kremľa v jeho destabilizačných operáciách, vrátane zasahovania do volieb v USA aj na Ukrajine. Informuje o tom agentúra Reuters.

Sankcionovanými jednotlivcami sú Alexandr Viktorovič Ionov a Natalia Valerievna Burlinovová. V prípade organizácií ide o Antiglobalizačné hnutie Ruska (AGMR) a ďalej firmy Ionov Transkontinental, STOP-imperializmu a Centrum pre podporu a rozvoj verejnej iniciatívy kreatívnej diplomacie (PICREADI).

Sankcionovaní jednotlivci a organizácie majú v USA zmrazený všetok majetok a americkým firmám je zakázané s nimi obchodovať či udržiavať akýkoľvek finančný styk. Ministerstvo spravodlivosti USA okrem toho oznámilo, že zmieneného Ionova obvinilo zo sprisahania, v rámci ktorého mali americkí občania konať „ako nelegálni agenti ruskej vlády“. Za to mu v prípade usvedčenia hrozí päťročné väzenie, uvádza agentúra AFP. (tasr)

20:44 Metropolita Epifanij, hlava ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, po masovom zavraždení ukrajinských zajatcov v Rusmi okupovanej Olenivke v Doneckej oblasti vyhlásil, že na útočníkov čaká medzinárodný súd v Haagu a nový Norimberský proces.

„Zneužívanie, mučenie, zabíjanie zajatých ukrajinských vojakov ruskými vrahmi duší je novým dôkazom toho, že ideológia ‚ruského sveta‘ by mala byť zakázaná, rovnako ako je zakázaný nacizmus a boľševizmus. Na rašizmus čaká medzinárodný súd v Haagu a nový Norimberg. Zlo musí byť odsúdené,“ uviedol Epifanij na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter. (sita)

20:00 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken absolvoval v piatok telefonický rozhovor so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Išlo o ich prvý kontakt od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu koncom februára. Blinken uviedol, že hovoril so svojím ruským náprotivkom o výmene väzňov či anexii ukrajinských území.

Čítajte viac Blinken telefonoval s Lavrovom. Bol to ich prvý kontakt od začiatku vojny

19:20 Ukrajinská vláda v piatok vymenovala bývalého veľvyslanca v Prahe Jevhena Perebyjnisa za námestníka ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Interfax-Ukrajina, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie predstaviteľa kabinetu vo Verchovnej rade Tarasa Meľnyčuka.

Perebyjnisa odvolal z Prahy ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 9. júla v rámci rotácie diplomatov. V ČR pôsobil Perebyjnis ako veľvyslanec päť rokov, v minulosti tam zastával nižšie diplomatické pozície.

V rozhovore pre Českú televíziu nedávno povedal, že za najvýraznejšie okamihy svojho pôsobenia v Prahe považuje obdobie po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

17:45 Poľský prezident Andrzej Duda v piatok telefonoval s najvyšším čínskym predstaviteľom Si Ťin-pchingom, pričom hlavnou témou rozhovoru bola vojna na Ukrajine. Duda po telefonáte napísal na sociálnej sieti Twitter, že s výsledkom rozhovoru je „veľmi spokojný“. Informuje o tom TASR podľa správy poľskej agentúry PAP.

Čínsky prezident podľa Dudu vyjadril jednoznačnú podporu štátnosti a územnej celistvosti Ukrajiny. Duda ho podľa PAP upozornil na potrebu zabrániť Rusku v jeho snahách vyvolať globálnu potravinovú krízu.

Úrad poľského prezidenta po rozhovore uviedol, že Si sa ponúkol spolupracovať s Poľskom na mierovom riešení rusko-ukrajinského konfliktu.

17:00 Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec oznámil, že upozornil generálnu prokuratúru na video zachytávajúce mučenie zajatého ukrajinského vojaka ruskými vojakmi. Chystá sa kvôli vojnovému zločinu tiež obrátiť na OSN, Európsky výbor proti mučeniu pri Rade Európy a Medzinárodný výbor Červeného kríža.

„Ako splnomocnenec ukrajinského parlamentu pre ľudské práva som sa obrátil na úrad generálneho prokurátora, aby preveril fakty ohľadom vojnového zločinu, porušujúceho ženevský dohovor (o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami),“ uviedol Lubinec. Zdôraznil, že mučenie je neospravedlniteľným zločinom, za ktorý páchateľ a veliteľ jeho jednotky musí niesť zodpovednosť.

Video, ktorého časť sa objavila na sociálnych sieťach, zachytáva ruského vojaka, ako nožom kastruje spútaného ukrajinského zajatca. Prokremeľský komentátor Vladimir Solovjov zapochyboval o pravosti záberu, keď video podľa neho nezachytáva krv a ani zajatec podľa jeho názoru nekričí dosť hlasno. Zajatec má však upchaté ústa.

„Vojnová hmla nepomôže katom vyhnúť sa trestu,“ prisľúbil na twitteri poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak.

Za porušovanie vojnových pravidiel hrozí na Ukrajine osem až desať rokov odňatia slobody a až doživotia, pokiaľ sú tieto činy sprevádzané vraždou. (pravda.com.u­a, čtk)

16:41 Keď popoludní 24. februára prvé ozbrojené vozidlá ruskej inváznej armády vošli do areálu bývalej jadrovej elektrárne v Černobyle, narazili na ukrajinskú jednotku, ktorá mala na starosti jeho obranu. Za menej ako dve hodiny 169 príslušníkov ukrajinskej Národnej gardy bez boja zložilo zbrane. Rusko ovládlo Černobyľ, kde sú uložené tony jadrového odpadu a ktorý je kľúčovým miestom pre postup na Kyjev.

Úspešná operácia v štýle blitzkriegu sa dramaticky líši od tvrdého odporu, ktorý Ukrajinci vo vyše päť mesiacov trvajúcom konflikte kladú Rusom na iných miestach. Agentúra Reuters zistila, že ruský úspech v Černobyle nebol dielom náhody, ale súčasťou dlhodobej operácie Kremľa s cieľom infiltrovať ukrajinský štát tajnými agentmi.

Čítajte viac Reuters: Ako Rusko rozprestrelo na Ukrajine sieť tajných agentov

16:37 Severné Macedónsko plánuje darovať Ukrajine nešpecifikovaný počet tankov zo sovietskej éry, keďže sa snaží modernizovať vlastnú armádu, aby spĺňala štandardy NATO. V piatok o tom informovalo severomacedónske ministerstvo obrany.

Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že Ukrajina dostane tanky patriace tankovému práporu, ktorý je v procese modernizácie. „Vzhľadom na túto situáciu a požiadavky ukrajinského ministerstva obrany vláda rozhodla, že určité množstvo týchto kapacít bude darované Ukrajine v súlade s jej potrebami,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Počet tankov ministerstvo obrany nešpecifikovalo. Uviedlo len, že patria k takzvanej tretej generácii hlavných bojových tankov zo 70. a 80. rokov minulého storočia, ktoré majú kompozitné pancierovanie a systémy riadenia paľby ovládané počítačom. (tasr, reuters)

16:07 Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková dúfa v skoré uzavretie kompenzačnej dohody s Gréckom, ktorej výsledkom bude dodanie až 100 gréckych obrnených transportérov BMP-1 sovietskej výroby na Ukrajinu.

Podobne ako v prípade Česka Nemecko navrhlo, že gréckej armáde ako kompenzácia daruje obrnených transportérov Marder (Kuna). Baerbocková to povedala v Aténach po stretnutí s gréckym ministrom obrany Nikosom Panajotopulosom.

Baerbocková je na návšteve v Aténach, kde sa už stretla s premiérom Kyriakosom Mitsotakisom. Neskôr popoludní odcestuje do Turecka. V Istanbule bude rokovať so šéfom tureckej diplomacie Mevlütom Çavuşogluom.

Obe strany si prezreli ponúkanú techniku. Grécko ale nechce svoje tanky na Ukrajinu dodať, kým za ne nedorazí náhrada z Nemecka. Systém kompenzačných dodávok vznikol krátko po ruskej invázii na Ukrajinu a spolková vláda o nich rokovala aj s Českom, Poľskom, Slovinskom a Slovenskom. Česká republika má napríklad výmenou za 20 sovietskych tankov T-72, ktoré poslala na Ukrajinu, dostať 15 nemeckých tankov Leopard 2, a to ešte tento rok. (čtk)

15:00 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok uviedol, že čoskoro požiada o presný čas na telefonát so svojím americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom. Témou ich prvého spoločného telefonického rozhovoru od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu má byť výmena väzňov.

Lavrov na tlačovej konferencii v Moskve uviedol, že rokovania o výmenách väzňov prebiehajú medzi Ruskom a USA od vlaňajšieho summitu v Ženeve, na ktorom sa stretli prezidenti oboch krajín.

Blinken v stredu uviedol, že Spojené štáty predložili Rusku „zásadný návrh“ týkajúci sa prepustenia amerických občanov Brittney Grinerovej and Paula Whelana, ktorú sú väznení v Rusku.

Podľa zdrojov Reutersu je Washington ochotný vymeniť týchto dvoch občanov za Viktora Buta – ruského obchodníka so zbraňami, ktorý bol v Spojených štátoch odsúdený na 25 rokov väzenia. Lavrov uviedol, že v súčasnosti sa obe strany – Moskva a Washington – dohadujú na čase telefonátu a že si počas neho vypočuje, čo mu chce jeho americký kolega povedať. (tasr, reuters)

14:45 Ukrajinský súd v piatok zmiernil trest ruskému vojakovi Vadimovi Šišimarinovi, ktorého 23. mája odsúdili na doživotie za zabitie neozbrojeného civilistu.

Čítajte viac Kyjev zmiernil trest ruskému vojakovi Šišimarinovi odsúdenému za zabitie civila

14:36 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v piatok prístav Čornomorsk na juhu Ukrajiny, aby dohliadol na naloženie prvej lode ukrajinským obilím určeným na vývoz.

Čítajte viac Zelenskyj dohliadal na naloženie prvej lode ukrajinským obilím určeným na vývoz

14:10 Francúzsky prezident Emmanuel Macron a saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán sa na rokovaniach v Paríži dohodli, že budú pracovať „na zmiernení následkov“ vojny na Ukrajine. Oznámil to v piatok Elyzejský palác.

„Prezident a korunný princ Saudskej Arábie zdôraznili potrebu ukončiť tento konflikt a zintenzívniť spoluprácu s cieľom zmierniť jeho dôsledky v Európe, na Blízkom východe a v okolitom svete,“ uvádza sa vo vyhlásení Macronovho úradu. Spolupracovníci prezidenta pred rokovaním naznačovali, že Macron plánuje vyzvať Saudskú Arábiu, aby zvýšila produkciu ropy a pomohla tým znížiť ceny ropy.

Vo vyhlásení sa výslovne nezmieňuje ropa ani plyn, ale uvádza sa v ňom, že Macron „podčiarkol dôležitosť pokračovania prebiehajúcej koordinácie so Saudskou Arábiou, pokiaľ ide o diverzifikáciu dodávok energie pre európske krajiny“. Západné mocnosti hľadajú nové zdroje energií, aby mohli byť kvôli vojne na Ukrajine menej závislé od Ruska. (tasr. afp)

13:45 Nemecká armáda dodá Ukrajine 16 mostných tankov typu Biber, ktoré sú schopné položiť provizórny most cez priekopy alebo rieky široké až 20 metrov. Prvých šesť vozidiel dostane Ukrajina na jeseň, ďalších desať budúci rok, uviedlo ministerstvo obrany podľa agentúry DPA.

Pásové vozidlá Biber majú s naloženým mostom dĺžku takmer 12 metrov a vážia 45 ton. Vďaka maximálnej hĺbke brodenia 1,6 metra dokážu pri kladení mostov prekonávať aj malé rieky a potoky. Nemecká armáda na svojom webe zdieľala video, na ktorom Biber položí most za menej ako 60 sekúnd.

13:25 Ukrajinská armáda poprela, že by bola podnikla útok na väznicu v meste Olenivka na východe Ukrajiny, pri ktorom podľa Ruska zahynulo najmenej 40 ukrajinských vojnových zajatcov.

„Ozbrojené sily Ukrajiny, ktoré plne dodržiavajú princípy a pravidlá medzinárodného humanitárneho práva, nikdy neostreľovali ani neostreľujú civilnú infraštruktúru – a už vôbec nie miesta, na ktorých sú pravdepodobne zadržiavaní ich kolegovia, vojnoví zajatci,“ uviedla ukrajinská armáda vo vyhlásení.

Zároveň z útoku obvinila Rusko. „Ruskí okupanti sa takýmto spôsobom snažia dosiahnuť svoje zločinecké ciele – obviniť Ukrajinu z páchania vojnových zločinov a zároveň zakryť mučenie zajatcov a popravy,“ uviedli ukrajinské ozbrojené sily.

13:10 Päť mŕtvych a sedem ranených si vyžiadal v piatok ruský útok na ťažkými zbraňami ostreľované ukrajinské mesto Mykolajiv, ležiace neďaleko frontovej línie. Oznámil to gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.

„Dnes strieľali na ďalšiu oblasť ležiacu v blízkosti zastávky verejnej dopravy,“ uviedol Kim.

Gubernátor najskôr informoval o štyroch obetiach útoku. Neskôr však tieto informácie aktualizoval a uviedol, že útok si vyžiadal päť obetí a sedem ranených, pričom na mieste stále zasahujú záchranári.

13:00 Od augusta budú chrániť vzdušný priestor Estónska, Litvy a Lotyšska opäť aj bojové lietadlá JAS 39 Gripen maďarských vzdušných síl, uviedlo maďarské ministerstvo obrany.

„Vplyvom rusko-ukrajinskej vojny má Pobaltie momentálne jeden z najcitlivejších vzdušných priestorov v Európe, kde naši vojaci pod velením NATO reprezentujú Maďarsko a maďarský národ pod maďarskou vlajkou a v maďarskej uniforme,“ povedal maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky na litovskej leteckej základni Šiauliai.

12:50 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok uviedol, že čoskoro požiada o presný čas na telefonát so svojím americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom. Témou ich prvého spoločného telefonického rozhovoru od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu má byť výmena väzňov.

Lavrov na tlačovej konferencii v Moskve uviedol, že rokovania o výmenách väzňov prebiehajú medzi Ruskom a USA od vlaňajšieho summitu v Ženeve, na ktorom sa stretli prezidenti oboch krajín.

12:21 Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl poprel útok na väznicu v Olenivke, pri ktorom podľa ukrajinských proruských separatistov zomrelo až 53 ukrajinských vojnových zajatcov. Vinia z neho naopak ruské sily.

Rusko sa tak podľa neho snaží Kyjev obviniť z vojnových zločinov a zároveň skryť mučenie a vraždy väzňov. Predstavitelia samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Moskva tvrdia, že ukrajinská armáda ostreľovala z amerických systémov HIMARS územia, ktoré na východe krajiny ovládajú povstalci, a zasiahla pritom väznicu, kde sa nachádzali zajatí ukrajinskí vojaci vrátane príslušníkov pluku Azov.

Počet obetí útoku sa líši podľa rôznych zdrojov, Moskva hovorí o 40 mŕtvych, teritoriálna obrana DĽR podľa agentúry TASS až o 53 mŕtvych, hlási aj desiatky ranených. Pôvodne hovorili o 40 mŕtvych. Podobné tvrdenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné bezprostredne nezávisle overiť. (čtk, tass)

11:52 Škótska vláda ubytovala utečencov z vojnou zmietanej Ukrajiny na výletnej lodi MS Victoria zakotvenej v prístave v Edinburghu. Prevažne ženy a deti sa nasťahovali na začiatku týždňa, už teraz sa ale množia sťažnosti na malé izby a morskú chorobu. Organizácie na pomoc utečencom preto nabádajú k hľadaniu iného riešenia.

Čítajte viac Škótsko ubytovalo ukrajinských migrantov na lodi, niektorí sa však sťažujú na morskú chorobu

10:30 Najmenej štyria ľudia zomreli, keď Rusko ráno kazetovými bombami ostreľovalo juhoukrajinský Mykolajiv, uviedol šéf Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Vo videu zverejnenom na Telegrame povedal, že strela dopadla vedľa zastávky mestskej hromadnej dopravy. Dodal, že sedem ľudí utrpelo zranenia.

Internetový portál Ukrajinska pravda uvádza, že ruské sily Mykolajiv kazetovými bombami ostreľovali dvakrát už v máji. Moskva popiera, že by jej jednotky kazetovú muníciu používali. Tá obsahuje submuníciu pre zvýšenie ničivého účinku. Spolu 110 štátov sa pripojilo k zákazu kazetovej munície podpisom dublinského dohovoru. Rusko, Ukrajina ani USA tento dohovor nepodpísali.

10:15 Hraničnými priechodmi prešlo vo štvrtok (28. 7.) 3 011 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 697 mužov, 1 777 žien a 537 detí. O dočasné útočisko požiadalo 130 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hranicu 2 855 osôb.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od vypuknutia vojny na Ukrajine, je 646 220. Počet udelených dočasných útočísk predstavuje 87 477. Zo Slovenska na Ukrajinu odišlo od začiatku vojny 402 587 osôb.

10:05 Spojené štáty a ďalších 37 krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vytvoria misiu expertov, ktorí posúdia situáciu v oblasti ľudských práv v Rusku, oznámil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.

Spomínané krajiny k tomuto kroku pristúpia na základe aktivácie tzv. Moskovského mechanizmu pre vyšetrovanie ľudských práv. Jeho aktivácia je odpoveďou na nedávne kroky, ktoré Rusko prijalo, aby obmedzilo slobodu prejavu a právo na pokojné zhromažďovanie sa. Ide tiež o reakciu na správy o mučení zadržiavaných osôb v Rusku, uviedol Price vo vyhlásení.

Misia po preskúmaní situácie zverejní svoju správu v septembri, uvádza ďalej Price.

9:54 Predstavitelia samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DNR) tvrdia, že ukrajinská armáda ostreľovala územie, ktoré na východe krajiny ovládajú, a zasiahla pritom väznicu v obci Olenivka. Pri útoku podľa nich zomrelo 40 ukrajinských zajatcov a ďalších 130 utrpelo zranenie.

V tejto trestaneckej kolónii sa nachádzajú ukrajinskí vojaci, vrátane príslušníka pluku Azov, poznamenala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Podľa servera Meduza tam separatisti držia niekdajších obrancov mariupoľských železiarní a oceliarní Azovstaľ.

Proruskí separatisti tvrdia, že pri ukrajinskom ostreľovaní zomrelo 40 vojnových zajatcov. „V noci udreli, pravdepodobne (zo systémov) HIMARS, na väznicu v Jelenovci (ukrajinský názov je Olenivka). Priamy zásah do baráku so zajatcami. Výsledkom je v tejto chvíli: 40 mŕtvych, 130 zranených,“ vyhlásil podľa BBC námestník ministra informácií DNR Daniil Bezsonov a dodal, že sa stále odpratávajú trosky a počty obetí sa môžu zvýšiť.

Kyjev sa zatiaľ nevyjadril. Podobné tvrdenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné bezprostredne nezávisle overiť.

9:40 Po ziskovom 1. polroku minulého roka sa francúzska automobilka Renault prepadla za prvých šesť mesiacov tohto roka do straty viac než 1,6 miliardy eur. Pod nepriaznivé výsledky sa podpísalo ukončenie aktivít firmy v Rusku po vypuknutí vojny na Ukrajine. Na druhej strane, vzhľadom na výsledky na iných trhoch spoločnosť zlepšila výhľad na celý rok. Informujú agentúry AFP, Reuters a portál RTTNews.

Čítajte viac Kto posledný zhasne svetlo? Automobilové firmy 'lámu nad Ruskom palicu'

Renault oznámil, že za prvých šesť mesiacov roka zaznamenal čistú stratu 1,66 miliardy eur. V 1. polroku minulého roka dosiahla pritom automobilka zisk 368 miliónov eur. Na druhej strane, prevádzkový zisk vzrástol o 160 % na 939 miliónov eur.

Renault, ktorý bol zo západných automobiliek najviac prepojený s ruským trhom, rozhodol v máji o predaji svojej ruskej pobočky Renault Russia aj 68-percentného podielu v najväčšej ruskej automobilke Avtovaz za symbolickú sumu. Automobilke sa však vyplatila zmena stratégie na ďalších trhoch, keď sa rozhodla presunúť pozornosť z počtu predávaných áut na predaj drahších prémiových vozidiel.

9:11 Kyjev za päť mesiacov vojny s Ruskom zaznamenal rekordný počet sobášov, uviedol na svojom webe denník Ukrajinska pravda. Od 24. februára, kedy ruské vojská zaútočili, do 23. júla bolo v hlavnom meste uzavretých 9 120 sobášov, vyplýva zo štatistík ukrajinského ministerstva spravodlivosti. V rovnakom období minulého roka sa vzalo 1 110 párov, informoval denník, ktorý nové údaje pripísal vplyvu vojny a vojnového stresu.

„Uvedomili sme si, že iba dnešok je skutočný, pretože to, čo sa stane zajtra, zostáva neznáme. Bezstarostné včerajšky sú preč. Z týchto dôvodov stále viac párov svadbu neodkladá, ale rýchlo sa rozhoduje uzavrieť sobáš,“ uvádza sa v správe ministerstva.

K nárastu počtu sobášov zrejme prispelo aj zjednodušenie úradných procedúr pre uzavretie manželstva počas vojny. Teraz je možné manželstvo uzavrieť na akomkoľvek oprávnenom úrade po celej krajine, zatiaľ čo predtým ženísi a nevesty museli čakať mesiac v mieste bydliska. Vojaci, policajti a zdravotníci (resp. vojačky, policajtky a zdravotníčky) môžu uzavrieť sobáš aj po internete, bez osobnej prítomnosti. Postačí doložiť potvrdenie vystavené veliteľom alebo vedúcim na mieste výkonu služby.

8:15 Ruský prezident Vladimir Putin môže vojnu na Ukrajine ukončiť kedykoľvek príkazom na stiahnutie svojich vojsk z územia susedného štátu. Uviedol to štátny tajomník rezortu zahraničia Martin Klus.

Aj keď by takýto scenár umožnil postupné uvoľnenie sankcií a začiatok obchodovania, Klus ho v tomto čase nepokladá za reálny. Sankcie však podľa neho postupne zhoršujú ekonomickú situáciu v Rusku. Za dobrú správu pokladá aj to, že Ukrajina vykazuje schopnosť brániť sa. „Je s tým spojená permanentná žiadosť Ukrajiny, aby sme ďalej dodávali vojenský materiál,“ pripomenul.

Štátny tajomník nepovažuje za pravdepodobné, aby sa v dohľadnej dobe vrátili ukrajinská a ruská strana k rokovaniam o ukončení. „Súvisí to najmä s tým, že predstavy Ruskej federácie o návrate k rokovaciemu stolu hovoria prevažne o tom, že musíme akceptovať status quo, ktorý nastal na bojisku,“ konštatoval. Dodal, že takáto východisková pozícia je pre Ukrajinu neprijateľná.

Ak by západná pomoc umožnila Ukrajine postupne vyrovnať vojenskú prevahu Ruskej federácie, prejsť do protiútoku a začať získavať niektoré územia späť, šancu na rozhovory by to podľa Klusa zvýšilo.

7:48 Britská vojenská rozviedka vo svojej rannej zvodke uviedla, že ruská súkromná Wagnerova armáda dostala na starosť určité úseky frontu rovnako ako jednotky regulárnej armády.

Ruské jednotky koncom minulého týždňa dobyli vuhlehirskú tepelnú elektráreň, ktorá bola predmetom bojov v uplynulých dvoch mesiacoch. V tejto oblasti boli nasadení aj žoldnieri z Wagnerovej armády. Teraz sa ruské sily snažia udržať iniciatívu a postupovať severozápadným smerom na Bachmut. Práve na obsadenie tohto mesta v Doneckej oblasti sa Rusi teraz budú zrejme sústrediť.

Britská vojenská rozviedka upozorňuje, že sa výrazne zmenila rola Wagnerovej skupiny. Tá sa po roku 2015 hlavne podieľala na misiách, ktoré nemali nič spoločné s veľkými operáciami ruskej armády, neskrývanými pred verejnosťou. Žoldnieri z Wagnerovej skupiny pôsobia aj v Sýrii, Iraku a mnohých krajinách Afriky. Podľa britských spravodajcov ich nasadenie na Ukrajine znovu ukazuje, že tvrdenia Moskvy, že táto súkromná skupina nie je napojená na ruský štát, nie sú pravdivé. „Jej úloha sa zmenila pravdepodobne kvôli tomu, že ruské ministerstvo obrany má zásadný nedostatok bojovej pechoty, ale tieto sily zrejme nebudú stačiť na to, aby priniesli významnú zmenu v smere, akým sa vojna vyvíja,“ uviedla britská rozviedka na twitteri.

7:28 Estónsko sa chystá znemožniť ruským občanom získanie dočasného povolenia na pobyt, ako aj víz na štúdium v tejto pobaltskej krajine. Oznámil to estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu, informuje denník The Guardian.

„Pokračovanie sankcií voči Rusku je nevyhnutné na zaistenie vytrvalého tlaku na túto krajinu. Ak sankcie pomôžu zastaviť ruskú agresiu, bude to mať pozitívny vplyv na našu vlastnú bezpečnosť,“ uviedol Reinsalu vo vyhlásení.

Čítajte viac Putinova vojna vyháňa ruské mozgy do Arménska

Povolené už v Estónsku nebude ani zamestnať na krátkodobý pracovný pomer Rusov či Bielorusov s povolením na pobyt, ktoré im bolo vydané v inej členskej krajine EÚ.

Cieľom tohto opatrenia je podľa ministra Reinsala, aby ruskí ani bieloruskí občania nemohli pomocou krátkodobých víz získaných v inej krajine obchádzať na nich uvalené sankcie.

The Guardian pripomína, že Bielorusko bolo Rusku pri invázii na Ukrajinu nápomocné tým, že ruským vojakom umožnilo zaútočiť na ňu zo svojho územia.

7:16 Sýrska loď naložená kradnutým obilím z Ukrajiny zakotvila v Libanone.

Čítajte viac V Tripolise kotviacu loď s kradnutým ukrajinským obilím zadržali

6:38 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval svet, priamo označil Rusko za štátneho podporovateľa terorizmu. Nikto na svete neinvestoval do terorizmu viac, než Rusko, povedal Zelenskyj vo videoposolstve v noci na piatok. TASR správu prevzala z agentúry DPA. Táto skutočnosť si podľa neho vyžaduje „právnu odpoveď na globálnej úrovni“, teda by malo byť Rusko uznané za „štátneho sponzora terorizmu“, spresnil.

Senátori v Spojených štátoch už pripravili príslušnú rezolúciu, rozhodnutie je však na americkom ministerstve zahraničných vecí, ktoré si vedie oficiálny zoznam štátov podporujúcich terorizmus. Na tomto zozname sú napríklad krajiny ako Sýria, Irán, Kuba a Severná Kórea a vzťahujú sa na nich prísne sankcie zo strany USA.

Zelenskyj v pravidelnom príhovore ďalej informoval aj o schôdzke so štábom najvyššieho velenia ukrajinských ozbrojených síl, píše DPA. Rokovalo sa okrem iného o pripravenosti zbraní i nasadení obranného plánu Ukrajiny.

Rusko vo štvrtok podľa Zelenského pokračovalo „v sérii strategicky nezmyselných a brutálnych útokov“ na východoukrajinský región Donbas.

Štyrikrát zaznel letecký poplach v prvej polovici dňa aj v metropole Kyjev.

Ukrajina vo štvrtok prvýkrát oslavovala svoj Deň štátnosti, pripomína DPA. „Bol som šťastný, keď som videl, koľko ľudí si tento sviatok vzalo k srdcu a blahoželalo k nemu, smialo sa a bolo na Ukrajinu hrdých,“ povedal Zelenskyj.

S novým štátnym sviatkom i s Dňom nezávislosti, ktoré zaznamená 24. augusta a ktorý Zelenskyj vyhlásil minulý rok, Ukrajina vzdoruje ruským tvrdeniam, že nie je žiadnym ozajstným štátom, ale umelým výtvorom, konštatuje DPA.

6:18 Časopis Vogue o Olene Zelenskej hovorí ako o tvári konfliktu, ktorá svetu ukázala utrpenie občanov.

Čítajte viac BBC: Fotografie Oleny Zelenskej v časopise Vogue rozpútali debaty

6:00 Ruské sily sa na východe Ukrajiny snažia využiť drobné územné zisky z posledných dní a tlačia sa v smere na mesto Bachmut. Postup na neďaleký Siversk naopak viazne a neuspel ani obmedzený pokus o protiútok v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Vo svojej pravidelnej analýze to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Ruské jednotky koncom minulého týždňa dobyli vuhlehirskú tepelnú elektráreň, ktorá bola predmetom bojov v uplynulých dvoch mesiacoch. Teraz sa snažia udržať iniciatívu a postupovať severozápadným smerom na Bachmut. Sústredia sa zrejme na obsadenie tohto mesta v Doneckej oblasti.

„Zostáva nepravdepodobné, že by ruské sily zabrali samotný Bachmut, napriek pokračujúcemu postupu v tomto smere,“ uviedol ISW. Podľa neho doterajšie pokusy o dobytie severnejšie položeného Siversku zlyhávajú, a mohli by preto stratiť na intenzite.

Ruské sily sa vo štvrtok pokúsili o obmedzenú ofenzívu na južnej časti frontu, podľa generálneho štábu ukrajinskej armády však skončila neúspechom. V Chersonskej oblasti, ktorej oslobodenie deklaruje ukrajinské velenie ako jednu zo svojich súčasných priorít, Rusi zrejme čelia územným stratám, myslí si ISW.

Inštitút spomína ukrajinského generála Oleksija Gromova, podľa ktorého Rusko sťahuje do oblasti posily z Charkovskej a Luhanskej oblasti na východe krajiny. Ruská armáda sa tiež pokúša udržať svoje logistické trasy, aby mohla zásobovať vojakov na severnom brehu Dnepra. Ukrajinské delostrelectvo v uplynulých dňoch poškodilo najmenej tri mosty cez najväčšiu ukrajinskú rieku, namiesto poničeného Antonivského mosta v Chersone teraz funguje prívoz.