159. deň: Na Ukrajinu dorazili raketomety z Nemecka a USA, Moskva posilňuje južné krídlo

22:47 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že v súčasnosti je ešte „príliš skoro“ na vyvodzovanie záverov a oslavu po tom, čo z ukrajinského prístavu Odesa vyplávala loď s nákladom ukrajinských obilnín na základe dohody sprostredkovanej Tureckom a OSN.

„V tejto chvíli je ešte priskoro vyvodzovať akékoľvek závery a čokoľvek predpovedať,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve. „Počkajme a uvidíme, ako bude dohoda fungovať a či bude skutočne zaručená bezpečnosť,“ dodal.

Päťmesačná blokáda vývozu z vojnou zničenej Ukrajiny – jedného z najväčších svetových exportérov obilia – prispela k prudkému nárastu cien potravín, čo obzvlášť tvrdo zasiahlo najchudobnejšie krajiny sveta, pripomína AFP.

Nákladná loď Razoni, ktorá v pondelok vyplávala z Odesy, sa plaví pod vlajkou Sierry Leone, je naložená kukuricou a smeruje do Libanonu.

21:49 Spojené štáty oznámili novú dodávku zbraní pre Ukrajinu. Jej súčasťou bude munícia pre salvové raketomety a delostrelecké zbrane.

Nový balík bezpečnostnej pomoci v celkovej hodnote 550 miliónov dolárov bude „obsahovať ďalšiu muníciu pre vysoko mobilné pokročilé raketové systémy známe ako HIMARS, ako aj muníciu“ pre delostrelectvo, povedal novinárom hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. Hodnota vojenskej pomoci USA pre Ukrajinu od nástupu prezidenta Joea Bidena do funkcie tak presiahne osem miliárd dolárov, dodal Kirby.

„S cieľom splniť vyvíjajúce sa požiadavky na bojisku budú Spojené štáty naďalej spolupracovať so svojimi spojencami a partnermi, aby poskytli Ukrajine kľúčové spôsobilosti,“ uviedlo vo vyhlásení americké ministerstvo obrany.

21:08 Francúzsko bude Ukrajinu naďalej podporovať v boji proti ruskej agresii. V pondelok to uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron v príspevku na sociálnej sieti Twitter po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ich telefonát trval hodinu a pol, cituje americká televízia CNN vyhlásenie Elyzejského paláca.

„Ukrajina sa bráni ruskej agresii. Musí byť schopná naďalej odolávať. Prezidenta Zelenského som uistil, že budeme pokračovať v poskytovaní podpory,“ napísal Macron na Twitteri.

„Ruské jednotky musia vedieť, že vojnové zločiny, ktoré spáchali na Ukrajine, neostanú nepotrestané“, uviedol francúzsky prezident v reakcii na minulotýždňový útok na väznicu v meste Olenivka na východe Ukrajiny.

Macron v rozhovore so Zelenským privítal vyplávanie lode s ukrajinským obilím z prístavu Odesa. „Naznačil tiež, že európske snahy o vývoz ukrajinského obilia po súši a rieke budú pokračovať,“ napísal Elyzejský palác.

20:35 Jadrová vojna by nemala víťaza a nikdy by nemala byť rozpútaná, uviedol ruský prezident.

Čítajte viac Jadrová vojna by nemala víťaza, tvrdí Putin. Blinken: Strašíte svet

20:13 Holandský pivovarnícky gigant Heineken oznámil, že v druhej polovici tohto kalendárneho roka plánuje dosiahnuť dohodu o predaji ruských aktív v celkovej hodnote 475 miliónov eur. Heineken o tom informoval v pondelok na svojom webe vo finančnej správe spoločnosti za prvý polrok 2022.

"Dňa 28. marca Heineken oznámil svoje rozhodnutie odísť z Ruska. Robíme významný pokrok, aby sme zabezpečili riadny prevod našej firmy na nového vlastníka v úplnom súlade s medzinárodným a miestnym právom a očakávame, že dosiahneme dohodu v priebehu druhej polovice tohto roka,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Firma koncom marca informovala, že podnikanie v Rusku „v terajšom prostredí už nie je udržateľné ani životaschopné“ a výsledkom bolo to, že sa rozhodla odísť z Ruska. Heineken vtedy zároveň oznámil, že bude vyplácať mzdy svojim 1800 zamestnancom v Rusku do konca tohto roka.

19:24 Ukrajina dostala od Spojených štátov a Nemecka ďalšie sofistikované raketové systémy. V pondelok to uviedol ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v príspevku na sociálnej sieti Twitter, informuje agentúra AFP.

Reznikov uviedol, že od Spojených štátov dostali ďalšie štyri salvové raketomety HIMARS. Potvrdil aj nemeckú dodávku salvových raketometov MARS II. Šéf ukrajinského rezortu obrany pri tejto príležitosti poďakoval svojej nemeckej kolegyni Christine Lambrechtovej. „Naši delostrelci pozdravujú našich nemeckých partnerov,“ napísal na Twitteri. Raketomety MARS II sú tretí typ sofistikovaného raketového systému, ktorý Ukrajina získala na boj proti ruským inváznym jednotkám, píše AFP.

Reznikov poďakoval aj prezidentovi Joeovi Bidenovi a americkému ministrovi obrany Lloydovi Austinovi za posilnenie ukrajinskej armády. „Ukázali sme sa ako šikovní operátori tejto zbrane. Zvuk salvy HIMARS sa stal najväčším hitom tohto leta v prvej línii!“ dodal.

Spojené štáty prisľúbili Ukrajine dodávku 20 salvových raketometov HIMARS. Reznikov v júli Washington požiadal o viac takýchto zbraní. Na efektívnu protiofenzívu proti ruským inváznym jednotkám je podľa jeho slov potrebných najmenej 100 HIMARS-ov.

V júli požiadal aj o rakety s dlhším doletom, čím by ukrajinská armáda odrezala ruské jednotky od podpory zo zázemia. Bidenova administratíva však Kyjevu muníciu s dlhším doletom odmietla dodať pre obavy, že by ju ukrajinská armáda použila aj proti cieľom na ruskom území, pripomína AFP.

19:01 Ukrajinská armáda uviedla, že útokom salvovým raketometom spôsobila podstatné škody skladu ruských síl v Chersonskej oblasti. Poradca šéfa civilno-vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Serhij Chlan pre ukrajinskú televíziu povedal, že „včera bol na okraji mesta Skadovsk zničený ďalší sklad munície a vojenského vybavenia, ktoré nepriateľ dopravil z Krymu". Mesto Skadovsk sa nachádza na pobreží Čierneho mora približne 80 kilometrov od najbližšej ukrajinskej frontovej pozície. Informuje o tom portál CNN.

Čítajte viac Zničte HIMARS-y, prikazuje Šojgu. Pre Rusov sú postrachom

„Bodom obratu vo vojenských operáciách v chersonskom smere nastal pred viac ako dvomi týždňami vďaka systému HIMARS, ktorý nám umožnil začať likvidáciu skladov v zázemí nepriateľa," dodal Serhij Chlan.

18:50 „Doposiaľ sme mali mimoriadne šťastie. Avšak šťastie nie je stratégia. Nie je ani štítom pred geopolitickým napätím,“ povedal Ggenerálny tajomník OSN.

Čítajte viac Guterres: Ľudstvo je jedno nedorozumenie od jadrovej vojny

18:35 To, čo Ukrajina zažíva počas súčasnej ruskej invázie, je porovnateľné s tým, čo Poľsko prežilo počas druhej svetovej vojny. Poľský prezident Andrzej Duda to povedal počas návštevy výstavy záberov z Mariupola a Varšavy, informuje agentúra DPA.

„Čo sa stalo tu vo Varšave počas druhej svetovej vojny, keď Nemci bezohľadne vyvraždili civilné obyvateľstvo hlavného mesta, sa podobá na bezohľadnosť ruskej agresie na Ukrajine,“ povedal Duda. „Aké podobné sú obrázky, aká identická je beštialita tých, ktorí zabíjajú, ktorí ničia,“ dodal. Tým, ktorí sú zodpovední za vojnové zločiny, by podľa poľského prezidenta nemalo byť dovolené odísť bez trestu.

„Je dnes povinnosťou civilizovaného sveta, aby boli zriadené tribunály a zločiny boli zúčtované,“ dodal Duda s tým, že páchatelia sa dajú často ľahko identifikovať.

Poľsko si 1. augusta pripomína začiatok Varšavského povstania proti nemeckej okupácii v roku 1944. Do bojov sa zapojilo asi 45.000 často neozbrojených povstalcov. Povstanie naplánované na niekoľko dní sa predĺžilo na viac ako dva mesiace, až kým ho nacisti krvavo nepotlačili. Zámerom bolo oslobodiť Varšavu ešte pred príchodom Červenej armády a znemožniť ustanovenie komunistickej vlády orientovanej na Stalina. Aj preto Červená armáda zastavila svoj postup na rieke Visla a povstanie nepodporila bojovými operáciami.

Čítajte viac Z fotografie z Mariupola s mladíkom zahaleným do ukrajinskej vlajky je virál

Počas bojov v meste zahynulo asi 18.000 povstalcov a 25.000 utrpelo zranenia. Medzi civilným obyvateľstvom dosiahli straty asi 180.000 mŕtvych. Po potlačení povstania muselo asi pol milióna obyvateľov, ktorí prežili, odísť preč a Varšavu nacisti zrovnali so zemou.

17:58 Ruskí poslanci predložili návrh zákona, ktorý by zakázal adopcie ruských detí občanmi krajín považovaných Moskvou za „nepriateľské“. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

„Posielať naše deti na výchovu do ’nepriateľských krajín’ je ranou pre budúcnosť krajiny,“ napísali autori návrhu. V prípade schválenia by rozšíril zákon z roku 2012, ktorý zakázal adoptovať ruské deti rodinám z USA.

Rusko rozšírilo zoznam tzv. nepriateľských krajín v reakcii na sankcie, ktoré proti nemu zaviedli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu z konca februára. Do zoznamu patria všetky členské štáty Európskej únie, ako aj Spojené štáty, Británia, Austrália, Kanada, Nový Zéland, Japonsko a Južná Kóreu.

V návrhu zákona zverejnenom Štátnou dumou sa uvádza, že zákaz adopcií by sa v budúcnosti mohol zrušiť pre občanov tých krajín, ktoré by prestali vykonávať „nepriateľské činy“ voči Ruskej federácii.

Po prijatí zákona o zákaze adopcií americkými rodinami sa počet ruských detí, ktoré adoptovali zahraničné rodiny, výrazne znížil. Podľa štátnej tlačovej agentúry TASS to bolo 2604 detí v roku 2012, v roku 2019 už len 240, priblížila AFP.

16:45 Moskva uvalila sankcie na ďalších 39 britských predstaviteľov, ktorí sa vraj podieľajú na „démonizácii Ruska“ a snahách o jeho medzinárodnú izoláciu. Informovalo o tom ruské ministerstvo zahraničia. Na sankčnom zozname nanovo figuruje napríklad bývalý premiér David Cameron či líder labouristickej opozície Keir Starmer.

„Bolo rozhodnuté zaradiť na ruský zoznam nežiaducich osôb viacero britských politikov, podnikateľov a novinárov, ktorí prispievajú k nepriateľskému kurzu Londýna zameranému na démonizáciu našej krajiny a jej medzinárodnú izoláciu,“ uvádza sa vo vyhlásení ruskej diplomacie.

Na zozname sa nachádzajú aj námestníčka ministra dopravy Wendy Mortonová, ministerka financií a hospodárstva škótskej vlády Kate Forbesová, komentátor denníka The Times David Aaronovitch či redaktor vojnového spravodajstva denníka The Guardian Dan Sabbagh.

Podľa agentúry AFP teraz Rusko oficiálne odopiera vstup do krajiny viac ako 250 britským činiteľom.

16:10 Ukrajinská armáda tvrdí, že niektoré sily, ktoré Rusko nasadzuje na posilnenie svojho južného krídla, pochádzajú z oblasti Donbasu. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na hovorkyňu ukrajinského južného veliteľstva Nataliu Humeňukovú. „Máme informácie o posilách z Krymského polostrova, máme informácie o pokusoch o premiestnenie z východného smeru,“ povedala Humeňuková a dodala, že juh Ukrajiny zostáva pre Moskvu prioritou.

Ukrajinská rozviedka taktiež získala informácie, že Rusko niektorých vojakov presúva z Doneckej oblasti. „Pred dvoma týždňami Rusko stiahlo taktické skupiny výsadkových jednotiek z Doneckej oblasti a presunulo ich do okupovaného Chersonu. Rusko tiež presúva jednotky zo svojho východného vojenského okruhu, ktoré boli nasadené pri útoku na Slavjansk,“ uviedla rozviedka na Telegrame.

16:00 Najmenej traja civilisti za uplynulých 24 hodín zomreli a ďalších 16 utrpelo zranenia pri ruskom bombardovaní Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to v pondelok úrad ukrajinského prezidenta. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko zopakoval rozhodnú výzvu na evakuáciu všetkých civilistov, najmä 52-tisíc detí, ktoré sú stále v regióne.

V Charkove na severovýchode Ukrajiny boli pri ruskom ostreľovaní v pondelok ráno zranení dvaja ľudia. Jeden človek utrpel zranenie, keď čakal na zastávke na autobus, ďalší bol zranený pri výbuchu projektilu neďaleko obytnej budovy.

Pri nočnom bombardovaní viacerých budov v juhoukrajinskom meste Mykolajiv ruské sily zničili urgentný príjem nemocnice. Požiar, ktorý po bombardovaní vypukol, zničil zásielku humanitárnej pomoci, ktorá obsahovala lieky a potraviny.

15:35 Ukrajinskej armáde sa podarilo opätovne dobyť viac ako 40 obcí v strategicky dôležitej Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Oznámil to v pondelok tamojší šéf ukrajinskej regionálnej správy Dmytro Butrij.

„Dnes sa nám podarilo deokupovať 46 obcí v Chersonskej oblasti,“ uviedol Butrij vo vysielaní ukrajinskej štátnej televízie. Zároveň povedal, že niektoré z dobytých obcí sú z 90 percent zničené a aj v súčasnosti sú neustále ostreľované.

Podľa Butrija sa väčšina dobytých obcí nachádza na severe oblasti, pričom Ukrajine sa podarilo opätovne dobyť aj niekoľko obcí na juhu v blízkosti čiernomorského pobrežia a ťažko ostreľovaného mesta Mykolajiv.

14:45 Okrem nemeckých MARS-ov dostala Ukrajina aj ďalšie štyri americké systémy HIMARS, oznámil ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. „Štyri ďalšie HIMARS-y prišli,“ dodal Reznikov a poďakoval americkým partnerom. „Preukázali sme, že vieme túto zbraň šikovne nasadzovať. Zvuk štartujúcich rakiet HIMARS sa stal v popredných pozíciách špičkovým hitom tohto leta,“ dodal.

Západné raketomety sa vyznačujú väčšou presnosťou a dlhším dostrelom ako zbrane sovietskej konštrukcie, ktorými Ukrajina predtým disponovala. Nové zbrane umožnili ukrajinským jednotkám zasahovať predtým nedosiahnuteľné ruské ciele, pripomenula agentúra Reuters.

13:55 Nemeckom darované delostrelecko-raketové systémy MARS II už dorazili na Ukrajinu. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.

„Ďakujem Nemecku a osobne mojej kolegyni, ministerke obrany Christine Lambrechtovej, za tieto systémy. Naši delostrelci pozdravujú našich nemeckých partnerov,“ napísal na sociálnej sieti Twitter.

MARS II má podobný dosah ako americký systém HIMARS. Má väčšiu kapacitu rakiet, až dvanásť namiesto šiestich, ale o niečo menšiu manévrovateľnosť. Nemecko uviedlo, že daruje tri z týchto systémov, ale nie je jasné, koľko ich bolo odovzdaných ukrajinským silám.

13:50 Spojené kráľovstvo odovzdá ukrajinským námorným silám dve protimínové lode. Referuje o tom web Suspiľne Media s odvolaním sa na ukrajinského veľvyslanca v Londýne Vadyma Prystajka. Ten povedal, že skupina ukrajinských námorníkov už prechádza výcvikom na obsluhu lodí.

„Veľká Británia naďalej podporuje Ukrajinu v konfrontácii s ruskými útočníkmi, vrátane prípravy na odovzdanie niekoľkých vojnových lodí našej krajine. Nedávno som jednu z nich navštívil,“ povedal Prystajko a dodal, že Spojené kráľovstvo môže v budúcnosti presunúť na Ukrajinu i ďalšie lode.

„Po začatí totálnej vojny na Ukrajine sa naše priority posunuli – potrebujeme protimínové lode. Dve je počiatočný počet, s ktorým momentálne pracujeme. Sú to bojové lode, ktoré slúžia námorným silám Jej Veličenstva,“ dodal ukrajinský veľvyslanec.

13:45 Európska komisia uvoľnila prvú polovicu, a teda 500 miliónov eur, z novej makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu. Druhú tranžu 500 miliónov eur vyplatí v utorok 2. augusta.

Táto miliardová makrofinančná pomoc, ktorá má podobu dlhodobých úverov za veľmi výhodných podmienok, je súčasťou úsilia Európskej únie (EÚ) pomôcť Ukrajine vysporiadať sa s bezprostrednými finančnými potrebami po nevyprovokovanej a neopodstatnenej agresii Ruska. Je prvou časťou mimoriadneho balíka makrofinančnej pomoci vo výške do 9 miliárd eur, ktorý EK oznámila v máji a Európska rada podporila v júni. So spomenutou miliardou EÚ už poskytla Ukrajine od začiatku vojny pomoc v objeme 2,2 miliardy eur.

13:30 Kremeľ privítal vypravenie prvého plavidla s ukrajinskými obilninami z juhoukrajinského prístavu Odesa, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Ako informovala agentúra AFP, podľa Peskova je „je to dobrá príležitosť otestovať účinnosť mechanizmov, ktoré boli dohodnuté na rokovaniach v Istanbule“, kde boli 22. júla za účasti OSN, Ruska, Turecka a Ukrajiny podpísané dva dokumenty o vytvorení koridoru na vývoz obilnín z troch prístavov na ukrajinskom území – z Čornomorska, Odesy a Južného.

12:45 Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry Interfax oznámilo, že ruské sily zničili na predmestí Odesy vypúšťacie zariadenia protilodných striel Harpoon a v Charkove zásahom vysoko presných zbraní zničili dve vypúšťacie zariadenia amerických raketometov HIMARS. Ukrajinskí vojaci podľa servera RBK-Ukrajina tvrdia, že Rusi v nedeľu vypálili z Krymu dve rakety Iskander na Odesu, kde miestne úrady hlásili, že bol zasiahnutý lom. Ostreľovanie Charkova si vyžiadalo dvoch zranených, uviedla agentúra Ukrinform.

Údaje znepriatelených strán o stratách protivníka nemožno vo vojnových podmienkach overiť z nezávislých zdrojov.

12:40 Ruský vicepremiér Marat Chusnullin predstavil plány na obnovu prístavného mesta Mariupoľ na juhu Ukrajiny, ktoré bolo pred dobytím ruskými jednotkami celé týždne obliehané a ostreľované.

Tento plán obnovy je súčasťou širšieho úsilia Moskvy získať podporu v ukrajinských regiónoch, ktoré po invázii na územie Ukrajiny ovládlo Rusko, približuje agentúra AFP.

Chusnullin v rozhovore pre ruskú televíziu RBK uviedol, že prvé bytové domy a objekty celospoločenského charakteru, ktoré sa už stavajú, budú hotové do jesene. Dodal, že už budú postavené aj prvé nemocnice. Avizoval i výstavbu strediska ministerstva pre mimoriadne situácie. Plánuje sa aj obnova historického centra Mariupoľa, pričom sa zrekonštruujú všetky budovy, ktoré neboli úplne zničené ruským ostreľovaním.

12:10 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba označil za „úľavu pre celý svet“ skutočnosť, že z prístavu v Odese vyplávala ráno vôbec prvá loď s nákladom ukrajinských obilnín.

„Deň úľavy pre celý svet, obzvlášť pre našich priateľov na Blízkom východe, v Ázii a Afrike, že prvá (loď) ukrajinského obilia opúšťa Odesu po mesiacoch ruskej blokády. Ukrajina bola vždy spoľahlivým partnerom – a takým aj zostane, ak bude Rusko rešpektovať svoju časť dohody,“ uviedol Kuleba na Twitteri.

11:45 Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) oznámil, že zatiaľ nedostal povolenie na návštevu väznice vo východoukrajinskom meste Olenivka, kde v piatok počas raketového útoku prišlo o život niekoľko desiatok ukrajinských vojnových zajatcov.

„Rodiny musia urýchlene dostať odpovede na otázky, čo sa stalo ich najbližším. Zúčastnené strany musia urobiť všetko, čo je v ich silách, vrátane nezávislého vyšetrovania, aby odhalili fakty o tom útoku,“ uviedol vo svojom vyhlásení Červený kríž.

Proruskí separatisti uviedli, že v dôsledku ukrajinského ostreľovania zomrelo v olenivskej väznici 53 ukrajinských zajatcov, ktorí boli zajatí počas bojov o mesto Mariupol. Túto informáciu neskôr potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany. Ukrajinská armáda však tieto obvinenia poprela a vyhlásila, že za útokom stojí ruská armáda.

Čítajte viac 156. deň: Moskva a Kyjev sa navzájom vinia z útoku na väznicu s vojnovými zajatcami

11:30 Ruský reformátor Anatolij Čubajs, ktorý sa pre vojnu na Ukrajine vzdal postu poradcu v Kremli, bol hospitalizovaný v Európe so zriedkavou poruchou imunity napadajúcou nervový systém.

Čítajte viac Bývalého Putinovho poradcu a otca ruskej privatizácie hospitalizovali. Je za tým otrava?

11:15 Z Odesy vyplávala prvá loď s ukrajinským obilím. Vývoz obilia, doteraz zablokovaného v prístavoch, prinesie ukrajinskej ekonomike aspoň miliardu dolárov a umožní poľnohospodárom naplánovať siatie na budúci rok, uviedol ukrajinský minister dopravy Oleksandr Kubrakov. Na vyplávanie podľa ministra čaká ďalších 16 lodí, ktoré v ukrajinských prístavoch uviazli po ruskom útoku z 24. februára. Tieto plavidlá by podľa Reuters mohli prepraviť na 580 000 ton ukrajinského obilia.

Loď Razoni, plaviaca sa pod vlajkou Sierry Leone, podľa Kubrakova pláva koridorom označeným OSN a Tureckom za bezpečný, s nákladom 26 000 ton kukurice. Podľa predchádzajúcich informácií je cieľom nákladného plavidla Libanon.

10:50 Úrady Kyjevskej oblasti považujú stále za nezvestných asi 300 ľudí, o ktorých nie sú správy od jari, keď tento región obsadili ruské jednotky. Podľa britského denníka The Guardian o tom informoval náčelník polície Kyjevskej oblasti Andrij Nebytov.

V príspevku zverejnenom v pondelok na aplikácii Telegram Nebytov dodal, že bližšie neznámy počet ukrajinských občanov bol zavlečený do Bieloruska. Uviedol, že podľa výpovedí očitých svedkov ide o obyvateľov miest Hostomeľ, Buča a Irpiň, ktorých tam predtým zajali ruské jednotky.

Nebytov informoval, že neidentifikovaných zostáva 216 tiel, ktoré sa našli v oblasti po stiahnutí ruských jednotiek. Dodal, že z tiel boli odobraté vzorky tkanív na analýzu DNA, a vyjadril nádej, že vďaka spolupráci s príbuznými sa podarí tieto osoby identifikovať.

10:30 Ukrajinský vojenský analytik Oleh Ždanov podľa agentúry AP poznamenal, že zintenzívnením útokov na juhu Ukrajiny Kyjev donútil Rusko, aby rozložilo svoje sily.

„Ruské vojenské velenie bolo postavené pred dilemu: pokúsiť sa presadiť ofenzívu v Doneckej oblasti alebo vybudovať obranu na juhu,“ vysvetlil Ždanov. Dodal, že pre ruské jednotky bude „ťažké plniť obe úlohy súčasne dlhý čas.“

Poznamenal, že namiesto toho, aby sa Ukrajinci pokúsili o masívnu, totálnu protiofenzívu, snažia sa podkopať ruskú armádu na juhu sériou úderov na jej muničné a palivové sklady a iné významné objekty.

Čítajte viac Analýza: Rusko zrejme presunie časť jednotiek zo severu Donbasu na juh Ukrajiny

10:10 Ukrajinské sily od začiatku ruskej invázie už zabili okolo 41 030 ruských vojakov, zničili 1 768 tankov, 4 011 obrnených vozidiel, 932 diel, 259 raketometov, 117 protileteckých zbraní, 223 lietadiel, 190 vrtuľníkov, 736 dronov, 174 striel s plochou dráhou letu, 15 plavidiel, 2912 áut a cisterien a 82 kusov špeciálnej techniky, odhadol Ukrajinský generálny štáb.

Údaje znepriatelených strán o stratách protivníka nemožno vo vojnových podmienkach overiť z nezávislých zdrojov.

9:45 Ruské vojská obnovili pozemné útoky severozápadne a juhozápadne od Iziumu na východe Ukrajiny. Možno vytvárajú podmienky pre útočnú operáciu ďalej na západ Charkovskej oblasti, alebo priamo na Charkov, upozornil americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). „Ruské sily už mesiace držia pozície pri mestách Balaklija a dedine Velyka Komyšuvacha a tieto dve miesta môžu využiť ako nástupištia pre útočné operácie,“ usúdili experti. Rusi podľa ich názoru sotva dokážu dobyť Charkovskú oblasť či priamo Charkov, druhé najväčšie ukrajinské mesto, vzhľadom na pomalosť postupu v Donbase a k pretrvávajúcim problémom s formovaním síl a ich zásobovaním. Útoky však môžu podľa ISW poslúžiť na odvrátenie protiútoku ukrajinských vojsk.

9:00 Hraničnými priechodmi v nedeľu (31. 7.) prešlo 3 617 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 840 mužov, 1 927 žien a 850 detí. O dočasné útočisko požiadalo 14 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hranicu 4 114 osôb.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od vypuknutia vojny na Ukrajine, je 656 936. Počet udelených dočasných útočísk predstavuje 87 636. Zo Slovenska na Ukrajinu odišlo od začiatku vojny 414 340 osôb.

8:32 Z Odesy v pondelok ráno vyplávala prvá loď s ukrajinským obilím v rámci dohody, ktorú 22. júla uzavreli Ukrajina, Rusko, Turecko a OSN. Uviedla to turecká mutácia stanice CNN. Správu neskôr potvrdilo aj turecké ministerstvo obrany. Podľa ukrajinského ministerstva dopravy loď mala vyplávať okolo 08:15 SELČ. Podľa predchádzajúcich informácií je cieľom nákladného plavidla Libanon.

Podľa tureckého ministerstva obrany nákladná loď Razoni smeruje do Libanonu, ktorý patrí medzi krajiny najviac závislé od dodávok obilia z východnej Európy. Na palube je podľa monitorovacieho centra v Istanbule 26 000 ton obilia. Do tureckých vôd má loď doraziť v utorok.

Kvôli ruskej agresii je v ukrajinských prístavoch podľa Kyjeva zablokovaných na 20 až 25 miliónov ton obilia. Niektoré prístavy zamínovali ukrajinské jednotky kvôli obavám z vylodenia ruských jednotiek, prepravnú trasu ohrozujú aj operácie ruského námorníctva.

Na konci júla sa strany dohodli na podmienkach obnovy prepravnej trasy cez Čierne more. V Istanbule bolo vytvorené monitorovacie centrum, ktoré má dohliadať na plnenie týchto podmienok. Ukrajina patrí medzi hlavných svetových exportérov obilia, od týchto dodávok sú závislé niektoré chudobnejšie krajiny v Afrike a od Blízkeho východu.

8:03 Ruské jednotky v posledných dňoch pokračovali v snahe o „taktické útoky“ smerom na ukrajinské mesto Bachmut a darilo sa im postupovať, avšak iba pomaly. Vo svojom rannom hlásení o vývoji bojov na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany. Rusi podľa neho pravdepodobne menia stratégiu ofenzívy na Donbase po tom, čo tá súčasná nepriniesla „rozhodujúci prielom“.

„Počas posledných štyroch dní sa Rusko naďalej snažilo o taktické útoky na osi smerom na Bachmut, severovýchodne od Donecka, a daril sa mu len pomalý postup,“ uvádza britské ministerstvo obrany. „Rusko pravdepodobne upravuje operačný dizajn svojej ofenzívy na Donbase po tom, keď sa mu nepodaril rozhodujúci operačný prielom na základe plánu, ktorým sa riadi od apríla,“ pokračuje oznámenie bez toho, aby uvádzalo podrobnosti o možných taktických zmenách.

Britské hlásenie tiež hovorí o pravdepodobnej snahe Rusov presunúť „významný počet“ jednotiek zo severu Donbasu na juh Ukrajiny. „Pravdepodobne (Rusko) identifikovalo svoj záporožský front ako zraniteľnú oblasť, ktorá potrebuje posily,“ uviedol Londýn.

6:24 Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu zasiahlo civilné ciele 60-krát častejšie, ako tie vojenské, uvádza Centrum pre boj s dezinformáciami (CPD) patriace pod ukrajinskú národnú bezpečnosť radu. Moskva od začiatku svojho vpádu do susednej krajiny z tohtoročného februára aj napriek dôkazom odmieta, že by útočila na civilné ciele, pripomína ruskojazyčný server BBC.

Ruskí vojaci na ukrajinskom území od 24. februára 2022 podnikli 300 útokov na vojenské ciele a 17 300 úderov na civilné ciele, uvádza CPD. Dôvodom značnej prevahy útokov na civilnú infraštruktúru je podľa centra okrem iného nízka presnosť ruských zbraní a to, že ruskí vojaci vychádzajú zo zastaraných alebo nepravdivých informácií.

Vyhlásenie jednotlivých strán konfliktu nemožno nezávisle overiť. Na nepresnosť ruského ostreľovania ale už skôr upozornilo napríklad britské ministerstvo obrany.

„Poničených alebo úplne zničených je momentálne viac ako 50 percent všetkých obydlí v Mariupole, Charkove, Černihive, Buči, Severodonecku a Lysyčansku. A osem percent ukrajinskej populácie, teda viac ako 3,5 milióna ľudí, zostalo bez domova,“ uvádza CPD.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom najnovšom príhovore odsúdil ostreľovanie juhoukrajinského mesta Mykolajiv ruskou armádou. „Dnes (v nedeľu) došlo k jednému z najbrutálnejších ostreľovaní Mykolajiva a okolitého regiónu počas celého obdobia totálnej vojny. … Okupanti zasiahli obytné budovy, školy, inú sociálnu infraštruktúru a priemyselné objekty,“ uviedol Zelenskyj v prejave zverejnenom v nedeľu večer na stránke president.gov.ua.

Pripomenul, že pri tomto útoku prišiel o život Oleksij Vadaturskyj, majiteľ jednej z najväčších ukrajinských spoločností obchodujúcich s obilím, mal 74 rokov. Podľa ukrajinských médií útok neprežila ani jeho manželka Rajisa.

Zelenskyj vyslovil úprimnú sústrasť ich príbuzným a priateľom. „Ruským teroristom“ sa podľa neho nepodarí zničiť sociálny a priemyselný potenciál Ukrajiny. „Ukrajina a náš ľud, naše schopnosti sú rozhodne silnejšie ako akékoľvek ruské rakety a granáty,“ povedal.

Čítajte viac Pri útoku na Mykolajiv zomrel jeden z najbohatších Ukrajincov Olexij Vadaturskyj

Ruská armáda sa podľa Zelenského snaží posilniť svoje pozície v okupovaných oblastí na juhu Ukrajiny. „Časť ruských síl bude presunutá z ich pozícií na východe na juh — do Chersonskej a Záporožskej oblasti. Ale to im tam nepomôže,“ povedal ukrajinský prezident.

Zdôraznil, že žiadny ruský úder „nezostane bez odozvy zo strany našich vojenských a spravodajských dôstojníkov. Ozbrojené sily Ukrajiny sú pripravené reagovať na každú novú aktivitu okupantov“.

Zo strategického hľadiska Rusko nemá podľa Zelenského šancu vyhrať túto vojnu. Ukrajinské sily si musia udržať svoje pozície, aby aj na taktickej úrovni cítila Moskva svoju porážku. „Treba sa držať na juhu, na východe a všade. Držať sa obrany, diplomacie a politiky. Zachovať si našu jednotu – a to nielen do víťazstva, ale aj po ňom, aby sme obnovili všetko, čo zničili okupanti. Verím, že toto všetko zvládneme,“ konštatoval Zelenskyj.