Čo vytvára napätie medzi USA a Čínou? Covid, Taiwan i obchod

Vo vzťahoch medzi USA a Čínou v posledných rokoch vyskakuje viacero problémov.

02.08.2022 08:47
Taiwan / Loď / Navy / Lietadlo / P3C / Radar / Foto: ,
Protiponorkové lietadlo P3C prelieta ponad radarovú vežu taiwanskej vojenskej lode počas vojenského cvičenia Chan-kuang na Taiwane 26. júla 2022
debata (6)

VIDEO: Čo ak Čína zaútočí? Taiwan chce byť pripravený.

Video
Ozbrojené sily Taiwanu minulý týždeň usporiadali pravidelné vojenské cvičenie Chan Kchuang. Pozrite si z neho video taiwanskej Military News Agency.

Taiwan

Napätie medzi Taiwanom a Čínou dosahuje v poslednom čase najvyššiu úroveň za niekoľko desiatok rokov a v posledných mesiacoch Peking podľa mnohých odborníkov vystupuje voči Taiwanu čoraz agresívnejšie. Po ruskej invázii na Ukrajinu vzrástli na Západe obavy, že sa Čína na ostrov chystá zaútočiť. Taiwan má samostatnú vládu od čínskej občianskej vojny v roku 1949, ale Čína ostrov stále považuje za súčasť svojho územia a hrozí mu vojenským zásahom v prípade vyhlásenia nezávislosti.

Peking dlhodobo upozorňuje ostatné štáty, aby nerokovali s taiwanskými činiteľmi, a nebudili tak zdanlivo, že uznávajú samostatnosť ostrova. Washington udržiava oficiálne diplomatické vzťahy iba s Pekingom, zatiaľ čo oficiálne vzťahy s Taiwanom prerušil v roku 1979. S Taiwanom majú ale Spojené štáty mnohé neoficiálne styky a naďalej mu dodávajú zbrane. Tvrdí, že to robí preto, aby mu pomohli udržať jeho obranyschopnosť.

Nové napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou vyvolali špekulácie o návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane. Čína v posledných dňoch opakovane varovala Spojené štáty pred následkami, ak sa šéfka dolnej komory amerického Kongresu rozhodne navštíviť Taiwan.

Pelosiová by sa stala najvyššie postaveným americkým činiteľom, ktorý by takúto návštevu podnikol od začiatku storočia. Peking tiež vyhlásil, že čínska armáda nebude nečinne prihliadať, ak Pelosiová ostrov navštívi. Televízna stanica CNN v pondelok uviedla, že Pelosiová podľa taiwanských vládnych zdrojov a vysokopostavených amerických zdrojov po zastávke v Malajzii Taiwan navštívi.

Nancy Pelosiová Čítajte viac Pelosiová je na Taiwane. Rozpúta návšteva z USA konflikt s Čínou?

COVID-19

Aj po viac ako dva a pol roku od začiatku šírenia choroby COVID-19 zostáva nový typ koronaviru zdrojom napätia vo vzťahoch medzi USA a Čínou. Pôvod vírusu SARS-CoV-2 stále nie je známy a podľa niektorých domnienok mohol uniknúť z laboratória v čínskom Wu-chane, ktorý bol začiatkom roku 2020 prvým miestom na svete, kde bol ohlásený výskyt koronaviru. Zo súhrnu k doterajším zisteniam amerických tajných služieb, ktoré si vyžiadal prezident Joe Biden, vyplýva, že ani spravodajská komunita nedokázala uzavrieť ostrú debatu vo vnútri administratívy amerického prezidenta o tom, či za rozšírením koronaviru mohol byť únik z čínskeho laboratória.

„Rozhodujúce informácie o pôvode tejto pandémie existujú v Čínskej ľudovej republike, ale vládni činitelia v Číne sa od začiatku snažili zamedziť medzinárodným vyšetrovateľom a členom svetovej komunity verejného zdravia v prístupe k nim,“ povedal vlani v lete Biden.

Tento rok v júli boli v časopise Science zverejnené dve nové vedecké štúdie, podľa ktorých existujú presvedčivé dôkazy o tom, že sa koronavírus preniesol na ľudí na wuchanskom trhovisku, kde sa predávali divo žijúce a exotické zvieratá. Čínska vláda túto verziu už skôr opakovane spochybnila a tvrdila, že vírus pochádzal zo zahraničia, možno z dovezených morských plodov, či dokonca z amerického laboratória. Na Čínu silno útočil kvôli pandémii COVIDU-19 Bidenov predchodca Donald Trump.

Diplomatický bojkot olympiády v Pekingu

Spojené štáty vlani v decembri ako prvé oznámili, že oproti zvyklostiam nevyšle na tohtoročné zimné olympijské hry, ktoré sa konali vo februári v Pekingu, žiadnych vládnych predstaviteľov. Diplomatický bojkot odôvodnili porušovaním ľudských práv v Číne, okrem iného v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang. Neskôr sa k nim pripojili viaceré ďalšie západné krajiny vrátane Británie, Austrálie, Kanady, Japonska, Holandska či Dánska. Peking porušovanie ľudských práv popiera a bojkot odsúdil ako zradu olympijských zásad.

Hongkong

Americký minister zahraničia Antony Blinken vlani na jar potvrdil, že USA budú vo svojich vzťahoch k Hongkongu pokračovať v kurze nastolenom minulou administratívou prezidenta Donalda Trumpa. Bývalá vláda v reakcii na Pekingom presadzovaný bezpečnostný zákon v lete 2020 vyhlásila, že Hongkong stratil svoju autonómiu voči pevninskej Číne, a nezaslúži si preto zvláštne zaobchádzanie zo strany USA, ktoré Hongkongu umožnilo stať sa jedným z hlavných svetových finančných centier.

Huawei

Bývalý americký prezident Donald Trump čínsku firmu v máji 2019 zaradil Huawei na čiernu listinu, a znemožnil jej tak nakupovať dôležité technológie amerického pôvodu. Argumentoval pritom obavami o národnú bezpečnosť. Trumpova administratíva tiež obmedzila prístup čínskej spoločnosti k čipom vyvinutým či vyrábaným s využitím amerických technológií a Washington tiež firmu vyradil kvôli údajnému možnému zneužitiu čínskymi dodávateľmi z budovania sietí 5G.

Ľudské práva

Washingtonu dlhodobo prekáža správanie Číny voči obyvateľom Hongkongu, Tibetu a čínskej Ujgurskej autonómnej provincii Sin-ťiang. USA napríklad vlani v lete zaradili 23 čínskych firiem na americkú čiernu obchodnú listinu s odvolaním sa na údajnú úlohu firiem pri porušovaní ľudských práv v Sin-ťiangu a kvôli napojeniu niektorých z nich na čínsku armádu. Čína to označila za vážne porušenie medzinárodných ekonomických a obchodných pravidiel. Aj mnoho ďalších štátov tvrdí, že Peking porušuje ľudské práva etnických Ujgurov a ďalších menšín v Sin-ťiangu, USA označili zaobchádzanie s tamojšími moslimami za genocídu. Čína však tvrdí, že opatrenia prijíma v rámci boja proti extrémizmu. Bidenovi tiež vadí údajná dezinformačná kampaň platená či podporovaná Čínou.

Obchodné spory

Spojené štáty a Čína spolu od roku 2018 vedú obchodnú vojnu, v rámci ktorej na seba navzájom uvaľujú clá. Obchodný spor medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta rozbúril finančné trhy a spomalil rast svetovej ekonomiky. Situácia sa čiastočne upokojila koncom roka 2019, keď Peking a Washington oznámili, že dosiahli prvú fázu obchodnej dohody. Vlani v máji Čína oznámila, že predĺžila dočasné oslobodenie od odvetných ciel, ktoré sa vzťahujú na 79 produktov dovážaných z USA a ktoré boli zavedené v čase vrcholu obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Spojené štáty tiež Číne vyčítajú nespravodlivé obchodné praktiky, neprimerané štátne dotácie, trhové bariéry, krádeže duševného vlastníctva a nútený transfer technológií. Bývalý prezident Donald Trump v rokoch 2018 a 2019 v rámci obchodnej vojny s Čínou uvalil clá na čínsky dovoz v hodnote stoviek miliárd dolárov. Súčasný prezident Joe Biden pred časom uviedol, že uvažuje o zrušení časti týchto ciel.

Technológie

Americká vláda vlani v novembri zaradila na svoju čiernu listinu ďalších osem čínskych firiem. Dôvodom sú obavy o národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku. Firmám zaradeným na listinu sa tak zhorší prístup k americkým technológiám. U niektorých čínskych spoločností sa Spojené štáty odvolávajú na ich pomoc pri vývoji čínskych vojenských kvantových počítačov. Čína krok Washingtonu kritizovala. Vlani v máji ale americké ministerstvo obrany oznámilo, že odstráni čínskeho výrobcu chytrých telefónov Xiaomi zo svojej čiernej listiny.

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #USA #Taiwan