Moskovský súd tiež v neprítomnosti odsúdil na deväť rokov väzenia ruského občana Antona Koroljova, ktorý od roku 2015 bojoval práve v radoch pluku Azov proti proruským separatistom na východe Ukrajiny. Koroljov bol podľa agentúry Interfax obvinený zo žoldnierstva a z extrémizmu.
V ruskom zajatí je pritom teraz rad vojakov Azovu, ktorí sa bránili v obkľúčenom Mariupole a tamojších oceliarňach. Rozhodnutie ruského súdu znamená, že členov pluku budú môcť súdiť ako teroristov, pričom za organizovanie teroristickej činnosti hrozí v Rusku až doživotný trest odňatia slobody. Účasť v teroristickej organizácii možno potrestať trestom väzenia v dĺžke desať až 20 rokov.
Koncom júla vo väznici v obci Olenivka v separatistami ovládanej časti Donbasu prišlo o život 53 ukrajinských vojnových zajatcov. Ruská strana tvrdí, že ukrajinská armáda zasiahla väznicu z raketometu HIMARS, dodaného USA. Kyjev to poprel a naopak obvinil ruské sily, že útok spáchali, aby zakryli mučenie a popravy väzňov. Vo väznici v Olenivke boli držaní niekdajší obrancovia mariupoľských železiarní a oceliarní Azovstaľ, vrátane členov pluku Azov.
„Rusko po verejnej poprave vojnových zajatcov z pluku Azov v Olenivke hľadá nové výhovorky a ospravedlnenie pre svoje vojnové zločiny,“ uviedol pluk v reakcii na rozhodnutie ruského najvyššieho súdu. Dodal, že Rusko sa každú chvíľu vyhráža zničením sveta jadrovými zbraňami, jeho armáda a tajné služby páchajú vojnové zločiny a Rusko tiež dusilo ženy a deti v Sýrii jedovatým plynom. Pluk Azov vyzval USA a ďalšie štáty, ktoré sa pokladajú za civilizované, aby uznali Rusko za teroristický štát, proti ktorému sa musí spojiť celý svet.
Čítajte viac 156. deň: Moskva a Kyjev sa navzájom vinia z útoku na väznicu s vojnovými zajatcami
Zvyšní ukrajinskí obrancovia Mariupoľa, ktorí strávili mesiace spoločne s civilistami v rozľahlom areáli oceliarní, sa dostali do zajatia inváznych ruských a proruských síl v máji, keď sa na rozkaz velenia ukrajinskej armády vzdali. Ich odpor za neúnavného ruského bombardovania sa stal symbolom ukrajinského vzdoru proti ruskej agresii.
Pluk Azov vznikol v roku 2014 ako krajine pravicové dobrovoľnícke milície s cieľom bojovať proti separatistom na východe Ukrajiny, ktorých podporuje Rusko. Neskôr ho začlenili do Národnej gardy Ukrajiny. Kyjev tvrdí, že pluk zmenil svoju nacionalistickú orientáciu a v súčasnosti je apolitický.
Separatisti medzitým avizovali, že chcú príslušníkov pluku Azov a ďalších ukrajinských jednotiek postaviť pred súd pre údajné vojnové zločiny. Mnohí Ukrajinci členov pluku uctievajú ako hrdinov, zatiaľ čo Moskva ich opakovane vykresľuje ako neonacistov. „Denacifikácia“ Ukrajiny bola jedným z deklarovaných cieľov ruskej februárovej invázie.
Ruské ministerstvo obrany v júni oznámilo, že drží v zajatí vyše 6 000 ukrajinských vojakov, vrátane viac ako 2 400 obrancov Mariupoľa.