161. deň: Rusi už môžu mať iránske drony. Pentagón: HIMARS-y na Ukrajine 'žijú'

Nie je pravda, že Rusko zničilo na Ukrajine šesť raketometov HIMARS, tvrdí americký Pentagón a dodáva, že Ukrajinci ich používajú "so zničujúcou presnosťou a účinnosťou".

03.08.2022 05:50 , aktualizované: 22:06
Ukrajina Rusko vojna Charkov uarus Foto: ,
Ukrajinský viacnásobný raketomet kalibru 122 mm nazvaný Verba strieľa na pozície ruskej armády na bojovej línii v Charkovskej oblasti 2. augusta 2022.
debata (546)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 161. deň
  • USA popierajú, že Rusko zničilo niektoré raketomety HIMARS
  • Pokračujú tvrdé boje o Bachmut na Donbase
  • Loď s ukrajinským obilím smeruje do Libanonu

VIDEO: Horiace nebo. Nočný útok ruských raketometov Grad.

Video
Muž a žena sa objímajú pred budovou zničenou...
Mykolajiv po nočnom bombardovaní. Podľa...
+9Mykolajiv po nočnom bombardovaní. Podľa...

22:05 Prvá zásielka ukrajinského obilia z Ukrajiny od ruskej invázie pred piatimi mesiacmi prešla tureckým prístavom Istanbul, informuje agentúra AFP.

Plavba lode Razoni plaviacej sa pod vlajkou Sierry Leone z Odesy do Libanonu má ukázať, ako funguje prelomová dohoda Ruska a Ukrajiny, ktorá má pomôcť zmierniť celosvetovú potravinovú krízu. Dohodu v júli sprostredkovali Turecko a OSN. Vďaka nej sa zrušila ruská námorná blokáda ukrajinských čiernomorských prístavov a stanovili sa podmienky pre vývoz miliónov ton obilnín z naplnených zásobníkov. Ukrajina je významným dodávateľom obilia a vyváža približne polovicu slnečnicového oleja v rámci svetového trhu.

Takmer úplné zastavenie ukrajinského vývozu zvýšilo svetové ceny potravín a pre najchudobnejšie krajiny sveta to znamenalo ekonomickú pohromu.

Razoni previezla 26.000 ton kukurice cez špeciálne určený koridor v mínami zamorených vodách Čierneho mora, než sa v utorok dostala na severný okraj Bosporského prielivu.

Tím 20 inšpektorov z oboch bojujúcich strán, OSN a Turecka v stredu náklad lode skontroloval. Teraz sa 186 metrov dlhé plavidlo presúva do Marmarského a Egejského mora, pričom v najbližších dňoch by malo doplávať k pobrežiu Libanonu.

21:10 Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom trvá na tom, že dodávka plynovodnej turbíny z Nemecka do Ruska je „nemožná“. Tvrdí to napriek tomu, že nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu po jej inšpekcii vyhlásil, že jej v prevoze nič nebráni.

Turbína pre plynovod Nord Stream 1 prišla do závodu spoločnosti Siemens Energy v Nemecku po údržbe v Kanade. Gazprom výrazne znížil dodávky plynu cez daný plynovod do Európy, čo pripisuje technickým problémom súvisiacim s turbínou.

Germany Foreign Policy Čítajte viac Turbína funguje: Ukazuje prstom nemecký kancelár na Rusko v spore o energetiku

Ruský plynárenský gigant na komunikačnej platforme Telegram vyhlásil, že „sankčné režimy Kanady, Európskej únie, Spojeného kráľovstva a nesúlad súčasnej situácie so súčasnými zmluvnými záväzkami zo strany Siemensu znemožňujú dodávku stroja 073 do kompresorovej stanice Portovaja“.

Scholz počas návštevy Mülheimu pritom povedal, že turbínu možno dodať veľmi rýchlo, stačí, ak si o ňu zažiadajú. Politik poznamenal, že neexistujú žiadne právne alebo technické dôvody či sankcie, ktoré by bránili jej vývozu do Ruska.

20:22 Generálny tajomník OSN António Guterres uviedol, že začne vyšetrovanie nedávneho útoku v ukrajinskom meste Olenivka, pri ktorom podľa ruských a proruských úradov zahynulo päť desiatok ukrajinských vojnových zajatcov. O vyšetrovaní požiadal Kyjev aj Moskva, povedal Guterres reportérom a dodal, že mandát misie, ktorá bude potrebovať súhlas Ukrajiny aj Ruska, sa pripravuje. Z úderu na väznicu sa obe strany konfliktu obviňujú navzájom.

VIDEO: Masaker vo väznici. Zábery ruskej televízie z Olenivky
Video

Moskva a predstavitelia samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky minulý týždeň vyhlásili, že ukrajinská armáda ostreľovala územie, ktoré na východe krajiny ovládajú, a zasiahla pritom väznicu v obci Olenivka. Zahynulo pritom podľa nich 53 ukrajinských vojnových zajatcov a ďalších 75 ich utrpelo zranenie. Moskva tvrdí, že ukrajinská armáda zasiahla miesto raketovým systémom HIMARS, ktorý jej dodali Spojené štáty.

Kyjev úder na zariadení poprel a naopak obvinil ruské sily, že útok spáchali ony, aby zakryli mučenie a popravy väzňov. „Na základe analýzy fotografií a videozáznamov, ku ktorým máme prístup, môžeme povedať, že išlo o výbuch z vnútra tej budovy,“ uviedol v utorok ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec. Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba už v piatok obvinil Rusko zo spáchania vojnového zločinu a prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na to, aby bol agresor zaradený na zoznam krajín podporujúcich terorizmus.

19:44 Vysokopostavený turecký predstaviteľ povedal, že ukrajinské prístavy môže opustiť jedna loď s obilninami denne – ale odvtedy zodpovední zvýšili tento počet lodí na tri denne. V stredu o tom informoval portál britskej televízie Sky News.

Loď s ukrajinskými obilninami vyplávala tento týždeň prvýkrát od ruskej invázie na Ukrajine. Umožňuje to prelomová dohoda medzi Kyjevom a Moskvou, sprostredkovaná Tureckom a OSN. Dohoda zaručuje bezpečnú plavbu takýchto lodí cez vytýčené koridory v zamínovaných vodách okolo ukrajinských prístavov.

Je to prvý krok v úsilí zmierniť celosvetovú potravinovú krízu a takisto je jednou z mála situácií, keď Ukrajina a Rusko dokázali dospieť k dohode.

slnečnica, Čítajte viac BBC: Rusi vyvážajú z okupovaných častí Ukrajiny okrem obilia aj slnečnicu

V stredu inšpektori z koordinačného centra v tureckom Istanbule skontrolovali náklad lode Razoni, ktorá ako vôbec prvá od začiatku ruskej invázie prepravuje obilniny z Ukrajiny. Predstavitelia Ukrajiny, Ruska, Turecka a OSN zisťovali, či náklad lode spĺňa podmienky v spomínanej dohode. Turecké ministerstvo obrany následne oznámilo, že náklad bol v poriadku a loď sa pripravuje na vyplávanie.

Nákladná loď Razoni s 26 527 tonami kukurice sa plaví pod vlajkou Sierry Leone a smeruje do Libanonu.

Podľa hovorcu OSN Stéphane Dujarrica čaká na vyplávanie v ukrajinských prístavoch približne 27 naložených lodí, ktoré majú potrebné povolenia.

19:29 Dolná komora francúzskeho parlamentu vyslovila súhlas so vstupom Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. Svoj súhlas s rozšírením NATO vyslovil aj taliansky parlament, a to napriek výzvam niektorých politikov, aby tak neurobil.

NATO Čítajte viac Už 22 z 30 členov súhlasí. Švédsku a Fínsku členstvo v NATO odklepli aj Taliani

19:05 Na Ukrajine je v súčasnej dobe vyše 6,6 milióna vnútorne vysídlených ľudí – teda obyvateľov, ktorí opustili svoje domovy, ale zároveň zostali vo vlasti. To je zhruba 15 percent celkovej ukrajinskej populácie, uviedla dnes Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Zároveň upozornila, že cez 60 percent vnútorne vysídlených ľudí, ktorí predtým mali prácu, je teraz nezamestnaných.

„Situácia v oblasti zamestnanosti u vnútorne vysídlených osôb zostáva pomerne kritická a je jedným z dôvodov, ktoré nútia ľudí k návratu,“ píše IOM. Odkazuje pritom na svoj posledný prieskum, ktorý uskutočnila medzi 17. a 23. júlom.

Deväť percent vnútorne vysídlených uviedlo, že nemá od začiatku ruskej invázie žiadny príjem, a 35 percent opýtaných povedalo, že príjem ich domácnosti činí menej ako 5 000 hrivien (cez 134 eur) na mesiac. To je o 1 500 hrivien menej, než je minimálna mzda na Ukrajine, poznamenala organizácia.

Domov sa doteraz podľa IOM vrátilo zhruba 5,5 milióna ľudí, ktorí museli kvôli ruskej invázii opustiť svoje domovy. Väčšina z nich pritom zostala v rodnej krajine, približne 16 percent sa ich vrátilo zo zahraničia. Ľudia sa najčastejšie vracajú do Kyjeva a Kyjevskej oblasti a ďalej tiež do oblastí Charkovskej, Odeskej a Černihivskej.

Počet vnútorne vysídlených tak o niečo vzrástol oproti júnu, keď IOM hlásila približne 6,3 milióna ľudí, ktorí opustili domovy, ale zostali pritom vo vlasti.

18:34 Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak uviedol, že akékoľvek rokovania o mierovom urovnaní konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom by boli podmienené prímerím a stiahnutím ruských jednotiek z ukrajinského územia. Podoľak tak reagoval na slová bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, podľa ktorého chce Kremeľ „vyrokované riešenie“. TASR informuje podľa správy britského denníka The Guardian.

„Moskva jednou rukou zvyšuje úroveň teroru a druhou vyzýva na kapituláciu. Ak chce Moskva dialóg, je to na nich. Najprv prímerie a stiahnutie jednotiek, potom – konštruktívne,“ napísal Podoľak v príspevku na sociálnej sieti Twitter. Schrödera v ňom nazval „hlasom ruského cárskeho dvora“.

Gerhard Schröder Čítajte viac Rusko si podľa Schrödera želá diplomatické riešenie vojny na Ukrajine

18:19 Obvinenia poslanca Deľagina smerom k nemeckému kancelárovi odvysielala ruská štátna televízia a doplnila neobvyklými zábermi.

scholz Čítajte viac Imitoval Hitlera? Ruský poslanec prirovnal Scholza k nacistickému vodcovi

17:43 Rusko začalo vytvárať vojenskú údernú skupinu v smere na Kryvyj Rih, rodné mesto ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, uviedlo južné operačné veliteľstvo ukrajinskej armády. Súčasne varovalo, že Moskva pripravuje nové ofenzívne operácie s cieľom ovládnuť celú Chersonskú oblasť pri Čiernom mori, informoval denník The Guardian.

Rusko počas invázie o konca februára obsadilo rozsiahle časti južnej Ukrajiny, Kyjev tam však avizoval protiofenzívu. V utorok oznámil, že opätovne dobyl 53 dedín v okupovanej Chersonskej oblasti.

Ukrajinské operačné veliteľstvo Juh v pravidelnej správe o vojne opísalo situáciu na juhu krajiny ako napätú s tým, že ruské sily v utorok útočili pozdĺž frontovej línie. Jeho vyjadrenie nebolo možné nezávisle overiť.

Priemyselné mesto Kryvyj Rih, v ktorom ukrajinský prezident vyrastal, sa nachádza približne 50 kilometrov od južnej frontovej línie.

17:09 Talianska finančná polícia skonfiškovala architektovi spájanému s prezidentom Vladimirom Putinom majetok vo výške 141 miliónov eur, a to pre údajné porušenie daňových pravidiel. S odvolaním sa na nemenovaný zdroj oboznámený so situáciou o tom píše agentúra Reuters.

Samotná finančná polícia (Guardia di finanza) v stredu informovala, že zhabala majetok „známemu profesionálovi“ v severotalianskom meste Brescia, pričom sa odvolala na tzv. daňové delikty. Meno osoby, ktorej skonfiškovala majetok, však agentúre Reuters nepovedala.

Citovaný zdroj ale informoval, že ide o majetok talianskeho architekta Lanfranca Cirilla, ktorý navrhol rozľahlú stavbu na čiernomorskom pobreží. Neskôr sa stala známa ako „Putinov palác“, hoci samotný Putin jej vlastníctvo dlhodobo odmieta.

Rusko / Moskva / Protest / Putin / Čítajte viac Nový film o údajnom Putinovom paláci si za jeden deň pozrelo vyše 3,5 milióna ľudí

Prepojenie s ruským prezidentom poprel aj samotný Cirillo. V rozhovore pre taliansku televíziu zo začiatku roka povedal, že zmienenú stavbu skutočne navrhol. Uviedol však, že si ju objednala súkromná firma a že s Putinom v žiadnom kontakte nebol.

16:30 Nemecký kancelár Olaf Scholz v meste Mülheim skontroloval turbínu pre plynovod Nord Stream 1, ktorá nedávno absolvovala údržbu v Kanade. Podľa neho neexistujú žiadne právne alebo technické dôvody či sankcie, ktoré by bránili jej vývozu do Ruska. Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom pre technické problémy súvisiace s turbínou výrazne znížila dodávky plynu cez daný plynovod, pripomína televízia CNN.

„Vždy musí byť jasné, že vždy môžu existovať nejaké zámienky, ktoré vedú k tomu, že niečo nefunguje. Vývozu plynu do iných európskych krajín vraj stáli v ceste technické dôvody. Aj tam boli rovnako nepochopiteľní,“ vyjadril sa Scholz. Pre Nemecko to znamená, že „musíme byť pripravení na to, že aj keď preprava teraz funguje, ak preprava plynu cez plynovod Nord Stream 1 bude opäť dobre fungovať, stále sa môžu kedykoľvek znova vyskytnúť problémy,“ pokračoval. Treba podľa jeho slov očakávať, že Gazprom nebude dodržiavať dodávateľské zmluvy.

Generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Energy Christian Bruch počas tlačovej konferencie so Scholzom povedal, že servis turbíny mal byť „rutinným opatrením“ a zopakoval, že neexistujú žiadne technické dôvody na zníženie toku plynu. Siemens Energy a nemecká vláda pripravili všetky dokumenty na ich strane, ale stále im chýba dokumentácia od Gazpromu, dodal.

15:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu mierne spochybnil dôležitosť prvej lodnej zásielky ukrajinského obilia od začiatku ruskej invázie. Táto zásielka podľa neho predstavuje len zlomok z úrody obilia, ktoré musí Kyjev predať, aby mohol zachrániť svoju ekonomiku.

„Len nedávno sa nám podarilo, vďaka partnerstvu s OSN a Tureckom, (vyplaviť) prvú loď so zásielkou obilia, no to je stále nič. Dúfame však, že ide o trend, ktorý bude pokračovať,“ povedal.

Ukrajinský prezident dodal, že Kyjev musí vyviezť minimálne desať miliónov ton obilia, aby mohol znížiť rozpočtový deficit, ktorý sa mesačne pohybuje na úrovni päť miliárd dolárov.

14:30 Ruské sily, ktoré sa snažia pokročiť k mestu Bachmut, nedosiahli významné zisky, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Podľa jeho vyjadrenia sa ruskí vojaci pohli k Bachmutu, ale boli zatlačení naspäť. „Ofenzíva, ktorú nepriateľ začal v oblasti obce Berestove, bola neúspešná a ustúpil,“ uviedol generálny štáb.

Ukrajinská armáda dodala, že rovnaká situácia je východne od obcí Semyhirja a Kodema. „Ukrajinskí vojaci spôsobili škody v smeroch na Kodemu a Semyhirju a donútili okupantov ustúpiť,“ konštatovala armáda. Ruské sily sa podľa Kyjiva pokúšali o postup aj smerom k mestu Avdijivka. „Nepriateľ bombardoval Avdijivku. Snažil sa zlepšiť svoju taktickú pozíciu, ale neúspešne a so stratami ustúpil,“ poznamenal ukrajinský generálny štáb.

14:05 Fínska colná správa na hraniciach s Ruskou federáciou zhabala drony a ďalšie predmety, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ a mohli by byť použité na posilnenie „priemyselných a vojenských schopností“ Moskvy.

Colná správa od 22. do 27. júla vykonala na hraniciach s Ruskom vyše 2 500 kontrol, pričom zistili zhruba 100 prípadov, keď cestujúci prevážali tovar zasiahnutý sankciami.

Colníci zaistili okrem iného luxusné predmety či objekty, ktoré by sa dali využiť na vojenské účely, ako napríklad „nástroje využívané v námornej doprave“.

V júli prekročilo fínske hranice z Ruska viac než 185.000 osôb, čo je značný nárast oproti 125.000 prechodom zaznamenaných v júni.

13:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave k austrálskym študentom povedal, že by bol rád, keby sa Čína – ktorá sa usiluje zachovať si v otázke vojny na Ukrajine neutralitu – pridala ku krajinám, ktoré inváziu ruských síl odsudzujú.

„Čo sa týka aktuálnej situácie, Čína balansuje a skutočne si zachováva neutralitu. A budem úprimný, táto neutralita je lepšia, ako keby sa Čína pridala k Rusku.“ „Je pre nás dôležité, aby Čína Rusku nepomáhala,“ dodal ukrajinský líder.

Čína sa odmietla kriticky vyjadrovať o vojne na Ukrajine a takisto ju ani neoznačuje pojmom invázia. Peking zároveň odsúdil sankcie voči Rusku, ktoré prijali Spojené štáty a ich spojenci a Západ obvinil z provokovania Moskvy.

12:30 Inšpektori z koordinačného centra v Istanbule skontrolovali v stredu náklad lode, ktorá ako vôbec prvá od začiatku ruskej invázie prepravuje obilniny z Ukrajiny. Predstavitelia Ukrajiny, Ruska, Turecka a OSN zisťovali, či náklad lode korešponduje s dohodou zameranou na obnovenie vývozu ukrajinského obilia, ktorú koncom júla dosiahli Kyjev s Moskvou.

Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že náklad bol v poriadku a loď sa už teraz pripravuje na vyplávanie z Turecka. Nákladná loď Razoni s 26 527 tonami kukurice smeruje do Libanonu.

12:10 Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi upozornil, že najväčšia atómová elektráreň na Ukrajine je „úplne bez kontroly“. Zároveň vyzval Rusko a Ukrajinu, aby povolili odborníkom elektráreň prezrieť s cieľom stabilizovať situáciu a vyhnúť sa tak nukleárnej katastrofe.

„V elektrárni boli porušené všetky princípy atómovej bezpečnosti,“ vyhlásil Grossi. Zároveň vymenoval niekoľko konkrétnych príkladov porušenia bezpečnostných pravidiel a dodal, že ide o miesto, „kde stále prebieha aktívna vojna“.

Grossi tiež uviedol, že bola prerušená dodávka príslušenstva a náhradných dielov, tak si nie je istý, či má elektráreň dostatok potrebných zásob. MAAE podľa neho musí skontrolovať aj správne zabezpečenie jadrového materiálu.

12:00 Ruské ministerstvo obrany dopoludnia oznámilo, že jeho sily presne navádzanými strelami zasiahli a zničili sklad zbraní a munície v Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny. Sklad bol podľa hovorcu ministerstva Igora Konašenkova naložený vybavením, ktoré Kyjevu zaslalo Poľsko. Správy z bojiska nemožno nezávisle overiť.

11:30 Hraničnými priechodmi prešlo na Slovensko v utorok (2. 8.) 2 837 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 694 mužov, 1 549 žien a 594 detí. O dočasné útočisko požiadalo 154 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hranicu 3 216 osôb.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od februárového vypuknutia vojny na Ukrajine, je 662 241. Počet udelených dočasných útočísk predstavuje 88 043. Zo Slovenska na Ukrajinu odišlo od začiatku vojny 420 981 osôb.

10:45 Ukrajinský generálny štáb oznámil, že za utorok bolo zabitých ďalších 180 ruských vojakov, čím celková bilancia strát ruských síl vzrástla na 41 350. Zničených bolo tiež 1 774 tankov, z toho šesť za posledný deň. Informácie nebolo možné nezávisle overiť.

10:35 Problémy so zásobovaním ruských vojsk v Chersonskej oblasti spôsobujú ukrajinské útoky na logistické ciele. Britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej zvodke uviedlo, že v dôsledku nedávneho útoku na ruský muničný vlak je veľmi nepravdepodobné, že by železničné spojenie medzi Chersonom a anektovaným polostrovom Krym zostalo v prevádzke. Rusko podľa neho tiež zriadilo prievoz namiesto poškodeného Antonivského mosta v Chersone.

„Je pravdepodobné, že s pokračujúcimi bojovými akciami a nedostatkom potravín budeme svedkami nárastu počtu civilistov, ktorí sa budú snažiť z Chersonu a okolia ujsť,“ uviedlo ministerstvo.

10:10 Prvá nákladná loď, ktorá vyplávala z Ukrajiny v rámci dohody o obnovení vývozu potravín z prístavov zablokovaných v dôsledku februárovej ruskej invázie, čaká pri Istanbule na inšpekciu. Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej bola loď v stredu ráno ukotvená v kontrolnej zóne v Čiernom mori neďaleko istanbulského pobrežia.

Náklad lode Razoni, ktorá vezie 26 000 ton ukrajinskej kukurice určenej pre Libanon, skontrolujú zástupcovia Ukrajiny, Ruska, Turecka a OSN.

V nasledujúcich dňoch sa očakáva, že z Ukrajiny vyplávajú ďalšie lode. V tamojších prístavoch podľa hovorcu OSN Stéphana Dujarrica čaká už 27 naložených lodí.

10:00 V noci na stredu podľa ukrajinských úradov pokračovalo ruské ostreľovanie ukrajinských miest. V Charkove boli počuť dva silné výbuchy, uviedol server stanice Suspilne. Podľa oblastného šéfa Oleha Syněhubova na mesto dopadli protilietadlové strely S-300. Zatiaľ neboli potvrdené žiadne obete na životoch, dodal. V obci Krasnohorivka juhozápadne od Avdijivky zomreli štyria civilisti a sedem ich bolo zranených, uviedol šéf Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Terčom ostreľovania raketometmi bol opäť Mykolajiv, útok sa tentoraz zrejme zaobišiel bez obetí.

9:45 Ruské sily zrejme dostali rozkaz k priamemu útoku na mesto Avdijivka na východe Ukrajiny, než aby čakali na úspech operácie založenej na obliehaní oblasti. Uviedol to vo svojom pravidelnom hodnotení americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Podľa ukrajinského velenia sa Rusko na juhu pripravuje na protiofenzívu smerom na mesto Kryvyj Rih.

Ruské zdroje a zdroje proruských separatistov v Donbase zverejnili videá, ktoré naznačujú, že ukrajinskí obrancovia boli vytlačení z pozícií okolo vetracej šachty uhoľnej bane Butivka juhozápadne od Avdijivky. Toto miesto označuje ISW za najbližšie ukrajinské postavenie k mestu Doneck a zároveň kľúčovú obrannú pozíciu pre samotnú Avdijivku. Ukrajinci ju držali od roku 2015. ISW upozorňuje, že aj ukrajinský generálny štáb pripustil „čiastočne úspešný“ postup ruských síl v tejto oblasti.

Rusko podľa ukrajinského veliteľstva Juh začalo sústreďovať vojská v smere na Kryvyj Rih v snahe podniknúť protiofenzívu a postúpiť za hranice Chersonskej oblasti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v polovici júla nariadil armáde oslobodiť južnú Ukrajinu, podľa ukrajinských úradov sa v Chersonskej oblasti podarilo oslobodiť od ruskej okupácie 53 obcí.

9:30 Hranice z Ukrajiny do Poľska prekročilo od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy už približne 5,22 milióna ľudí, uviedla v stredu na sociálnej sieti Twitter poľská pohraničná stráž.

9:15 Rusko chce podľa bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera dosiahnuť riešenie vojny na Ukrajine vyjednávaním. Schröder, ktorý je priateľom ruského prezidenta Vladimira Putina, povedal, že minulomesačná dohoda o preprave ukrajinského obilia by mohla ponúknuť cestu vpred. „Dobrou správou je to, že Kremeľ chce riešenie dosiahnuté vyjednávaním," povedal exkancelár pre týždenník Stern a vysielacie spoločnosti RTL a ntv, pričom dodal, že sa minulý týždeň v Moskve stretol s Putinom. „Prvým úspechom je dohoda o obilí, možno by sa to mohlo pomaly rozšíriť na prímerie," poznamenal.

Schröder však konštatoval, že riešenia kritických problémov, ako je napríklad otázka anektovaného ukrajinského polostrova Krym, zaberú čas. „Možno nie viac ako 99 rokov, ako v prípade Hongkongu, ale v nasledujúcej generácii," vyjadril sa nemecký exkancelár.

Gerhard Schröder Čítajte viac Rusko si podľa Schrödera želá diplomatické riešenie vojny na Ukrajine

8:49 Irán podľa doteraz nepotvrdených správ odovzdal Moskve prvé bezpilotné lietadlá, uviedol americký inštitút pre štúdium vojny (ISW). O možnej dodávke bojových dronov z Iránu do Ruska v júli informovala americká administratíva. Spolu s bezpilotnými lietadlami boli podľa ISW vyslaní do Ruska piloti, ktorí sa budú školiť na ruské stíhačky Su-35.

Inštitút uvádza, že správu z otvorených zdrojov odkazujúcu na iránske zdroje nebol schopný overiť. Je však podľa neho v súlade s jeho vlastným hodnotením, že Teherán a Moskva sa usilujú o užšiu spoluprácu v oblasti letectva, ktorá by obom krajinám pomohla obísť sankcie a podporila ruské vojnové úsilie na Ukrajine.

Podľa ISW krok tiež naznačuje, že Irán výmenou za drony získa viacúčelové bojové lietadlá Su-35. Ide o možnú súčasť dohody, ktorú predstavitelia oboch strán podpísali minulý týždeň. Dohoda predpokladá, že Irán zvýši počet civilných letov do Ruska a navyše bude opravovať ruské lietadlá.

Bezpečnostný poradca Bieleho domu Jake Sullivan v polovici júla uviedol, že Irán sa chystá Rusku dodať niekoľko stoviek bezpilotných lietadiel, z ktorých niektoré budú schopné niesť zbrane. Rusko by podľa neho tieto drony mohlo použiť pri svojej pokračujúcej invázii na Ukrajinu.

Minulý mesiac prišiel rokovať do Teheránu ruský prezident Vladimir Putin. Rusko a Irán spája protizápadné, predovšetkým protiamerické naladenie. Obe krajiny navyše čelia západným sankciám.

8:23 Na Slovensku pediatri zaočkovali od marca do júna 670 detí, ktoré ušli pred vojnou z Ukrajiny. Išlo najmä o povinné očkovania v SR, ktoré museli absolvovať, ak chceli zostať na Slovensku. Pre TASR to potvrdila manažérka oddelenia komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Eva Peterová.

V rámci vakcín, ktoré sú na Slovensku povinné, pediatri zaočkovali 343 ukrajinských detí kombinovanou vakcínou proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hepatitíde B, detskej obrne a hemofilovým invazívnym infekciám, proti pneumokokovým infekciám zaočkovali 240 detí a proti osýpkam 220. Z nepovinných očkovaní bolo 19 ukrajinských detí zaočkovaných proti rotavírusom, dve deti zaočkovali proti besnote a dve proti hepatitíde A, zaočkovali aj 76 detí proti ochoreniu COVID-19.

Podľa Ministerstva vnútra SR sa môže aktuálne na Slovensku nachádzať približne 20 000 až 25 000 maloletých odídencov z Ukrajiny. „Keďže osoby s udeleným štatútom dočasného útočiska sa môžu voľne pohybovať po štátoch EÚ v rámci Schengenu, najpresnejší odhad o tom, koľko odídencov sa na Slovensku zdržiava môžeme získať napríklad prienikom počtov zamestnaných odídencov a odídencov, ktorí poberajú príspevok v hmotnej núdzi,“ vysvetlili pre TASR z tlačového odboru rezortu. K 1. augustu eviduje MV 19.355 maloletých do 18 rokov, za ktorých je zároveň poberaná dávka v hmotnej núdzi. Keďže na Slovensku nachádzajú aj odídenci, ktorí nepoberajú dávku v hmotnej núdzi, podľa odhadov Migračného úradu MV SR sa na Slovensku nachádza 20 000 až 25 000 maloletých odídencov z Ukrajiny.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) ešte v marci avizoval, že deti prichádzajúce z Ukrajiny, ktoré chcú zostať na Slovensku, by mali absolvovať povinné očkovania.

5:50 Americké ministerstvo obrany v noci na stredu poprelo tvrdenia Moskvy, že od začiatku konfliktu na Ukrajine ruské jednotky zničili šesť raketových systémov HIMARS americkej výroby. Informovala o tom agentúra Reuters.

Reuters dodal, že o zlikvidovaní týchto systémov ruskými jednotkami informoval – podľa ruskej agentúry Interfax – ruský minister obrany Sergej Šojgu. „Sme si vedomí týchto najnovších tvrdení ministra Šojgua a sú opäť zjavne nepravdivé,“ povedal hovorca Pentagónu Todd Breasseale.

Agentúra Reuters podotkla, že Rusko pravidelne deklaruje, že zasiahlo alebo zničilo niektorý zo systémov HIMARS, ale zatiaľ o tom nepredložilo žiadny dôkaz. Šojgu pre Interfax uviedol, že od začiatku tzv. špeciálnej vojenskej operácie ruských ozbrojených zložiek na Ukrajine Rusko zničilo aj päť protilodných raketových systémov Harpoon a 33 húfnic M777.

VIDEO: Ruská armáda: Takto sme zničili americký HIMARS.

Video

Agentúra Reuters uviedla, že nie je schopná overiť správnosť a pravdivosť týchto správ. Ukrajinskí predstavitelia informovali, že prevádzkujú až tucet systémov HIMARS, ktorých presnosť a dlhý dosah umožnili Kyjevu zredukovať delostreleckú prevahu Ruska, dodal Reuters.

Hovorca Pentagónu vo svojom vyjadrení vyzdvihol, že každý z raketových systémov, ktoré USA, spojenci a partneri poskytli na obranu Ukrajiny proti ruskej invázii, Ukrajinci používajú „so zničujúcou presnosťou a účinnosťou“.

VIDEO: Ukrajinci zúfalým Rusom: HIMARS-y ste netrafili. Zahráme vám Metallicu.

Video

5:50 Ukrajinský pluk Azov, ktorý Rusko v utorok zaradilo na svoj zoznam teroristických organizácií, deklaroval, že Rusko takto len „hľadá nové ospravedlnenia pre svoje vojnové zločiny“ spáchané na Ukrajine.

Pluk Azov vo svojom statuse, zverejnenom v aplikácii Telegram, opäť vyzval americké ministerstvo zahraničných vecí, aby vyhlásilo Rusko za teroristický štát, informovala spravodajská televízia ABC monitorovaná agentúrou TASR.

„Po verejnej poprave vojnových zajatcov z pluku Azov v Olenivke Rusko hľadá nové ospravedlnenia a vysvetlenia pre svoje vojnové zločiny,“ uviedol pluk vo svojom príspevku, pričom narážal na minulotýždňový výbuch na mieste, kde sa nachádzali ukrajinskí vojnoví zajatci a pri ktorom podľa Moskvy zahynulo viac ako 50 ľudí.

Ukrajina a Rusko sa zo zodpovednosti za tento výbuch obviňujú navzájom.

Rusko sa pravidelne odvoláva na pluk Azov, keď potrebuje argument na podporu svojho tvrdenia, že Ukrajinu ovládajú „fašisti“ a „náckovia“ a že ju preto treba „denacifikovať“.

Pluk Azov, ktorý má krajne pravicové a ultranacionalis­tické korene, začal ako polovojenská jednotka bojujúca proti proruským povstalcom v roku 2014. Neskôr bol začlenený do ukrajinskej národnej gardy. Kyjev tvrdí, že pluk sa zreformoval, vzdal sa svojich radikálnych postojov a je apolitický. Aj samotný pluk sa dištancoval od názorov svojho nacionalistického zakladateľa.

Po invázii ruskej armády vo februári sa pluk Azov stal jednou z najvýznamnejších ukrajinských vojenských formácií bojujúcich proti Rusku na východe Ukrajiny. „Azovci“ spolu s vojakmi ukrajinskej armády na jar celé týždne odolávali ruským silám v obkľúčenom prístavnom meste Mariupol.

Ruské štátne médiá prirovnávajú bojovníkov Azova k nacistom z obdobia druhej svetovej vojny, ktorých porážka Sovietskym zväzom je pre Rusov stále zdrojom veľkej národnej hrdosti, konštatovala televízia ABC.

546 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine