Ukrajina má v súčasnosti v Kosove kontingent 40 vojakov ako súčasť misie Kosovo Force (KFOR) pod vedením NATO. „Návrat (ukrajinského) národného kontingentu bude znamenať dočasné ukončenie jeho účasti v misii KFOR,“ citoval RBK-Ukrajina vyjadrenie velenia ukrajinskej armády. Stiahnutie ukrajinských jednotiek z Kosova je v súlade so Zelenského dekrétom zo 7. marca, ktorým nariadil misii vrátiť sa späť domov po ruskej invázii z 24. februára.
Stoltenberg: Sme pripravení zasiahnuť
Jednotky KFOR sú pripravené zasiahnuť, ak bude ohrozená stabilita Kosova po najnovších nepokojoch na kosovsko-srbskej hranici. Podľa tlačovej agentúry AFP na to upozornil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.
Šéf NATO to podľa AFP povedal po diskusii so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom. „Hovoril som s prezidentom Srbska Vučičom o napätí v severnom Kosove,“ oznámil Stoltenberg na svojom účte na Twitteri.
Podľa neho sa všetky zainteresované strany musia zapojiť do konštruktívneho dialógu pod vedením EÚ a svoje nezhody riešiť diplomatickou cestou.
„Ak bude ohrozená stabilita, NATO – KFOR je pripravené zasiahnuť, čo je v súlade s mandátom OSN,“ vysvetlil Stoltenberg. Sily NATO pôsobiace v Kosove majú 3775 vojakov z 28 krajín. Mandátom misie KFOR je zaistiť bezpečné prostredie a garantovať slobodu pohybu „v prospech všetkých komunít v Kosove“.
Vyhnúť sa jednostranným krokom
Stoltenberg už v utorok hovoril aj s kosovským premiérom Albinom Kurtim, pričom zdôraznil potrebu vyhnúť sa jednostranným krokom, ktoré by zhoršili súčasnú napätú situáciu.
Čítajte viac Na kosovsko-srbskej hranici stúplo napätie. Kosovská vláda preto odložila platnosť nových pravidielNajnovšiu eskaláciu napätia medzi Belehradom a Prištinou vyvolalo opatrenie, podľa ktorého si mali ľudia so srbskými dokumentami pri vstupe na kosovské územie vymeniť doklady za dočasné. Situácia sa vyostrila v nedeľu, v predvečer platnosti nariadenia, keď srbské komunity začali na protest blokovať cesty a stavať barikády.
Pod tlakom západných mocností a najmä USA, sa vláda v Prištine rozhodla odložiť o mesiac, do 1. septembra, nadobudnutie platnosti nových pravidiel o dokladoch na hraniciach so Srbskom.
Mierová misia NATO bola do Kosova vyslaná v roku 1999 po tom, ako 78-dňová bombardovacia kampaň Aliancie prinútila srbské jednotky ukončiť zásahy proti tamojším Albáncom. Bývalá južná provincia Srbska sa potom vydala na cestu nezávislosti.
Čítajte viac 161. deň: Rusi už môžu mať iránske drony. Pentagón: HIMARS-y na Ukrajine 'žijú'Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť v roku 2008, pričom ho uznalo viac ako 100 krajín vrátane Ukrajiny, piatich členských štátov Európskej únie, Ruska a Číny.
Vláda v Belehrade, ktorá nezávislosť Kosova odmieta, na pôde OSN už trikrát odsúdila ruskú inváziu a uznáva Ukrajinu ako celok. Srbsko, ktoré je takmer úplne závislé od ruského plynu, sa však tiež odmieta pripojiť k sankciám proti Moskve.