162. deň: 8 mŕtvych po ostreľovaní mesta Toreck. Rusi "vysoko presne" trafili zastávku autobusu

23:31 Nové spravodajské informácie nasvedčujú, že Rusko pracuje na sfalšovaní dôkazov týkajúcich sa nedávneho útoku na väznicu s ukrajinskými vojnovými zajatcami v ukrajinskom meste Olenivka. Podľa agentúry AP to povedal hovorca Rady pre národnú bezpečnosť Bieleho domu John Kirby. Americkí spravodajcovia podľa neho zistili, že sa Rusko snaží podstrčiť dôkazy, aby to vyzeralo, že za úder je zodpovedná ukrajinská armáda.

Moskva a predstavitelia samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky minulý týždeň vyhlásili, že ukrajinská armáda ostreľovala územie, ktoré na východe krajiny ovládajú, a zasiahla väznicu v obci Olenivka. Zahynulo podľa nich 53 ukrajinských vojnových zajatcov a ďalších 75 ich utrpelo zranenie. Moskva tvrdí, že ukrajinská armáda na miesto zaútočila pomocou raketového systému HIMARS, ktorý jej dodali Spojené štáty.

Kyjev úder na zariadenie poprel a naopak obvinil ruské sily, že útok spáchali ony, aby zakryli mučenie a popravy väzňov. „Na základe analýzy fotografií a videozáznamov, ku ktorým máme prístup, môžeme povedať, že išlo o výbuch zvnútra tej budovy,“ uviedol v utorok ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec. Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba už v piatok obvinil Rusko zo spáchania vojnového zločinu.

„Predpokladáme, že sa to ruskí predstavitelia pokúsia navliecť na ukrajinské ozbrojené sily v očakávaní návštev novinárov a potenciálnych vyšetrovateľov na mieste útoku,“ uviedol Kirby. Zo zistení spravodajcov podľa neho vyplýva, že ruskí predstavitelia mohli na miesto tiež podstrčiť muníciu z raketových systémov HIMARS.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes podľa AP odmietol, že by Rusko falšovalo dôkazy. „Bolo absolútne preukázané a je úplne zrejmé, čo sa v Olenivke stalo,“ povedal Peskov novinárom. „Ukrajinskí vojnoví zajatci boli zabití ukrajinskou armádou… Existujú dôkazy a nie je čo skrývať,“ dodal.

Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu uviedol, že začne vyšetrovanie útoku na Olenivku. Žiada o to podľa neho ako Kyjev, tak Moskva.

22:54 Členské štáty Európskej únie uvalili sankcie na bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a jeho syna Olexandra. Dôvodom sú obvinenia z účasti na ohrozovaní bezpečnosti Ukrajiny. Informovala agentúra AFP na základe vyhlásenia zverejneného na webe Rady EÚ.

Rada EÚ vo večernom oznámení uviedla, že Janukovyčovcov pridala na zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia zavedené v reakcii na neodôvodnenú a nevyprovokovanú ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine. Sankcie znamenajú zákaz vydania víz EÚ a zmrazenie ich majetku v Únii.

Čítajte viac Súd nariadil zatknúť exprezidenta Janukovyča obvineného z vlastizrady

Janukovyč a jeho syn zohrávajú rolu „pri narúšaní alebo ohrozovaní územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, ako aj jej stability a bezpečnosti“, píše sa vo vyhlásení. Sankcie voči Olexandrovi Janukovyčovi sa týkajú aj finančných transakcií so separatistickými skupinami v Donbase na východe Ukrajiny.

Proruský Janukovyč bol prezidentom od roku 2010, zosadili ho počas protestov v roku 2014, keď odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ. Utiekol do Ruska a v rodnej krajine ho za vlastizradu v neprítomnosti odsúdili na 13 rokov väzenia.

Sankčný dokument publikovaný vo štvrtok v Úradnom vestníku EÚ obviňuje Janukovyča z toho, že plánuje návrat k moci ak by sa Rusku počas invázie na Ukrajine podarilo zvrhnúť prezidenta Volodomyra Zelenského.

22:42 Rusko pre zahraničných diplomatov zriadi bezcolné obchody, kde si budú môcť nakúpiť tovar zo Západu za zahraničnú menu. Vráti sa tak k praxi zo sovietskej éry.

Čítajte viac Návrat do sovietskych čias. Diplomati budú v Rusku opäť nakupovať v Beriozke

22:22 Maďarský premiér Viktor Orbán sa na konferencii vyjadril aj o vojne na Ukrajine. Premiér povedal, že bez americko-ruských rokovaní nikdy nebude na Ukrajine mier.

Čítajte viac Orbán sa v USA pochválil riešeniami v otázke LGBTQ: Som kresťan a tak nemôžem byť rasista

21:34 Tri ďalšie lode naložené obilím vyplávajú z Ukrajiny v piatok. Umožňuje to dohoda medzi Moskvou a Kyjevom, sprostredkovaná Tureckom a Organizáciou Spojených národov (OSN), ktorá ruší ruskú blokádu ukrajinského pobrežia. Vo štvrtok to oznámil turecký minister obrany Hulusi Akar, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AFP.

„Je naplánované, že zajtra vyplávajú od ukrajinského pobrežia tri lode,“ citovala ministra turecká tlačová agentúra Anadolu. Oznam prišiel deň po tom, ako prvá loď s ukrajinskými obilninami preplávala cez Istanbul (Bosporským prielivom) a pokračovala do cieľa, do Libanonu.

Čítajte viac Poľnohospodári počítajú úrodu. Bola dobrá a obilia máme aj na vývoz, ceny pečiva vyženú hore energie

Anadolu tiež oznámila, že turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu telefonicky hovoril o uplatňovaní dohody v praxi s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, ale ďalšie podrobnosti nezverejnila.

Moskva a Kyjev sa minulý mesiac v Istanbule dohodli, že prvýkrát od invázie Ruska na Ukrajine obnovia vývoz pšenice a ďalších obilnín z ukrajinských prístavov, ktoré Rusko doteraz blokovalo. Prvá loď naložená 26 000 tonami kukurice vyplávala z Odesy v pondelok 1. augusta a smeruje do libanonského prístavu Tripolis severne od Bejrútu.

20:45 Fínsko plánuje obmedziť vydávanie turistických víz pre ruských občanov. Vo štvrtok to uviedol fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Po vpáde ruských inváznych vojsk na Ukrajinu sa letecká doprava z Ruska do krajín EÚ prerušila. Mnoho Rusov preto začalo využívať Fínsko ako tranzitnú krajinu pre cestovanie po Európe. „Mnohí to považovali za obchádzanie sankčného režimu,“ povedal Haavisto.

Fínsko je v súčasnosti jediným členským štátom EÚ susediacim s Ruskom, ktorý nezaviedol obmedzenia na vydávanie turistických víz pre ruských občanov, píše AFP.

Haavisto povedal, že hoci schengenský režim a fínsky zákon neumožňujú úplný zákaz udeľovania víz na základe štátnej príslušnosti, Fínsko môže znížiť počet vydávaných víz podľa ich kategórie.

Fínske ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok predložilo vláde návrh, ktorý by Fínsku umožnil „uprednostňovať“ skupiny žiadateľov, ako sú rodinní príslušníci či študenti, a zároveň znížil počet turistických víz. Haavisto verí, že konečné rozhodnutie o vydávaní víz by mohlo byť známe do konca augusta.

Šéf fínskeho rezortu diplomacie tvrdí, že v súčasnosti vstupuje do Fínska mnoho turistov s vízami vydanými inou krajinou v schengenskom priestore. Zdôraznil, aby bolo v tejto veci prijaté rozhodnutie na úrovni EÚ.

Fínsko chce o tejto téme diskutovať aj na najbližšom neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ koncom augusta v Českej republike.

20:16 Členovia Severoatlantickej aliancie (NATO) úzko spolupracujú so zbrojárskymi spoločnosťami, aby Ukrajina dostala viac dodávok zbraní a vojenského vybavenia a pripravila sa na dlhú vojnu s Ruskom. Vo štvrtok to pre tlačovú agentúru Reuters povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Poskytujeme veľa pomoci, ale musíme jej poskytovať ešte viac a byť pripravení na dlhé boje,“ povedal Stoltenberg v interview pre Reuters. „Preto teraz … úzko spolupracujeme so zbrojárskym priemyslom, aby vyrábal a dodával viac rôznych typov munície, zbraní a vybavenia,“ spresnil.

Spojené štáty a ďalšie západné krajiny začali v posledných mesiacoch dodávať Ukrajine vyspelejšie konvenčné zbraňové systémy. Napríklad mobilný raketový systém HIMARS má dlhší dolet a je presnejší.

Stoltenberg pri inej príležitosti, v prejave na nórskom ostrove Utöya pred aktivistami miestnej Strany práce, vo štvrtok povedal, že invázia na Ukrajine je pre Európu najnebezpečnejším obdobím od druhej svetovej vojny a Rusko nesmie vyhrať. Obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z „bezohľadnej a nebezpečnej“ rétoriky o možnom použití jadrových zbraní.

Stoltenberg zopakoval svoj názor, že vojna sa zrejme skončí až po rokovaniach. „Vieme, že vojny sa končia za rokovacím stolom. Tiež vieme, že výsledok týchto rokovaní bude úplne závisieť od pozície sily na bojovom poli,“ povedal pre Reuters.

„Mojou úlohou nie je hovoriť Ukrajine, aké presne by mali byť podmienky. Úlohou mňa a NATO je podporovať Ukrajincov, aby mali silnejšie ruky a aby sme tým maximalizovali pravdepodobnosť prijateľného riešenia,“ zopakoval šéf NATO svoje vyjadrenia z júna.

19:44 Poľskí predstavitelia vo štvrtok informovali, že registrujú zmenu migrácie cez hranice s Bieloruskom. Väčšina ľudí, ktorí sa ilegálne pokúšajú vstúpiť do krajiny, sú teraz podľa nich Afričania, ktorí najprv vycestovali do Ruska.

Čítajte viac Putin to skúša aj migráciou. Do Poľska prúdi viac afrických migrantov

18:34 Kanada do Británie vyšle až 225 príslušníkov armádneho personálu, ktorí budú cvičiť ukrajinských vojakov. Dnes to oznámilo kanadské ministerstvo obrany, napísala agentúra Reuters.

Prvá skupina kanadských vojakov do Británie dorazí 12. augusta, väčšina z nich pochádza z 3. práporu kanadskej ľahkej pechoty princeznej Patrície a zostane tam štyri mesiace.

„Vošli sme do novej a veľmi nebezpečnej fázy konfliktu, v ktorej sa Rusko snaží spôsobiť Ukrajine aj jej obyvateľstvu dlhodobé škody,“ okomentovala armádny program kanadská ministerka obrany Anita Anandová.

Kanadské ministerstvo obrany tiež oznámilo, že sa mu podarilo dohodnúť sa s dodávateľom a pošle na Ukrajinu 39 obrnených vozidiel. Prvý z nich už v nasledujúcich týždňoch, uvádza Reuters.

Čítajte viac Vycvičí Británia do vojny s Ruskom desaťtisíce Ukrajincov?

Kanadská armáda od roku 2015 vytrénovala vyše 33 000 ukrajinských vojakov a príslušníkov iných ozbrojených zložiek v rámci programu, ktorý bol ale tento rok vo februári čiastočne prerušený.

Ukrajinských obrancov, ktorí nemajú predchádzajúce vojenské skúsenosti, už trénujú britskí vojaci v Británii alebo americkí v Nemecku. Podľa britského ministerstva obrany chce armáda vycvičiť až 10-tisíc ukrajinských vojakov v zaobchádzaní so zbraňami, prvej pomoci na bojisku a taktike hliadkovania.

Do britského výcvikového programu pre Ukrajincov sa zapojilo aj Holandsko a Nový Zéland.

17:54 Súd v ruskom meste Penza vymeral učiteľke angličtiny, ktorá kritizovala pred žiakmi ruskú inváziu na Ukrajinu, podmienečný trest odňatia slobody v dĺžke piatich rokov. Učiteľku na polícii udali priamo jej žiaci, ktorí jej výroky nahrali. Informoval o tom server Mediazona.

Súd uznal učiteľku Irinu Genovú vinou zo šírenia nepravdivých správ o ruských ozbrojených silách, teda takzvaného zákona o „fake news“. Okrem päťročnej podmienky súd potrestal pedagogičku aj trojročným zákazom výkonu povolania. Učiteľkin advokát Alexander Fedulov Mediazone povedal, že jeho klientka kvôli obavám z nepodmienečného trestu v stredu priznala vinu a že sa nechystá proti rozhodnutiu súdu odvolať.

Do kritiky ruskej vojny na Ukrajine sa učiteľka pustila v marci, keď sa jej žiaci z ôsmej triedy sťažovali, že prišli o možnosť zúčastniť sa súťaže v Česku. Učiteľka okrem iného povedala, že Rusi pri invázii rozbombardovali pôrodnicu v Mariupole, pokúsili sa zvrhnúť ukrajinskú vládu a že v roku 2014 rozpútali vojnu na východe Ukrajiny.

17:29 Rusko čelí počas pokračujúcej ofenzívy na Ukrajine nedostatku personálu a podľa západných predstaviteľov tak muselo nájsť nielen alternatívne metódy náboru.

Čítajte viac Väznice i žoldnieri. Rusko nemá ľudí a verbuje, kde sa dá

16:45 Vyše 250 vojakov z Bieloruska sa zúčastní na veľkom ruskom vojenskom cvičení. Príslušníci brigády mechanizovanej pechoty zo Západného vojenského okruhu v Bielorusku budú vyslaní na cvičenie Vostok 2022 (Východ 2022).

Ruskí a bieloruskí vojaci mali naposledy spoločné vojenské cvičenie krátko pred inváziou Ruska na Ukrajinu, ktorú prezident Vladimir Putin spustil 24. februára. Toto cvičenie sa konalo v Bielorusku práve v čase zhromažďovania ruských vojakov popri ukrajinských hraniciach.

Manévre Vostok sa však budú konať v Rusku na Ďalekom východe. Majú prebiehať od 30. augusta do 5. septembra.

16:25 Estónsko nechá odstrániť či premiestniť všetky sovietske pomníky v krajine. Presné načasovanie tohto kroku bude závisieť od logistických možností miest a obcí, uviedla podľa agentúry DPA premiérka tejto pobaltskej krajiny Kaja Kallasová. Odtiahnutý má byť aj kontroverzný tank T-34 v prevažne ruskojazyčnom meste Narva.

Čítajte viac Estónsko nechá odstrániť všetky sovietske pomníky, aj kontroverzný tank

16:00 Plynovod Nord Stream 1 teraz funguje iba s jednou turbínou namiesto šiestich. Uviedol to ruský Gazprom, ktorý ťažkosťami s turbínami zdôvodňuje nižšie dodávky.

15:45 Európska únia vyčlení 16 miliónov eur na pomoc obetiam sexuálneho násilia na Ukrajine. Časť peňazí podporí miestne organizácie občianskej spoločnosti a záchranné služby, ako aj vyšetrovacie tímy pod vedením Generálnej prokuratúry.

15:30 Európska komisia (EK) privítala výzvu Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO), aby Rusko okamžite prestalo porušovať medzinárodné letecké pravidlá s cieľom zachovať bezpečnosť a ochranu civilného letectva.

Rozhodnutie ICAO, agentúry OSN zodpovednej za reguláciu leteckej dopravy, sa odvoláva na narušenie suverénneho vzdušného priestoru Ukrajiny po ruskej agresii a na úmyselné porušovanie bezpečnostných požiadaviek v snahe ruskej vlády obísť sankcie EÚ. Ide napríklad o nezákonnú dvojitú registráciu lietadiel ukradnutých lízingovým spoločnostiam v Rusku a povolenie ruským leteckým spoločnostiam prevádzkovať ich na medzinárodných trasách bez platného osvedčenia o letovej spôsobilosti.

15:00 Belgická vojenská mínolovka M923 Narcis de la Marine so svojou 47-člennou posádkou posilní v Stredozemnom mori jednu z dvoch flotíl NATO poverených odstraňovaním mín. Na začiatku svojej misie by však nemala byť nasadená na operácie v Čiernom mori, kde po vypuknutí ruskej vojenskej agresie došlo k zamínovaniu časti ukrajinského pobrežia.

Ministerka obrany Ludivine Dedonderová však 13. júla uviedla, že v priebehu roka je možný aj tento scenár. V takom prípade by sa belgická mínolovka zúčastnila na odmínovacej operácii s cieľom spriechodniť námorné cesty používané na prepravu obilnín vyvážaných Ukrajinou.

14:05 V Central Parku v New Yorku sa objavila červená socha ruského prezidenta Vladimira Putina sediaceho na tanku.

14:00 Takmer šesťtisíc ľudí, ktorí sa snažia odísť z Rusmi okupovaných území na juhu Ukrajiny do mesta Zaporižžia pod ukrajinskou kontrolou, pre povodne uviazlo na ceste. „Na kontrolnom bode Vasylivka je viac ako 1 200 osobných áut, čiže takmer šesťtisíc našich občanov čaká v rade na odchod do mesta Zaporižžia,“ povedal pre ukrajinskú televíziu starosta ukrajinského mesta Melitopoľ Ivan Fedorov. „Čakacia doba je tam do sedem dní. Ale situácia sa v posledných dňoch skomplikovala, pretože v Zaporižžskej oblasti je silný dážď a nespevnená cesta je teraz nezjazdná,“ povedal starosta.

Cesta do mesta Zaporižžia cez Vasylivku je jedným z mála „zelených koridorov“, ktorými môžu civilisti odísť z Rusmi okupovaných území do bezpečnejších oblastí Ukrajiny pod kontrolou Kyjiva.

13:45 Ruské sily pokračujú v ofenzíve na východe Ukrajiny, no jej silám sa ich postup podarilo odraziť. V aktualizácii správy o vývoji vojny to uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Rusi podľa neho ostreľovali oblasti Jakovlivka, Travneve, Kodema, Pokrovske, Rozdolivka, Kurdjumivka, Zajceve, Bachmut a Soledar. Ruské sily sa „snažili zlepšiť taktické postavenie“ v mnohých smeroch, ale „neúspešne… a ustúpili“, vyjadril sa generálny štáb a dodal, že pokračujú v ofenzívnych operáciách v smere Novoluhanske – Kodema.

Ukrajinské úrady hlásia intenzívne ostreľovanie na takmer celom východnom bojisku. Pri Charkive sa podľa ukrajinskej armády Rusi snažia postúpiť na Bajrak – Husarivku. Charkiv samotný už zväčša za svoj cieľ nemajú a skôr sa sústreďujú na Doneckú a Luhanskú oblasť.

Na juhu sa Rusko spolieha najmä na delostrelectvo a ostreľovalo viac ako 25 obcí v Mykolajive a jeho okolí. Mesto čelilo intenzívnemu ostreľovaniu počas celého týždňa.

13:40 Sýrska loď, ktorá podľa Kyjeva vezie jačmeň a múku, ktoré Rusko ukradlo na okupovanej Ukrajine, opustila libanonský prístav Tripolis a mieri do Sýrie. S odvolaním sa na úradujúceho libanonského ministra dopravy o tom informuje agentúra Reuters.

Sýrska loď Laodicea zakotvila v Tripolise minulú stredu. Podľa ukrajinského veľvyslanectva v Bejrúte vezie 5 000 ton jačmeňa a rovnaké množstvo múky, ktoré ruské sily ukradli z ukrajinských skladov. Rusko a turecká obchodná spoločnosť už minulý týždeň správu o kradnutom obilí dopravenom do Libanonu popreli.

13:25 Vojna na Ukrajine je pre Európu najnebezpečnejším momentom od druhej svetovej vojny a Rusko v nej nesmie zvíťaziť. Podľa agentúry Reuters to vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Čítajte viac Rusko nesmie zvíťaziť vo vojne na Ukrajine, vyhlásil Stoltenberg

12:45 Z Doneckej oblasti Ukrajinci aj Rusi hlásia ťažké boje, predovšetkým pri regionálnej metropole Doneck. Ruské sily sa pokúsili vytlačiť ukrajinských obrancov z predmestia Donecka, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na vojenské zdroje oboch strán.

Doneck sa od roku 2014 nachádza pod kontrolou proruských separatistov, veľkú časť rovnomennej oblasti však aj naďalej drží Ukrajina.

V noci na štvrtok sa bojovalo predovšetkým o obec Pisky, ktorá leží západne od bývalého doneckého letiska a ktorá od roku 2015 tvorí oporný bod ukrajinskej armády. Separatisti už ohlásili jej obsadenie.

Terčom ruského ostreľovania sa stali aj dediny Marijinka a Krasnohorivka juhozápadne od Donecka a tiež centrum mesta Avdijivka. Ofenzíva má podľa DPA uľaviť Donecku, ktorý v poslednom čase opakovane ostreľovalo ukrajinské delostrelectvo.

Ruské jednotky sa okrem toho naďalej pokúšajú prelomiť ukrajinskú obrannú líniu okolo aglomerácie Slovjanska a Kramatorska v Doneckej oblasti. Podľa ukrajinského generálneho štábu pokračujú boje aj juhovýchodne od dôležitého dopravného uzla Bachmut.

Rusko pokračuje aj v raketových útokoch na veľké ukrajinské mestá. V noci na Charkov na severovýchode krajiny dopadli štyri rakety. Na juhu sa cieľom ruského útoku stal opäť Mykolajiv. Podľa predbežných informácií bolo poškodených niekoľko obytných budov, útok si zrejme nevyžiadal žiadne obete na životoch ani zranených.

12:30 Osem ľudí zomrelo a štyria utrpeli zranenie pri ruskom ostreľovaní mesta Toreck v Doneckej oblasti. Pravdepodobne delostrelecký granát tam zasiahol skupinu ľudí čakajúcich na zastávke verejnej dopravy, uviedol gubernátor Pavlo Kyrylenko. Medzi zranenými sú podľa neho tri deti.

Ostreľovanie poškodilo aj kostol a zranilo kňaza. Poškodené sú aj okolité výškové obytné budovy, uviedol Kyrylenko a vyzval zostávajúcich obyvateľov Doneckej oblasti na bezodkladnú evakuáciu. „Apelujem na všetkých obyvateľov oblasti: Nerobte zo seba ruský cieľ. Včas sa evakuujte!“ dodal Kyrylenko.

Predstavitelia doneckých separatistov uviedli, že pri ukrajinskom ostreľovaní zahynulo najmenej päť ľudí a šesť ich utrpelo zranenia. Zábery na sociálnych sieťach podľa agentúry Reuters ukazujú telá, niektoré roztrhané na kusy, ležiace pri ceste v centre Donecka a chodník postriekaný krvou.

Správy nebolo možné bezprostredne overiť.

12:25 Ukrajinská vláda ohlásila na 1. septembra rozsiahlu privatizáciu. Občanom v nej budú ponúknuté predovšetkým nevyužívané objekty a prevádzky, uviedol vo vyhlásení zverejnenom na serveri ukrajinskej vlády premiér Denys Šmyhal.

„Malá privatizácia, najmä v regiónoch, kde ľudia na dedinách a v mestách poznajú roky stojace a neefektívne využívané objekty, má poskytnúť príležitosť tieto zariadenia za spravodlivú cenu odkúpiť a začať v nich pracovať,“ uviedol Šmyhal s tým, že cieľom privatizácie má byť tiež rozšírenie poľnohospodárskej výroby.

Privatizácia sa má uskutočniť čo najrýchlejšie, jej postup sa preto skráti z doterajších 100 na 25 dní. Podľa vlády bude možné podávať žiadosti aj elektronicky. Zároveň s privatizáciou vláda spustí dotačné programy, ktoré majú motivovať podniky a ľudí k vytváraniu čo najväčšieho počtu pracovných miest.

12:00 Ukrajinská armáda ohrozuje civilistov tým, že pri obrane pred ruskou inváziou zriaďuje základne a umiestňuje zbrane v obytných oblastiach. S odvolaním sa na svoje zistenia o tom informovala ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI). Podľa nej ukrajinské sily konajú v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom, pretože robia z civilných cieľov vojenské.

Čítajte viac AI: Ukrajinská armáda ohrozuje civilistov umiestňovaním zbraní do obytných oblastí

11:35 Anton Zajika pred začiatkom ruskej invázie ani poriadne nevedel, čo je to pištoľ. Tento ukrajinský kováč však prišiel na spôsob, ako po svojom pomôcť, píše agentúra AFP. Majiteľ malého, ale úspešného, podniku predávajúci kovový nábytok zámožným európskym klientom teraz vyrába protitankové barikády na ochranu dobrovoľníckych jednotiek v meste Sumy na severovýchode Ukrajiny a kovové kachle vhodné do zákopov.

Čítajte viac AFP: Ukrajinský kováč namiesto nábytku vyrába pancierované autá a kachle do zákopov

10:45 Hraničnými priechodmi prešlo na Slovensko v stredu (3. 8.) z Ukrajiny 2 917 osôb. Z toho bolo 751 mužov, 1 528 žien a 638 detí. O dočasné útočisko požiadalo 146 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hranicu počas stredy 3 241 osôb.

10:40 Ministerstvo obrany SR navrhuje vybrať do 40 príslušníkov ozbrojených síl SR a Vojenskej polície, ktorí budú plniť úlohy v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Slovensku a to od 1. októbra 2022. V reakcii na vojnu na Ukrajine sa členské krajiny NATO zhodli na zriadení ďalších mnohonárodných bojových skupín posilnenej predsunutej prítomnosti pozdĺž celého východného krídla Aliancie.

10:30 Americkí predstavitelia veria, že Rusko pracuje na falšovaní dôkazov o minulotýždňovom útoku na väznicu s vojnovými zajatcami v ukrajinskej Olenivke. Pre agentúru AP to uviedol nemenovaný predstaviteľ oboznámený so zisteniami spravodajských služieb. Podľa neho ich utajená správa, ktorej utajenie nedávno znížili, ukazuje, že ruskí predstavitelia by dokonca mohli nastražiť muníciu zo salvových raketometov HIMARS, ako dôkazy, že pri útoku boli použité systémy poskytnuté USA Ukrajine. Predpokladá sa, že Rusko podnikne kroky, pretože očakáva, že nezávislí vyšetrovatelia a novinári sa nakoniec dostanú do Olenivky, dodal.

Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu oznámil, že menuje vyšetrovaciu misiu, aby preskúmala incident v Olenivke. Reagoval tak na žiadosť Ukrajiny a Ruska.

10:15 V piatok sa v ruskom Soči stretnú ruský prezident Vladimir Putin a jeho turecký kolega Recep Tayyip Erdogan. Bude tak vôbec prvým spomedzi lídrov NATO, ktorý navštívi Rusko od invázie na Ukrajinu.

Turecko síce odsúdilo ruskú vojnu na Ukrajine, ale nepripojilo sa k západným sankciám a snaží sa vystupovať v úlohe neutrálneho sprostredkovateľa. Oficiálnu vojenskú pomoc Ukrajine neoznámilo.

Podľa správ ukrajinských a západných médií pomáhajú Ukrajine pri obrane turecké drony Bayraktar, ktoré sa stali jedným zo symbolov bojov. Prekvapenie spôsobil minulý týždeň Erdoganov výrok, že Putin vyjadril želanie, aby Rusko spolupracovalo s Tureckom pri výrobe týchto bezpilotných lietadiel. Turecká televízia Haber 7 označila Putinovo želanie za „prekvapujúci krok“, ktorý by mal v prípade realizácie zrejme eliminovať úspešné nasadenie týchto tureckých dronov v ukrajinských službách.

Čítajte viac Drony sa stali jedným zo symbolov vojny na Ukrajine

10:00 Rusko sa svojou vojenskou činnosťou v okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni usiluje o vyvolanie strachu Západu z možnej jadrovej katastrofy na Ukrajine. Zrejme tým chce oslabiť odhodlanie západných krajín poskytovať Kyjevu zbrane pre jeho chystanú ofenzívu na juhu krajiny, uviedol vo svojom pravidelnom hodnotení americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

„Ruskí predstavitelia vykresľujú Ukrajinu tak, že nezodpovedne používa zbrane poskytnuté Západom a riskuje jadrovú katastrofu. Snaží sa odradiť západné a ďalšie spojenecké štáty od poskytovania ďalšej vojenskej podpory pre nadchádzajúcu ukrajinskú protiofenzívu na juhu krajiny,“ uviedol ISW. Podľa inštitútu sa Rusi s týmto cieľom uchyľujú tiež k útokom pod falošnou vlajkou, ako bolo ostreľovanie okolia priľahlého mesta Enerhodar na začiatku júla.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v stredu uviedol, že situácia okolo elektrárne sa vymkla kontrole a je extrémne nestabilná.

9:30 Ruská ekonomika sa prepadáva pod ťarchou sankcií z celého sveta, konštatuje slovenský rezort zahraničných vecí. Od februára 2022 bolo na Rusko uvalených sedem balíkov sankcií, ktoré majú za cieľ zastaviť útok na Ukrajinu oslabovaním ruskej ekonomiky. Rusko čaká podľa odhadov World Bank prepad ekonomiky až o 11 percent.

Čítajte viac Rezort zahraničia: Ruská ekonomika sa prepadáva pod ťarchou sankcií z celého sveta

8:57 Ukrajinská armáda zaútočila na Cherson, systém protivzdušnej obrany ale fungoval, uviedla ruská agentúra RIA Novosti, ktorá citovala zástupcu šéfa regionálnej správy Kirilla Stremousova.

„Protivzdušná obrana zostrelila všetko. Veľa strieľali, ale všetko bolo zostrelené. Možno sa pokúsili ostreľovať most, ale systém protivzdušnej obrany fungoval, mosty a infraštruktúru nezasiahli,“ povedal pre RIA Novosti.

6:03 Americký Senát v stredu večer výraznou väčšinou vyslovil súhlas so vstupom Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. Za návrh hlasovalo 95 senátorov, proti bol jeden. Na schválenie bol potrebný súhlas svojej tretiny zo 100 senátorov, uviedla agentúra AP. Dokument už skôr schválila Snemovňa reprezentantov, teraz čaká na podpis prezidenta, ktorý návrh podporuje, píše BBC.

Obe severské krajiny v tomto roku prehodnotili svoju tradičnú neutralitu v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a rozhodli sa zažiadať o vstup do NATO.

„Nevyprovokovaná ruská invázia zmenila spôsob, akým rozmýšľame o svetovej bezpečnosti,“ uviedla v rozprave pred hlasovaním demokratická senátorka Amy Klobucharová. Hlasovanie je „varovným výstrelom pre všetkých tyranov po celom svete, ktorí by si mysleli, že môžu len tak pohltiť slobodné demokracie,“ dodala.

Svoj súhlas s rozšírením NATO o dve škandinávske krajiny v stredu dali tiež zákonodarné zbory vo Francúzsku a v Taliansku. Aby sa obe krajiny stali členmi, musí prístupové dokumenty ratifikovať všetkých 30 aliančných štátov, čo môže trvať niekoľko mesiacov. Väčšina krajín NATO vyjadrila zámer ratifikovať prístupové dohody rýchlo.

5:50 Ukrajina hľadá príležitosť, ako sa porozprávať priamo s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to povedal v rozhovore s novinármi z denníka South China Morning Post. Zelenskyj tiež vyzval Čínu, aby využila svoj politický a ekonomický vplyv na Rusko na ukončenie bojov. Informovala o tom ruskojazyčná verzia spravodajského webu BBC.

„Rád by som sa porozprával priamo. So Si Ťin-pchingom som hovoril raz, a to pred rokom. Od začiatku rozsiahlej agresie 24. februára oficiálne žiadame o rozhovor, ale s Čínou sme zatiaľ žiadny rozhovor neviedli, aj keď si myslím, že by bol užitočný,“ cituje Zelenského BBC.

Čína je „silný štát. Je to silná ekonomika… Môže teda Rusko politicky a ekonomicky ovplyvňovať. Čína je navyše stálym členom Bezpečnostnej rady OSN,“ uviedol Zelenskyj. Vyjadril tiež nádej, že sa Čína spolu s ďalšími krajinami zapojí do rekonštrukcie Ukrajiny.

Podľa autorov rozhovoru vedeného 40 minút cez platformu Zoom je to Zelenského prvý rozhovor s ázijskou tlačou od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Podľa autorov článku ukrajinský štátnik vyzdvihol aj prínos 30 rokov bilaterálnych vzťahov s Čínou a zdieľané hodnoty oboch krajín, medzi ktoré radí lásku k rodine a deťom.

Konfliktné situácie na Balkáne a okolo Taiwanu a potenciálne aj na Kaukaze sú dôsledkom nefunkčnej globálnej bezpečnostnej architektúry, vyhlásil v pravidelnom nočnom prejave ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Nepriamo kritizoval tiež styky bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Zelenskyj znovu obvinil Rusko z porušovania medzinárodného práva vedením agresívnej vojny proti Ukrajine. Svet dlho nechával Rusko, aby mu tieto prehrešky prechádzali – či už išlo o anexiu Krymu alebo zostrelenie boeingu malajzijských aerolínií nad Donbasom, uviedol prezident krajiny, ktorá od februára čelí ruskej invázii.

"Sloboda každého národa v Európe i inde vo svete je krehká. Túto krehkosť je možné ochrániť len spoločným postupom a aby to dlhodobo fungovalo, musí existovať účinná globálna bezpečnostná architektúra, ktorá zabezpečí, že žiadny štát sa už nikdy nebude môcť uchýliť k teroru voči inému štátu, "povedal Zelenskyj.

Bez toho, aby niekoho menoval, kritizoval Zelenskyj Schrödera, ktorý po svojej nedávnej ceste do Moskvy vyhlásil, že Rusko je ochotné vyjednávať o prímerí. „Je jednoducho nechutné, keď bývalí predstavitelia mocných štátov s európskymi hodnotami pracujú pre Rusko, ktoré proti týmto hodnotám bojuje,“ uviedol ukrajinský prezident.