Služby jeho dielne, kde pracujú traja až štyria zamestnanci, sú pre jednotky teritoriálnej obrany bojujúce proti ruskej invázii zadarmo. Zajika dokonca začal nakupovať staré zničené automobily, ktoré pretavuje na provizórne pancierované vozidlá.
„Na začiatku invázie v meste už nebola žiadna polícia a málo príslušníkov armády,“ hovorí 32-ročný Zajika vo svojom ateliéri v meste Sumy, ktoré má 260 000 obyvateľov a nachádza sa iba 25 kilometrov od ruských hraníc. „Mali sme tu preto najmä teritoriálnu obranu. Boli to naši spoluobčania, ktorí si vzali zbrane a zabránili nepriateľovi vpadnúť do mesta. So zbraňami to neviem, takže som im pomohol tým, čo robím najlepšie,“ uvádza otec šesťročného chlapca a štvormesačného dievčatka.

Sumy, mesto vystavané v polovici 17. storočia kozákmi, muselo o svoje prežitie bojovať už od februárového začiatku ruskej agresie proti Ukrajine. Mesto, ktoré Rusi takmer dobyli, rýchlo odpovedalo a šesť týždňov proti okupantom bojovalo v uliciach. Napriek tomu je stále obliehané a denne ho zasahuje ruské ostreľovanie. Prerušené je železničné aj autobusové spojenie, mosty a cesty už neexistujú. Miestni obyvatelia sú tam uväznení a nebezpečne sa im tenšia zásoby jedla a vody.
Mesto, pri opakovaných pokusoch Ruska dostať ho pod kontrolu, celé leto čelilo vzdušným úderom.

Anton Zajika, ktorý sa kováčskemu remeslu naučil od otca, prevádzkuje svoju dielňu sedem rokov. Pred vojnou plánoval otvorenie druhej dielne a za 25 000 eur nakúpil suroviny. Všetky zásoby však minul počas prvého mesiaca vojny, keď sa na neho teritoriálna obrana obrátila so žiadosťou o pomoc. Kováč odvtedy vyrobil vyše 500 piecok, ktoré nevyužívajú len obrancovia, ale tiež ľudia v krytoch a neďalekých mestách a dedinách, kde bombardovanie narušilo dodávky plynu.
Ľudia Zajikovi tiež nosia suroviny, ktoré nájdu a ktoré sa dajú použiť v zákopoch alebo v krytoch. Remeselník si spomína na „darcu-vlastenca“, ktorý v snehu prešiel šesť kilometrov s hromadou elektród vážiacich 20 kilogramov. Iní ľudia otvorili na instagrame peňažnú zbierku, vďaka ktorej mohol zaobstarať auto Suzuki XL7 a premeniť ho na vojenské vozidlo pre dobrovoľnícke jednotky.

„Zabezpečili sme podvozok a motor, spevnili sme predný nárazník a chladič a kufor a na okná sme pripevnili kovové pletivo,“ vymenúva Zajika. „Pre vozidlá s pohonom oboch náprav máme tiež kovovú konštrukciu, na ktorú sa dá upevniť guľomet,“ dodáva. Kováč doteraz premenil desať áut značiek Ford, Dodge, Mitsubishi a Suzuki, ktorá teraz jazdia na frontovej línii.
„Nemám v úmysle s tým prestať. Čoskoro príde zima, takže predpokladám, že budeme musieť vyrobiť ďalšie kachle,“ hovorí Zajika. „A čo sa týka áut, ak sa chlapi vrátia žiadať o pomoc, vyhovieme im,“ dodáva.