Pre Pravdu o tom hovorí Katarína Kertýsová, slovenská analytička z European Leadership Network, ktorá spolupracuje aj s Wilsonovým centrom vo Washingtone. Podľa nej ruská vojna proti Ukrajine ako aj horúčavy a požiare tohto leta poukazujú na potrebu zníženia závislosti od fosílnych palív, ktorých spaľovanie výrazne prispieva k otepľovaniu planéty.
Zúčastnili ste sa na odbornom podujatí zorganizovanom v rámci summitu NATO koncom júna v Madride, dokonca ste vystúpili po španielskom kráľovi Filipovi VI. Ako sa zrodilo, že vás pozvali?
Jedným z krokov pri vytváraní Strategickej koncepcie Severoatlantickej aliancie a Agendy NATO 2030 prijatej už na summite v Bruseli pred rokom boli konzultácie s občianskou spoločnosťou, súkromným sektorom, skupinou expertov ako aj s mladými odborníkmi z členských štátov aliancie. Tá pred dvoma rokmi vytvorila 14-člennú skupinu Mladých lídrov NATO 2030, medzi ktorými som bola aj ja. Našou úlohou bolo pripraviť odporúčania pre generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga na základe našich predstáv, ako by sa mala aliancia v najbližších rokoch vyvíjať. Vytvorili sme päť pracovných skupín a ja som bola zodpovedná za odporúčania týkajúce sa zmeny klímy. Tie sa pretavili do samotnej Agendy NATO 2030 a boli aj zdrojom inšpirácie pri tvorbe novej strategickej koncepcie, ktorú schválili v Madride. Súčasťou každoročného summitu NATO je odborné podujatie, ktoré je otvorené pre širšiu verejnosť a expertov, ktorí sa venujú témam spojeným s euroatlantickou bezpečnosťou. V tomto roku sa konalo pod názvom NATO Public Forum. Práve na tomto podujatí som sa vďaka spolupráci s alianciou zúčastnila aj ja.
VIDEO: Ruská hrozba. Americká lietadlová loď stráži Európu
Zaoberáte sa klimatickými zmenami a bezpečnosťou. Prečo sa tejto téme venuje aj NATO?
Dôvodov je viacero. Zmena klímy má vplyv na vojenskú techniku, naše základne a infraštruktúru či dostupnosť logistiky. Pre horúčavy mali v Afganistane helikoptéry a prepravné lietadlá problém vzlietnuť. Najväčšia námorná základňa na svete v Norfolku čelí záplavám niekoľkokrát ročne. Rovnako ako miestni obyvatelia aj naši vojaci môžu čeliť povodniam, práci v extrémnom teple či v zime alebo nedostatku pitnej vody. Zmena klímy ohrozuje plnenie misií a hlavnú úlohu aliancie, ktorou je zabezpečiť ochranu a bezpečnosť v euroatlantickom priestore.
Úloh pre armády, ako sú pomoc pri povodniach, požiaroch či epidémiách bude pribúdať. Naši vojaci ako aj technika na to musia byť pripravení. Extrémne zmeny počasia tiež môžu viesť k suchu, znehodnocovaniu pôdy a následne aj k tomu, že ľudia nebudú ma možnosť zaistiť si živobytie a budú trpieť nedostatkom pitnej vody a potravín. To môže zvýšiť potenciál pre migráciu či až pre konflikty v oblastiach, kde pôsobia spojenecké sily, a teda aj slovenskí vojaci. Zmena klímy tiež ovplyvňuje vzťahy medzi štátmi, ako to vidíme v prípade Arktídy, kde s ubúdaním ľadu, otváraním obchodných ciest a s prístupom k novým zdrojom nerastných surovín rastie strategický záujem nielen zo strany spojencov, ale aj štátov ako Rusko a Čína.
Samotné ozbrojené sily prispievajú činnosťou k zmene klímy. Vojenská technika od tankov cez nákladné lietadlá, kontajnerové lode až po stíhačky má vysokú spotrebu fosílnych palív. V mnohých krajinách sú ozbrojené sily najväčším inštitucionálnym znečisťovateľom životného prostredia.
Zmena klímy je celospoločenským problémom. Každý sektor musí priložiť ruku k dielu vrátane ozbrojených síl, na ktoré sa doteraz nevzťahovali záväzky znižovania emisií v rámci Parížskeho klimatického dohovoru či Kjótskeho protokolu. No bez snahy zo strany ozbrojených síl sa k uhlíkovej neutralite do roku 2050 ako spoločnosť nedostaneme. Práve preto túto tému NATO rieši.
Čítajte viac Expertka: Rusko len tak nezmizne, hoci Fínsko vstúpi do NATO
Nová aliančná strategická koncepcia sa zaoberá klimatickými zmenami v rámci dvoch odsekov. Na akých konkrétnych krokoch v oblasti klímy sa lídri v Madride dohodli?
Okrem posilnenia bezpečnosti a obrany na východnom krídle bol summit kľúčový aj v oblasti rozhodnutí týkajúcich sa zmeny klímy. V rámci oficiálneho odborného podujatia sa v Madride konal prvý Dialóg na vysokej úrovni o zmene klímy a bezpečnosti. Okrem generálneho tajomníka Stoltenberga na ňom vystúpili aj španielsky kráľ Filip VI., ministerka zahraničných vecí Nemecka či kanadská ministerka obrany.
NATO zverejnilo aj svoje prvé posúdenie vplyvu klimatických zmien na bezpečnosť aliancie (Climate Change and Security Impact Assessment). Už na minuloročnom summite sa členovia aliancie zaviazali k zníženiu vojenských emisií a v Madride NATO prijalo konkrétne ciele. Aliancia hovorí o 45-percentnom znížení emisií do roku 2030 a o dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050, čo je v súlade s Parížskym dohovorom. Keďže sa v súčasnej dobe vojenské emisie vo väčšine členských krajín nesledujú, NATO vyvinulo systém, ktorý pomôže členom aliancie ich vojenské emisie merať. Členovia aliancie sa v strategickej koncepcii zaviazali, že budú zvyšovať energetickú efektívnosť a investovať do zelených technológií, čo pomôže pri znížení vojenských emisií.
S týmto sa úzko spája aj vytvorenie Inovačného fondu NATO a Akcelerátora obranných inovácií (DIANA), ktorých cieľom bude prepojiť súkromný sektor s tým obranným, a to aj v oblasti zelených technológií a pohonov. Do Inovačného fondu NATO sa plánuje zapojiť aj Slovensko v rámci investícií dvoch percent HDP na obranu.
Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.
Venuje Slovensko téme klimatických zmien a bezpečnosti dostatočnú pozornosť?
Členovia aliancie začínajú z rôznych štartovacích čiar. V niektorých krajinách sa tejto téme venujú rezorty obrany 10 až 15 rokov, v iných sa táto diskusia ešte len otvára.
Hoci je na Slovensku zmena klímy stále okrajovou témou, rezort obrany nezačína úplne od nuly. Jeho civilná časť zelené kroky a opatrenia už aplikuje. Za zmienku stojí interná Koncepcia zeleného ministerstva. Je príležitosťou hľadať lepšie riešenia v štyroch kľúčových oblastiach. V oblasti energetickej efektívnosti, v rozvoji čistej mobility, pri ochrane životného prostredia a v oblasti zeleného obstarávania. Ministerstvo obrany tiež pripravuje akčný plán rozvoja čistej mobility a akčný plán obnovy vybraných budov, ktoré má v správe. Slovensko je členom konzultačného fóra Európskej obrannej agentúry pre udržateľnú energiu v odvetví obrany a bezpečnosti. Snaha vymieňať zastaralú vojenskú techniku, ktorá nie je šetrná voči životnému prostrediu, je tiež krokom vpred.
V rámci NATO sme sa zaviazali investovať dvadsať percent výdavkov na obranu na modernizáciu. To neznamená, že by sme mali investovať len do ťažkej techniky. Keďže samotné NATO zdôrazňuje environmentálny dopad vojenských aktivít a potrebu znižovania závislosti od fosílnych palív, pri obstarávaní a ďalšom rozvoji vojenskej infraštruktúry treba myslieť aj na aspekt udržateľnosti.
Môžu byť armády členských krajín NATO obranyschopné a zároveň zelené?
Jednoznačne áno. Už v Afganistane a v Iraku, kde boli spojenecké konvoje častým terčom útokov, sme videli negatívny dosah našej závislosti od fosílnych palív. Často sa viac riešila ochrana logistiky ako samotná misia a konflikt.
V prípade Ukrajiny ruské vojská útočia aj na sklady paliva, čo ovplyvňuje schopnosť ukrajinských ozbrojených síl fungovať. Teda znižovanie našej závislosti na fosílnych palivách je potrebné nielen z pohľadu zmeny klímy, ale aj vzhľadom na naše schopnosti brániť sa a viesť operácie. Na summite to zdôraznil aj generálny tajomník Stoltenberg. Povedal, že najodolnejšie armády budú tie, ktoré nebudú závislé od fosílnych palív.
Čítajte viac Proti ruským ponorkám a bombardérom: NATO nasadilo americkú lietadlovú loď
Nižšia závislosť od fosílnych palív a väčšie využívanie udržateľných technológií prináša mnoho operačných výhod. Menej logistických výziev spojených s prepravou palív na vojenské základne a bojiská, zníženie závislosti od zásobovacích konvojov v oblastiach so zvýšeným rizikom nepokojov a konfliktov, nižšie riziko pre ľudské životy či úspory spojené s údržbou techniky. Znížená environmentálna stopa a zvýšená operatívna efektívnosť sa navzájom nevylučujú.
Dekarbonizácia armád nepríde zo dňa na deň. No už teraz musíme hľadať riešenia. Inovácie a udržateľné vojenské technológie hrajú v tomto smere kľúčovú úlohu. Niektoré technológie už máme k dispozícii, ako sú napríklad preprava dronmi, 3D tlač munície a komponentov, elektrické a hybridné pohonné systémy či využívanie alternatívnych palív. V roku 2017 urobilo švédske ministerstvo obrany prvý pokusný let stíhačky Gripen na stopercentnom biopalive. Vďaka umelej inteligencii a výpočtovej technike budeme môcť čoraz viac trénovať vo virtuálnom priestore, čo prinesie ďalšie úspory. Technológie, ktoré by pomohli dekarbonizovať ťažké taktické vozidlá, tanky či lietadlové lode, dnes ešte nemáme. No práve preto sú potrebné investície do ich vývoja a výskumu.