Emmanuel Macron síce nebol konkrétny, ale posolstvo vyznelo jasne: v Afrike je nemálo štátov, ktoré sa správajú tak, ako keby im vojna, ktorá vypukla 24. februára tohto roku, bola ľahostajná.
Len štyria prezidenti boli zvedaví na Zelenského
Dajú sa použiť napríklad nasledujúce dva dôkazy toho, že Macron povedal pravdu. Prvý je z obdobia po začiatku ruského vpádu a druhý sa spája so snahou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského získať si svet na svoju stranu.
Keď Valné zhromaždenie OSN hlasovalo 3. marca o návrhu rezolúcie odsudzujúcej ruskú agresiu, v Kyjeve sa určite nemohli potešiť. Text podporilo 141 z celkovo 193 členských krajín Spojených národov, z čoho by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že Ukrajina mala výrazný počet podporovateľov na všetkých kontinentoch.
Zdanie býva klamlivé a tu sa to potvrdilo. „Africké štáty boli v hlasovaní rozdelené, 28 bolo za, 17 sa zdržalo hlasovania, osem krajín sa ho nezúčastnilo a jedna sa vyslovila proti," pripomenulo Stredisko pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone.
Druhú nepríjemnú vec Zelenskyj zažil na vlastnej koži. Keď prostredníctvom videoprenosu reční pred politikmi zo Západu, o jeho prejavy je veľký záujem. Keď sa však na konci júna prihovoril k lídrom v Afrike, musel byť nemilo prekvapený. Jeho videoprejav mohlo sledovať viac ako 50 hláv štátov. Pohľad na monitor, kde videl hŕstku prezidentov, ho musel zaskočiť. „Pozvánku dostali všetci africkí lídri, zúčastnili sa len štyria," upozornila stanica BBC s tým, že ostatní poslali svojich zástupcov.
Eritrea isto nezabudla na pomoc z Moskvy
Prečo má veľa štátov v Afrike prinajmenšom vlažný postoj k Ukrajine počas ozbrojeného konfliktu s Ruskom? Český afrikanista Jan Záhořík vidí príčinu v dávnejšej minulosti. Poukázal na to, že v mnohých afrických krajinách sa zachoval silný protiimperiálny a antizápadný sentiment. „To však neznamená, že by tam bola nejako zvlášť rozsiahla masívna podpora režimu ruského prezidenta Vladimira Putina, ale Afričania chápu vojnu na Ukrajine v zmysle: ,Západ, pozri sa na to, čo ste vy desiatky rokov robili nám, teraz to máte späť'," povedal pre server Lidovky.
Washingtonské Stredisko pre strategické a medzinárodné štúdie v analýze o postojoch v Afrike rozdelilo tamojšie krajiny do štyroch skupín. Do prvej zaradilo tie, ktoré s Ruskom majú silné politické, ekonomické a vojenské väzby, a nazdávajú sa, že Moskva sa rozhodla použiť silu proti Ukrajine, pretože mala oprávnené bezpečnostné obavy.
V tejto skupine jednoznačne najviac vyniká Eritrea, ktorá zjavne nezabudla na vojenskú pomoc ešte z obdobia existencie Sovietskeho zväzu. Moskva ju výrazne podporovala počas ozbrojeného konfliktu v rokoch 1977 – 1978. Išlo o najväčšiu vojnu medzi dvomi africkými štátmi v 20. storočí. Somálsko, ktoré vtrhlo na eritrejské územie, napokon v marci 1978 prehralo. A nedávno Eritrea ako jediný štát z Afriky hlasovala na pôde OSN proti návrhu protiruskej rezolúcie.
Kto tvorí ďalšie skupiny?
Stredisko vo Washingtone zaradilo do druhej skupiny štáty, ktoré udržiavajú s Ruskom veľmi dobré vzťahy, ale zdržali sa hlasovania, pretože inváziu na Ukrajinu považujú za porušenie práva na sebaurčenie, čo sa v ich prípade po roku 1945 spája s právom koloniálnych národov na vlastnú štátnosť. Zároveň principiálne zastávajú názor, že cudzí štát nesmie zasahovať do vnútorných záležitostí inej krajiny.
V tretej skupine sa nachádzajú tí, ktorí nesúhlasili s obsahom rezolúcie s tým, že tlačili na dialóg a na zmierenie. Je medzi nimi aj Juhoafrická republika, ktorá v zdôvodnení svojho postoja poukázala na nedostatočnú transparentnosť počas konzultácií a rokovaní o návrhu textu.
Napokon vo štvrtej skupine sa ocitli tie štáty (súhlasili s rezolúciou), ktoré si inváziu na Ukrajinu spájajú s historickými nespravodlivosťami počas koloniálnej éry.
Prezident Volodymyr Zelenskyj si podáva ruku so zraneným ukrajinským vojakom v nemocnici v Odese. V bojoch proti ruskej armáde utrpel také vážne poranenie nohy, že lekári ju museli amputovať. FOTO: SITA/AP