163. deň: Mykolajiv vyhlásil zákaz vychádzania. Hľadá kolaborantov

Ukrajina pravdepodobne preberá strategickú iniciatívu a núti Rusko, aby v reakcii na ukrajinskú protiofenzívu premiestňovalo vojská a menilo priority. Ak sa Kyjevu bude aj naďalej dariť tlačiť na ruské sily, čakajú Moskvu zložité rozhodnutia, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny. Mesto Mykolajiv vyhlásilo zákaz vychádzania až do pondelka rána. Úradom poslúži na to, aby odhalili osoby kolaborujúce s Rusko.

, , , 05.08.2022 05:55, aktualizované: 23:16
debata (640)
Priatelia a príbuzní dávajú posledné zbohom... Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
vojna na ukrajine Priatelia a príbuzní dávajú posledné zbohom dôstojníkom Andrijovi Zhovanykovi a Jurijovi Kovalenkovi, ktorí padli v bitke proti ruským jednotkám, počas smútočného obradu v Kyjeve na Ukrajine. Uprostred čestná stráž, oblečená ako ukrajinskí kozáci, vzdáva poslednú úctu.

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 163. deň
  • Zelenskyj kritizoval Amnesty International
  • Mesto Mykolajiv vyhlásilo na celý víkend zákaz vychádzania
  • Turecko súhlasilo s platbami v rubľoch za ruský plyn
  • Ukrajina a Rusko sa vzájomne vinia z ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne
  • Rusko zakázalo 62 Kanaďanom vstup na svoje územie

VIDEO: Ukrajinci zúfalým Rusom: HIMARS-y ste netrafili. Zahráme vám Metallicu.

Muž a žena sa objímajú pred budovou zničenou...
Mykolajiv po nočnom bombardovaní. Podľa...
+9Mykolajiv po nočnom bombardovaní. Podľa...

23:15 Americký prezident Joe Biden by na budúci týždeň mohol podpísať novú vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote až jednej miliardy dolárov. Agentúre Reuters to dnes oznámili tri anonymné zdroje oboznámené so situáciou.

Detaily podporného balíka by mohli byť oznámené už v pondelok. Podľa Reuters bude obsahovať muníciu do ďalekonosných zbraňových systémov HIMARS, až 50 obrnených transportérov M113 a muníciu do protiraketového obranného systému zem-vzduch NASAMS. Konkrétny vojenský materiál aj hodnota balíka sa do budúceho týždňa môže zmeniť.

Celková hodnota americkej pomoci Ukrajine od začiatku invázie by tak stúpla na 8,8 miliardy dolárov, ak by Biden balík podpísal v tejto podobe.

23:01 Ukrajina vyzvala na rozšírenie dohody o zmiernení ruskej blokády čiernomorských prístavov o ďalšie produkty. „Táto dohoda je o logistike, o pohybe plavidiel cez Čierne more,“ povedal pre Financial Times námestník ukrajinskej ministerky hospodárstva Taras Kačka. „Aký je rozdiel medzi obilím a železnou rudou?“ citovala ho agentúra Reuters.

Z ukrajinských prístavov Čornomorsk a Odesa v piatok vyplávali tri lode s obilninami, oznámilo turecké ministerstvo obrany. Odeská oblastná správa medzitým uviedla, že do Čornomorska dorazí po ďalší náklad obilia turecká nákladná loď.

Rusko a Ukrajina sú v celosvetovom meradle producentami približne tretiny pšenice. OSN varovala, že zastavenie dodávok obilnín cez Čierne more kvôli ruskej blokáde by mohlo vyvolať hladomor v iných krajinách, najmä Afriky, Ázie a Blízkeho východu, pripomína Reuters.

„Očakávame, že bezpečnostné záruky našich partnerov z OSN a Turecka budú naďalej fungovať a že export potravín z našich prístavov sa stane stabilným a predvídateľným pre všetkých účastníkov trhu,“ povedal ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov.

Ukrajinský úrad pre prístavy oznámil, že v ukrajinských prístavoch kotví 68 lodí s nákladom 1,2 milióna ton, dve tretiny z toho tvoria potraviny.

**22:16 Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Enerhoatom podľa agentúry Unian uviedla, že pri dnešnom druhom ostreľovaní ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú okupujú ruskí vojaci, rakety dopadli priamo vedľa jedného z blokov a že existuje nebezpečenstvo rozptylu rádioaktívnych lá­tok.

Pri prvom útoku boli porušené dve elektrické vedenia napájajúce rozvodňu, ktorá je potrebná pre bezpečnú prevádzku jadrových blokov. Druhé ostreľovanie elektrárne sa podľa miestnej správy odohralo o dve hodiny neskôr, informovala agentúra Interfax, ktorá uviedla, že delostrelecké granáty zasiahli priamo areál elektrárne.

Enerhoatom večer informoval, že ruské sily ostreľovali areál druhýkrát. „Existuje nebezpečenstvo úniku vodíka a rozptylu rádioaktívnych látok,“ uviedla firma. Unian napísala, že podľa obyvateľov Enerhodaru v meste prestalo fungovať osvetlenie. Aj agentúra RIA Novosti uviedla, že v Enerhodare čiastočne nefungujú dodávky elektriny a vody.

21:27 Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že v rámci odvetných krokov ukladá zákaz vstupu pre 62 kanadských občanov vrátane vládnych predstaviteľov.

Ruská diplomacia vo vyhlásení uviedla, že na zozname sú osoby známe „svojou zákernou činnosťou v boji proti ‚ruskému svetu‘ a jeho tradičným hodnotám“.

Podľa Moskvy ide o odvetné opatrenie za sankcie Kanady z júna a júla voči ruským občanom vrátane novinárov a hlave ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchovi Kirillovi. Ten ako blízky spojenec prezidenta Vladimira Putina podporuje ruskú inváziu na Ukrajine.

Rusko tiež obvinilo vládu kanadského premiéra Justina Trudeaua, že uráža „nielen mnohonárodný ruský ľud, ale aj pravoslávnych veriacich na celom svete vrátane Kanady“. Ruské ministerstvo zahraničných vecí dodalo, že ďalšie odvetné opatrenia oznámi už čoskoro.

20:51 Rusko zakázalo investorom z takzvaných nie priateľských krajín predávať do konca roka podiely v ruských bankách a kľúčových energetických projektoch. Príslušný dekrét podpísal prezident Vladimir Putin. Moskva tak reaguje ďalšími odvetnými krokmi na sankcie západných štátov voči Rusku za inváziu na Ukrajinu.

Dekrét s okamžitou platnosťou zakazuje investorom z krajín, ktoré uplatňujú sankcie proti Rusku, aby predávali svoje aktíva v projektoch, pri ktorých platia dohody o deľbe produkcie, ďalej podiely v bankách, strategických podnikoch, firmách produkujúcich energetické zariadenia, ako aj iných projektoch v oblastiach od produkcie ropy a plynu až po uhlie a nikel. V určitých prípadoch však ruský prezident môže udeliť výnimku a proces predaja nechať pokračovať.

Zákaz pokrýva takmer všetky veľké projekty v oblasti financií a energetiky, v ktorých zahraniční investori ešte stále majú podiely. Týka sa aj ropných a plynárenských projektov Sachalin-1 a Sachalin-2. Napríklad, v projekte Sachalin-1 kontroluje americký koncern ExxonMobil 30-percentný podiel a ako firma uviedla, je v procese predaja týchto aktív. Začiatkom júla zasa Putin podpísal dekrét, ktorý umožňuje Moskve prebrať kontrolu nad ropným a plynárenským projektom Sachalin-2. To sa týka aktív firmy Shell a japonských spoločností Mitsui a Mitsubishi.

Čo sa týka bánk, v hľadaní možností na odchod z Ruska pokračujú talianske UniCredit a Intesa, americká Citi a rakúska Raiffeisen. Iným bankám ako francúzska Société Générale a britská HSBC sa už aktíva v Rusku podarilo predať.

20:18 Turecko bude za ruský plyn čiastočne platiť v rubľoch. Moskva začala požadovať platby v rubľoch po odberateľoch plynu po rozpútaní vojny na Ukrajine a ostrej západnej reakcii, ktorá ohrozila stabilitu ruskej meny.

Recep Tayyip Erdogan, Vladimir Putin Čítajte viac Turecko bude za ruský plyn platiť v rubľoch. Putin ďakuje Erdoganovi

19:50 Rusko sa v snahe obísť sankcie prijaté Západom kvôli vojne na Ukrajine obracia na Turecko ako na potenciálneho obchodného partnera, píše denník The Washington Post.

putin, erdogan Čítajte viac Bude z Turecka ruská „schránka“? Moskva sa snaží cez Ankaru obísť sankcie, tvrdí WP

19:16 Lotyšško prestalo vydávať víza ruským občanom. V piatok to oznámilo lotyšské veľvyslanectvo v Moskve. Dôvodom je vojna na Ukrajine.

„Lotyšské veľvyslanectvo v Rusku pozastavilo prijímanie žiadostí o víza pre občanov Ruskej federácie na dobu neurčitú. Výnimkou je účasť na pohrebe blízkeho príbuzného (v Lotyšsku),“ napísalo veľvyslanectvo v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Riga v uplynulom období obmedzila vydávanie víz pre Rusov a udeľovala ich len z humanitárnych dôvodov, vysvetľuje DPA. Lotyšsko napríklad vydalo povolenia na pobyt veľkému počtu ruských novinárov, ktorí už v Rusku nemohli pracovať pre úradné obmedzovanie médiív.

Lotyšské bezpečnostné orgány však nedávno upozornili pred možnými rizikami, ktoré môžu nastať v prípade, ak bude v Lotyšsku pracovať čoraz viac ruských médií.

18:26 Ukrajina a Rusko sa vzájomne obvinili z ostreľovania ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú už v marci pri invázii na Ukrajinu obsadili ruské vojská. Na mieste vznikol požiar, informovala ruská agentúra RIA Novosti, podľa ktorej na zariadenie zaútočili ukrajinské sily. Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Enerhoatom, ktorá naopak viní z útoku ruských vojakov, podľa agentúry Unian uviedla, že elektráreň ďalej funguje. Zvýšená radiácia podľa nej zaznamenaná nebola.

„Okolo 15:00 (14:00 SELČ) v čase, keď sa menili pracovníci na smene, vykonali nacionalistické jednotky z územia pod kontrolou ukrajinského režimu delostrelecký útok na areál Záporožské JE,“ povedal podľa agentúry RIA Novosti nemenovaný predstaviteľ Ruskom dosadenej správy mesta Enerhodar, kde elektráreň leží. Útok podľa neho prerušil dve elektrické vedenia napájajúce rozvodňu, ktorá je potrebná pre bezpečnú prevádzku jadrových blokov. Hasiči sa snažia zlikvidovať vzniknutý požiar, doplnila agentúra s odkazom na iný nemenovaný zdroj.

Podľa ukrajinskej spoločnosti Enerhoatom, ktorá spravuje jadrové elektrárne v krajine, ale na okolie elektrárne zaútočili ruské vojská. „Ruskí fašisti vykonali ďalšiu provokáciu v Enerhodare a strieľali smerom na Záporožskú jadrovú elektráreň,“ uviedla spoločnosť. „Okolo 14:30 (13:30 SELČ) boli zaznamenané tri zásahy blízko priemyselného areálu Záporožskej JE,“ doplnila firma, podľa ktorej bolo pri útoku poškodené vedenie.

Podľa Enerhoatomu elektráreň „nehľadiac na provokácie“ ďalej funguje a dodáva energiu do ukrajinskej energetickej sústavy cez vedenie, ktoré je naďalej v prevádzke.

17:40 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu ruská armáda stratila 41 650 vojakov. Za uplynulý deň na Ukrajine padlo 150 ruských vojakov. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo obrany.

Podľa Kyjeva ruské sily za uplynulý deň stratili aj 3 tanky, 6 obrnených bojových vozidiel, 4 delostrelecké systémy a 5 systémov protivzdušnej obrany. Celkovo tak Rusko na Ukrajine doteraz prišlo o 1 792 tankov, 4 032 obrnených bojových vozidiel, 950 delostreleckých systémov a 123 systémov protivzdušnej obrany. Informuje o tom britský web The Guardian, ktorý však dodáva, že nedokáže tieto údaje nezávisle overiť.

17:00 Ozzy Osbourne podporil Ukrajinu. Legendárny rockový hudobník vydá svoj nový album vo farbách ukrajinskej vlajky a výťažok z predaja pôjde na charitu.

16:30 Ruský prezident Vladimir Putin dúfa v podpis dohody s Tureckom, ktorá by posilnila ekonomickú spoluprácu oboch krajín. Oznámil to pred rokovaním v ruskom Soči svojmu tureckému náprotivku Recepovi Tayyipovi Erdoganovi. Na opačných stranách stojí Turecko a Rusko v sýrskom konflikte i vojne na Ukrajine.

Recep Tayyip Erdogan, Vladimir Putin Čítajte viac Turecko bude za ruský plyn platiť v rubľoch. Putin ďakuje Erdoganovi

16:00 Rusko pre podozrenie z vlastizrady zatklo v Novosibirsku popredného ruského odborníka na hypersoniku Alexandra Šipljuka, informovala agentúra TASS. Ide už o tretieho vedca zo sibírskeho mesta, ktorého bezpečnostné zložky zadržali na základe rovnakého obvinenia.

väzeň, väzenie, mreže Čítajte viac Rusko pre podozrenie z vlastizrady zatklo popredného odborníka na hypersoniku

15:30 Zástupca moskovského patriarchátu sa vo Vatikáne stretol s arcibiskupom Paulom Gallagherom, ktorý má vo Vatikáne funkciu zodpovedajúcu ministrovi zahraničia. Podľa agentúry APA možno rokovali aj o prípadnom stretnutí moskovského patriarchu Kirilla s pápežom Františkom, ktoré by sa mohlo uskutočniť v polovici septembra v Kazachstane.

„Pri svojom dlhom rozhovore hovorili o aktuálnych otázkach týkajúcich sa vzťahov medzi ruskou pravoslávnou cirkvou a rímskokatolíckou cirkvou,“ informovala bez bližších podrobností na svojich stránkach ruská pravoslávna cirkev o stretnutí Gallaghera s metropolitom Antonijom, ktorý má podľa APA v moskovskom patriarcháte na starosti vonkajšie cirkevné vzťahy.

O možnom stretnutí pápeža Františka s hlavou ruskej pravoslávnej cirkvi Kirillom, ktorý má blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a podporuje ruskú agresiu voči Ukrajine, médiá špekulujú už niekoľko mesiacov.

14:20 Obyvatelia juhoukrajinského mesta Mykolajiv nesmú od dnešného večera do pondelkového rána vychádzať z domu. Nezvyčajne dlhý zákaz vychádzania podľa gubernátora Mykolajivskej oblasti Vitalija Kima poslúži úradom na to, aby odhalili osoby kolaborujúce s Ruskom, napísala agentúra Reuters.

„Dnes som podpísal nariadenie, podľa ktorého bude na území Mykolajiva od 5. augusta 2022, 23.00 h (miestneho času, 22.00 h SELČ) do 8. augusta 2022, 5.00 h (miestneho času, 4.00 h SELČ) zákaz vychádzania,“ citovala Kima agentúra Unian. Podľa nariadenia sa ľudia nemôžu pohybovať v uliciach alebo na verejných miestach, ak nemajú potrebné povolenie. V prípade potreby ich sprevádzajú policajti.

Prístavné mesto ostreľujú ruské jednotky od začiatku invázie. Mykolajiv leží neďaleko hraníc s Ruskom okupovanou Chersonskou oblasťou, kde Ukrajinci začali protiofenzívu. Kim upozornil, že zákaz vychádzania v meste nesúvisí s hrozbou ruského útoku.

„Nie sú tu známky obkľúčenia. Mesto bude cez víkend zatvorené. Prosím vás o pochopenie. Taktiež sa snažíme nájsť kolaborantov. Vo štvrtiach sa budú konať kontroly,“ uviedol Kim vo videu zverejnenom na telegrame.

13:40 Ukrajinské sily tvrdia, že zasiahli niekoľko ruských skladov munície a vybavenia v Chersonskej oblasti. Ako v piatok uviedlo južné velenie ukrajinskej armády, lietadlá zasiahli dve miesta v okresoch Cherson a Kachovka a vrtuľníky zase zasiahli baštu nepriateľa v okupovanej časti Mykolajivskej oblasti.

„Naše raketové a delostrelecké jednotky počas vykonávania palebných misií husto útočili na nepriateľský systém protivzdušnej obrany a logistické body, vrátane tých s muníciou v okrese Cherson,“ uviedlo tiež velenie. Útoky podľa ukrajinskej armády zničili tri sklady munície a vybavenia, niekoľko protilietadlových systémov S-300, radarovú stanicu a deväť obrnených vozidiel.

Informuje o tom televízia CNN, ale zároveň pripomína, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

13:20 Možné rozšírenie „obilnej dohody“ o ďalšie položky Rusko podmieňuje zrušením západných sankcií. Podľa kremeľského hovorcu Dmitrija Peskova je Rusko pripravené začať o tejto téme rokovať iba v prípade, že Západ zruší sankcie voči ruskému kovopriemyslu, uviedla agentúra TASS. Denník Financial Times uviedol, že Ukrajina sa usiluje, aby sa dohoda o uvoľnení vývozu obilia z ukrajinských prístavov rozšírila aj o ďalšie položky, ako sú kovové výrobky.

13:00 Do 5. augusta EÚ úspešne koordinovala vyše 1 000 lekárskych evakuácií ukrajinských pacientov prostredníctvom svojho mechanizmu v oblasti civilnej ochrany, aby im poskytla špecializovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach v celej Európe.

Európska komisia (EK) upozornila, že od začatia ruskej agresie počet zranených osôb na Ukrajine zo dňa na deň rastie a miestne nemocnice nestíhajú vždy udržať krok s náporom, ktorý je na ne vyvíjaný. Okrem toho Poľsko, Slovensko a tiež Moldavsko, ktoré na svojom území hostia značný počet ukrajinských utečencov, požiadali o pomoc pri lekárskych evakuáciách (MEDEVAC) zo svojho územia vzhľadom na veľký prílev pacientov z Ukrajiny.

Pacienti z Ukrajiny boli doteraz prevezení do 18 krajín: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Litva, Luxembursko, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

12:15 Po piatich mesiacoch okupácie stále nie je jasné, aké má Rusko úmysly s ukrajinskou Záporožskou jadrovou elektrárňou. Kroky, ktoré v areáli zariadenia ruské jednotky podnikli, ale pravdepodobne viedli k ohrozeniu bezpečnosti chodu elektrárne, uvádza britská vojenská rozviedka.

Ruské sily zrejme operujú v oblastiach priľahlých k jadrovej elektrárni, uvádza Londýn. Na mieste zriadili delostrelecké jednotky, ktoré ostreľujú ukrajinské územie na západnom brehu rieky Dneper, a v širšej oblasti elektrárne, najmä v priľahlom meste Enerhodar, jednotky Moskvy odpočívajú.

„Využívajú pri tom chránený štatút jadrovej elektrárne, aby znížili riziko ukrajinských útokov na svoje vybavenie a vojakov,“ píše rozviedka.

11:20 Španielsko pošle Ukrajine zhruba dve desiatky obrnených transportérov M-113 americkej výroby. Uviedol to denník El País. Madrid chcel pôvodne poskytnúť Kyjevu tanky nemeckej výroby Leopard 2A4, ktoré má v skladoch. Podľa ministerky obrany Margarity Roblesovej sú však v takom zlom stave, že ich vývoz na Ukrajinu nie je možný.

Ukrajina / UA / Čítajte viac Španielsko pošle Ukrajine obrnené transportéry, tanky sú v príliš zlom stave

10:45 Ukrajinu opustili ďalšie tri lode s celkovo 58 000 tonami kukurice, uviedlo turecké ministerstvo obrany. Plavidlo Polarnet vyplávalo z Čornomorska do tureckého Karasu s dodávkou 12 000 ton kukurice a loď Rojen zase vezie náklad viac než 13 000 ton kukurice do prístavu Teesport v Británii. Z Odesy vyrazila loď Navistar s 33 000 tonami kukurice smerujúcej do írskej obce Ringaskiddy.

V piatok by do Čornomorska mala doraziť loď na sypaný náklad Osprey S plaviaca sa pod vlajkou Libérie, ktorá by bola prvým plavidlom, čo sa dostalo do ukrajinského prístavu od začiatku ruskej ofenzívy.

Ukrajina sa podľa denníka Financial Times usiluje aj o to, aby sa dohoda o uvoľnení vývozu obilia z ukrajinských prístavov rozšírila aj o ďalšie položky, ako sú kovové výrobky.

10:40 Ruské sily podľa rannej zvodky ukrajinského generálneho štábu útočia v smere na Bachmut a Avdijivku v Doneckej oblasti. Ukrajinský generál Oleksij Gromov potvrdil, že sa ukrajinskí obrancovia stiahli z dedín Semihirja a Dolomitne. Boje sa odohrávajú okrem iného o dediny Soledar severne od Bachmutu a Pisky blízko Donecka.

V Chersonskej oblasti podnikli ruské sily útoky v snahe zlikvidovať ukrajinské predmostie za riekou Inhulec, boli však odrazené. Ukrajinská armáda medzitým pokračuje v napádaní ruských logistických a veliteľských bodov v oblasti, zasiahnuté bolo podľa ukrajinských zdrojov ruské veliteľstvo v Čornobajivke na predmestí Chersonu a muničný sklad v obci Nova Majačka východne od oblastnej metropoly.

10:30 Ukrajina pravdepodobne preberá strategickú iniciatívu a núti Rusko, aby v reakcii na ukrajinskú protiofenzívu premiestňovalo vojská a menilo priority. Ak sa Kyjevu bude aj naďalej dariť tlačiť na ruské sily, čakajú Moskvu zložité rozhodnutia, uviedol vo svojom pravidelnom hodnotení bojov na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

„Ruské sily čoraz častejšie presúvajú jednotky a vybavenie do Chersonskej oblasti a západnej časti Záporožskej oblasti na úkor svojich snáh o obsadenie Slovjanska a Siverska (v Donbase), od ktorých zrejme upustili,“ uviedol ISW. Armáda podľa neho tiež presúva vojenskú techniku – najmä delostrelectvo a letectvo – na anektovaný polostrov Krym z iných častí Ukrajiny.

Inštitút pripomína, že ruská armáda menila od začiatku svojej invázie na Ukrajinu bojové priority aj skôr, bolo to však vždy z jej popudu. Teraz sa zdá, že premiestňovanie síl je vynútené ukrajinskou protiofenzívou na juhu krajiny.

Ak sa ukrajinským silám podarí udržať patričný tlak v okolí Izjumu v Charkovskej oblasti, kde už dobyli niekoľko obcí, a zároveň vytrvať v ofenzíve pri Chersone na juhu krajiny, začnú ruské sily čeliť veľmi ťažkým rozhodnutiam, ktorých dobytých území sa vzdať, alebo ktoré svoje útočné operácie zastaviť, mieni ISW.

10:00 Júlová vlna horúčav a rozsiahle požiare v Európe sú ďalším prejavom klimatickej zmeny. Britské kráľovské letectvo 18. júla dočasne pozastavilo lety z najväčšej leteckej základne pre roztopenú dráhu. Slovenské ozbrojené sily pomáhali hasiť požiare v Slovinsku či v Česku. Aký vplyv bude mať klimatická zmena na armády NATO vrátane slovenskej?

Katarína Kertýsová Čítajte viac Koniec fosílnych palív? Aj ruská vojna ukázala, ako sú od nich armády závislé

9:45 Na východe Ukrajiny zahynula plukovníčka Olga „Korsa“ Kačurová, jedna zo zakladateliek domobrany samozvanej Doneckej ľudovej republiky. Ruský prezident Vladimir Putin svojej obľúbenkyni udelil posmrtne najvyššie štátne vyznamenanie – Hrdina Ruskej federácie.

korsa, olga kravčuková Čítajte viac Padla proruská diverzantka „Korsa“. V ukrajinskej uniforme zabíjala civilistov

8:30 Povolenie na vyplávanie z ukrajinských prístavov dostali na piatok tri lode naložené dovedna vyše 58 000 tonami kukurice. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na koordinačné centrum v Istanbule, ktoré túto plavbu zabezpečuje.

7:00 Americký predstaviteľ obvinil Moskvu, že sa chystá predložiť falošné dôkazy o útoku na väznicu Olenivka. Má to vyzerať tak, že smrť ukrajinských vojnových zajatcov spôsobila samotná Ukrajina. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Z útoku na väznicu v meste Olenivka na východe Ukrajiny sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva. Podľa Ruska k útoku došlo v noci 29. júla. Zahynulo vyše 50 ukrajinských zajatcov vrátane vojakov, ktorí sa po dlhých týždňoch bránenia oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol vzdali ruským silám.

6:20 V ruskom letovisku Soči bude v piatok rokovať turecký prezident Recep Tayyip Erdogan so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Štátnici podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova preberú okrem iného situáciu na Ukrajine a v Sýrii, uvádzajú ruské médiá. Prezidenti sa stretnú v relatívne krátkom čase už druhýkrát, naposledy spolu hovorili 19. júla v Teheráne.

„Predovšetkým sú (na programe) rôzne dimenzie našich bilaterálnych vzťahov: čiže tiež obchodná a ekonomická spolupráca,“ uviedol kremeľský hovorca, podľa ktorého sa Putin s Erdoganom, teda prezidentom členskej krajiny NATO, chystajú prerokovať tiež konflikty v Sýrii a na Ukrajine. Rusko susednú krajinu vojensky napadlo vo februári a vyvolalo tým najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. „Na programe dňa je mnoho ďalších otázok,“ poznamenal Peskov.

Jednou z nich bude podľa neho prvá plavba lode s ukrajinským obilím cez Čierne more a plnenie istanbulských dohôd. Pred pár dňami vyplávala z Ukrajiny loď s nákladom kukurice, cestu ju umožnilo uzavretie dohody o obnovení vývozu potravín z prístavov blokovaných kvôli februárovej ruskej invázii. Dohovory pred tým uzavreli v Istanbule Rusko, Ukrajina, Turecko a OSN.

Obaja prezidenti sa podľa Peskova na stretnutí dohodli v júli pri stretnutí v Iráne. Tam rokovali aj s iránskymi predstaviteľmi, s ktorými diskutovali o možnom mierovom riešení situácie v Sýrii. Kým Moskva a Teherán podporujú sýrsky režim prezidenta Bašára Asada, Turecko poskytlo pomoc povstaleckým skupinám, ktoré bojujú proti Asadovým silám na severozápade krajiny. Erdogan zároveň podľa agentúry AFP už dlhší čas hrozí začatím novej ofenzívy na severe Sýrie proti kurdským bojovníkom.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer odsúdil ľudskoprávnu organizáciu Amnesty International za to, že ospravedlňuje „teroristické“ činy Ruska. Reagoval tak na správu AI, podľa ktorej Kyjev ohrozuje civilistov umiestňovaním vojakov bojujúcich proti ruskej invázii v obytných oblastiach, informovala agentúra AFP.

AI sa pokúsila „amnestovať tento teroristický štát a presunúť zodpovednosť z agresora na obeť“, uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom videopríhovore.

„Neexistuje žiadna okolnosť, ani len hypoteticky, na základe ktorej by sa akýkoľvek ruský útok voči Ukrajine stal oprávneným. Agresia proti nášmu štátu je nevyprovokovaná, invazívna a teroristická,“ do­dal.

AI vo štvrtkovej správe uviedla, že ukrajinská armáda porušuje medzinárodné humanitárne právo a ohrozuje civilistov tým, že si vytvára základne a manipuluje so zbraňami v obývaných oblastiach. Podľa generálnej tajomníčky AI Agnes Callamardovej túto taktiku neospravedlňujú ani nevyberané útoky ruských síl.

Obytné štvrte, kde si ukrajinskí vojaci urobili základne, sú podľa AI niekoľko kilometrov od frontových línií, pričom existovali aj alternatívne riešenia bez ohrozenia civilistov. Vojaci navyše nevyzvali obyvateľov na evakuáciu napriek tomu, že začali útočiť na ruské sily, ktoré paľbu opätovali.

Správu AI vo štvrtok kritizovali aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba a ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak zdôraznil, že ukrajinské ozbrojené sily podnikajú všetky opatrenia na presun civilistov do bezpečnejších oblastí.

640 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy