166. deň: Rusi na Ukrajine prišli až o 80-tisíc mužov, odhaduje Pentagón

Na Ukrajine zahynulo alebo bolo ranených 70- až 80-tisíc ruských vojakov. Odhaduje to americké ministerstvo obrany. Žiadne rozhovory o prímerí či mieri. Postoje Ruska aj Ukrajiny sú stále také vzdialené, že v dohľadnom čase ani nebudú.

08.08.2022 05:55 , aktualizované: 23:32
vojna na Ukrajine, Sloviansk Foto: ,
Príslušníci pluku Dnipro-1 opevňujú svoje pozície v blízkosti Slovianska v Doneckej oblasti v piatok 5. augusta 2022. Sloviansk je považovaný za strategický cieľ v ambíciách Moskvy zmocniť sa Doneckej oblasti.
debata (611)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 166. deň
  • Ukrajina ostreľovala Cherson, Rusi Charkov
  • Pentagón: Rusko prišlo už o 80-tisíc vojakov
  • USA oznámili najväčšiu vojenskú pomoc Ukrajine
  • Ruský tankista, ktorý strieľal na bytový dom, mieri za mreže
  • V ruských regiónoch verbuje Moskva dobrovoľníkov
  • Prvá loď s ukrajinským obilím dorazila do cieľa
  • Rusko podľa vyšetrovania ďalej dostáva západnú elektroniku do svojich zbraní
  • Plyn, ktorý Rusko nedodáva do Európy, zrejme spaľuje pri fínskych hraniciach

VIDEO: Takto vyzbrojujú ruské vrtuľníky pred bojovou akciou.

Video

23:27 Spojené štáty podľa ministra Blinkena považujú za dôležité postaviť sa Rusku, pretože jeho agresia proti Ukrajine ohrozuje základné princípy medzinárodného spolužitia.

Blinken Čítajte viac Blinken: Ak Rusko nezastavíme, rozpúta vo svete loveckú sezónu

22:45 Na Ukrajine začala fungovať mobilná aplikácia MineFree, ktorá umožňuje nahlásiť nález výbušných alebo podozrivých predmetov, zobraziť mapu nebezpečných oblastí a dostať upozornenie o priblížení sa k nebezpečnému objektu.

V aplikácii Telegram a na svojom webe o tom informovala Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS).

Aplikáciu MineFree (Bez mín) vyvinuli dobrovoľníci švajčiarskej charitatívnej organizácie Slobodná Ukrajina s podporou DSNS. Ich cieľom bolo zvýšiť úroveň ochrany civilného obyvateľstva pred výbušnými zariadeniami.

Vďaka aplikácii MineFree si každý, kto si ju nainštaluje do svojho mobilného telefónu na Ukrajine, bude môcť načítať mapu zobrazujúcu potenciálne nebezpečné územia; dostať upozornenie v prípade priblíženia sa k nebezpečnému objektu; zoznámiť sa s manuálom, ktorý obsahuje fotografie a popis výbušných zariadení; upozorniť na výskyt výbušnín alebo podozrivých predmetov.

Pre registrovaných užívateľov má aplikácia vyvinutý špeciálny elektronický formulár s fotografiou, adresou a geolokáciou. Táto informácia sa okamžite zasiela DSNS, čím sa zabezpečí promptná reakcia záchranárov a následná neutralizácia nebezpečných predmetov.

vojna na Ukrajine, Svätá Javelina Čítajte viac AI: Ukrajinská armáda ohrozuje civilistov umiestňovaním zbraní do obytných oblastí

DSNS na svojom webe informovala, že od začiatku ruskej invázie zamestnanci DSNS na území Ukrajiny zistili viac ako 176 000 výbušných predmetov. Konštatovala súčasne, že muníciou a výbušnými zariadeniami rôzneho druhu je „kontaminovaných“ viac ako 30 percent územia Ukrajiny. Obyvatelia mnohých miest a obcí sú tak každý deň vystavení nebezpečenstvu kvôli výbušným zbraniam zanechaným alebo používaným ruskou armádou.

21:53 Moskovský súd nariadil novinárke Marine Ovsiannikovovej, ktorá odsúdila ruskú vojenskú inváziu na Ukrajine, aby zaplatila ďalšiu pokutu za diskreditáciu ruskej armády.

Marina Ovsiannikovová Čítajte viac Ruská novinárka, ktorá protestovala proti vojne, dostala ďalšiu pokutu

21:09 Na Ukrajine zahynulo alebo bolo ranených 70– až 80-tisíc ruských vojakov. Odhaduje to americké ministerstvo obrany, povedal predstaviteľ Pentagónu pre obrannú politiku Colin Kahl.

Podľa Kahla sú tieto vysoké ruské straty dôsledkom dobrého fungovania ukrajinskej armády a tiež zahraničnej podpory. Vojnu na Ukrajine označil za „najintenzívnejší konvenčný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny“.

Rusko nezverejňuje aktuálne údaje svojich strát na Ukrajine.

Ako pokračoval Kahl, Ukrajinci majú v ozbrojenom konflikte s Ruskom v súčasnosti jednoznačne navrch, a to predovšetkým v dôsledku lepšej bojovej morálky. „Z ich pohľadu ide o existenčnú záležitosť – bojujú za prežitie svojej krajiny,“ vysvetlil.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Kahla na Ukrajine nedosiahol žiaden zo svojich cieľov. „Jeho hlavným cieľom bolo prevalcovať celú krajinu, zariadiť zmenu režimu v Kyjeve a zrušiť Ukrajinu ako nezávislý, zvrchovaný a demokratický národ. Nič z toho sa však nestalo,“ dodal predstaviteľ Pentagónu.

20:35 Vláda amerického prezidenta Joea Bidena oznámila, že poskytne ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine vo výške jednej miliardy dolárov. Jej súčasťou bude zatiaľ najväčšia dodávka rakiet, munície a ďalších zbraní pre ukrajinské sily zo zásob ministerstva obrany, informuje agentúra AP.

Americký prísľub ďalšej vojenskej pomoci Kyjevu prichádza v čase, keď Rusko podľa varovania analytikov presúva vojakov a vojenskú techniku ​​smerom k južným ukrajinským prístavným mestám, aby odvrátilo ukrajinskú protiofenzívu.

Americká pomoc zahŕňa ďalšie rakety pre raketomety HIMARS, tisíce delostreleckých granátov, mínometné systémy, protitankové strely Javelin a ďalšiu muníciu a vybavenie. Vojenskí velitelia a ďalší americkí predstavitelia tvrdia, že raketomety HIMARS a delostrelecké systémy majú zásadný význam v pokračujúcom boji Ukrajiny, ktorá sa snaží zabrániť Rusku v obsadení ďalších území.

„V každej fáze tohto konfliktu sme sa sústredili na to, aby sme Ukrajincom dodali to, čo potrebujú, v závislosti od vývoja podmienok na bojisku,“ uviedol námestník amerického ministra obrany Colin Kahl.

S najnovším oznámením je celková hodnota americkej bezpečnostnej pomoci Ukrajine od začiatku ruskej invázie na konci februára deväť miliárd dolárov.

Terajší balík pomoci umožní rýchlejšie dodanie zbraňových systémov a ďalšieho vybavenia Ukrajine, pretože pôjde o dodávku zo zásob ministerstva obrany.

20:04 Rusko vyjadrilo ochotu vpustiť zástupcov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) do areálu Záporožskej atómovej elektrárne, ktorú už od marca okupujú ruské invázne sily.

Zároveň opäť obvinilo Ukrajinu z ostreľovania elektrárne, ktorým Kyjev údajne ohrozuje celú Európu. Ukrajinská vláda naopak viní z ostreľovania elektrárenského komplexu ruskú armádu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v pondelok vyhlásila, že OSN ani MAAE sa neodvažujú jasne povedať, že Záporožskú atómovú elektráreň ohrozujú Ukrajinci, ktorí si tak podľa nej urobili rukojemníkov zo všetkých Európanov.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu sa už celé týždne snaží o to, aby mohol záporožskú navštíviť tím jej inšpektorov. Ukrajinská strana však takýto krok doposiaľ odmietala pre obavy, že by to v očiach medzinárodného spoločenstva legitimizovalo ruskú okupáciu elektrárne.

Nie je jasné, či Kremeľ myslí svoje slová o ochote vpustiť tím MAEE do elektrárne naozaj vážne.

Ukrajinská jadrová agentúra Enerhoatom vyhlásila, že Rusko vyhrážkami, že vyhodí do vzduchu Záporožskú atómovú elektráreň, „otvorene vydiera celý svet“. Záporožská atómová elektráreň je najväčšou elektrárňou svojho druhu v Európe.

19:46 Rusko oznámilo Spojeným štátom, že dočasne pozastavuje vykonávanie inšpekcií vo svojich zbrojných zariadeniach v rámci novej dohody o znižovaní počtu jadrových zbraní START.

TU160M Čítajte viac Rusko už neukáže svoje zbrane Američanom, odstúpilo od dohody

19:32 Česká polícia vyzvala ľudí, aby ju informovali o vojnových zločinoch súvisiacich s konfliktom na Ukrajine. Zriadila na to online dotazník. Informuje o tom spravodajkyňa TASR v Prahe na základe pondelkovej tlačovej správy hovorcu Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) Jaroslava Ibeheja.

Prostredníctvom dotazníka dostupného na webovej stránke polície môže verejnosť odovzdať akékoľvek poznatky o zločinoch priamo orgánom činným v trestnom konaní. „Ak máte informácie o vojnových trestných činoch v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine, môžu byť vaše informácie a poznatky kľúčové na ich objasnenie a stíhanie,“ uvádza polícia.

Rusko Ukrajina vojna Charkov uarus Čítajte viac Poľský server: Ako si obyčajní Rusi ospravedlňujú vojnu proti Ukrajine

Česká republika tieto informácie zbiera v súlade s takzvanou univerzálnou jurisdikciou. Je povinná stíhať vojnové trestné činy, pričom nerozhoduje, kde boli spáchané. Cieľom aktuálne spusteného projektu českej polície je preto identifikovať páchateľov vojnových zločinov a stíhať ich.

Za vojnový trestný čin je podľa polície možné považovať také správanie jednej zo strán konfliktu, ktoré zásadne porušuje pravidlá vedenia vojny. Tie stanovuje medzinárodné právo ozbrojených konfliktov alebo pravidlá pre zaobchádzanie s obeťami ozbrojeného konfliktu.

Ukrajina, Rusko, Charkov, vojna na Ukrajine Čítajte viac Ukrajinka z Charkiva: Vojnové zločiny sa množia. Opäť sme ruským terčom

„Typickými porušeniami týchto pravidiel je zabíjanie civilistov či vedenie útočných operácií voči civilistom, únosy a branie rukojemníkov, mučenie, sexuálne násilie, rabovanie, plienenie, popravy zajatcov a civilistov (…),“ vymenúva príklady zločinov polícia.

19:01 Ide o reedíciu knižky ukrajinských rozprávok, ktorá na Slovensku vyšla pred 41 rokmi. Vznikla rekordne rýchlo za mesiac a týždeň vďaka obrovskému nasadeniu jej spolutvorcov.

Ukrajina krst kniha rozprávky Múdry slávik Čítajte viac V Bratislave pokrstili knihu ukrajinských rozprávok, pomôže predajcom Nota Bene

18:38 Doneck, bašta proruských separatistov na východe Ukrajiny, bol v sobotu 6. augusta ostreľovaný z českých raketometov RM-70, dodaných v apríli Ukrajine. Uviedla to dnes ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na vyjadrenie predstaviteľov separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DNR).

VIDEO: České raketomety v bojoch na Ukrajine.

Video

„Vojenskí experti DNR potvrdili fakt, že Kyjevská štvrť v Donecku bola ostreľovaná ukrajinskými ozbrojenými silami, a upresnili použité zbrane a smer paľby. Nepriateľ viedol paľbu z pozícií nachádzajúcich sa severozápadne od Donecka a použil raketomety RM-22 kalibru 122 milimetrov, dodané Českom v apríli,“ citoval TASS z komuniké. To upozornilo, že vypálené rakety boli vybavené vysoko výbušnými hlavicami so zvýšeným ničivým účinkom.

18:09 Ukrajinské bezpečnostné zložky zmarili pokus ruských tajných služieb zavraždiť ministra obrany Oleksija Reznikova a náčelníka vojenskej rozviedky Kyryla Budanova, napísal na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na tajnú službu SBU, prokuratúru a kyjevskú políciu. Nepriateľského agenta sa podľa prokuratúry podarilo zadržať.

„SBU zabránila sérii nájomných vrážd predstaviteľov najvyššieho vojenského a politického vedenia a spoločenských činiteľov Ukrajiny. Strojcovia zákerného plánu sa chystali fyzicky zlikvidovať ministra obrany a náčelníka hlavnej správy rozviedky nášho štátu a tiež známeho ukrajinského aktivistu.“

Rusi podľa SBU za každú vraždu sľubovali 100-tisíc až 150-tisíc dolárov. Ako organizátora zverbovali obyvateľa Luhanska, ktorý od roku 2014 bojoval v radoch proruských separatistov. Ten mal najskôr tento rok v máji zosnovať vraždu veliteľa jednej z ukrajinských jednotiek. Ako nájomného vraha získal Ukrajinca z Kyjeva. Vražda vojenského veliteľa mala byť „testom“ pre ďalšie nájomné vraždy, ktoré si Rusi podľa SBU už objednali. Ale ešte skôr sa príslušníkom kontrarozviedky SBU podarilo oboch podozrivých zadržať. Pri domovej prehliadke našli dôkazy a aj ruský pas.

17:49 Najnovšie ruské zbrane, používané pri ruskom vpáde na Ukrajinu, sa nezaobídu bez západnej elektroniky. Časť súčiastok získava Rusko aj teraz, bez ohľadu na sankcie a vývozné obmedzenia, upozornil britský ústav RUSI, čo je analytické stredisko zamerané na výskum obrany. O správe informovala stanica BBC.

Po preštudovaní trosiek ruských zbraní a techniky dospeli experti k záveru, že v najnovších ruských zbraniach sa používa viac ako 450 dovážaných súčiastok, hlavne z USA, ale aj z Japonska, Taiwanu, Južnej Kórey a európskych krajín. Tieto súčiastky sa používajú v raketách Iskander a Tornado-S a v ďalších druhoch munície, v bezpilotných lietadlách či v prostriedkoch na komunikáciu a rádioelektronic­ký boj.

V roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym, Západ uvalil na časť týchto dielov exportné obmedzenia, ale súčiastky sa naďalej dostávali do Ruska. Je možné, že za tým boli nelegálne machinácie využívajúce tretie krajiny, ale mnoho súčiastok sa doteraz dostáva do Ruska legálne, ako tovar dvojakého určenia. Napríklad ide o čipy využiteľné ako v zbraniach, tak v domácich spotrebičoch.

16:44 Rusko zatiaľ nezaviedlo brannú povinnosť, aby malo dostatok vojakov pre svoje jednotky bojujúce na Ukrajine. V jednotlivých ruských regiónoch sa však s týmto cieľom formujú prápory dobrovoľníkov, informovala v pondelok agentúra DPA.

Ruský denník Kommersant podľa DPA napísal, že podľa jeho informácií sa takéto prápory vytvorili v najmenej 20 regiónoch Ruska a je ich už viac ako 40.

Úrady jednotlivých regiónov, ako aj združenia veteránov propagujú tieto prápory už niekoľko mesiacov.

Kommersant podotkol, že existujú značné rozdiely vo veľkosti tvoriacich sa jednotiek a líšia sa aj platovými podmienkami.

16:26 Ukrajinský súd poslal na desať rokov do väzenia ruského tankistu Michaila Kulikova, ktorý počas ruskej invázie strieľal na bytový dom na predmestí Černihivu na severe Ukrajiny, uviedla ruská redakcia BBC. Kulikov, ktorý vinu priznal, je jedným z prvých ruských vojakov odsúdených na Ukrajine odkedy Rusko na konci februára na Ukrajinu zaútočilo.

Tridsaťjedenročný Kulikov podľa obžaloby na príkaz svojho veliteľa vystrelil z tanku T-72B na niekoľkoposchodový bytový dom na predmestí Černihivu. Útok budovu poškodil, ale obete na životoch nespôsobil. Kulikov tvrdí, že vystrelil po tom, čo ho jeho veliteľ uisťoval, že v jednom z bytov je ručný protitankový granátomet. V rovnaký deň Kulikova zajali ukrajinské sily.

Tankistovi podľa jeho výpovede bolo jasné, že strieľa na obytný dom. „Všetko sa robilo rýchlo, automaticky. Akoby v strachu. Mali sme strach o seba, o posádku. A tak som vystrelil,“ citovali jeho slová ukrajinské médiá.

15:54 Šéf Moskvou dosadenej dočasnej správy okupovanej časti juhoukrajinskej Záporožskej oblasti Jevhen Balyckyj podpísal výnos o uskutočnení referenda o pripojení tohto regiónu k Rusku. Podľa agentúry AFP o tom v pondelok informoval na sociálnych sieťach.

Balyckyj ešte v júli uviedol, že referendum by sa mohlo uskutočniť na jeseň. Presný termín neuviedol.

Viaceré ukrajinské médiá súčasne citovali vyjadrenie ukrajinského centra národného odporu, podľa ktorého chcú „ruskí okupanti“ načasovať hlasovanie v takzvanom referende tak, aby sa konalo 11. septembra. V tento deň sa v Rusku uskutočnia voľby do viacerých typov zastupiteľských orgánov.

15:08 Bielorusi sa postavia na silný odpor, ak Minsk zatiahne krajinu do plnej účasti na vojne Moskvy proti Ukrajine. Vyhlásila to tamojšia opozičná líderka Sviatlana Cichanovská.

„Naše partizánske hnutie to bude sabotovať. Rozkazy budú odmietnuté, alebo sa bieloruskí vojaci okamžite vzdajú,“ povedala Cichanovská, ktorú v pondelok citovala tlačová agentúra DPA. Stalo sa tak dva roky po sporných prezidentských voľbách, ktoré viedli v Bielorusku k masovým protestom.

Rusko podľa Cichanovskej pravdepodobne počítalo s Bieloruskom ako s „predmostím“ pre útok na Ukrajinu už v období zmanipulovaných volieb, ktoré udržali pri moci Alexandra Lukašenka. Európska únia a Spojené štáty ho preto neuznávajú za legitímneho prezidenta. Rozsiahle demonštrácie, Lukašenko potlačil masívnym zásahom ozbrojených zložiek proti prodemokratickej opozícii, ochrancom ľudských práv, odborom a nezávislým novinárom.

„Lukašenko je kolaborant. Zatiahol Bielorusko do tejto vojny, a aby ho Moskva udržala pri moci, robí teraz všetko, čo sa od neho žiada,“ povedala Cichanovská.

14:08 Ukrajinská jadrová agentúra Enerhoatom v pondelok vyhlásila, že Rusko vyhrážkami, že vyhodí do vzduchu Záporožskú atómovú elektráreň (ZNPP), „otvorene vydiera celý svet“. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News.

Agentúra narážala na slová ruského generálmajora Valerija Vasiľjeva, náčelníka Oddielu radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl. Generál vyhlásil, že „buď to bude ruské územie, alebo vyprahnutá púšť“.

Vasiľjev dodal: „Ako viete, zamínovali sme všetky dôležité zariadenia Záporožskej jadrovej elektrárne. A my to pred nepriateľom neskrývame. Varovali sme ho.“

„Nepriateľ vie, že tá elektráreň bude buď ruská, alebo nikoho. Sme pripravení na následky tohto kroku. A vy, vojaci osloboditelia, musíte chápať, že nemáme na výber. Ak príde ten najťažší rozkaz, musíme ho splniť so cťou!“ povedal ruský generálmajor.

13:23 Loď vyvážajúca obilniny z Ukrajiny, čo umožňuje dohoda o odblokovaní ukrajinských zásob, sa stala prvým takýmto plavidlom, ktoré dorazilo do cieľa určenia. V pondelok o tom informoval portál britskej spravodajskej stanice Sky News.

Loď Polarnet, plaviaca sa pod vlajkou Turecka, zakotvila v tureckom námornom prístave Derince neďaleko Istanbulu po tom, čo sa naložená 12.000 tonami kukurice 5. augusta vydala na plavbu z ukrajinského prístavu Čornomorsk v Odeskej oblasti. Dohodou odblokované zásoby ukrajinských obilnín majú zabrániť potravinovej kríze vo svete. Dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom sprostredkovalo v júli Turecko a OSN.

„Toto vysiela signál nádeje pre každú rodinu na Blízkom východe, v Afrike a Ázii: Ukrajina vás neopustí,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

13:16 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok obvinil ukrajinské sily z ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne. V súvislosti s útokmi na toto zariadenie upozornil na možné „katastrofické následky“ pre Európu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ostreľovanie územia jadrovej elektrárne ukrajinskými ozbrojenými silami je potenciálne mimoriadne nebezpečná činnosť… s možnými katastrofálnymi následkami pre rozsiahlu oblasť vrátane územia Európy,“ uviedol Peskov. Zároveň vyzval spojencov Ukrajiny, aby využili svoj vplyv na zabránenie pokračovania takýchto útokov.

Z ostreľovania Záporožskej elektrárne sa Moskva a Kyjev obviňujú navzájom. Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v sobotu upozornil, že takéto incidenty predstavujú riziko jadrovej katastrofy.

11:41 Západ dlhodobo plánuje zničiť Rusko. V pondelok to uviedol podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, podľa ktorého Moskva dosiahne na Ukrajine mier za vlastných podmienok v rozhovore pre agentúru TASS. TASR informáciu prevzala od agentúry Reuters a britského denníka The Guardian.

„Na Ukrajine sa agresívne presadzuje zločinecká politika Spojených štátov. Pravda, s oveľa aktívnejšou podporou Európskej únie, ktorá napokon stratila nezávislosť,“ povedal Medvedev.

Cieľ Západu podľa neho ostáva rovnaký – „zničiť Rusko“. „Je to hlavná príčina mimoriadne agresívneho, rusofóbneho geopolitického procesu iniciovaného Západom. Naša odpoveď je tvrdá, ale starostlivo premyslená,“ dodal.

Agentúra TASS zverejnila rozhovor pri príležitosti 14. výročia ruského útoku na Gruzínsko. V tom období bol Medvedev ruským prezidentom, píše The Guardian.

Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady tvrdí, že „ak existuje možnosť vyriešiť problém mierovou cestou pri rokovacom stole, malo by sa tak urobiť.“ „Ak však neexistuje východisko, musíte reagovať silou. Žiaľ, predstavitelia Gruzínska aj Ukrajiny neponechali Rusku inú možnosť, čím narušili procesy politického urovnania týchto konfliktov,“ vysvetlil Medvedev.

10:39 Hraničnými priechodmi prešlo na Slovensko v nedeľu (7. 8.) z Ukrajiny 3 388 osôb. Z toho bolo 792 mužov, 1 732 žien a 864 detí. O dočasné útočisko požiadalo 34 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hranicu počas nedele 3 240 osôb, informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo šesť policajtov, 11 hasičov, 79 colníkov, 84 vojakov, deväť dobrovoľníkov a šesť zamestnancov migračného úradu,“ priblížila Eliášová.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od februárového vypuknutia vojny na Ukrajine, je 677 780. Počet udelených dočasných útočísk predstavuje 88 532. Zo Slovenska na Ukrajinu odišlo od začiatku vojny 436 555 osôb. (tas­r)

10:37 V dôsledku ruského útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine nehrozí Poľsku momentálne žiadne radiačné nebezpečenstvo. Oznámila to v pondelok Národná agentúra pre atómovú energiu (PAA).

Ruská armáda v piatok a v sobotu opäť ostreľovala areál najväčšej jadrovej elektrárne v Európe. Ako informovala ukrajinská spoločnosť Enerhoatom, ostreľovanie poškodilo dusíkovo-kyslíkovú stanicu, čím sa zvýšila možnosť úniku vodíka a uvoľnenia rádioaktívneho materiálu do atmosféry.

Generálny tajomník Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v sobotu varoval, že najnovší útok „zdôrazňuje veľmi reálne riziko jadrovej katastrofy“.PAA v pondelok potvrdila, že analyzuje údaje z národného systému monitorovania radiácie a „nezaznamenala žiadne alarmujúce údaje na meracích zariadeniach“.

„V súčasnosti na území Poľskej republiky neexistuje žiadne riziko pre ľudské zdravie a život, ani pre životné prostredie,“ napísala PAA na sociálnej sieti Twitter.

Záporožskú jadrovú elektráreň okupujú od marca ruské invázne sily, pracuje tam však ukrajinský personál. Kyjev tvrdí, že Rusi v jej areáli sústredili ťažkú vojenskú techniku. (pap, tasr)

Ukrajina, Rusko, vojna, Enerhodar, Záporožská jadrová elektráreň Čítajte viac 164. deň: Útočili 'fašisti'. Rusi aj Ukrajinci sa obviňujú z útoku na jadrovú elektráreň

10:31 Dvaja ľudia zahynuli v Charkovskej oblasti za uplynulých 24 hodín po ruskom ostreľovaní. V pondelok to uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Ruské ostreľovanie v noci na pondelok zapálilo strechu administratívnej budovy v jednej z mestských častí, napísal Synehubov. „Ako vidíte, Rusi pre nedostatok úspechu na fronte útočia na pokojné mestá a dediny v regióne. Sme však silnejší ako ich úbohé pokusy o zastrašenie. Víťazstvo je naše!“ dodal gubernátor.

Zároveň vyzval všetkých obyvateľov Charkovskej oblasti, aby sa čo najviac zdržiavali v úkrytoch. „Ruskí okupanti udreli na Charkov. Neopúšťajte bezpečné miesta,“ napísal na Telegrame. Moskva už viackrát poprela, že pri „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine útočí na civilné ciele. (tasr)

9:53 Ukrajinské sily opäť ostreľovali Antonivský most v okupovanom meste Cherson. Poškodili jeho konštrukciu a oddialili jeho znovuotvorenie, uviedol v pondelok zástupca šéfa okupačnej samosprávy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov.

Ako povedal Stremousov pre agentúru Interfax, ostreľovanie nespôsobilo na moste žiadne vážne škody. Nešpecifikoval však, o koľko dní sa oddiali jeho plánované znovuotvorenie.

Antonivský most je pre ruské sily jedným z dvoch priechodov na územie, ktoré okupujú na západnom brehu Dnepra na juhu Ukrajiny. Bez neho by sa pre Moskvu skomplikovalo zásobovanie svojich jednotiek. V uplynulých týždňoch bol preto kľúčovým cieľom pre ukrajinskú armádu, ktorá snahe o zničenie mosta používa americké sofistikované raketové systémy. Kyjev sa tak pripravuje na možnú protiofenzívu s cieľom získať späť okupované oblasti na juhu krajiny.

Ruská armáda dobyla strategický dôležitú Chersonoskú oblasť, ktorá leží v susedstve Ruskom anektovaného polostrova Krym, v prvých dňoch invázie. Hlavné mesto oblasti Cherson Rusi dobyli 3. marca. (reuters, tasr)

9:36 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu previezli do zahraničia na liečbu približne dvetisíc Ukrajincov. V pondelok o tom informovalo ministerstvo zdravotníctva v Kyjeve.

Mimo Ukrajiny odcestovalo už asi 500 detí s rakovinou a pokračujú v liečbe na rôznych miestach Európy, v USA a Kanade. „Ministerstvo zdravotníctva spolu s partnermi zaistilo od prvých dní vojny lekársku evakuáciu obetí do zahraničia, kde sa liečia alebo podstupujú rehabilitáciu,“ dodalo ukrajinské ministerstvo.

„Vďaka spolupráci s Európskou komisiou a s podporou Svetovej zdravotníckej organizácie, poľskej vlády a mnohých medzinárodných partnerov bolo možné špecializovaným lekárskym transportom evakuovať celkovo 1 400 Ukrajincov z rôznych ukrajinských miest na kliniky v zahraničí,“ uvádza ministerstvo. „Okrem toho vyše 500 detí s rakovinou pokračuje v liečbe v Európe, v USA a Kanade, a to vďaka zorganizovaniu 15 ‚lekárskych konvojov‘ z Ukrajiny,“ dodal Kyjev. (news.sky.com, tas­r)

8:44 Z ukrajinských čiernomorských prístavov na základe dohody o ich odblokovaní vyplávali v pondelok ďalšie dve lode s obilninami. Oznámilo to turecké ministerstvo obrany.

Z čiernomorského prístavu Južnyj vyplávala nákladná loď Sacura, ktorá vezie 11-tisíc ton sójových bôbov do Talianska. Loď Arizona odplávala z Čornomorska so 48 458 tonami kukurice do mesta Iskenderun na juhu Turecka.

Štyri lode s poľnohospodár­skymi produktmi, ktoré z ukrajinských prístavov vyplávali v nedeľu, majú v pondelok večer zakotviť pri Istanbule, uviedol turecký rezort obrany. Dodal, že inšpektori ich skontrolujú v utorok.

Na vývoz obilia a iných poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny dohliada Spoločné koordinačné centrum v Istanbule, v ktorom pôsobia zástupcovia Ruska, Ukrajiny, Turecka a Organizácie Spojených národov. Dohodu o jeho vzniku sprostredkovali v júli OSN a Turecko. (reuters, tasr)

8:39 Rusko s vysokou pravdepodobnosťou rozmiestňuje kontroverzné protipechotné míny pozdĺž svojej obrannej línie na Donbase na východe Ukrajiny. Potenciálne môžu spôsobiť rozsiahle obete medzi vojakmi i miestnymi civilistami, uviedlo v pondelok britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe zahŕňajúcej najnovšie poznatky britských spravodajských služieb.

Agentúra Reuters upozornila, že tvrdenie britského ministerstva nebolo možné bezprostredne overiť.

Protipechotné míny v oblasti majú podľa britských spravodajcov na jednej strane chrániť voľný pohyb, na druhej strane ho obmedzovať. V Donecku a Kramatorsku sa Rusko s vysokou pravdepodobnosťou pokúsilo rozmiestniť protipechotné trhavo-trieštivé míny PFM-1 a PFM-1S. Tieto míny, známe aj ako „motýlie“, majú kontroverznú povesť, pripomenulo britské ministerstvo. Boli použité so zničujúcimi účinkami v sovietsko-afganskej vojne, kde mali zmrzačiť aj veľký počet detí, ktoré si ich pomýlili s hračkami, uviedol úrad.

Je veľmi pravdepodobné, že stav zbraní zo sovietskej éry, používaných teraz Ruskom, sa časom zhoršuje a sú veľmi nespoľahlivé a nepredvídateľné. To ohrozuje ako miestne obyvateľstvo, tak aj operácie zamerané na odstraňovanie mín, dodalo britské ministerstvo. (čtk, reuters)

5:55 Delegácie Kyjeva a Moskvy viedli niekoľko rokovaní o mieri a zastavení bojov krátko po tom, ako ruské sily vo februári začali inváziu na Ukrajinu. Rozhovory však uviazli na mŕtvom bode a od konca marca sa predstavitelia k debate o mieri nezišli. Obe strany sa navzájom obviňujú z neúspechu.

Ak Moskva na okupovaných územiach Ukrajiny usporiada referendá o pripojení k Rusku, nedočká sa rozhovorov s Kyjevom ani s jeho medzinárodnými spojencami. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého Kyjev trvá na svojom postoji nepodstúpiť Rusku žiadne územia.

„Postoj našej krajiny zostáva rovnaký ako vždy. Nič, čo je naše, nedáme,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom videoprejave.

Roger Waters Čítajte viac Spoluzakladateľ Pink Floyd: Biden je zločinec, na Ukrajine leje olej do ohňa

Rusko zaútočilo na Ukrajinu tento rok 24. februára. Jeho jednotky spoločne so silami separatistov okupujú rozsiahle oblasti na juhu a východe Ukrajiny. Kyjev opakovane varoval, že Ruskom dosadené administratívy na ukrajinskom území plánujú referendá o pripojení k susednej krajine. Agentúra Bloomberg predtým s odvolaním sa na zdroje uviedla, že hlasovanie sa môže na jeseň uskutočniť v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe krajiny a v Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

„Ak sa okupanti vydajú cestou pseudoreferend, uzavrú si tým akékoľvek nádeje na rokovania s Ukrajinou a slobodným svetom,“ dodal Zelenskyj.

© Autorské práva vyhradené

611 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine