Má Kyjev Krym na dostrel? Moskva radšej verí cigaretovému ohorku

Okupovaný ukrajinský polostrov osem rokov po jeho obsadení prestáva byť pre Rusko bezpečným miestom. Platí to, či už skazu jeho leteckej základne na západnom brehu Krymu spôsobila ukrajinská raketa, diverzné komando, alebo nedbanlivosť a morálny rozvrat vlastných vojakov.

, 10.08.2022 19:38
krym Foto:
Stúpajúci dym po výbuchu a následného požiaru na ruskej vojenskej leteckej základni pri Novofedorivke na Kryme v utorok 9. augusta 2022.
debata (80)

„Saky! Mínus deväť lietadiel okupantov,“ bilancovali v utorok ukrajinské vzdušné sily denné straty protivníka. Saky je názov zasiahnutej krymskej základne, odkiaľ denne štartovali ruské bojové lietadlá bombardovať Ukrajinu. A mínus deväť je jedno z najvyšších denných počtov nepriateľských strojov, aké za 167 dní vojny v kyjevskom štábe odškrtli.

„Po výbuchu, ktorého sme boli na videách svedkami, je jasné, že bol zasiahnutý kontingent leteckej výzbroje,“ povedal v stredu v kyjevskej televízii hovorca štábu ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat. Podľa neho mali Rusi na základni Saky umiestnené bojové lietadlá Su-30M a Su-24, dopravné lietadlá Iľjušin Il-76 i vrtuľníky. „Detonácie boli mimoriadne silné. Ak by zničili ďalšiu desiatku lietadiel, bolo by to skutočné víťazstvo,“ dodal Ihnat.

Druhý deň potom, čo tisíce ruských rekreantov z pláže zhrozene sledovali, ako sa v priebehu asi hodinu trvajúcej série silných výbuchov k nebu týčili obrie čierne hríby dymu, nebolo stále úplne jasné, čo sa vlastne stalo.

Západní analytici ako najpravdepodob­nejšiu verziu považujú zásah raketou. Oficiálny Kyjev zahmlieva. Moskva zase hovorí o porušení bezpečnostných a protipožiarnych pravidiel.

Čo s tým máme spoločné?

Mychajlo Podoľak, pravá ruka prezidenta Volodymyra Zelenského, na otázku nezávislej ruskej televízie Dožd, či je za výbuchy zodpovedný Kyjev , len stroho odsekol: „Samozrejme, že nie. Čo s tým máme spoločné?“ V reakcii na Twitteri však ešte predtým sebavedomo poznamenal: „Toto je len začiatok.“ S jedinou výnimkou anonymného kyjevského vládneho predstaviteľa, ktorý pre New York Times potvrdil, že základňu Saky zasiahli ukrajinské sily pomocou zbrane domácej výroby, ostatní zapierali, boli nanajvýš ochotní pripustiť, že išlo o akciu partizánov.

„Tento príbeh je podobný príbehu s krížnikom Moskva, keď ruská strana tvrdohlavo popierala zásah rakety, pretože Ukrajina nemôže byť vojensky efektívna, iba ruská strana môže byť skvelá a presné údery sú výhradne jej výsadou. Tieto veci sa nedajú priznať,“ zamýšľal sa v rozhovore s Rádiom Svoboda moskovský analytik Andrej Kolesnikov. Potopenie vlajkovej lode ruskej čiernomorskej námornej flotily znamenalo podľa neho pred štvrť rokom pre Moskvu tvrdú ranu nielen po vojenskej, ale aj morálnej stránke. Tentoraz však má vojenský neúspech aj špecifický krymský rozmer. U prostých Rusov sa môže začať rúcať mýtus, že zabratý polostrov je jedným z najlepšie bránených kúskov sveta, ktorý sa Ukrajine nikdy nepodarí získať späť.

„Teraz, na vrchole turistickej sezóny, sa Rusi nebojácne ponáhľali odpočívať na všemožné miesta, vrátane Krymu. Rušiť občanov je to posledné, čo by teraz Putinov režim chcel. Laik by mal zostať presvedčený, že ruská profesionálna armáda robí svoju prácu, obyčajný ruský občan si môže oddýchnuť kdekoľvek, aj na okupovaných územiach a nič sa mu nestane“ dodal Kolesnikov.

Ruské médiá zjavne dostali pokyn, aby prípad nerozmazávali. A oficiálne miesta stále trvajú na svojom, že išlo o nešťastnú náhodu, alebo porušené bezpečnostné pravidlá, ako to robili aj po potopení krížnika Moskva, ktorý Ukrajinci, ako tvrdia, zasiahli z pobrežia raketou Neptun.

Štít pred odvetou

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) usudzuje, že „Kremeľ nemá veľkú motiváciu obviňovať Ukrajinu z útokov, ktoré spôsobili značné škody, pretože by tým priznal neúčinnosť ruských systémov protivzdušnej obrany, čo už odhalilo potopenie krížnika Moskva Ukrajinou.“

Pre Kyjev je to svojim spôsobom aj štít pred tvrdou odvetou, veď nie tak dávno mu Moskva pohrozila „súdnym dňom“, ak sa opováži podniknúť útok na Krym.

Pravda, pre neschopnosť priznať si neúspechy a porážky sa ruské ozbrojené sily stávajú vďačným terčom posmechu. Ukrajinské ministerstvo obrany im napríklad poradilo, aby fajčili len vo vyhradených priestoroch.

Vojenský analytik Pavlo Lakijčuk si v odpovedi na otázku internetovej televízie Current Time tiež pomohol neuhaseným cigaretovým ohorkom. „Žiaľ nemám dostatočné informácie, aby som mohol povedať, či výbuchy nastali v dôsledku zásahu zo strany ukrajinských síl, alebo jednoducho preto, že ruskí letci nefajčia menej, ako ruskí námorníci z krížnika Moskva,“ zažartoval.

Prispôsobili Neptun?

Ale ako sa Ukrajincom mohlo podariť dostreliť na Krym, keď najbližšia línia frontu je od neho v Chersonskej oblasti vzdialená viac ako dvesto kilometrov? O tom, že by Kyjev vlastnil rakety zodpovedajúceho doletu, alebo by mu ich západné krajiny čerstvo dodali, doteraz nebolo nič známe. Raketomety HIMARS, ktoré ukrajinská armáda dostala od USA, majú dosah len asi 80 kilometrov. Raketomety Mars II dodané z Nemecka dostrelia nanajvýš 70 kilometrov…

ISW vo svojej dennej správe ako najpravdepodob­nejšiu verziu uvádza, že Ukrajina zasiahla základňu upravenými protilodnými strelami Neptun. Tento typ rakiet, aký potopil krížnik Moskva, sa dá prispôsobiť na útoky na pozemné ciele.

Americkí vojenskí experti jednoznačne spochybňujú verziu s náhodným vzbĺknutím ohňa. Na základe analýzy explózií, ktorých bolo asi tucet, nehodu priamo vylúčili. Explózie na vzdialených miestach boli totiž v rovnakom čase, uvádza ISW.

Iróniou osudu s Američanmi na diaľku súhlasí aj bývalý „minister obrany“ doneckých separatistov a niekdajší dôstojník ruskej vojenskej tajnej služby Igor Girkin, zvaný Strelkov. „Ministerstvo obrany vo všeobecnosti uviedlo, že tam bola uskladnená munícia, vybuchla, ale k útoku na ňu nedošlo. Tu si ležkali a potom (súčasne na dvoch miestach) sa vzali a a vybuchli. Stáva sa, že…. Jedna šanca na milión za milión rokov,“ napísal na Telegrame.

80 debata chyba
Flowers