Kedy a ako sa skončí vojna, totálnym víťazstvom? Takto sa menili názory

Výber názorov a výrokov od marca do augusta týkajúcich sa možného konca vojny na Ukrajine (vojna na Ukrajine sa musí skončiť oslobodením Krymu, povedal v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj)

11.08.2022 09:20
debata (69)

„Myslím, že najneskôr v máji, začiatkom mája, by sme mali mať mierovú dohodu, možno oveľa skôr, uvidíme, hovorím o posledných možných termínoch,“ povedal 15. marca vojenský poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Oleksij Arestovyč.

„Teraz, keď sa krajiny NATO a Európska únia zaviazali poskytnúť Ukrajincom zbrane, mohli by začať partizánsku vojnu, ktorá by sa mohla pretiahnuť, kým si ruský režim nakoniec neuvedomí, že náklady sú príliš vysoké,“ uviedol v rovnaký deň profesor Jeff Sahadeo z Inštitútu európskych, ruských a eurázijských štúdií na kanadskej Carletonovej univerzite.

krym Čítajte viac Má Kyjev Krym na dostrel? Moskva radšej verí cigaretovému ohorku

„V prvých mesiacoch vojny pre nás víťazstvo vyzeralo ako stiahnutie ruských síl na pozície, ktoré obsadili pred 24. februárom, a zaplatenie spôsobených škôd,“ povedal 10. mája ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. „Teraz, ak budeme dostatočne silní na vojenskom fronte a vyhráme bitku o Donbas, ktorá bude kľúčová pre ďalší vývoj, tak samozrejme víťazstvo v tejto vojne bude pre nás znamenať oslobodenie ostatných našich území,“ dodal.

„V tejto chvíli je jasné, že neexistuje žiadna šanca na okamžitú mierovú dohodu alebo prímerie,“ povedal 11. mája šéf OSN António Guterres po stretnutí s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom.

Sergej Lavrov Čítajte viac Lavrov: Cieľom Ruska je zvrhnúť ukrajinského prezidenta Zelenského

„Vyjednávanie sa musí začať v nasledujúcich dvoch mesiacoch, inak nastanú dramatické zmeny a vznikne napätie, ktoré nebude jednoduché prekonať. Ideálne by sa hranica mala vrátiť k stavu pred konfliktom,“ povedal 23. mája niekdajší americký minister zahraničia Henry Kissinger.

Ukrajina by sa v mierových rozhovoroch mala podľa Kissingera vrátiť k stavu pred 24. februárom, teda pred začiatkom ruskej invázie. Rusko malo v tom čase pod kontrolou ukrajinský polostrov Krym anektovaný v roku 2014 a neformálne aj časť Doneckej a Luhanskej oblasti, kde vznikli samozvané proruské republiky. „Pokračovať s vojnou aj za tento bod by už nebolo o slobode Ukrajiny, ale o novej vojne proti Rusku,“ povedal Kissinger podľa denníka The Telegraph Kissinger.

„Vyvoláva to pocit, že pán Kissinger nemá vo svojom kalendári rok 2022 ale 1938,“ povedal ukrajinský prezident s ďalšou narážkou na odtrhnutie Sudet a mníchovskú dohodu.

Henry Kissinger Čítajte viac Kissinger: Netvrdím, že Ukrajina sa má vzdať územia. Čo by spravil s vojnou?

„Vojna na Ukrajine by podľa optimistického odhadu mohla skončiť do konca roka,“ povedal 4. júna na bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.

Krátko predtým generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg varoval, že štáty Severoatlantickej aliancie sa musia pripraviť na dlhý a opotrebovávací konflikt. „Musíme sa pripraviť na to, že to bude dlhé. Pretože pozorujeme, že sa vojna stala vojnou opotrebovávacou,“ povedal 2. júna.

„Ruská kampaň je naďalej na všetkých úrovniach hlboko problematická. Silám, vyslaným z Moskvy, trvá týždne, kým dosiahnu aj skromné ​​taktické ciele, ako je napríklad obsadenie jednotlivých dedín, a počas leta by ruská armáda mohla dosiahnuť bod, kedy už nebude schopná efektívne vytvárať bojovú silu,“ povedal 13. júna vysoko postavený západný predstaviteľ pod podmienkou anonymity agentúre AP.

Jens Stoltenberg Čítajte viac Stoltenberg: Ukrajina čelí najväčšej brutalite od druhej svetovej vojny

„Stojíme dnes bok po boku s kancelárom Scholzom. Pred sto rokmi sme boli vo vojne a spojenci pomohli Francúzsku zvíťaziť. Francúzsko sa dopustilo historickej chyby. Prišlo o mier, pretože chcelo ponížiť Nemecko. Otázku poníženia som vždy kládol do kontextu, ktorý nastane, nie do kontextu súčasného. Dnes treba túto vojnu vyhrať,“ povedal 16. júna v Kyjeve francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vyhlásil, že Západ nebude od Ukrajiny požadovať žiadne ústupky pri prípadných rokovaniach o konflikte s Ruskom.

Ďalej uistil, že Francúzsko ani Nemecko nikdy nebudú v mene Ukrajiny vyjednávať s Ruskom. „Nikdy sme to ani neurobili,“ povedal v súvislosti s obavami Kyjeva a niektorých jeho stredoeurópskych susedov z toho, aby niektoré západné krajiny netlačili na Ukrajinu ohľadom územných ústupkov v snahe zabezpečiť mier s Ruskom.

putin macron Čítajte viac Putin Macronovi: „Pozorne ma počúvaj!“

„Úprimne povedané, neviem, kedy sa bude môcť plnohodnotná rekonštrukcia Ukrajiny začať, ale viem, že musíme byť pripravení,“ povedal český premiér Petr Fiala 4. júla pri úvodnom plenárnom zasadnutí konferencie vo švajčiarskom Lugane.

"Počujeme, že nás chcú poraziť na bojisku. No, čo na to povedať? Nech to skúsia. Už sme mnohokrát počuli, že Západ chce s nami bojovať do posledného Ukrajinca. Pre ukrajinský ľud je to tragédia, ale zdá sa, že všetko k tomu smeruje,“ povedal ruský prezident Vladimír Putin 6. júla.

„Ukrajina má nedostatok vybavenia a munície. Ale aj Rusko stratilo veľkú časť svojej bojovej sily a jeho sily nie sú príliš vhodné na trvalú pozemnú vojnu takého rozsahu a trvania,“ povedal 7. júla Michael Kofman, riaditeľ odboru ruských štúdií na výskumnom inštitúte CNA v Spojených štátoch štátoch.

"Ak Ukrajina dostane od západných krajín všetko, čo potrebuje, a pokiaľ budú Ukrajinci aj naďalej bojovať za svoju krajinu rovnako urputne ako teraz, myslím, že Rusi budú do konca roka zatlačení späť na svoje pozície z 24. februára. Ak by sa Západ zdráhal Ukrajine v tejto vojne ďalej pomáhať – potom áno, môže sa to pretiahnuť na roky,“ povedal Ben Hodges, americký generálporučík vo výslužbe, ktorý teraz pracuje pre Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA).

Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Robí Rusko diplomaciu či len troluje? Odpovedá expert

„Rusko je stále vojnovo naladené a o vyjednávanie sa v dobrej viere neusiluje. Hľadajú spôsob, ako nás prinútiť k plneniu svojich ultimát, čo sa nestane…“ Bojujeme za našu slobodu, za našu územnú celistvosť a chceme mier. Táto vojna nám bola vnútená. Nebola to naša voľba," vyhlásil 13. júla ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba.

„Geografia je teraz iná. Už nejde len o Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, ale aj o Chersonskú oblasť, Záporožskú oblasť a množstvo ďalších území,“ povedal 20. júla ruský minister zahraničia Sergej Lavrov s odkazom na tie časti Ukrajiny, ktoré Rusko okupuje alebo sa ich snaží získať pod kontrolu. Podľa agentúry Reuters to bolo najjasnejšie priznanie takto vysoko postaveného činiteľa Moskvy, že sa jej vojnové snaženie na Ukrajine za posledných päť mesiacov rozšírilo.

„Dobrou správou je, že Kremeľ si praje riešenie na základe rokovaní,“ povedal 3. augusta po stretnutí s ruským prezidentom Putinom bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder. „Prvým úspechom je dohoda o obilí, ktorá sa možno postupne rozšíri na prímerie,“ dodal s odkazom na dojednania sprostredkované OSN a Tureckom, na základe ktorého Ukrajina znovu začala vyvážať svoje poľnohospodárske produkty cez Čierne more. „Túto vojnu považujem za chybu ruskej vlády,“ povedal aj Schröder. „Vojnu som niekoľkokrát odsúdil, to viete. Ale naozaj by osobné dištancovanie sa od Vladimira Putina niekomu prospelo?“ dodal.

Poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak označil Schrödera za „hlas ruského cárskeho dvora“ a akúkoľvek mierovú dohodu s Moskvou podmienil prímerím a stiahnutím ruských inváznych vojsk. „Ak chce Moskva dialóg, lopta je na jej strane. Najprv – prímerie a stiahnutie vojsk, potom – konštruktívne (dialóg),“ napísal Podoljak na twitteri.

Vladimir Putin, Gerhard Schröder Čítajte viac Zelenskyj: Schröder sa správa odporne

„Postoj našej krajiny zostáva rovnaký ako vždy. Nič, čo je naše, nedáme,“ povedal 7. augusta Zelenskyj v pravidelnom videoprejave. „Ak sa okupanti vydajú cestou pseudoreferend, uzavrú si tým akékoľvek nádeje na rokovania s Ukrajinou a slobodným svetom,“ povedal tiež.

„Ruská vojna proti Ukrajine a proti celej slobodnej Európe začala na Kryme a má skončiť na Kryme, jeho oslobodením,“ pripomenul v prejave 9. augusta ukrajinský prezident Zelenskyj. „Dnes nemôžem povedať, kedy sa tak stane, ale postupne pridávame dôležité súčasti k programu, ktorého cieľom je oslobodenie Krymu,“ povedal.

„Dnes sa veľká pozornosť upiera k tematike Krymu. A to je správne, pretože Krym je ukrajinský a my sa ho nikdy nevzdáme,“ citoval Zelenského portál Ukrajinská pravda.

HIMARS Čítajte viac Zničte HIMARS-y, prikazuje Šojgu. Pre Rusov sú postrachom
69 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Flowers