Keď Putin zavelí, Rusi podporia vojnu i mier

Rusi by schválili rozhodnutie prezidenta ukončiť inváziu na Ukrajine, ale aj to, keby spustil novú ofenzívu.

12.08.2022 06:00
Petrohrad
Kým na Ukrajine sa bojuje, Petrohradčania si na rieke Fontanka užívajú letné radovánky. Podľa politológa Alexeja Makarkina radovým Rusom vyhovuje, že prezident im „dovolil nemyslieť na súčasnú politiku“. FOTO: SITA/AP
debata (154)

Viac ako polovica Rusov má pocit, že „špeciálna vojenská operácia", ako šéf Kremľa prikázal nazývať agresiu proti západnému susedovi, sa naťahuje. Podľa tretiny budú nepriateľské akcie trvať dlhšie ako rok. Vyplýva to zo sociologického prieskumu agentúry Russian Fields, ktorého výsledky zverejnil denník Kommersant.

Až 60 percent opýtaných by podporilo rozhodnutie Vladimira Putina začať „nový útok na Kyjev“, no zároveň by 65 percent schválilo aj zámer prezidenta zastaviť „špeciálnu operáciu" a podpísať mierovú dohodu. Politológ Alexej Makarkin sa domnieva, že takýto rozpor súvisí s neochotou spoločnosti uvažovať o veľkých politických problémoch.

Prieskum uskutočnila agentúra telefonicky koncom júla, zúčastnilo sa na ňom 1¤609 respondentov v ôsmich federálnych okruhoch. Autori štúdie upozorňujú, že odpovede na množstvo otázok o dianí na Ukrajine nemusia úplne presne odzrkadľovať nálady spoločnosti, keďže „Rusi sa boja o tejto téme hovoriť – vzrástol počet prípadov odmietnutia, ubudla úprimnosť“.

Unavení zo správ

Názor, že ruská „špeciálna vojenská operácia" na Ukrajine sa naťahuje, podporilo 59 percent účastníkov prieskumu, opačnú mienku má 28 percent opýtaných a 13 percent sa k tejto otázke odmietlo vyjadriť alebo nevedelo odpovedať. Až 41 percent opýtaných zároveň priznalo, že sa cítia „unavení zo správ o priebehu vojenskej operácie na Ukrajine“.

Takmer podľa tretiny opýtaných bude vojna na Ukrajine pokračovať viac ako rok, 18 percent verí, že nepriateľské akcie sa skončia do roka. Pätina Rusov dúfa v ich ukončenie do šiestich mesiacov a len 13 percent opýtaných je optimistických, pokiaľ ide o ukončenie nepriateľských akcií do jedného až troch mesiacov.

Popri tom 62 percent Rusov si je istých, že „špeciálna operácia" je „určite“ alebo „skôr“ úspešná, 19 percent zastáva opačný názor a rovnaký počet nedokázal odpovedať.

Najbojovnejší sú starší muži

Prieskum tiež ukázal, že takmer dve tretiny opýtaných mužov nie sú pripravené osobne sa zúčastniť na nepriateľských akciách na Ukrajine, ak by mali príležitosť – to je o šesť percentuálnych bodov väčšia neochota bojovať ako v rovnakom prieskume, ktorý sa uskutočnil v máji. Túžbu zúčastniť sa na „špeciálnej operácii" vyjadrilo 29 percent opýtaných, najčastejšie to boli muži vo veku 45 až 59 rokov (37 percent), kým v mladšej vekovej skupine od 18 až 29 rokov len 23 percent.

Ani ochota finančne pomôcť ruskej armáde nie je práve vysoká: dve tretiny Rusov vôbec nie sú pripravené darovať svoje vlastné prostriedky na podporu „špeciálnej operácie" a každý siedmy by síce bol ochotný prispieť, ale nanajvýš sumou do tisíc rubľov, čiže šestnástimi eurami mesačne.

Rozhodnutie Putina „oznámiť zajtra začiatok nového útoku na Kyjev“, ako bola formulovaná otázka, by podporilo 60 percent opýtaných, 26 percent by bolo proti. Je pozoruhodné, že sociológovia zaznamenali takmer rovnaké hodnoty pri odpovediach na otázku o prezidentovom hypotetickom rozhodnutí „zajtra“ zastaviť „špeciálnu operáciu“ a podpísať mierovú dohodu: 65 percent by okamžitý mier schválilo a 28 percent by bolo proti.

Vo všeobecnosti bolo 52 percent respondentov za pokračovanie „vojenskej operácie" a 38 percent za prechod k mierovým rokovaniam. Autori štúdie poznamenávajú, že v období od polovice marca do konca júla zostal pomer priaznivcov a odporcov „špeciálnej operácie" prakticky nezmenený: teraz ju podporuje 69 percent opýtaných, opačný názor zastáva 23 percent a ďalších osem percent nedokázalo odpovedať.

Vrchnosť to vie lepšie

Podľa politológa Alexeja Makarkina fakt, že väčšina Rusov je pripravená schváliť dve opačné rozhodnutia Vladimira Putina – zastaviť „špeciálnu operáciu" a začať novú ofenzívu, možno považovať za vyjadrenie dôvery prezidentovi.

Okrem toho je v spoločnosti zakorenený postoj, že „vrchnosť to vie lepšie, my sme len malí ľudia“ a „malý človek“ sa v súčasnej politike neveľmi vyzná a nechce sa ňou zapodievať, hovorí Makarkin pre Kommersant.

Politológ tiež pripomína, že keď koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia ľudia okrem osobných a domácich starostí čelili aj problému zodpovednosti za svoju voľbu, spôsobilo to u značnej časti populácie psychickú nepohodu. „Vtedy tu bola taká požiadavka: nech úrady povedia v televízii, čo treba robiť a ako sa správať. A vláda to nehovorila. Túto časť spoločnosti potom potešilo, že sa objavil Putin a prevzal zodpovednosť,“ poznamenáva profesor Makarkin. Preto teraz ľudia jednoducho dôverujú prezidentovi, ktorý im „dovolil nemyslieť na súčasnú politiku“, zhŕňa politológ.

© Autorské práva vyhradené

154 debata chyba
Viac na túto tému: #prieskum #Rusko #vojna na Ukrajine #Vladimir Purtin