„Dňa 12. augusta o 11.00 h podozrivý muž vybehol na javisko a napadol Rushdieho a moderátora. Rushdie utrpel bodné poranenie krku a vrtuľníkom ho previezli do nemocnice. Informácie o jeho stave zatiaľ nie sú známe,“ uviedla v oficiálnom stanovisku newyorská polícia. Guvernérka Kathy Hochulová o niečo neskôr informovala, že literát je stále nažive. Útočníka policajti zadržali, teraz je vo väzbe.
Podľa AP na Rushdieho zaútočil muž, keď sa spisovateľ začal predstavovať publiku. Krátko po útoku Rushdieho obklopila skupinka ľudí, ktorí mu držali nohy hore. Väčšina šokovaného publika bola evakuovaná. Okrem Rushdieho utrpel ľahké zranenia na hlave aj moderátor diskusie. Spisovateľ je teraz v nemocnici a stále je nažive, uviedla Hochulová. Potom vzdala hold policajtovi, ktorý podľa nej Rushdiemu „zachránil život“.
Svedok útoku povedal BBC, že návštevníci diskusie sa z udalostí „stále spamätávajú“. „Bolo to úplne strašné,“ popísal Carl Levan. Uviedol, že v čase incidentu sedel asi 14 alebo 15 radov od pódia. Útočník podľa neho spisovateľa niekoľkokrát bodol.
V kaluži krvi
Lekárka Rita Landmanová, ktorá bola aj v čase útoku na mieste, denníku The New York Times (NYT) povedala, že pomáhala Rushdieho po pobodaní ošetriť. Podľa doktorky utrpel niekoľko bodných rán, vrátane jednej na pravej strane krku. Dodala, že pod jeho telom sa na pódiu vytvorila kaluž krvi.
Rushdie sa mal v neziskovom vzdelávacom centre Chautauqua Institution zúčastniť debaty o tom, že Spojené štáty slúžia ako azyl pre prenasledovaných spisovateľov a umelcov v exile.
Zdesený Johnson
Britský premiér Boris Johnson je zdesený útokom na Rushdieho. „Som zdesený, že Salman Rushdie bol pobodaný pri výkone práva, ktoré by sme nikdy nemali prestať brániť. V tejto chvíli som v myšlienkach s jeho blízkymi. Všetci dúfame, že je v poriadku,“ napísal Johnson na twitteri.
Šokovaní útokom boli aj ďalší britskí politici. Kandidát na lídra Konzervatívnej strany Rishi Sunak spisovateľa označil za „zástancu slobody slova a umeleckej slobody“. Ministerka kultúry Nadine Dorriesová odsúdila „desivý“ útok na „literárneho velikána a jedného z veľkých obrancov slobody prejavu“.
Spisovateľovi vyjadril podporu aj autor radu hororov Stephen King, ktorý stál pri Rushdiem, keď dostával vyhrážky smrťou za svoj román Satanské verše, a jeden z amerických reťazcov chcel knihu stiahnuť z predaja. „Keď nebudete predávať Satanské verše, tak ani Kinga,“ povedal im na to podľa BBC King. „Dúfam, že Salman Rushdie je v poriadku,“ napísal na twitteri.
„Som šokovaný a rozrušený, keď vidím, že môj priateľ Salman Rushdie bol napadnutý pred prednáškou. Je to dobrý a skvelý človek a dúfam, že je v poriadku,“ uviedol britský autor Neil Gailman.
Autorka ságy o kúzelníckom učni Harrym Potterovi J. K. Rowlingová označila správy o útoku za „desivé“. „Cítim sa teraz veľmi zle. Nech je v poriadku,“ napísala na twitteri.
Útok odsúdila aj bangladéšska spisovateľka Taslima Nasrínová, ktorá musela utiecť z rodnej krajiny po tom, čo jej román odsúdil islamský duchovný, ktorý za jej smrť vypísal finančnú odmenu.
„Práve som sa dozvedela, že Salman Rushdie bol napadnutý v New Yorku. Som naozaj v šoku. Nikdy som si nemyslela, že sa to stane. Žije na Západe a od roku 1989 je pod ochranou. Ak bol napadnutý on, môže byť napadnutý každý, kto kritizuje islam. Mám strach,“ povedala Nasrínová.
Rushdie kvôli svojej tvorbe roky dostával vyhrážky smrťou. Jeho kniha Satanské verše je od roku 1988 zakázaná v Iráne. Nad Rushdiom vyniesol vo svojej fatve rozsudok smrti niekdajší iránsky duchovný vodca Chomejní. Hoci sa iránska vláda od tohto postoja dištancovala, fatva je podľa konzervatívneho výkladu stále platná.
Na Rushdieho hlavu bola vypísaná odmena, ktorú v roku 2012 zvýšila polooficiálna iránska náboženská nadácia z 2,8 milióna dolárov na 3,3 milióna dolárov.
Kritika z moslimských kruhov Rushdiemu vyčítala, že v knihe urážal korán a proroka. Rushdie sa kvôli fatve musel v minulosti nespočetnekrát sťahovať z jedného prísne tajného miesta stráženého britskou vládou na druhé. Jeho prekladateľ do japončiny bol zavraždený, taliansky prekladateľ a nórsky vydavateľ boli zranení.
Západné štáty kvôli fatve prerušili diplomatické styky s Iránom, v moslimských mestách sa konali demonštrácie podobné tým, ktoré o takmer 20 rokov neskôr protestovali proti karikatúram proroka Mohameda zverejneným dánskou tlačou.
Rushdieho romány dostali množstvo literárnych ocenení, napríklad za Deti polnoci získal v roku 2008 prestížnu Man Bookerovu cenu. V roku 2012 vydal memoárovú knihu Joseph Anton: Spomienky (2012), v ktorej spomína aj na Václava Havla, ktorý ho podporoval.