171 deň: Pentagón zmenil vyhlásenie o výbuchu na Kryme. Vyjadril obdiv ukrajinským vojakom

Pentagón zmenil vyhlásenie, že za výbuchmi na ruskej leteckej základni Saky je streľba ukrajinskej armády. Nahradil ho formuláciou, že USA nevedia, čo výbuchy spôsobilo. Korigoval tak správu oficiálneho predstaviteľa o situácii vo vojnovej oblasti. Vyhlásenie zároveň chváli ukrajinskú armádu, že dokázala veci, "o ktorých sme si ani nemysleli, že sú možné".

13.08.2022 05:55 , aktualizované: 22:16
Ukrajina, Rusko, vojna, Belgorod, Charkov Foto: ,
Ruská raketa vypálená z ruského Belgorodu na ukrajinské mesto Charkov 11. augusta 2022.
debata (791)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 171. deň
  • Pentagón vyjadril obdiv ukrajinským vojakom, za to, čo dokázali
  • Zelenskyj žiada EÚ prestať udeľovať víza Rusom

VIDEO: Ukrajinský minister obrany má odkaz pre Slovákov.

Video

22:16 Ľudskoprávna organizácia Amnesty International chce preveriť svoju štúdiu týkajúcu sa Ukrajiny. Tvrdila v nej, že ukrajinská armáda ohrozuje civilistov tým, že si vytvára základne a manipuluje so zbraňami v obývaných oblastiach.

Valentyna Kondratievová / Vojna na UA / Zranenie / Bolesť / Spravodlivosť / Čítajte viac Amnesty International chce preveriť svoju správu o Ukrajine

21:37 Ukrajinská armáda v sobotu uviedla, že v obci Pisky vo východoukrajinskej Doneckej oblasti pokračujú tvrdé boje. Moskva predtým oznámila, že túto obec sa ruským ozbrojeným silám podarilo obsadiť.

„Okupanti sa snažia prelomiť obranu našich jednotiek v smere na Oleksandropil, Krasnohorivku, Avdijivku, Marjinku a Pisky,“ napísal ukrajinský generálny štáb v príspevku na sociálnej sieti Facebook.

Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že ruské ozbrojené sily úplne obsadili obec Pisky. Dodalo, že v okolí mesta Kramatorsk sa ruskej armáde podarilo zničiť americký salvový raketomet HIMARS a sklad munície k tomuto zariadeniu. (tasr, reuters)

20:21 Rusi, ktorí nesúhlasia s návrhom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na zavedenie zákazu cestovania pre ruských občanov do krajín EÚ, by mali svoje sťažnosti smerovať Kremľu. V sobotu to uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

„Rusi, ktorých znepokojuje vyhliadka na zákaz cestovania do Európy, môžu svoje sťažnosti nasmerovať Kremľu a viac ako 70 percentám svojich krajanov, ktorí podporujú vojnu (na Ukrajine),“ napísal Kuleba v príspevku na sociálnej sieti Twitter. Dodal, že nikto nenavrhuje zakázať vstup niekoľkým Rusom, ktorí by mohli potrebovať azyl.

Zelenskyj v sobotu znova vyzval členské štáty EÚ, aby zakázali vydávanie víz ruským občanom. Podľa jeho slov by mali zabrániť tomu, aby sa z Únie stal „supermarket“ otvorený pre všetkých s dostatkom financií na vstup. V utorok na margo takejto výzvy povedal, že Rusi by mali žiť vo vlastnom svete, pokým nezmenia svoju filozofiu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok v reakcii na vyjadrenia ukrajinského prezidenta uviedol, že nie je možné, aby Rusi boli izolovaní od zvyšku sveta. Dodal, že Európa si skôr či neskôr „začne klásť otázku, či Zelenskyj robí všetko správne a či by jej občania mali platiť za jeho rozmary“. (tasr, theguardian.com)

20:09 Kyjev a Moskva sa v sobotu navzájom obviňovali z útokov na Záporožskú jadrovú elektráreň na juhovýchode Ukrajiny, ktorá bola za posledný týždeň opakovane ostreľovaná. Táto elektráreň v meste Enerhodar je najväčšou jadrovou elektrárňou na Ukrajine a v Európe.

Pod kontrolou Rusov je od marca a Ukrajina obviňuje Moskvu, že tam zriadila základňu pre stovky svojich vojakov a že tam skladuje zbrane. „Obmedzte svoju prítomnosť v uliciach Enerhodaru! Dostali sme informácie o nových provokáciách (ruských) okupantov,“ napísal na sociálnej sieti miestny šéf v Enerhodare, ktorého príspevok zdieľala aj ukrajinská jadrová agentúra Enerhoatom.

Mesto je stále verné vláde v Kyjeve. „Podľa obyvateľov prebieha nové ostreľovanie v smere jadrovej elektrárne… čas medzi začiatkom ostreľovania a dopadom striel je tri až päť sekúnd,“ uvádza sa vo varovaní.

Promoskovskí predstavitelia na okupovaných územiach Záporožskej oblasti však z ostreľovania obviňujú ukrajinské sily. „Enerhodar a Záporožská jadrová elektráreň sú pod paľbou militantov (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského,“ uviedol člen Moskvou dosadenej samosprávy Vladimir Rogov.

„Strely dopadli na priestranstvá nachádzajúce sa na brehoch rieky Dneper a v elektrárni,“ dodal Rogov, pričom nehlásil žiadne obete ani škody. Územia okupované Ruskom a tie, ktoré sú pod kontrolou Ukrajiny, tam rozdeľuje práve rieka Dneper. Kyjev a Moskva sa navzájom obviňujú z niekoľkých kôl ostreľovania jadrovej elektrárne, ktoré vyvolalo obavy z jadrovej katastrofy a viedlo vo štvrtok k mimoriadnemu zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN.

Ukrajina vyhlásila, že prvé útoky 5. augusta poškodili káble elektrického vedenia a vynútili si odstavenie jedného z reaktorov. Následné útoky vo štvrtok poškodili prečerpávaciu stanicu a senzory radiácie. Ukrajina, podporovaná západnými spojencami, vyzvala na zriadenie demilitarizovanej zóny okolo Záporožskej jadrovej elektrárne a na stiahnutie ruských ozbrojených síl. (tasr, afp)

19:15 Ruské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že ruské ozbrojené sily úplne obsadili obec Pisky vo východoukrajinskej Doneckej oblasti. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Reuters píše, že informáciou o obsadení tejto obce nebola schopná bezprostredne overiť. Ruské a pro-ruské sily už získanie Piskov pred kontrolu hlásili pred viac než týždňom.

Ruský rezort obrany takisto v sobotu uviedol, že ruská armáda v okolí mesta Kramatorsk na severe DĽR zničila americký salvový raketomet HIMARS a sklad munície k tomuto zariadeniu. Tieto raketomety Ukrajine poslali Spojené štáty v rámci pomoci pre túto krajinu zasiahnutú ruskou inváziou. (reuters, interfax, tasr)

18:54 Dve ďalšie lode s nákladom obilnín a slnečnicových semien vyplávali v sobotu dopoludnia z čiernomorských prístavov Ukrajiny, oznámilo turecké ministerstvo obrany. Celkový počet lodí s obilninami, ktoré opustili Ukrajinu na základe dohody sprostredkovanej Tureckom a OSN, stúpol na 16.

Loď Fulmar S, plaviaca sa pod vlajkou Barbadosu, vyplávala z ukrajinského prístavného mesta Čornomorsk s 12-tisíc tonami obilnín a smerovala do juhotureckého mesta Iskenderun, dodalo ministerstvo. Z toho istého ukrajinského prístavu vyplávala pod vlajkou Marshallových ostrovov aj loď Thoe a jej cieľom je turecké mesto Tekirdag. Vezie 3-tisíc ton slnečnicových semien.

Vo vyhlásení tureckého ministerstva obrany sa dodávalo, že v sobotu sa vydá na plavbu z Turecka na Ukrajinu iná loď a nakúpi tam obilie. Ešte v piatok zakotvila v ukrajinskom prístave Pivdenny v Odeskej oblasti prvá loď od začiatku ruskej invázie na Ukrajine, ktorá odvezie obilniny do Afriky, oznámil v ten deň ukrajinský minister dopravy Oleksandr Kubrakov.

„Nákladná loď Brave Commander dorazila do námorného prístavu Pivdenny. Veľmi skoro dopraví (ukrajinské) obilie do Etiópie,“ napísal Kubrakov na Twitteri.

Keď už na Brave Commander naložia dodávky ukrajinských obilnín pre Etiópiu, ktoré zorganizoval Svetový potravinový program (WFP), loď prejde cez bezpečný obilninový koridor v Čiernom mori. Ten medzi Kyjevom a Moskvou sprostredkovali koncom júla Turecko a OSN. Rusko totiž počas invázie na Ukrajine blokovalo ukrajinské obilie v jej prístavoch, ktoré boli aj zamínované, a hrozila svetová potravinová kríza. (reuters, tasr)

16:57 Ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ľaško obvinil ruské úrady, že sa dopúšťajú zločinu proti ľudskosti, keď blokujú v okupovaných oblastiach prístup k cenovo dostupným liekom. Ľaško v rozhovore pre agentúru AP povedal, že ruské úrady opakovane znemožnili snahy poskytnúť štátom dotované lieky ľuďom v mestách a dedinách, ktoré ruské sily obsadili počas invázie na Ukrajinu.

„Počas celých šiestich mesiacov vojny Rusko (neumožnilo) riadne humanitárne koridory, aby sme mohli poskytnúť naše vlastné lieky pacientom, ktorí ich potrebujú,“ povedal Ľaško v interview v Kyjeve v piatok večer.

„Myslíme si, že toto konanie Ruska je úmyselné a považujeme ho za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, ktoré budú zdokumentované a uznané,“ dodal minister. Vojna na Ukrajine vážne zasiahla aj zdravotníctvo krajiny, ktoré prechádzalo rozsiahlymi reformami z veľkej časti v reakcii na pandémiu koronavírusu, keď Rusko koncom februára spustilo svoju inváziu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaznamenala do 11. augusta celkovo 445 útokov na nemocnice a ďalšie zdravotnícke objekty na Ukrajine, ktoré si priamo vyžiadali 86 životov a 105 zranených. (ap, tasr)

16:36 Protiútoky Kyjeva na strategické mosty na rieke Dneper výrazne oslabili ruské pozície na juhu Ukrajiny. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to v sobotu uviedlo britské ministerstvo obrany.

Dva hlavné mosty na rieke Dneper v Chersonskej oblasti sa už pravdepodobne nedajú použiť na prepravu vojenskej techniky do Rusmi okupovaných oblastí západne od tejto rieky, napísal britský rezort obrany v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Dodal, že Moskve sa v uplynulých dňoch podarilo vykonať len povrchové opravy kľúčového mosta v Antonivke. Druhý dôležitý most v oblasti sa stal podľa Británie po ukrajinských útokoch nepriechodným pre ťažké vojenské vozidlá. Poškodený bol údajne aj hlavný železničný most pri meste Cherson. Pri organizovaní vojenských dodávok sa preto Moskva v súčasnosti spolieha najmä na trajektové spojenie.

Mosty na rieke Dneper by zrejme aj po rozsiahlejších opravách zostali slabým miestom ruskej ofenzívy, uviedlo britské ministerstvo obrany. Doplnilo, že dodávky zásob pre tisíce ruských vojakov na západnej strane Dnepra v súčasnosti závisia od dvoch dočasných trajektových spojení. (tasr, dpa)

15:06 Fínsko a Švédsko ako členské krajiny NATO výrazne posilnia oblasť Baltského mora, oznámil v piatok estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Estónsko a Fínsko podľa jeho slov prepoja svoje obranné plány pre zvýšenie bezpečnosti. Vyplýva to z Pevkurovho vyjadrenia na sociálnej sieti a správy estónskej verejnoprávnej stanice ERR.

Estónsko na jeseň nakúpi izraelské strely odpaľované z pevniny na ciele na mori, ktoré majú dosah 290 kilometrov. Fínske strely MTO 85M majú dosah viac než 100 kilometrov. Prepojenie systémov oboch krajín podľa Pevkura umožní v prípade potreby uzavrieť pred ruskými vojenskými loďami Fínsky záliv. Táto časť Baltského mora sa nachádza medzi Fínskom a Estónskom siaha až k územiu Ruska.

„Baltské more sa po vstupe Fínska a Švédska do NATO stane vnútorným morom NATO,“ povedal Pevkur. Fínsko rovnako ako susedné Švédsko plánujú vstúpiť do NATO. Na schválenie ich vstupu do Aliancie je potrebný súhlas všetkých jej 30 členov. Estónsky minister obrany takisto pripomenul zabezpečenie vzdušného priestoru v oblasti Baltského mora členskými krajinami NATO. (tasr)

11:37 Ak chcú západné krajiny pomôcť Ukrajine a čeliť ruskej agresii, mali by sa tiež viac snažiť využiť intelektuálny a ekonomický potenciál ruských emigrantov. Môžu tak vytvoriť spoločenstvo, ktoré potom môže komunikovať s Rusmi v ich vlasti a snáď aj ovplyvniť ich postoje, domnieva sa bývalý analytik americkej CIA Kent Harrington.

Moskva Čítajte viac Odliv mozgov z Ruska je príležitosťou pre Západ. A nielen ekonomickou

10:27 Hraničnými priechodmi v piatok (12. 8.) prešlo 3 216 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 744 mužov, 1 760 žien a 712 detí. O dočasné útočisko požiadalo 123 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 3 303 osôb, informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

„Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 24 policajtov, 19 hasičov, 79 colníkov, 85 vojakov, 30 dobrovoľníkov, jeden kňaz a 26 zamestnancov migračného úradu,“ priblížila.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od vypuknutia vojny na Ukrajine, je 692 341. Počet udelených dočasných útočísk predstavuje 89 375. Zo Slovenska na Ukrajinu odišlo od začiatku vojny 451 888 osôb. (tas­r)

8:25 Moskva upozornila Spojené štáty, že v prípade, ak by označili Rusko za „štátneho podporovateľa terorizmu“, viedlo by to k vážnemu poškodeniu či dokonca úplnému prerušeniu diplomatických stykov. Informovala o tom v sobotu agentúra Reuters.

Riaditeľ sekcie ruského ministerstva zahraničných vecí pre Severnú Ameriku Alexandr Darčijev v piatok podľa štátnej tlačovej agentúry TASS povedal, že prijatím takéhoto rozhodnutia by Washington prekročil bod, z ktorého niet návratu.

V júli dvaja americkí senátori navrhujúci prijatie zákona, ktorý by označil Rusko za štát podporujúci terorizmus, navštívili Kyjev a hovorili o záležitosti s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Darčijev uviedol, že schválenie takéhoto návrhu by spôsobilo „najvážnejšie vedľajšie škody pre bilaterálne diplomatické vzťahy, až po zníženie ich úrovne a dokonca prerušenie“, ako ho citovala TASS.

„Americká strana bola varovaná,“ dodal diplomat.

Lotyšský parlament vo štvrtok v súvislosti s vojnou na Ukrajine označil Rusko za štátneho podporovateľa terorizmu a vyzval západných spojencov, aby uvalili rozsiahlejšie sankcie voči Moskve.

7:59 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj znovu vyzval štáty Európskej únie, aby prestali udeľovať víza Rusom. EÚ by sa podľa neho nemala stať „supermarketom“ otvoreným každému, kto má prostriedky do neho vstúpiť, informovala agentúra Reuters.

Zelenského návrh sa netýka Rusov, ktorí potrebujú ochranu, pretože riskujú svoju slobodu či životy v boji proti politike ruského prezidenta Vladimira Putina. „Musia existovať záruky, že ruskí vrahovia či spolupáchatelia štátneho teroru nebudú využívať schengenské víza,“ vyhlásil ukrajinský prezident vo svojom nočnom prejave. „Nesmieme ale pritom zničiť základnú myšlienku Európy – naše spoločné európske hodnoty. Európa sa nesmie premeniť na supermarket, kde nie je dôležité, kto vstúpi dovnútra, a kde bude hlavné len to, či ľudia za tovar zaplatia,“ poznamenal Zelenskyj.

S podobnou výzvou prišiel ukrajinský líder už v pondelkovom rozhovore s denníkom The Washington Post. „Obyvatelia (Ruska) si vybrali túto vládu a nebojujú proti nej, nehádajú sa s ňou, nekričia na ňu,“ vyhlásil vtedy. Práve uzatváranie hraníc je podľa neho najdôležitejšia sankcia proti Rusku. Ako Zelenskyj dodal, Rusi by si mali žiť vo vlastnom svete, kým nezmenia svoje myslenie.

Ukrajinský prezident ešte musí získať pre svoju výzvu podporu medzi hlavnými únijnými hráčmi. Ako však uviedol, potešila ho podpora zo strany baltských krajín a Českej republiky, ktorá teraz EÚ predsedá. Jeho návrh vraj podporuje aj Fínsko. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tento týždeň Zelenského slová odsúdil s tým, že „akýkoľvek pokus izolovať Rusov alebo Rusko je proces, ktorý nikam nevedie“.

O plošnom pozastavení víz pre ruských občanov členskými štátmi EÚ ako o ďalšej účinnej sankcii hovoril tento týždeň český minister zahraničia Jan Lipavský. Ako uviedol vo vyjadrení pre ČTK, otázku chce otvoriť na rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ na konci augusta v Prahe.

Česko ako prvý členský štát EÚ plošne pozastavilo vydávanie víz pre občanov Ruska, a to deň po začatí invázie na Ukrajinu, teda 25. februára. Zákaz trvá doteraz, neskôr ho Česko uvalilo tiež na bieloruských občanov, v oboch prípadoch s výnimkou humanitárnych prípadov.

Doteraz platí, že Rusi môžu na víza udelené napríklad Fínskom bez prekážok cestovať do väčšiny z 26 krajín schengenského priestoru voľného pohybu. Rusi sa kvôli sankciám, ktorými EÚ reagovala na februárovú ruskú inváziu na Ukrajinu, nemôžu do krajín EÚ dostať letecky, ale často jazdia práve do Fínska či Estónska, odkiaľ už prípadne môžu letecky pokračovať do ďalších európskych destinácií.

5:55 Výbuchy, ktoré v utorok otriasli ruskou leteckou základňou Saky na okupovanom Kryme, spôsobil ukrajinský útok, uviedlo pôvodne vo svojom vyhlásení americké ministerstvo obrany, ktoré ale neskôr toto konštatovanie zmenilo na všeobecnejšiu informáciu, že nevie, čo spôsobilo výbuchy, ale došlo k značným škodám. Už skôr ale ukrajinskí predstavitelia odmietli, že by ich jednotky boli za výbuchmi na Kryme. Ruské úrady potom hovorili o explózii niekoľkých kusov leteckej munície v úložisku na letisku.

Predstaviteľ Pentagónu vo vyhlásení tiež uviedol, že na stupnici od nuly do 10 by účinnosť ukrajinských ozbrojených síl bola 12 „len na základe toho, ako na nás dokázali zapôsobiť mnohými rôznymi spôsobmi … Našli cesty, ako robiť veci, o ktorých sme si ani nemysleli, že sú možné."

„Ukrajina 9. augusta bombardovala ruskú leteckú základňu Saky v oblasti Krymu, ktorý Rusko obsadilo a anektovalo v roku 2014. Bombardovanie malo výrazný vplyv na ruskú vzdušnú silu a personál,“ pôvodne uvádzal text zverejnený Pentagónom.

Pred týmto vyhlásením sa objavovali opatrnejšie formulované informácie, ktoré hovorili že USA nevedia, čo spôsobilo výbuchy na základni, ale že určite to neboli zbrane USA. Podľa agentúry AP povedal novinárom predstaviteľ Pentagónu, ktorý si neželal byť menovaný, že „neposkytli sme nič, čo by (Ukrajincom) umožnilo zaútočiť na Krym“.

Pravdivosť informácií z konfliktu na Ukrajine je zvyčajne ťažké overiť. Samotný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno vyzval predstaviteľov Ukrajiny, aby verejne nehovorili o vojenských taktikách Kyjeva. Vynášanie takýchto informácií je podľa neho „úprimne nezodpovedné“. „Vojna rozhodne nie je časom na namyslenosť a hlasné vyhlásenia. Čím menej podrobností o našich obranných plánoch prezradíte, tým lepšie to bude pre ich realizáciu,“ povedal Zelenskyj. Zelenskyj uviedol, že svoju výzvu adresuje najmä štátnym a vojenským predstaviteľom, ale aj ľuďom, ktorí komentujú udalosti na fronte.

Ukrajina Rusko Krym výbuchy základňa uarus Čítajte viac Pentagón: Výbuch na Kryme? Naše zbrane to neboli

Podľa analýzy zverejnenej na stránkach amerického ministerstva obrany ukrajinská armáda v posledných dňoch zaznamenala územné zisky na severe krajiny pri Charkove a vyvíja silný tlak na ruské jednotky na juhu krajiny pri Chersone. „Rusko pokračuje v náhodnej paľbe na ukrajinské územie, čo spôsobuje rozsiahle straty medzi civilistami,“ uviedla analýza.

VIDEO: Výbuchy na Kryme na ruskej leteckej základni

Video

Podľa velenia ukrajinskej armády bolo pri výbuchu na Kryme zničených deväť ruských lietadiel. Údaj ale nemožno nezávisle overiť. Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak odmietol, že by výbuchy spôsobil útok ukrajinskej armády. Rusko poprelo, že by bolo nejaké lietadlo poškodené. Podľa Moskvy na základni explodovalo niekoľko kusov leteckej munície.

Vo štvrtok médiá informovali o satelitných snímkach spoločnosti Planet Labs. Tie ukazujú, že rozsiahle časti letiskovej plochy sú spálené. Hlavné vzletové a pristávacie dráhy základne sa zdajú byť neporušené, ale najmenej osem lietadiel bolo zrejme poškodených alebo zničených. Na snímke je vidieť niekoľko kráterov. Väčšina z nich sa nachádza v časti základne, kde boli lietadlá zaparkované pod holým nebom. Podľa BBC zábery naznačujú, že na základňu niekto podnikol cielený útok.

Britské ministerstvo obrany podľa denníka The Guardian uviedlo, že explózie na ruskom vojenskom letisku Saky na západe Krymu začiatkom týždňa boli „takmer určite“ dôsledkom výbuchu až štyroch nekrytých priestorov na skladovanie munície, aj keď stále nie je jasné, čo ich spustilo. Devastácia na ruskej leteckej základni na Kryme naznačuje, že Kyjev mohol získať novú schopnosť útoku na veľké vzdialenosti s potenciálom zmeniť priebeh vojny.

© Autorské práva vyhradené

791 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine