Dav ľudí sa zhromažďuje vo východofínskom meste Imatra, aby mohol z mosta sledovať tamojší veľkolepý zážitok – vodopád Imatra. V rovnaký čas každý deň tam púšťajú pre potechu turistov vodu starým korytom rieky s kaskádami a pohľad na divokú vodu je sprevádzaný hudbou fínskeho skladateľa Jeana Sibelia. Atrakciu si obľúbili najmä ruskí turisti, miesto v roku 1772 navštívila aj panovníčka Katarína Veľká. Od konca júla ale návšteva pre Rusov trochu zhorkla. Mesto Imatra totiž na začiatku každého predstavenia púšťa ukrajinskú hymnu, na protest proti ruskej invázii.
Fínsko, ktoré má s Ruskom 1300 kilometrov dlhú spoločnú východnú hranicu, je navyše ďalšou krajinou EÚ chystajúcou sa obmedziť vydávanie turistických víz ruským občanom.
Pokles na desatinu
Šéf diplomacie Pekka Haavisto po utorňajšom rokovaní vlády oznámil, že Fínsko obmedzí prijímanie žiadostí Rusov o schengenské víza na jednu desatinu súčasnej úrovne. Zmeny začnú platiť od septembra. Formálne o tom rozhodne ministerstvo zahraničných vecí.
„Po koronavíruse je citeľný nárast toku turistov z Ruska. Nie je vhodné, aby sa Fínsko stalo medzizastávkou pre ich dovolenky v Európe“, citoval Haavista portál fínskej rádiotelevízie YLE. Ministerstvo zahraničných vecí pripravilo návrh zmien, podľa ktorých sa udeľovanie víz z rodinných dôvodov, práce či štúdia stane prioritou. To by malo znížiť počet vydávaných turistických víz. Minister tiež avizoval zavedenie špeciálnych humanitárnych víz pre Rusov.
Haavisto zdôraznil, že Fínsko dodržiava schengenské pravidlá. Zníženie počtu víz fínskou stranou nebude ich porušením.
Helsinki sa tiež chystajú pozastaviť platnosť dohody o zjednodušení vízového režimu s Ruskom. Ak dôjde k zrušeniu dohody, cena víza stúpne z 35 na 80 eur.
Premierka chce viac
„Podľa mňa nie je správne, že ruskí občania môžu vstúpiť do EÚ a schengenského priestoru ako turisti a prezerať si pamiatky, zatiaľ čo Rusko zabíja ľudí na Ukrajine,“ vyhlásila fínska premiérka Sanna Marinová na pondelňajšom summite severských krajín s Nemeckom v Osle, kde sa zasadzovala za spoločný postup celej EÚ a úplný zákaz vstupu ruských turistov do únie. „Ruskí občania nezačali vojnu, ale zároveň si musíme uvedomiť, že ju podporujú,“ zdôraznila podľa agentúry DPA. Naopak, nemecký kancelár Olaf Scholz sa vyslovil proti plošnému zákazu, pričom sa odvolal na ruských občanov, ktorí utekajú pred Putinovým režimom. „Naše rozhodnutia by im nemali komplikovať hľadanie slobody a únik z krajiny, kde vládne diktátor. Nie je to vojna ruského ľudu, je to Putinova vojna,“ povedal Scholz.
Zlá správa pre Rusov
„Je to zlá správa pre Rusov, ktorí milujú Fínsko,“ hovorí pre agentúru AFP 44-ročný ruský turista Mark, ktorý k vodopádom v Imatre dorazil spoločne s rodinou. „Fínskej vláde ale rozumieme,“ dodal. Podotkol však, že existujú aj Rusi, ktorým sa vojna nepáči. „Nie všetci Rusi podporujú Putina. Vláda, ale aj obyčajní ľudia by to mali pochopiť,“ doplnil.
Rovnako v neďalekom mesta Lappeenranta zaznieva každý večer melódia, ktorú sprevádzajú slová „Ešte neumrela Ukrajiny ani sláva, ani sloboda,“ ktorými sa začína ukrajinská hymna. Skladbu hrajú pri budove radnice, neďaleko obchodných centier obľúbených u ruských turistov. „Cieľom je vyjadriť silnú podporu Ukrajine a odsúdiť agresiu a vojnu,“ povedal AFP miestny starosta Kimmo Jarva.
Veľa Rusov navštevuje Lappeenrantu, aby si nakúpili oblečenie či kozmetiku. Na mnohých prichádzajúcich autách sú vidieť ruské poznávacie značky.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine nie sú ale obyvatelia Fínska z ruských turistov príliš nadšení. Podľa prieskumu uskutočneného začiatkom augusta verejnoprávnou rádiotelevíziou Yle podporuje obmedzenie ruských turistických víz 58 percent Fínov.
„Podľa môjho názoru by to mali obmedziť veľmi tvrdo. Nevidím iný spôsob, ako prinútiť ruských politikov, aby sa zamysleli,“ hovorí pre AFP jeden z miestnych obyvateľov, 57-ročný Antero Ahtiainen. Aj keď nemá nič proti individuálnym turistom, jeho vzťah k Rusom sa zmenil.
Tranzitná brána
Fínsko zostávalo doteraz jediným členským štátom EÚ susediacim s Ruskom, ktorý nezaviedol žiadne obmedzenia voči ruským turistom. Vzhľadom na to, že už na jar boli v rámci sankcií pozastavené všetky lety z Ruska do EÚ, z Fínska sa stala hlavná tranzitná brána, cez ktorú sa Rusi dostávajú ďalej do Európy.
„Mnohí to vidia ako obchádzanie sankčného režimu,“ konštatoval minister Haavisto. Hoci schengenský režim a fínske zákony neumožňujú zaviesť priamy zákaz udeľovania víz na základe štátnej príslušnosti, Fínsko môže obmedziť počet udelených víz z iného dôvodu. „Pokiaľ ide o kategóriu cestovného ruchu, môžeme obmedziť to, o koľko víz je možné za deň požiadať,“ vysvetlil šéf fínskej diplomacie.
I keď Fíni nie sú z ruských návštevníkov nadšení, ľudia na oboch stranách hranice žili vždy tradične vo veľmi úzkom kontakte. „V Petrohrade má mnoho ľudí babičky a starých otcov z Fínska, ako napríklad moja žena,“ hovorí ruský turista Mark a dodáva, že Fínsko navštevujú každý rok.
Ruskí turisti sú tiež nevyhnutným zdrojom príjmov pre mnohé fínske pohraničné mestá. Potom, čo Moskva 15. júla zrušila cestovné obmedzenia súvisiace s covidom, počet ruských turistov mieriacich do Fínska neustále rastie. Ich počty sú však stále hlboko pod úrovňou pred pandémiou. V júli hranicu prekročilo 230-tisíc Rusov, v júni ich bolo 125-tisíc.
„Samozrejme, že keď neprídu ruskí turisti, podniky prídu o svoje príjmy, čo nie je dobré,“ poznamenáva k tomu starosta Kimmo Jarva. Obmedzenie vydávania turistických víz má ale podľa neho silnú podporu. „Musíme si vybrať. Stojíme však za Ukrajinou ,“ dodáva.