Zelenskyj pre Washington Post: Keby sme pred inváziou zasiali medzi ľudí chaos, Rusi by nás zožrali

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v interview, ktoré poskytol denníku Washington Post vo svojej kyjevskej kancelárii, kde sú chodby temné a obložené vrecami s pieskom na ochranu pred ruským útokom, hovoril okrem iného o amerických varovaniach spred 24. februára, že sa Rusko chystá spustiť rozsiahlu inváziu - a o tom, či im veril. Rozhovor, z ktorého Washington Post už v minulých dňoch publikoval niekoľko citátov, teraz zverejnil v rozsiahlom prepise. Prinášame jeho preklad:

17.08.2022 15:21
The AP Interview Russia Ukraine War Zelenskyy Foto:
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v opevnenom sídle hlavy štátu v Kyjeve. FOTO: SITA/AP
debata (60)

Keď sa s vami v januári tu v Kyjeve stretol riaditeľ CIA William J. Burns, jedna vec, ktorú vám povedal, bola, že sa Rusi pokúsia pristáť na letisku v Hostomeli. Aká bola vaša reakcia, keď sa to 24. februára skutočne stalo? Malo tam byť už vtedy viac ukrajinských síl?

Pokiaľ ide o to letisko, asi šesť mesiacov pred tým všetkým, a možno ešte skôr, ak si spomínate, došlo k zhromaždeniu vojsk na území Bieloruska a tak ďalej. Apelovali sme na všetkých našich partnerov a hovorili sme im, že si myslíme, že takto budú konať. Oni tam cvičili – a bolo to dobre známe – obsadenie alebo bombardovanie kľúčových bodov infraštruktúry. Robili výcvik, mali plány na obsadenie letiska Boryspil a tak ďalej. Neviem, aké staré tie plány boli.

Niektoré spôsoby, akými postupovali, a mapy, aké používali, boli podobné ako tie, ktoré mali nacisti počas druhej svetovej vojny. Takže nemožno povedať, že tu mali naplánované niečo jedinečné. Všetko, čo sme mali, tam bolo.

Nie som pripravený hovoriť o všetkom, o čom Burns hovoril, ale jeho hlavné signály sa týkali ohrozenia môjho života. A to neboli prvé signály – prichádzali odvšadiaľ, od našich spravodajských služieb, od zahraničných kolegov a tak ďalej.

Záznam z rozhovoru s prezidentom Zelenským.

Pozrite sa, len čo sa začala invázia v plnom rozsahu, od tej chvíle naša ekonomika prichádzala o päť až sedem miliárd dolárov mesačne. To sú mzdy. A viete, že peniaze, ktoré nám naši partneri dávajú, nemôžeme minúť na platy vojakov. V tom všetkom je nejaký globálny paradox. Potrebujem peniaze, aby som neprišiel o svoju krajinu. Ale nemôžem tieto peniaze minúť na vojenské platy. Preto som súčasne s výbuchmi a ostreľovaním mal veľmi problematickú situáciu. Musím platiť mzdy ľuďom, ktorí tam idú a umierajú. A to je beznádejné. Nemám čas na zvažovanie, varovania, záväzky – mám jednoducho úlohu. Nesmiem im dovoliť, aby obsadili našu krajinu, a musím platiť ľuďom, ktorí umierajú. Presne tak to znie. Nie sú v tom žiadne sentimenty. Musíte to robiť každý mesiac.

Pokiaľ ide o všetky varovania alebo signály od istých partnerov, takto som im to vysvetlil: Ak nebudeme mať dostatok zbraní, bude pre nás ťažké bojovať. Budeme s nimi bojovať, to je isté. A oni nechcú vyjednávať.Putin) už tri roky nie je ochotný komunikovať. Takže nechcem počúvať tie nezmysly, že Rusi sú pripravení rokovať, to je nezmysel. Jasne som to vysvetlil. Všetko, čo potrebujeme, sú zbrane, a ak máte možnosť, donúťte ho, aby si so mnou sadol k rokovaciemu stolu. Hovoril som o tom konkrétne, pretože sme sa domnievali, že k invázii dôjde.

Nemôžete mi jednoducho povedať: „Počujte, mali by ste začať pripravovať ľudí už teraz a povedať im, že si musia odložiť bokom peniaze, že si musia urobiť zásoby potravín." Keby sme to povedali – a to je to, čo niektorí ľudia, ktorých nebudem menovať, chceli – tak by som prichádzal o sedem miliárd dolárov mesačne už od vlaňajšieho októbra a v okamihu, keď by Rusi zaútočili, by nás za tri dni porazili. Nehovorím, čí to bol nápad, ale všeobecne náš vnútorný pocit bol správny: Keby sme pred inváziou zasiali medzi ľudí chaos, Rusi by nás zožrali. Pretože počas chaosu ľudia utekajú z krajiny.

A to sa stalo, keď sa invázia začala – boli sme takí silní, ako sme len mohli byť. Niektorí naši ľudia odišli, ale väčšina ich tu zostala, bojovali za svoje domovy. A akokoľvek to môže znieť cynicky, práve títo ľudia všetko zastavili. Keby sa to stalo v októbri – nedajbože vo vykurovacej sezóne – nezostalo by tu nič. Naša vláda by neexistovala, to je stopercentne isté. Nuž, ale zabudnite na nás. Vnútri krajiny by bola politická vojna, pretože by sme nezvládli 5 až 7 miliárd dolárov mesačne. Nemali sme seriózne finančné programy. Na trhu bol nedostatok energetických zdrojov vytvorený Rusmi. Nemali sme dostatok energetických zdrojov. Neboli by sme schopní sa z tejto situácie dostať a v krajine by nastal chaos.

Ale jedna vec je, keď je chaos pod kontrolou a je to vo vojnových časoch – štát riadite inak. Môžete otvoriť hranice, zavrieť hranice, útočiť, ustupovať, brániť sa. Môžete prevziať kontrolu nad infraštruktúrou. A iná situácia je, keď nemáte vojenskú situáciu alebo mimoriadny režim a máte štát, ktorý je riadený obrovským množstvom rôznych úradníkov a inštitúcií. A mínus sedem miliárd dolárov mesačne, dokonca bez zbraní, to už je pre našu krajinu veľká vojna.

Všetky tváre Oleny Zelenskej

Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská sa objavila v módnom magazíne Vogue. Pozrite si ju na ďalších fotkách po boku manžela, pri stretnutí s pápežom či v Bielom dome.

Fotogaléria
Olena Zelenská, manželka ukrajinského...
Manželský pár Zelenských s vojvodkyňou...
+6Ukrajinská prvá dáma a jej manžel sa v roku...

Takže vy osobne ste očakávali, že sa blíži vojna v plnom rozsahu?

Pozrite sa, ako to môžete očakávať? Že budú mučiť ľudí a že je to ich cieľ? Nikto neveril, že to takto dopadne. A nikto to nevedel. A teraz všetci hovoria, že sme vás varovali, ale vy ste varovali všeobecnými frázami. Keď sme povedali, nech nám dajú konkrétne informácie – odkiaľ prídu, koľko ľudí a tak ďalej – všetci mali toľko informácií ako my. A keď som povedal: „Dobre, keď idú odtiaľto a budú tu ťažké boje, môžeme dostať zbrane, aby sme ich zastavili?" Nedostali sme ich. Načo potrebujem všetky tie varovania? Prečo musím našu spoločnosť privádzať k šialenstvu? Od februára, dokonca už od januára, keďže sa toho v médiách veľa dialo, Ukrajinci previedli von viac peňazí, než koľko Ukrajinci v zahraničí dostali v rámci pomoci. Boli vybrané desiatky miliárd dolárov z vkladov, čiže Ukrajinci minuli oveľa viac peňazí v Európe v porovnaní so sumou, pri všetkej úcte, ktorú Ukrajinci dostali tam.

Preto musíte pochopiť, že ide o hybridnú vojnu proti nášmu štátu. Bol energetický úder, bol politický úder – oni tu miešali karty, chceli zmenu moci zvnútra krajiny, prostredníctvom tejto strany. Tretí úder bol počas jesene a bol finančný. Potrebovali, aby kurz našej meny bol vojnový, aby sme nemali na benzín. Tak to všetko urobili: Nebolo palivo, nemali sme benzín, odrezali nás, aby vykurovacia sezóna viedla k destabilizácii vnútri krajiny a aby ľudia vedeli, že existuje riziko devalvácie meny, aby si vybrali peniaze. Celkovo to robili preto, aby sme prestali byť krajinou, a v čase ich invázie aby sme boli handrou, a nie krajinou. Na to stavali. My sme na to nepristúpili. Nech ľudia v budúcnosti diskutujú o tom, či to bolo správne, alebo nie. Ale rozhodne viem a intuitívne – diskutovali sme o tom každý deň v Rade pre národnú bezpečnosť a obranu a tak ďalej – som mal pocit, že nás (Rusi) chceli pripraviť na mäkkú kapituláciu krajiny. A to je desivé.

Olena Zelenská Čítajte viac BBC: Fotografie Oleny Zelenskej v časopise Vogue rozpútali debaty

Chápem obavy z rozsievania paniky a vyčerpania ekonomiky, ale čo by ste povedali tým Ukrajincom, ktorí teraz hovoria: „Chcel by som evakuovať svoju rodinu alebo byť jednoducho lepšie pripravený"?

Po celý december, január a február Ukrajinci vyberali peniaze z našej ekonomiky. Mohli sme na to byť prísni, ale nedovolili sme ani Národnej banke, ani nikomu inému obmedziť možnosť ľudí vybrať si svoje peniaze. Aj keď sme dobre vedeli, že to bude mať vplyv na ekonomiku krajiny. Sloboda, ktorú majú ľudia v demokratickej krajine, je sloboda, ktorú mali naši ľudia. Mali prístup ku všetkým dostupným informáciám. Pardon, to, že som im nehovoril o sprisahaní Rusov, ktorí mi chceli niečo urobiť, a o všetkom, čo mi spravodajské služby hlásili: „Musíte vziať svoju rodinu preč." Povedal som im: „Ako si to predstavujete? Ja si odveziem rodinu, niečo spravím, a ľudia tu len tak zostanú? To nemôžem urobiť.“ Naša krajina je to jediné, čo máme, zostaneme tu spolu. A potom sa stalo to, čo sa stalo.

Ak Spojené štáty s istotou vedeli, že sa blíži invázia v plnom rozsahu, dali vám pred 24. februárom dostatok zbraní na obranu?

Dnes môžem byť Spojeným štátom len vďačný za to, čo máme. Ale musíme si jasne uvedomiť fakt, že zbrane sme mali vždy ešte z čias Sovietskeho zväzu. Nikdy sme nemali zbrane NATO. To minimum, čo sme mali od roku 2014, bolo podľa môjho názoru nedostatočné. Seriózne sily, ktoré sme potrebovali, ako dnes môžeme vidieť HIMARS, alebo povedzme 155-milimetrové delostrelectvo – o tankoch a lietadlách sa ani nezmieňujem – nič z toho sme nemali a nemali sme možnosť to kúpiť. Jediné, na čom sme sa dohodli, boli vojenské bezpilotné lietadlá, bajraktary a tak ďalej. Ale pri všetkej úcte, s dronmi sa vojna viesť nedá.

Viete že: Čo všetko ste nevedeli o dronoch
Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.

A tak, ako si asi spomínate, od začiatku invázie v plnom rozsahu až doteraz som len žiadal, aby sa zavrela obloha, pretože keby sa zavrela obloha, nemali by sme toľko mŕtvych. A ponúkali sme alternatívu k uzavretému nebu: početné lietadlá.

A myslím si, že s tým nebol žiadny problém ani nedostatok, pretože sme dodali adresy, kde sa všetky tie lietadlá nachádzali. Ale nikdy sme nedostali tú možnosť zavrieť oblohu. Aj teraz sa bavíme o tom, čo bolo pred vojnou, čo bolo v roku 2014, ale načo to je, keď ani dnes, keď tá vojna trvá, sme nedostali možnosť to nebo uzavrieť a zabezpečiť.

Dostali ste niekedy vysvetlenie, prečo vám nebolo dodaných viac zbraní pred 24. februárom, keď Washington vedel, čo sa chystá?

Nemám žiadne sťažnosti – až do chvíle, keď mi niekto začne hovoriť: „Ale my sme vám posielali signály." To je pravda. Ale keď niekto tvrdí, že nám posielali nejaké signály, tak mu hovorím: „Pošlite nám zbrane." Mal som úplnú pravdu, a som o tom presvedčený dokonca aj teraz.

Takže len čo sme dostali seriózne zbrane – povedal som im: „Naša krajina nikam neutečie, sme pripravení bojovať, dajte nám zbrane." A keď sme ich dostali, mohli sme bojovať.

Všetci sa báli vojny. Nikto nechcel viesť vojnu s Ruskom. Pozrite, nikto nechce viesť vojnu s Ruskom. Všetci chcú, aby Ukrajina vyhrala, ale nikto nechce viesť vojnu s Ruskom. A to je všetko. To je bodka. A preto sme sa museli rozhodnúť, ako zostať silní. Ak s nimi nikto nechce viesť vojnu, všetci sa boja s nimi bojovať – prepáčte, potom sa budeme rozhodovať, ako to urobiť, či je to správne, alebo nie. Ale vojna pôjde ďalej, hlbšie do Európy, tak nám, prosím, pošlite zbrane, pretože my bránime aj vás. A oni ich začali posielať.

Ale je možné teraz zavrieť nebo? Len by ma to zaujímalo. Je to rečnícka otázka.

Rusko, Grad, vojna na Ukrajine Čítajte viac Kedy a ako sa skončí vojna, totálnym víťazstvom? Takto sa menili názory

Pokiaľ ide o Cherson, čo sa dá urobiť, aby tam Rusko neusporiadalo referendum? Čo teraz žiadate od svojich západných partnerov, aby vám to pomohli zastaviť?

Môžu podniknúť iba dôrazné a konkrétne kroky s využitím sankcií. Pretože nezákonné referendum a anexia Chersonu, čo Rusi plánujú, je porušením akéhokoľvek – no, nechcem hovoriť o medzinárodnom práve, to porušili už dávno. Nemá to žiadny zmysel. Ale krajiny môžu urobiť to isté, pretože je to porušenie hraníc. To znamená, že rozhodne môžu uvaliť reštriktívne sankcie. Napríklad zákaz vstupu všetkých občanov Ruskej federácie do krajín Európskej únie. Dobré sankcie. Myslím si, že sú veľmi dobré a mierumilovné.

V týchto sankciách nie je nič, čo by bralo majetok alebo ľudské životy. Od samého začiatku som hovoril, že podľa môjho názoru sú najdôležitejšími sankciami uzavretie hraníc, pretože oni berú niekomu územie. No, nech si žijú vo svojom vlastnom svete, kým nezmenia svoju filozofiu. Takže krajiny uzavrú hranice a uvalia embargo na energetické zdroje. Môj osobný názor je, že hocičo ďalšie je slabšie. Na energetické zdroje nie je uvalené úplné embargo a hranice sa nezatvárajú.

Je to veľmi jednoduché: Nech už sú občania Ruskej federácie akíkoľvek – sú takí, ktorí to podporujú a nepodporujú – ich deti sú tam, študujú v zahraničí, na školách, univerzitách a tak ďalej. Nech sa vrátia do Ruska. Na tom nie je nič strašidelné, nech tam idú. Nie navždy, prosím, nech sa vrátia. Oni to potom jednoducho pochopia. Hovoria: „Och, my s tým nemáme nič spoločné a všetci ľudia nemôžu niesť zodpovednosť". Môžu. Zvolili si tých ľudí a teraz s nimi nebojujú, nehádajú sa s nimi a nekričia na nich. Rusi, ktorí verejne vystupujú proti vojne, to sú len ojedinelé prípady a títo ľudia sú vo väzeniach. Ale nech idú Rusi domov, nech idú všetci do Ruska. Vy chcete tú izoláciu, však? Hovoríte celému svetu, že celý svet bude žiť podľa vašich pravidiel. Dobre, tak choďte domov a žite tam.

Čo nám to dá? To je jediný spôsob, ako ovplyvniť Putina. Pretože tá osoba nemá iný strach ako strach o svoj život. A jeho život závisí od toho, či ho ohrozuje jeho domáce obyvateľstvo, alebo nie. Nič iné ho neohrozuje. Tak to jednoducho je. Preto keď jeho obyvateľstvo vyvinie tlak na jeho rozhodovanie, potom sa dostavia výsledky. A vojna sa skončí. To sú veľmi zrozumiteľné sankcie, sú veľmi jednoduché. Nejde o peniaze, nejde o plyn alebo o ropovody a plynovody, ani o to, že Nemci nebudú mať v zime teplo. Stačí na rok zavrieť hranice a uvidíte výsledok.

Vojna na UA / Kramatorsk / Uarus / Čítajte viac 175. deň: Ukrajina chystá protiofenzívu, možno príde už čoskoro

© Autorské práva vyhradené

60 debata chyba
Viac na túto tému: #The Washington Post #Interview #Volodymyr Zelenskyj #vojna na Ukrajine
Flowers