177. deň: Rusi poslali do Kaliningradu migy s Kinžalmi. Fíni sa sťažujú, že lietajú, kde nemajú

Rusko prevelilo tri lietadlá MiG-31 do Kaliningradskej oblasti, majú mať aj hypersonické rakety Kinžal. Fínsko sa sťažovalo, že dve z nich narušili jeho vzdušný priestor.

, , , 19.08.2022 06:00, aktualizované: 21:41
vojna na Ukrajine Foto: ,
V detskom parku v Dnipro na Ukrajine je vystavený vlastenecký transparent propagujúci víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom.
debata (771)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 177. deň
  • Rusko prevelilo do Kaliningradu tri migy s hyperonickými strelami Kinžal
  • Boje na východe Ukrajiny pokračujú, situácia sa zásadne nemení

VIDEO: Vojnové ‚trofeje‘. Rusi ukázali ukoristené ukrajinské a západné zbrane.

21:40 V balíku ďalšej americkej vojenskej pomoci za 775 miliónov dolárov budú aj monitorovacie bezpilotné lietadlá. USA tiež prvýkrát Ukrajine dodajú vozidlá odolné proti mínam. Pošlú aj muníciu a 16 húfnic kalibru 105 milimetrov.

V balíku bude 15 pozorovacích bezpilotných strojov Scan Eagle, ďalej 40 obrnených vozidiel MRAP odolných proti účinkom explózie mín a 1 000 protitan­kových striel Javelin. Od februára, teda od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Spojené štáty pomohli Ukrajincom zbrojnými dodávkami za viac ako desať miliárd dolárov. Šéf Bieleho domu má právomoc povoliť presun prebytočných zbraní z amerických zásob.

20:03 Generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejčinovičová Buričová v piatok potvrdila, že v utorok 23. augusta online vystúpi na druhom summite Krymskej platformy. Jej organizátorom je ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje o tom spravodajca TASR. Inauguračný summit Krymskej platformy sa konal 23. augusta 2021 v predvečer 30. výročia nezávislosti Ukrajiny. Zúčastnili sa na ňom najvyšší predstavitelia 42 krajín sveta (37 krajín Európy, vrátane Slovenska) ako aj zástupcovia EÚ, NATO a Rady Európy.

Generálna tajomníčka RE naznačila, že bude hovoriť o podpore pre Ukrajinu. Konkrétne spomenie výzvy v oblasti ľudských práv na Kryme a bude vychádzať zo správy RE o situácii v oblasti ľudských práv na Ukrajine z júna 2022. Po nezákonnej anexii Krymu a mesta Sevastopoľ v roku 2014 bola Rada Európy prvou medzinárodnou organizáciou, ktorá túto anexiu odsúdila.

V roku 2021 Parlamentné zhromaždenie rady Európy prijalo uznesenie o situácii krymských Tatárov, ktoré odsúdilo porušovanie ľudských práv vrátane zabíjania aktivistov a vyzvalo Ruskú federáciu, aby na anektovanom Kryme zaistila rešpektovanie práv na slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania. Po spustení ruskej agresie voči Ukrajine sa kritizovaná situácia na Kryme ešte viac zhoršila.

Krymská platforma je diplomatickou iniciatívou Ukrajiny ako medzinárodný koordinačný mechanizmus na obnovenie vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou tým, že Kyjev znovu získa kontrolu nad anektovaným polostrovom.

18:04 Výbuchy na leteckej základni na Kryme vyradili z prevádzky viac ako polovicu stíhačiek ruskej Čiernomorskej námornej flotily. Informuje o tom spravodajský portál Sky News s odvolaním sa na nemenovaného západného predstaviteľa. Leteckou základňou Saky pri Novofedorivke na západnom pobreží okupovaného polostrova 9. augusta otriaslo viacero výbuchov. Britská spravodajská služba tiež potvrdila, že veľká časť vzdušných kapacít ruského námorníctva bola poškodená.

17:30 Ruský prezident Vladimir Putin v telefonáte so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom uviedol, že ostreľovanie územia, kde sa nachádza ukrajinská Záporožská jadrová elektráreň, vytvára riziko „rozsiahlej katastrofy“. Podľa tlačových agentúr to oznámil Kremeľ. Štátnici sa podľa neho zhodli na dôležitosti skorého vyslania misie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) do zariadenia. Francúzsky prezident povedal Putinovi, že je znepokojený bezpečnostnými rizikami v jadrovom zariadení, pričom šéf Kremľa súhlasil s vyslaním expertov MAAE do tejto elektrárne, oznámil následne Elysejský palác.

„Ruská strana potvrdila svoju pripravenosť poskytnúť inšpektorom agentúry (MAAE) nevyhnutnú podporu,“ uviedlo tlačové oddelenie Kremľa. Putin z ostreľovania najväčšej atómovej elektrárne v Európe obvinil ukrajinské ozbrojené sily a hovoril o riziku „veľkej katastrofy, ktorá by mohla viesť k radiačnej kontaminácii rozsiahlych oblastí.“

Kyjev zatiaľ nereagoval, avšak Rusko a Ukrajina sa v posledných dňoch opakovane obviňovali navzájom z ostreľovania bezprostredného okolia jadrového závodu, ktorý od marca okupujú ruské invázne jednotky, ale ktorý podľa dostupných informácií stále riadia ukrajinskí technici. Ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom uviedla, že sa Rusi chystajú odpojiť Záporožskú jadrovú elektráreň od ukrajinskej siete, a opäť vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby čo najskôr prijalo všetky potrebné opatrenia na ukončenie okupácie elektrárne.

Prezidenti Francúzska a Ruska sa podľa Elyzejského paláca dohodli, že v najbližších dňoch budú v hovoroch pokračovať. Štátnici spolu podľa Kremľa telefonicky hovorili z iniciatívy Paríža. Bol to ich prvý rozhovor po takmer troch mesiacoch, poznamenala agentúra TASS. Podľa Reuters sa dnes šéf Kremľa sťažoval šéfovi Elyzejského paláca na pokračujúce prekážky v dodávkach ruských potravín a hnojív na svetové trhy.

14:25 Generálny tajomník OSN António Guterres počas piatkovej návštevy ukrajinskej Odesy vyzval Rusko, aby neodpojilo Záporožskú atómovú elektráreň z ukrajinskej si­ete.

Záporožská jadrová elektráreň / Záporožie / Elektráreň / Čítajte viac Guterres vyzval Rusko, aby neodpojilo Záporožskú elektráreň od Ukrajiny

13:31 Rusko odmieta demilitarizáciu Záporožskej atómovej elektrárne. Predstaviteľ ruskej okupačnej samosprávy Vladimir Rogov kritizoval tento návrh generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa ako „nezodpovedný“.

„Iba osoba, ktorá nerozumie možným rizikám, alebo im, naopak, rozumie, a preto tlačí na niečo, čo môže viesť k tragédii, môže ponechať jadrovú elektráreň bez ochrany. Takéto vyhlásenie spochybňuje kompetentnosť generálneho tajomníka OSN,“ povedal Rogov.

Guterres vyzval na demilitarizáciu Záporožskej atómovej elektrárne po štvrtkových rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Ľvove.

Rusko obsadilo elektráreň ešte v marci a odvtedy tam má svojich vojakov. Elektráreň sa v uplynulých týždňoch stala terčom delostreleckých útokov. Rusi aj Ukrajinci sa navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne a obe strany upozorňujú, že to môže viesť k jadrovej katastrofe. Na demilitarizáciu zariadenia vyzval už pred časom Kyjev a podporil ho v tom aj Washington. (tasr)

12:15 Premiér Eduard Heger pri pietnej spomienke na výročie okupácie Československa pred bratislavskou Univerzitou Komenského hovoril o paralele so situáciou na Ukrajine. Okupáciu cudzích vojsk v slobodnej krajine podľa neho nemožno akceptovať.

ladislav bielik Čítajte viac Heger odsúdil okupáciu Československa, hovorí o paralele s Ukrajinou

10:56 BBC na svojom ruskojazyčnom webe oznámila, že z otvorených zdrojov zistila mená 5 701 ruských vojakov a dôstojníkov zabitých na Ukrajine. Analýza týchto údajov ukazuje, že „obzvlášť ťažké straty utrpeli hodnoverne nižší dôstojníci, ktorí prichádzajú o život rádovo častejšie ako ich podriadení“. BBC pripúšťa, že zozbierané údaje neodrážajú reálnu úroveň ruských strát, ale tisíce konkrétnych údajov umožňujú analyzovať, čo sa deje s ruskou armádou po pol roku vojny. Z 5701 zabitých vojakov bolo 966, teda 17 percent, dôstojníkov, a to vrátane štyroch generálov a 34 plukovníkov­. (čtk)

10:40 Slovensko-ukrajinské hranice prekročilo vo štvrtok 18. augusta na vstupe na Slovensko 3 355 osôb. Z toho bolo 789 mužov, 1 859 žien a 707 detí. O dočasné útočisko požiadalo 136 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi 3 607 osôb. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva vnútra SR Zuzana Eliášová.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 25 policajtov, 17 hasičov, 65 colníkov, 83 vojakov, 44 dobrovoľníkov a 28 zamestnancov migračného úradu.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu 24. februára prekročilo viac ako 712-tisíc osôb, udelených bolo spolu 90 176 dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali doteraz takmer 474-tisíc osôb. (sita)

10:18 Ukrajinské mesto Charkov, ktoré je druhé najväčšie v krajine, sa teraz stalo najviac bombardovaným mestom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Uviedlo to britské ministerstvo obrany v najnovšej správe o vývoji ruskej vojny na Ukrajine. Charkiv, ktorý sa nachádza približne 15 kilometrov od ruskej prednej línie, trpí v dôsledku toho, že je na dosah väčšiny typov ruského delostrelectva, uviedol britský rezort obrany. Informuje o tom web The Guardian.

„Salvové raketomety spôsobujú devastáciu rozsiahlych častí mesta. Ruské sily pokračujú v uskutočňovaní miestnych útokov a v prieskume bojom proti ukrajinským silám,“ uviedlo britské ministerstvo obrany. „Pravdepodobne sa snažia donútiť Ukrajinu, aby udržiavala významné sily na tomto fronte, s cieľom predísť ich nasadeniu na iných frontoch ako síl na protiofenzívu,“ dodal rezort. (sita)

09:50 Ruská armáda sa opäť neúspešne pokúšala útočiť v Donbase a pri Charkove na východe Ukrajiny, uvádza ukrajinský generálny štáb. Z pravidelnej zvodky ukrajinského velenia podľa ruskej redakcie BBC vyplýva, že sa situácia na bojisku počas uplynulých 24 hodín nijako významne nezmenila. Rusko podľa odhadu ukrajinského štábu prišlo o ďalšie štyri stovky vojakov, od začiatku vojny ukrajinské jednotky zabili 44 700 ruských vojakov.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) upozornil, že ruskí velitelia vo štvrtok prvýkrát od 6. júla neoznámili žiadne územné zisky. Tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach preveriť z nezávislých zdrojov.

Charkov sa dnes ráno stalo opäť terčom ruského ostreľovania. Ruské jednotky vystrelili najmenej päť rakiet, o život prišla žena, pracujúca v školskom zariadení ako členka stráže, jeden muž utrpel zranenia, napísala na svojom webe Ukrajinská pravda s odvolaním sa na miestne úrady. Vo štvrtok si ruské ostreľovanie druhého najväčšieho ukrajinského mesta vyžiadalo 17 životov a 42 zranených. (čtk)

8:43 Estónsko plánuje poslať Ukrajine ďalšiu výzbroj vrátane mínometov a protitankových zbraní. V noci na piatok to oznámila estónska vláda. Táto pobaltská krajina tiež plánuje podporiť britskú iniciatívu, ktorá zahŕňa výcvik ukrajinských vojakov a v spolupráci s Nemeckom darovanie druhej poľnej nemocnice Ukrajine, uviedlo vo vyhlásení estónske ministerstvo obrany.

„Na Ukrajine stále prebiehajú intenzívne boje. Hoci sa na frontovú líniu dostáva čoraz viac zbraní zo Západu, je našou morálnou povinnosťou naďalej Ukrajinu podporovať,“ povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Dodal, že Ukrajinci bojujú za " naše spoločné hodnoty" a ak sa im dá pomôcť, treba to urobiť.

Estónsko uviedlo, že Ukrajine od začiatku ruskej invázie, ktorá začala 24. februára, už dodalo vojenskú pomoc v hodnote 250 miliónov eur. Jej súčasťou sú okrem iného protitankové míny americkej výroby či protitankové strely Javelin. Tallinn tiež po súhlase nemeckej vlády daroval Ukrajine niekoľko húfnic pochádzajúcich ešte z Nemeckej demokratickej republiky. (tasr/dpa)

8:12 Dve dediny v ruskej Belgorodskej oblasti pri ukrajinských hraniciach evakuovali po tom, ako v neďalekom sklade munície vypukol požiar. Pri incidente nebol nikto zranený. Gubernátor oblasti Vjačeslav Gladkov uviedol, že záchranné služby vyšetrujú príčinu požiaru, ktorý vypukol neďaleko dedín Timonovo a Soloti. (sita/sky news)

7:40 Veľká Británia poskytne 15 miliónov libier pre ukrajinských utečencov, ktorí sú mimo britského územia. Podpora má pomôcť až 200-tisíc ľuďom, ktorí museli opustiť svoje domovy a nachádzajú sa na ukrajinskom území a v Poľsku. Oznámilo to britské ministerstvo zahraničných vecí. (sita/sky news)

7:13 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena pripravuje ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote 800 miliónov dolárov a mohla by ju oznámiť už dnes. Agentúre Reuters to povedali tri zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Biden by túto pomoc schválil s využitím svojej prezidentskej právomoci, ktorá šéfovi Bieleho domu umožňuje povoliť presun prebytočných zbraní z amerických zásob. Reuters to uviedol s odvolaním sa na tri zdroje, ktoré s ním hovorili pod podmienkou anonymity. Oznámenie o pomoci by sa podľa nich mohlo uskutočniť už dnes, ale tiež by sa mohlo posunúť až na budúci týždeň. Upozornili tiež na to, že hodnota vojenskej pomoci sa môže pred oznámením ešte zmeniť.

Biely dom sa k tomu odmietol vyjadriť. Washington doteraz Kyjevu poslal vojenskú pomoc za miliardy dolárov. (čtk)

7:00 Turecko stojí po boku Ukrajiny, povedal vo štvrtok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom v Ľvove na západnej Ukrajine.

Ukrajina, Turecko, Zelenskyj, Erdogan, Guterres Čítajte viac Erdogan slovne podporil Ukrajinu, snaží sa hľadať cestu k mieru

6:00 Fínsko má podozrenie, že dve ruské bojové lietadlá MiG-31 vo štvrtok narušili jeho vzdušný priestor. Oznámilo to fínske ministerstvo obrany. Moskva uviedla, že presunula do Kaliningradskej oblasti tri lietadlá tohto typu vybavené nadzvukovými raketami Kinžal. Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry AP oznámilo, že lietadlá budú v nepretržitej pohotovosti. Nie je však jasné, či ide o tie isté stroje, ktoré sa podľa Helsínk dopustili narušenia fínskeho vzdušného priestoru.

„Máme podozrenie, že dva ruské stíhacie lietadlá MiG-31 narušili fínsky vzdušný priestor vo Fínskom zálive pri meste Porvoo,“ uviedlo podľa agentúry Reuters ministerstvo obrany v Helsinkách. Vzdušné sily podľa úradu oba lietadlá identifikovali a pobrežná stráž začala záležitosť vyšetrovať. Narušenie trvalo zhruba dve minúty, tvrdia úrady.

Fínske tajné služby v máji uviedli, že Rusko má v úmysle ovplyvniť vstup Fínska do Severoatlantickej aliancie, uviedla agentúra AFP. Fínsko v poslednom čase zaznamenalo niekoľko kybernetických útokov, ku ktorým sa prihlásili skupiny ruských hackerov.

Ruské ministerstvo obrany medzitým uviedlo, že prevelilo tri lietadlá MiG-31 do Kaliningradskej oblasti. Lietadlá sú podľa ministerstva vybavené hypersonickými raketami Kinžal, ktoré patria k najmodernejším ruským zbraniam. Prevelenie je podľa Moskvy súčasťou „dodatočných opatrení pre strategické odstrašenie“.

VIDEO: Prílet lietadiel MiG-31i do Kaliningradskej oblasti.

Na videu, ktoré zverejnilo ruské ministerstvo, je vidieť prílet stíhačiek na základňu, ale nie rakety, ktoré boli zrejme doručené samostatne.

Rozmiestnenie striel Kinžal v Kaliningradskej oblasti v čase, keď ruská invázia na Ukrajinu trvá už takmer šesť mesiacov, sa javí ako ukážka schopnosti ruskej armády ohroziť prostriedky Severoatlantickej aliancie, poznamenala AP. Oblasť hraničí s členskými štátmi NATO Poľskom a Litvou.

Kaliningradská oblasť sa dostala do ohniska napätia medzi Ruskom a Západom, keď Litva pred časom obmedzila tranzit tovaru do regiónu cez svoje územie, pričom Moskva avizovala odvetné opatrenia.

Moskva v Kaliningradskej oblasti dlhodobo posilňuje vojenskú prítomnosť, na miesto posiela svoje najmodernejšie zbrane, vrátane navádzaných striel Iskander a systémy protivzdušnej obrany. Rusko svoju najzápadnejšiu výspu podľa AP využíva v snahe čeliť tomu, čo Moskva označuje za nepriateľskú politiku NATO.

„Udalosti na Ukrajine ukázali, že stret s kolektívnym Západom je reálnou možnosťou,“ uviedol hovorca ruského ministerstva zahraničia Ivan Niečajev. Dodal však, že priama konfrontácia s NATO a so Spojenými štátmi nie je v záujme Ruska.

Hypersonické zbrane sa pohybujú najmenej päťkrát rýchlejšie ako zvuk a sú vďaka rýchlosti a manévrovateľnosti ťažko sledovateľné a zachytiteľné. Kinžal má podľa ruskej armády dolet 2 000 kilometrov a Moskva tvrdí, že nasadila túto zbraň pri bojoch na Ukrajine.

© Autorské práva vyhradené

771 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Flowers