182 deň: Ukrajina slávi Deň nezávislosti. Podľa Reznikova vojnu vyhrajú a Rusko sa rozpadne

Kyjev má obavy, že Rusko by mohlo na ukrajinský Deň nezávislosti ostreľovať mestá na Ukrajine, aj keď na masívny raketový útok zrejme už nemá muníciu. Minister obrany Oleksij Reznikov je presvedčený, že Ukrajina vyhrá vojnu s ruskými okupantmi a Ruská federácia sa v dohľadnej dobe rozpadne.

24.08.2022 06:15 , aktualizované: 23:35
Deň nezávislosti / Pochod Slobody / Ukrajina / Foto: ,
Príslušníci ukrajinskej menšiny v Ríme na Pochode slobody pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny, 24. augusta 2022
debata (782)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 182. deň
  • Ukrajina oslavuje Deň nezávislosti
  • Ambasáda USA v Kyjeve vydala ďalšie varovanie pred ruskými útokmi
  • UNICEF: Vo vojne bolo zabitých alebo ranených takmer 1 000 detí
  • Pri výbuchu auta Ruskom dosadený pohlavár Ivan Suško
  • Ukrajinci dostanú mikrodrony Black Hornet
  • Európski ministri sa nezhodli na plošnom zákaze víz pre Rusov

VIDEO: Zelenského pozvánka na Deň nezávislosti: Ulica posiata ruskými tankami.

Video

23:35 Najmenej 22 mŕtvych si vyžiadal stredajší ruský útok na stanicu v obci Čaplyne v Dnepropetrovskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj. Agentúra Unian predtým napísala, že ruská raketa na stanici zasiahla vlak a zapálila štyri osobné vagóny. Predchádzajúce informácie sa tiež spomínali o 50 zranených.

„V tejto chvíli je 22 mŕtvych, päť z nich zhorelo v aute, zomrel aj malý chlapec, ktorý mal 11 rokov. Ruská raketa zničila jeho dom,“ napísal Zelenskyj k útoku na Čaplyne s tým, že vyslobodzovacie práce pokračujú. Pri predchádzajúcom vyjadrení o útoku na stanicu Zelenskyj varoval, že bilancia obetí môže ešte vzrásť. (čtk)

23:29 Ruská vojenská ofenzíva na Ukrajine sa výrazne spomalila v dôsledku vyčerpania zdrojov a morálnej i fyzickej únavy z už šesť mesiacov trvajúcich bojov. Uviedol to v stredu šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov, ktorého citovala agentúra Reuters.

Vyjadril sa tak po tom, ako ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu tvrdil, že tempo ruskej ofenzívy na Ukrajine sa spomaľuje zámerne, údajne v rámci snáh o minimalizovanie počtu civilných obetí.

Ukrajina Rusko vojna Čítajte viac Šojgu: Ofenzívu sme spomalili zámerne, všetko ale ide podľa plánu

„Rusko dosť výrazne spomalilo rýchlosť svojho útoku. Je to spôsobené vyčerpaním jeho zdrojovej základne, a tiež morálnou a fyzickou únavou z bojov,“ povedal v ukrajinskej televízii generál Budanov.

Ruské vojská hneď na začiatku invázie obsadili časti južnej Ukrajiny a neskôr aj časti východoukrajinského Donbasu. Od začiatku júla, keď po dlhých a ťažkých bojoch deklarovali obsadenie celej Luhanskej oblasti, však nezaznamenali väčšie územné zisky.

Podľa najnovšej správy britského ministerstva obrany o situácii na ukrajinských bojiskách ruská armáda aktuálne zápasí s nedostatkom munície a mnoho jej súčastí má len „chabú“ bojovú morálku. (reuters, tasr)

22:59 Od februárového vpádu ruskej armády na Ukrajinu zatkli v Rusku viac než 16-tisíc ľudí, ktorí protestovali proti vojne. Informovala o tom popredná ruská ľudskoprávna organizácia OVD-Info.

Podľa údajov OVD-Info bolo od februára zadržaných približne 16 437 ľudí za pouličné protesty proti vojne na Ukrajine, alebo súvisiace komentáre na sociálnych sieťach. Uvedené číslo zahŕňa aj osoby, ktoré tzv. špeciálnu operáciu na Ukrajine nazývali vojnou, čo je v Rusku zakázané.

Prevažnú väčšinu z vyše 16 400 ľudí zadržali v priebehu prvých dvoch mesiacov invázie. Podľa BBC to naznačuje, že sa ruským úradom tvrdými represiami zrejme podarilo prejavy odporu voči vojne potlačiť.

Tento týždeň zatkli v Rusku opozičného politika Jevgenija Rojzmana, bývalého primátora Jekaterinburgu, ktorý je známym kritikom Kremľa aj ruskej invázie na Ukrajinu. Vyšetrujú ho pre „diskreditáciu ruskej armády“. (bbc.com, tasr, ovdinfo.org)

22:02 Ruský prezident Vladimír Putin už vojnu prehral, ale Ukrajina ju ešte nevyhrala, uviedol bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko v rozhovore zverejnenom na webe denníka Ukrajinska pravda.

Vladimir Putin / Sergej Šojgu / Čítajte viac Putin už vojnu prehral, ale Ukrajina ju ešte nevyhrala, myslí si Juščenko

21:31 V poľskom meste Brzeg na juhozápade krajiny v stredu začali s odstraňovaním pamätníka vojakov Červenej armády. Stalo sa tak na Deň nezávislosti Ukrajiny. Zároveň je to pol roka od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Poľský Ústav pamäti národa spolupracuje s miestnymi samosprávami na odstránení desiatok sovietskych pamätníkov. Hovorca ústavu Rafal Leskiewicz v marci uviedol, že v Poľsku ich bolo v tom čase 60. Pamätník v Brzegu je 24. takýmto objektom, ktorý búrajú.

Leskiewicz pripomenul, že motívom nie je iba vojna Ruska na Ukrajine, ale aj poľský zákon z roku 2015 vyzývajúci na odstránenie sovietskych pamätníkov. Práce na odstránení pamätníka v Brzegu majú trvať niekoľko dní. (ap, tasr)

21:14 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prihovára cez videohovor počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť v New Yorku 24. augusta 2022

zväčšiť Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa... Foto: SITA/AP, Mary Altaffer
Volodymyr Zelenskyj / OSN / Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prihovára cez videohovor počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť v New Yorku 24. augusta 2022

20:38 Pätnásť ľudí zahynulo a 50 utrpelo zranenia počas stredajšieho ruského útoku na železničnú stanicu v ukrajinskej obci Čaplyne, nachádzajúcej sa v Dnepropetrovskej oblasti. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Práve som dostal informáciu o ruskom raketovom útoku na železničnú stanicu v Dnepropetrovskej oblasti… Najmenej 15 ľudí bolo zabitých a okolo 50 zranených,“ povedal Zelenskyj v prejave k Bezpečnostnej rade OSN v New Yorku. (afp, dpa, tasr)

20:14 Ruský prezident Vladimir Putin nariadil vyplatenie jednorazového finančného príspevku vo výške 10-tisíc rubľov (170 eur) pre rodičov detí vo veku šesť až 18 rokov žijúcich v Moskvou okupovaných častiach Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, ako aj v Záporožskej a Chersonskej oblasti na juhu.

Kremeľ tento krok ohlásil v deň, keď uplynulo šesť mesiacov od začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“. Ukrajina si navyše 24. augusta pripomína Deň nezávislosti.

Zatiaľ čo Rusko deklarovalo ako svoje ciele „oslobodenie“ Doneckej a Luhanskej oblasti a ochranu rusky hovoriaceho obyvateľstva, jeho jednotky pristúpili aj k obsadeniu ďalších častí krajiny na juhu, pričom to zdôvodňujú vytvorením nárazníkovej zóny.

Ruské orgány sa usilujú zaistiť si podporu obyvateľov v okupovaných častiach Ukrajiny rôznymi spôsobmi vrátane ponúkania finančných príspevkov či rozdávaním ruských pasov. Moskva na obsadených územiach tiež zaviedla svoju menu rubeľ a dosadila tam svoju vojenskú administratívu. (dpa, tasr)

19:28 Iránska armáda začala v stredu rozsiahle manévre, v rámci ktorých testuje svoje bojové a prieskumné drony. Spojené štáty sa obávajú, že by Teherán mohol dodať svoje vojenské drony Rusku, ktoré by následne mohlo nasadiť do bojov na Ukrajine.

Iránsky dron Čítajte viac Irán testuje vojenské drony. USA majú obavy, že ich dodá Rusku

19:03 Rusko za pol roka vojny proti Ukrajine zaplatilo stratou približne 45 700 vojakov, 1924 tankov, 4 243 obrnených vozidiel, 1 036 diel, 266 raketometov, 147 protileteckých zbraní, 234 lietadiel, 199 vrtuľníkov, 8 vrtuľníkov, 199 vrtuľníkov, 819 bezpilotných lietadiel, 196 striel s plochou dráhou letu, 15 plavidiel, 3 160 vozidiel a cisterien a 99 kusov špeciálnej techniky, odhadol dnes ukrajinský generálny štáb. Podľa ukrajinskej verzie časopisu Forbes tak Rusko prišlo o zbrane za 16,56 miliardy dolárov.

Ruské ministerstvo obrany naopak podľa agentúry TASS tvrdí, že od začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva oficiálne nazýva vojnu proti Ukrajine, ruské sily zničili 268 ukrajinských lietadiel, 148 vrtuľníkov, 1 803 dronov, 369 raketových 438 zbraní, 819 raketometov, 3 339 diel a mínometov a 5 034 kusov špeciálnej vojenskej automobilovej techniky.

Náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj pred dvoma dňami uviedol, že v bojoch padlo takmer 9 000 ukrajinských vojakov. Ruské ministerstvo obrany o ľudských stratách naposledy informovalo 25. marca, teda mesiac po začiatku invázie, kedy uviedlo, že o život prišlo 1 351 ruských vojakov.

Forbes spočítal, že ukrajinskí vojaci za šesť mesiacov bojov zničili 12 142 ruských zbraní a kusov techniky v hodnote 16,56 miliardy dolárov. Najdrahšiu položku predstavoval v apríli potopený krížnik Moskva, ktorého hodnotu list odhadol na 750 miliónov dolárov. Druhú priečku zaujalo transportné lietadlo Il-76 ruských výsadkárov za 86 miliónov dolárov, zostrelené v Kyjevskej oblasti ešte na konci februára. Tretiu priečku obsadila výsadková loď Saratov za 75 miliónov dolárov, zničená v okupovanom prístave Berďansk pri Azovskom mori. Súhrnne je ale najciteľnejšia strata 234 lietadiel za 5,3 miliardy dolárov.

Hodnotu zničenej techniky Forbes vyčísloval na základe exportných cien, poprípade bral do úvahy hodnotu analogických zbraní a vo výnimočných prípadoch vychádzal z hodnotenia odborníkov.

Forbes do terajšieho odhadu nezapočítal ruské rakety a strely s plochou dráhou letu. Len v prvých dvoch mesiacoch vojny išlo podľa generálneho štábu o 1 300 rakiet a striel, ktorých hodnotu Forbes vtedy vyčíslil na 7,5 miliardy dolárov.

18:50 Prinášame výber výrokov k šiestim mesiacom vojny na Ukrajine.

johnson, zelenskyj Čítajte viac 24. februára sa znovuzrodil nový národ. Obrana Ukrajiny je obranou nášho sveta (pamätné výroky k vojne)

18:30 Pomoc Ukrajine v jej zápase o prežitie je historickým testom a závisí od nej budúcnosť Európy, vyhlásil v Rakúsku slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok. V Alpbachu sa zúčastnil na tradičnej medzinárodnej konferencii European Forum, venovanej aktuálnym výzvam Európy.

„To, že sme boli schopní reagovať jednotne a solidárne, posilňuje geopolitickú pozíciu Európy a dáva nám nádej na obnovu medzinárodného poriadku,“ zdôraznil Korčok v súvislosti s pomocou Ukrajine, čeliacej už pol roka ruskej vojenskej agresii.

Upozornil na prichádzajúce obdobie neistoty a nestability v bezpečnostnej, hospodárskej či energetickej oblasti. „To, či tieto výzvy zvládneme, do veľkej miery závisí od toho, či sa nám podarí si jednotu a solidaritu vo vnútri Európskej únie udržať,“ zdôraznil.

18:04 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpil prostredníctvom videohovoru na rokovaní Bezpečnostnej rady OSN. Na úvod informoval o najnovšom raketovom útoku Ruska na železničnú stanicu v Dnepropetrovskej oblasti. Následne vyzval Rusko, aby prestalo s jadrovým vydieraním a stiahlo sa zo Záporožskej jadrovej elektrárne.

„Toto je náš každodenný život,“ poznamenal Zelenskyj o raketovom útoku, ktorý si podľa neho vyžiadal dvoch mŕtvych a päť zranených. „Takto sa Rusko pripravilo na zasadnutie OSN,“ dodal s tým, že bilancia útoku môže stúpať.

Ukrajinský prezident sa vyjadril aj k situácii v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorú okupujú ruské jednotky. „Rusko musí bezpodmienečne prestať s jadrovým vydieraním a jednoducho sa z elektrárne stiahnuť,“ povedal Zelenskyj na stretnutí, ktoré bolo zvolané pri príležitosti šiestich mesiacov od ruskej invázie do jeho krajiny.

17:42 Výcviková misia ukrajinských vojakov a armády by mala byť najväčšia medzi tými, ktoré organizuje Európska únia. Dnes to povedal šéf úniovej diplomacie Josep Borrell, ktorý zámer zriadiť vojenskú misiu na pomoc ukrajinskej armáde prvýkrát spomenul v pondelok. Rokovať o nej budú na začiatku budúceho týždňa pri neformálnej schôdzke v Prahe ministri obrany krajín EÚ, uviedla dnes agentúra EFE.

„Mala by to byť najsilnejšia (výcviková misia), pretože sa nachádzame v najzávažnejšej situácii,“ povedal Borrell. Dodal, že nevidí dôvod, prečo by EÚ nepomáhala s výcvikom a organizáciou armády Ukrajiny, ktorá je pre úniu významným partnerom, keď tak robí napríklad v Mali, Mozambiku či Stredoafrickej republike. Dodal, že krok EÚ sa určite nebude páčiť ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi. „Jemu sa ale nepáči nič, čo robíme na podporu Ukrajine,“ poznamenal šéf diplomacie, ktorý koordinuje aj bezpečnostnú politiku Európskej komisie.

O vytvorenie úniovej misie podľa neho požiadali niektoré členské krajiny. „Nie je to králik z môjho klobúka,“ povedal Borrell. Pod misiu by podľa neho mohli prejsť niektoré výcvikové aktivity, ktoré samostatne poskytujú Ukrajine jednotlivé členské štáty.

EÚ by nemala pomáhať len s výcvikom vojakov ale aj s organizáciou ukrajinskej armády. Podľa Borrella je to nutné, pretože súčasné vojská sú „zložitou a sofistikovanou mašinou“. O detailoch misie budú rokovať na neformálne zasadnutie v Prahe v pondelok a utorok únijní ministri obrany.

17:29 Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský si predvolal ruského veľvyslanca po vyjadreniach Vasilija Nebenziu, ktorý obvinil českú ministerku obrany z podpory a oslavy teroristického útoku, pri ktorom zahynula Daria Duginová.

Vasilij Nebenzja / Darija Duginová / Čítajte viac Nebenzia obvinil českú ministerku z podpory terorizmu. Lipavský si volá veľvyslanca

17:16 Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vyzval Nemecko, aby schválilo dodávku tankov Leopard vo vlastníctve iných krajín na Ukrajinu. Reznikov tiež žiada od Berlína viac „skutočných zbraní, ako napríklad raketometov MARS II“.

„Nemcov žiadame: Dajte nám nástroje a my už prácu vykonáme,“ povedal Reznikov v stredu pre nemeckú stanicu ARD. Pripomenul, že ukrajinská armáda má k dispozícii tri raketomety MARS II, ale ak by ich mala 12, „bolo by to ešte lepšie“.

Reznikov v rozhovore vylúčil možnosť diplomatického riešenia vojny na Ukrajine. „Dosiahnutie rokovaní je snom našich partnerov. Momentálne to však nie je snom Ukrajiny,“ poznamenal. Spresnil, že zámerom Kyjeva je oslobodiť všetky územia, ktorú sú dočasne okupované ruskými jednotkami.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v spravodajskej televízii Welt zase apeloval na Nemecko, aby nepoľavilo zo svojej solidarity voči Kyjevu. Pochybnosti by podľa jeho slov len pomohli ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. „Obrana európskej slobody a prosperity je naším spoločným cieľom. Stojte pri Ukrajine, zvíťazte s Ukrajinou,“ vyhlásil.

16:54 Na Deň nezávislosti Ukrajiny si zároveň pripomíname, že pred šiestimi mesiacmi ruský prezident Vladimir Putin zahodil mier v Európe a vybral si vojnu. Jeho vojská ničia mestá, verejné budovy, zabíjajú civilistov. Nechávajú za sebou spúšť a utrpenie. V príhovore ku Dňu nezávislosti Ukrajiny to uviedol predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO).

Premiér priznáva, že na vlastné oči videl, čím žijú naši susedia a na tieto obrazy skazy nezabudne do konca života. „My sme sa však nášmu susedovi nikdy neotočili chrbtom. Od začiatku ruskej invázie má v nás silnú oporu,“ vyhlásil Heger a dodal, že Slovensko na pôde EÚ podporuje sankcie, navrhlo plán obnovy pre Ukrajinu a rovnako je aktívnym podporovateľom jej európskej perspektívy.

Video

„Materiálna a humanitárna pomoc je súčasťou našich snáh o víťazné skončenie tejto nezmyselnej vojny. Jej súčasťou sú dodávky vojenskej techniky ukrajinským obrancom vrátane protivzdušného systému S-300, ktorý chráni životy,“ skonštatoval premiér, podľa ktorého je Vladimir Putin priamo zodpovedný aj za svetové následky vojny, ako inflácia, nárast cien energií a potravín. „Nebyť jeho dobyvateľských chúťok, dnešné dni by sa niesli v duchu prosperity po pandémii," uviedol Heger.

Vojna podľa Eduarda Hegera na druhej strane ukázala, že solidarita a ľudskosť majú významnú rolu v našich životoch a spravili z ľudí dobrej vôle ešte silnejších spojencov. „Stojíme dnes pri Ukrajine, ktorá bojuje za nás všetkých. A budeme pri nej stáť dovtedy, kým diktátor Putin so svojou armádou neopustí jej územie. Je dôležité, aby aj bežní Rusi vedeli, že demokratický svet na utrpenie ukrajinského ľudu nezabúda,“ dodal na záver slovenský premiér.

16:41 Minister obrany Oleksij Reznikov je presvedčený, že Ukrajina vyhrá vojnu s ruskými okupantmi a Ruská federácia sa v dohľadnej dobe rozpadne. Uviedol to vo vysielaní pri príležitosti stredajšieho Dňa nezávislosti.

„Chcem, aby sme všetci verili vo víťazstvo Ukrajiny. Chcem, aby ste aj vy sami verili, že dobro definitívne zvíťazí nad zlom, pretože vy a ja sme na svetlej strane sily a tá svetlá strana rozhodne má výhodu oproti tme. Zdoláme ‚orkov‘ a ‚krajinu Mordor‘ (Rusko, pozn.), verte mi, rozpadne sa na ďalšie samostatné štáty a uvidíme jeho kolaps,“ povedal Reznikov, ktorého citoval web Ukrajinská pravda. Dodal, že Ukrajinci zostanú stáť ako katedrála – nezávislí a jednotní.

16:22 Britský premiér Boris Johnson pricestoval neohlásene na Ukrajinu, ktorá si pripomína Deň nezávislosti a šesť mesiacov od začiatku ruskej vojenskej agresie.

„U Ukrajincov sa prejavuje silná vôľa k odporu. A toto (šéf Kremľa Vladimir) Putin nepochopil,“ povedal Johnson novinárom v Kyjeve. Informovala o tom agentúra AFP.

Dosluhujúci predseda britskej vlády zdôraznil, že obyvatelia Ukrajiny vo vojne s Ruskom bojujú len o svoje právo žiť v mieri a slobode. Vyjadril preto presvedčenie, že ich zápas bude napokon úspešný.

Ukrajinci si každoročne 24. augusta pripomínajú deklaráciu o vyhlásení nezávislosti Ukrajiny od Sovietskeho zväzu, ktorú parlament v Kyjeve schválil v roku 1991.

Do Kyjeva pri tejto príležitosti zavítal aj portugalský minister zahraničných vecí Joao Gomes Cravinho. Podporu Ukrajine a jej boju proti ruskej agresii vyjadrili aj lídri USA, EÚ a NATO a predstavitelia mnohých ďalších krajín.

16:11 Ukrajinský veľvyslanec vo Vatikáne Andrij Juraš kritizoval pápeža Františka za jeho označenie Darie Duginovej ako nevinnej obeti vojny.

Pápež František Čítajte viac Podľa pápeža je Duginová nevinná obeť. Veľvyslanec: Nemôžete byť obeť a aj agresor

15:50 Ruská národná garda zadržala dvoch zamestnancov okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne kvôli podozreniu, že odovzdávali ukrajinským silám informácie, kde sa v areáli elektrárne nachádzajú ruskí vojaci a vojenská technika. Uviedla to agentúra TASS. Obe znepriatelené strany sa v poslednej dobe vzájomne obviňujú z ostreľovania najväčšej jadrovej elektrárne v Európe.

„Vojaci gardy skoncovali s nelegálnymi akciami, ktoré ohrozovali bezpečnosť jadrovej elektrárne. Pri zvláštnych cielených akciách zadržali dvoch zamestnancov, ktorí odovzdali ukrajinským ozbrojeným silám informácie o polohe vojakov a techniky v areáli elektrárne. Zadržali aj narušiteľov priepustkového režimu a spolupáchateľa, ktorý ukrajinským ozbrojeným silám odovzdával súradnice o pohybe kolón ruskej techniky,“ citovala agentúra z komuniké gardy.

Tá je zvláštnou ozbrojenou zložkou, podriadenou priamo prezidentovi Vladimírovi Putinovi a určenou predovšetkým na potláčanie vnútroštátnych nepokojov. Gardisti boli ale nasadení aj do „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva oficiálne nazýva vojnu Ruska proti Ukrajine. Za úlohu majú gardisti okrem iného ochranu a obranu Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú ruské vojská obsadili krátko po začiatku invázie na Ukrajinu.

Dnešné komuniké uviedlo, že od 4. marca gardisti zadržali 26 narušiteľov priepustkového režimu v elektrárni, teda ľudí, ktorí sa nepodriadili nariadeniu, že do elektrárne sa smie len s priepustkou vydanou Rusmi. Elektráreň a jej ukrajinská obsluha podľa tohto ruského oznámenia fungujú normálne.

15:20 Svet musí realizovať kroky na zastavenie ruského prezidenta Vladimira Putina a nezmyselnej vojny na Ukrajine. Skonštatoval to minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) v súvislosti s uplynutím pol roka od začiatku ruskej invázie na Ukrajine. Poznamenal tiež, že už pol roka Slovensko Ukrajine pomáha rôznymi spôsobmi.

„Ukrajinskí ľudia trpia kvôli absolútne nezmyselnej vojne. Kvôli tomu, že Vladimir Putin sa rozhodol riešiť si svoje mocenské chúťky vojensky. Umreli preto už desaťtisíce Ukrajincov, ale aj Rusov. Okrem toho vplyvom dôsledkov vojny trpí celý svet – kvôli vysokým cenám plynu, elektriny. Preto celý svet, spoločne, musí realizovať kroky na zastavenie Vladimira Putina a celej tejto nezmyselnej vojny,“ uviedol Naď. Pripomenul naše skúsenosti z minulosti a výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a SNP.

Naď Zimmer Majer Čítajte viac Za Ukrajine darované bojové vozidlá získa Slovensko moderné nemecké tanky

Rezort obrany doplnil, že od vypuknutia konfliktu 24. februára pomohlo Slovensko Ukrajine vojenským materiálom v celkovej hodnote zhruba 154 miliónov eur. Obsahom pomoci bol napríklad systém protivzdušnej obrany S-300, odmínovací systém Božena, päť vrtuľníkov, munícia do systému Grad, letecké palivo, benzín, ručné zbrane a ďalší materiál, ale aj sprostredkovanie predaja nateraz ôsmich kusov samohybných konónových húfnic Zuzana 2. Pripomenulo tiež, že pošleme Ukrajine 30 bojových vozidiel pechoty, pričom za ne získame od Nemecka 15 tankov Leopard 2A4.

14:58 Ruská agresia na Ukrajine je „brutálna“ a odpor Kyjeva proti invázii je oprávnený, uviedol taliansky prezident Sergio Mattarella v posolstve ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému pri príležitosti Dňa nezávislosti.

„Znova je nutné povedať, že pre začiatok rokovacieho procesu zameraného na mierové, spravodlivé a udržateľné riešenie situácie na Ukrajine je potrebné okamžite zastaviť nepriateľské operácie,“ odkázal taliansky prezident.

„V tejto dramatickej chvíli chcem Ukrajinu znova čo najviac ubezpečiť o solidarite, blízkosti a podpore Talianskej republiky, lebo Ukrajina čelí brutálnej a neospravedlniteľnej agresii Ruskej federácie, proti ktorej sa oprávnene bránite. Taliansko pevne podporuje územnú celistvosť, nezávislosť a slobodu vašej krajiny a ubezpečuje vás o svojom záväzku pomáhať ukrajinskému ľudu aj v humanitárnej oblasti a pri obnove,“ napísal Mattarella Zelenskému.

„Dúfam, že už aj teraz intenzívne vzťahy medzi Kyjevom a Rímom nadobudnú ďalší spád vo všetkých oblastiach spoločného záujmu, a to vďaka prínosnej ukrajinskej komunite v Taliansku, ktorá je dobre začlenená a aktívna,“ uviedol taliansky líder s tým, že ako úprimný priateľ dúfa v mier, bezpečie a blahobyt každého Ukrajinca a celého ukrajinského ľudu.

Mattarella takisto zdôraznil, že Taliansko podporovalo cieľ Kyjeva, aby sa Ukrajina stala členom Európskej únie, a že bude Kyjevu ďalej pomáhať v procese k úplnému členstvu v EÚ.

14:37 Americký prezident Joe Biden oznámil, že USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške takmer troch miliárd dolárov. Takisto tejto krajine zagratuloval ku Dňu nezávislosti, informujú agentúry DPA a AFP.

„Ukrajina si tým môže zabezpečiť systémy protivzdušnej obrany, delostrelecké systémy a muníciu, bezpilotné systémy vzdušnej obrany, aby bola schopná dlhodobo sa brániť,“ povedal Biden v spojitosti s ďalším americkým balíkom vojenskej pomoci.

Volodymyr Zelenský Čítajte viac USA pripravujú ďalší, tentoraz trojmiliardový balík vojenskej pomoci Ukrajine

Ukrajina si v stredu pripomína 31. výročie nezávislosti od bývalého Sovietskeho zväzu. V tento deň uplynulo aj šesť mesiacov od začiatku ruskej invázie do tejto krajiny (24. februára).

Biden pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajine zagratuloval. Toto výročie podľa jeho slov potvrdzuje hrdosť Ukrajiny na to, že je zvrchovanou a nezávislou krajinou – a takou aj zostane. Spojené štátu sú odhodlané podporovať ukrajinský ľud v boji za obranu svojej zvrchovanosti.

14:08 Nasledujúcich šesť mesiacov bude pravdepodobne v súvislosti s ukrajinskou vojnou ešte tvrdších, a to z politických aj ekonomických dôvodov, vyhlásil v rakúskom Alpbachu na rovnomennom európskom fóre rakúsky minister zahraničia Alexander Schallenberg. V diskusiách s jeho európskymi náprotivkami pritom podľa agentúry APA panovala nezhoda ohľadom obmedzenia turistických víz pre Rusov kvôli ruskej invázii na Ukrajine.

Tvrdší postoj zastával na fóre v Alpbachu český minister Jan Lipavský, ktorý tiež znovu apeloval na jednotnú európsku pozíciu. Podľa APA uviedol, že v podstate cestuje len veľmi malá časť Rusov, často bohatých obyvateľov Moskvy či Petrohradu, ktorí ruskú agresiu na Ukrajine nijako nepocítili. Česko ako prvý členský štát EÚ dočasne zastavilo vydávanie víz pre občanov Ruska už krátko po ruskej invázii na Ukrajinu, s výnimkou humanitárnych prípadov; opatrenie je stále platné.

Odlišný názor má slovinská ministerka zahraničia Tanja Fajonová, ktorá upozornila, že obmedzenie víz by sa dotklo aj ľudí, ktorí sú proti politike ruského prezidenta Vladimíra Putina. Nevydávať víza by bol podľa Fajonovej veľmi riskantný krok, ktorý by sa mohol EÚ „vrátiť ako bumerang“. Podľa nej si ľudia v Európe stále častejšie kladú otázku, koho protiruské sankcie poškodia viac. „Keby tu namiesto politikov hovorili podnikatelia alebo zástupcovia obyvateľov, diskusia by bola asi iná,“ dodala Fajonová, ktorá tiež uviedla, že vojna zrejme rýchlo neskončí, skôr prerastie do zmrazeného konfliktu.

Slovenský minister zahraničia Ivan Korčok v Alpbachu pripomenul, že korene súčasnej vojny na Ukrajine siahajú niekoľko rokov do minulosti. Keby sa na ruskú anexiu Krymu reagovalo tak, ako teraz na ruskú inváziu na Ukrajinu, neboli by sme teraz tam, kde sme, citovala APA Korčoka.

13:38 Jún 2022 bol prvým mesiacom, v ktorom Spojené kráľovstvo nedoviezlo žiadnu ropu z Ruska. Ako referuje spravodajský web CNN, svedčia o tom údaje britského štatistického ú­radu.

Británia v marci krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine prisľúbila, že postupne ukončí všetok dovoz ruskej ropy v nádeji, že tento krok pomôže udusiť kľúčový tok príjmov Moskvy, ktorá ich potrebuje na udržanie svojej ekonomiky i financovanie vojnovej mašinérie.

Vladimir Putin Čítajte viac Rusko zarobí „majland“ na rope a plyne. Odhadli, koľko peňazí potečie do Kremľa

Rusko bolo v roku 2021 najväčším dodávateľom rafinovanej ropy pre Spojené kráľovstvo a na celkovom dovoze do Británie sa podieľalo dovedna 24,1 %. Londýn v júni z Ruska nedoviezol ani žiadny ruský plyn, uhlie, koks či brikety.

Britský štatistický úrad eviduje takéto záznamy od roku 1997.

13:13 Tempo ruskej ofenzívy počas vojenskej operácie na Ukrajine bolo spomalené zámerne v rámci snahy o minimalizovanie počtu civilných obetí, vyhlásil ruský minister.

Ukrajina Rusko vojna Čítajte viac Šojgu: Ofenzívu sme spomalili zámerne, všetko ale ide podľa plánu

13:01 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zahynulo alebo utrpelo zranenia najmenej 972 detí. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na údaje Detského fondu OSN (UNICEF).

„A to sú len čísla, ktoré dokázala OSN overiť. Sme presvedčení, že skutočné počty sú omnoho vyššie,“ konštatovala výkonná riaditeľka UNICEF Catherine Russell. Poukázala pritom aj na hlbokú úzkosť, ktorú môžu v súvislosti s násilnosťami zažívať mnohé deti naprieč Ukrajinou, a tiež devastáciu vzdelávacieho systému v dôsledku vojny. „Odhadujeme, že poškodená alebo zničená bola každá desiata škola,“ doplnila.

mariupoľ Čítajte viac Cynizmus Moskvy: Rusko si „adoptovalo“ tisícky detí z „oslobodeného“ Mariupoľa

Russell vyzvala na pokoj zbraní s tým, že deti potrebujú bezpečie, stabilitu a podporu. „Všetky deti by mali byť v škole a učiť sa, vrátane detí, ktoré sa ocitli uprostred stavu núdze. Viac ako čokoľvek však ukrajinské deti potrebujú mier,“ uzavrela.

12:46 Pápež František označil za „nevinnú obeť vojny“ dcéru ruského nacionalistického ideológa Darju Duginovú, ktorá zomrela pri sobotňajšom atentáte v Moskve.

Pápež František Čítajte viac Podľa pápeža je Duginová nevinná obeť. Veľvyslanec: Nemôžete byť obeť a aj agresor

12:30 Autoritársky bieloruský líder Alexander Lukašenko zagratuloval Ukrajine ku Dňu nezávislosti.

Lukašenko Čítajte viac Sarkastický Lukašenko? Diktátor zablahoželal Ukrajine ku Dňu nezávislosti

12:18 Britský minister obrany Ben Wallace odmietol myšlienku plošného zákazu vydávania víz ruským občanom. Trvá však na tom, že môžu byť sprísnené podmienky ich udeľovania. Uviedol to v rozhovore pre britskú rozhlasovú stanicu BBC Radio 4.

„Určite si myslím, že môžeme sprísniť podmienky našich víz. Nie som si istý, či je plošný zákaz (vydávania víz) správnou cestou,“ povedal Wallace. Podľa jeho slov by sa touto vecou mala zaoberať britská ministerka vnútra Priti Patelová.

„Nepáči sa mi však pohľad na manželky ruských oligarchov či dokonca manželky vysokopostavených ruských predstaviteľov, užívajúcich si v Grécku či na juhu Francúzska alebo na superjachtách po celom svete, zatiaľ čo ich armáda pácha na Ukrajine vojnové zločiny,“ dodal Wallace.

Šéf britského rezortu obrany uviedol, že problém podľa neho vznikol už v roku 2014, „keď Rusko napadlo Krym, nezákonne ho anektovalo“ a niektoré krajiny k Moskve pristupovali tak, akoby sa nič nestalo.

11:51 Bývalého starostu Jekaterinburgu zatkli pre obvinenia z diskreditácie ruskej armády. Stalo sa tak v rámci záťahu proti kritikom ruskej vojny na Ukrajine.

Polícia zadržala 59-ročného Jevgenija Rojzmana, ktorý bol v rokoch 2013 – 2018 starostom štvrtého najväčšieho ruského mesta, po prehliadkach jeho bytu a kancelárie.

Rojzman povedal novinárom, že ho obvinili na základe nového zákona, ktorý ruská vláda zaviedla po tom, ako 24. februára poslali vojská na Ukrajinu. V prípade usvedčenia mu hrozí do päť rokov väzenia. Ruské súdy ho už pritom tento rok v súvislosti s podobnými obvineniami pokutovali.

Rojzman je ostrým kritikom Kremľa a patrí medzi najviditeľnejšie a najcharizmatic­kejšie opozičné postavy v Rusku.

Zatiaľ čo ho polícia v stredu eskortovala z bytu, povedal novinárom, že ho zrejme prevezú na vyšetrovanie do Moskvy.

11:20 Spojené kráľovstvo ubezpečilo Ukrajinu pri príležitosti stredajšieho sviatku Dňa nezávislosti o svojej podpore vo vojne proti Rusku.

„Nikdy som nepochyboval o tom, že Ukrajina tento boj vyhrá, pretože žiadna mocnosť na svete nemôže poraziť vlastenectvo 44 miliónov Ukrajincov,“ vyhlásil britský premiér Boris Johnson vo videoposolstve zverejnenom v stredu.

„A nech to bude trvať akokoľvek dlho: Spojené kráľovstvo bude stáť pri Ukrajine a poskytne jej každú možnú vojenskú, hospodársku a humanitárnu podporu,“ dodal.

Pred vchodom do úradu premiéra na londýnskej Downing Street umiestnili oblúk zo slnečníc, ktoré sú symbolom Ukrajiny. Pokračovanie podpory prisľúbili aj obaja kandidáti na funkciu premiéra, ktorú Johnson uvoľní v septembri.

Ukrajina nebude mať bližšieho spojenca ako Britániu, prisľúbila ministerka zahraničných vecí Liz Trussová vo vyjadrení pre denník The Daily Telegraph. Avizovala tiež, že Londýn bude zverejňovať ešte viac informácií tajných služieb o ruských dezinformačných praktikách, aby „odhalil svetu stratégiu Putina“.

10:54 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v utorok viac ako 3300 osôb. Z toho bolo 835 mužov, 1 826 žien a 663 detí. O dočasné útočisko požiadalo 194 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň viac ako 3 000 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo takmer 730-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 90-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 492-tisíc osôb.

10:15 Ukrajina bola znovuzrodená, keď do nej 24. februára vtrhli ruskí vojaci, a dobyje späť anektovaný Krymský polostrov a okupované územia na východe krajiny. Vyhlásil to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v príhovore pri príležitosti Dňa nezávislosti. "Čo je pre nás koniec vojny? Predtým sme hovorili mier, no teraz hovoríme víťazstvo,“ pokračoval Zelenskyj.

zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj v Deň nezávislosti: Ukrajina sa na začiatku invázie znovuzrodila

9:50 Obyvateľov ruskej dediny Timonovo ležiacej pri hraniciach s Ukrajinou v utorok evakuovali po tom, ako neďaleko ich dediny začala horieť uskladnená munícia. Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov uviedol, že za požiar môžu vysoké teploty. Išlo už o druhý takýto incident v priebehu necelého týždňa, informuje agentúra Reuters. Gladkov uviedol, že munícia sa spontánne vznietila, pričom dodal, že pri incidente sa nik nezranil.

Uplynulý štvrtok vypukol požiar v neďalekom muničnom sklade, v dôsledku čoho vtedy taktiež evakuovali obyvateľov Timonova aj susednej dediny Soloti, ležiacich asi 15 kilometrov od ukrajinských hraníc. Z najnovších Gladkovových vyjadrení nie je zrejmé, či došlo k utorňajšiemu požiaru v rovnakom muničnom sklade alebo začala horieť munícia, ktorú práve premiestňovali, uvádza Reuters.

Gladkov v uplynulých mesiacoch obvinil ukrajinské sily zo zodpovednosti za viacero výbuchov v Belgorode a okolí. Reuters približuje, že Kyjev obvykle nepriznáva zodpovednosť za výbuchy na ruskom či Moskvou okupovanom území, niekedy však ironicky naznačuje, že sa takéto incidenty môže neopatrnosť. (tasr)

9:27 Americké veľvyslanectvo v Kyjeve v stredu opäť vyzvalo amerických občanov, aby opustili Ukrajinu, ak môžu. Veľvyslanectvo už predtým varovalo pred zvýšenou pravdepodobnosťou ruských útokov okolo Dňa nezávislosti.

„Ministerstvo zahraničných vecí má informácie, že Rusko v nasledujúcich dňoch zintenzívni svoje snahy súvisiace s podnikaním útokov na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a vládne zariadenia,“ uviedol americký zastupiteľský úrad na svojej webovej stránke.

Veľvyslanectvo vyzvalo amerických občanov, aby urýchlene opustili Ukrajinu a použili pri tom dostupné prostriedky pozemnej dopravy, ak je to bezpečné. Podobné varovanie vydalo aj v utorok. (tasr/reuters)

8:30 Nórsko a Veľká Británia spoločne pre Ukrajinu kúpia mikro drony Black Hornet za 90 miliónov nórskych korún. Súčasťou balíka sú drony, náhradné dielce, doprava a výcvik. Podľa vyhlásenia, ktoré v stredu zverejnilo nórske ministerstvo obrany, financovať ho bude britský fond, do ktorého Nórsko prispelo 400 miliónov nórskych korún. Nórske drony Black Hornet slúžia na prieskum a identifikáciu cieľov. Ľahko sa obsluhujú, ťažko sa odhaľujú a osobitne dobre sa hodia pre boje v mestských oblastiach, povedal nórsky minister obrany Bjorn Arild Gram. Informuje o tom web The Guardian.

7:41 Poľský prezident Andrzej Duda počas návštevy Kyjeva vyzval na odstránenie plynovodu Nord Stream 2 v Baltskom mori medzi Ruskom a Nemeckom. Uviedol to na rokovaní tzv. Krymskej platformy. TASR správu prevzala od agentúry DPA. Duda vyhlásil, že v súvislosti so vzťahmi s Moskvou už „neexistuje šanca na návrat k normálnosti“. Zároveň vyzval na zavedenie nových pravidiel na odstránenie plynovodu Nord Stream 2, píše agentúra PAP.

Poľsko spolu s ďalšími krajinami východnej Európy už dlhší čas kritizuje tento spoločný projekt Ruska a Nemecka, ktorý podľa nich upevňuje moc Kremľa nad Európou a ohrozuje bezpečnosť celého kontinentu. Nemecká vláda odmietla plynovod uviesť do prevádzky ešte vo februári pre hroziaci ruský útok na Ukrajinu. V Berlíne má však projekt Nord Stream 2 stále svojich podporovateľov, pripomína DPA.

HIMARS Čítajte viac Brutálna tanková sila, 520 Himarsov. Poliaci budujú armádu, aká nemá v Európe obdobu

Krymská platforma je medzinárodná diplomatická iniciatíva Kyjeva s cieľom hľadať cesty k obnoveniu ukrajinskej vlády nad anektovaným Krymom. Prvý summit platformy sa konal vlani v auguste. „Krym je rovnakou súčasťou Ukrajiny, ako Gdaňsk či Lublin patria Poľsku, Nice Francúzsku, Kolín Nemecku či Rotterdam Holandsku,“ uviedol tiež Duda.

6:15 Ukrajina si v stredu pripomína výročie svojej nezávislosti, úrady ale v obave zo zosilnenia ruských útokov a náletov zakázali hromadné akcie. Namiesto tradičnej vojenskej prehliadky sa v centre Kyjeva koná výstava zničenej ruskej vojenskej techniky.

Okrem Dňa nezávislosti pripadá na stredu ešte jedno výročie – práve pred pol rokom, 24. februára, začali ruské vojská na rozkaz prezidenta Vladimira Putina inváziu na Ukrajinu, ktorá si podľa odhadov vyžiadala desiatky tisíc životov a milióny ľudí vyhnala z domovov.

Volydymyr Zelenskyj Čítajte viac Ruská agresia: experti hodnotia, kto po pol roku vyhráva vojnu

Najväčšie nebezpečenstvo je v ostreľovaní ukrajinských miest viacerými raketami či strelami s plochou dráhou letu počas sviatočného dňa v podvečerných hodinách, keď sa ľudia vyskytujú vo väčšom množstve na jednom mieste, varoval podľa agentúry Unian v televízii plukovník Oleh Ždanov. Na úder v podobe odpálenia desiatok rakiet na jediný cieľ Rusku už sotva stačí munícia, ale môže odpáliť na jednotlivé mestá dve a viac striel, odhadol vojenský expert. Mychajlo Podoljak z prezidentskej kancelárie uviedol, že v ohrození je predovšetkým Kyjev.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred pár dňami odhadol, že ruské jednotky počas pol roka vojny odpálili proti Ukrajine približne 3 500 striel – a prípady ostreľovania ruskými delami a raketometami sú tak početné, že ich jednoducho nie je ani možné spočítať.

Pred hrozbou masívnych útokov na štátne inštitúcie na Ukrajine varovalo aj americké veľvyslanectvo, ktoré opätovne vyzvalo všetkých amerických občanov, aby bezodkladne opustili krajinu. Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina je na útoky pripravená a je schopná na ne Rusku odpovedať silným úderom.

„Budú do nás biť – a dostanú odpoveď, silnú odpoveď. Každý deň bude táto odpoveď silnieť. Bude stále silnejší a silnejší,“ vyhlásil Zelenskyj počas utorkovej tlačovej konferencie s poľským šéfom diplomacie Andrzejom Dudom. Prezident podľa médií uviedol, že ho ukrajinská rozviedka a zahraniční partneri informovali ohľadom ruských plánov a že o sviatočnom dni hrozí zvýšený počet ostreľovaní a náletov. Toto nebezpečenstvo ale podľa Zelenského hrozí každý deň vojny Ruska proti Ukrajine.

„Pre mňa ako prezidenta – a som presvedčený, že aj pre každého Ukrajinca – je rovnaké, či je ohrozený Kyjev, Černihiv či Donbas. Všade tam žijú Ukrajinci. Aj v Charkove, v Záporoží. Odpoveď bude a bude aj z týchto miest,“ dodal Zelenskyj podľa denníka Ukrajinska pravda.

© Autorské práva vyhradené

782 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine