Stalo sa tak deň po tom, ako si Ukrajina pripomenula 31. výročie svojej nezávislosti. Odkedy ruské invázny sily 24. februára napadli Ukrajinu, Kyjev zintenzívnil snahu o tzv. „derusifikáciu“, a teda o oslabenie dedičstva stoviek rokov nadvlády Moskvy.
„Nové názvy (ulíc) by mali zachovávať pamiatku na významné historické udalosti Ukrajiny, ako aj na slávne osobnosti a hrdinov, ktorí oslavovali Ukrajinu a bojovali za nezávislosť nášho štátu,“ priblížil Kličko na Telegrame. Dodal, že v tomto úsilí premenovávania ruských názvov plánujú pokračovať.
Jedna z ulíc Kyjeva dostala nové meno podľa Londýna, metropoly Británie, ktorá je jedným z kľúčových spojencov Ukrajiny v boji proti ruským inváznym silám. Ďalšia z ulíc bola napríklad pomenovaná ako „Ulica ukrajinského znovuzrodenia“.
O tom, že Ukrajina bola znovuzrodená, keď do nej 24. februára vtrhli ruskí vojaci, a dobyje späť anektovaný Krymský polostrov a okupované územia na východe krajiny, hovoril v stredu aj tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj v príhovore pri príležitosti Dňa nezávislosti.
Iná ulica, ktorá predtým niesla meno po sovietskom ministrovi obrany, bola pomenovaná po ukrajinskom pluku Azov. Tento krok podľa Reuters nahnevá Moskvu, ktorá zaryto bráni svoju sovietsku minulosť v Európe.
Po invázii ruskej armády vo februári sa stal pluk Azov, ktorý je súčasťou ukrajinskej národnej gardy, jednou z najvýznamnejších ukrajinských vojenských formácií bojujúcich proti Rusku na východe Ukrajiny.
Ruské štátne médiá však jeho bojovníkov prirovnávajú k nacistom z obdobia druhej svetovej vojny a Moskva pluk Azov navyše označila za „teroristickú organizáciu“. To pobúrilo ukrajinských predstaviteľov, ktorí sa obávajú, že Rusko môže porušovať základné práva členov pluku Azov, ktorí sa stali vojnovými zajatcami.