Toto územie podľa Stoltenberga nabralo na dôležitosti v súvislosti s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine, keďže „najkratšia cesta pre ruské strely a bombardéry je cez oblasť Severného pólu“. Generálny tajomník NATO dodal, že dianie v arktických teritóriách nie je „len záležitosťou Kanady, ale celej (Severoatlantickej) aliancie“.
Stoltenberg uviedol, že Severoatlantickú alianciu znepokojuje posilňovanie ruských vojenských kapacít v Arktíde. Odpoveďou na to má byť podľa Stoltenberga silná a predvídateľná prítomnosť NATO v oblasti. „Význam "Ďalekého severu“ rastie pre NATO aj pre Kanadu, pretože vidíme posilňovanie ruskej armády (v oblasti)," uviedol Stoltenberg.
Podľa neho Rusko nedávno otvorilo či obnovilo v Arktíde stovky vojenských základní a zariadení, zriadilo nové arktické velenie a oblasť používa na testovanie zbraní a vojenské cvičenia. Väčší záujem o región navyše prejavuje aj Čína.
„Našou odpoveďou je silná a predvídateľná spojenecká prítomnosť v regióne,“ uviedol Stoltenberg. Podľa neho bezpečnostné obavy v regióne zvyšujú aj klimatické zmeny.
Kanadské arktické oblasti doteraz nenavštívil žiaden generálny tajomník NATO, keďže Kanada sa zdráhala zapojiť Alianciu do diania na severe krajiny. Kanadský premiér Trudeau počas spoločnej tlačovej konferencie so Stoltenbergom vyhlásil, že návšteva zásadným spôsobom nemení politiku Kanady, no je dôležitá z dôvodu zvýšenej hrozby zo strany Ruska.
Stoltenberg spolu s Trudeauom vo štvrtok navštívili jedno zo zariadení spoločného kanadsko-amerického radarového systému včasného varovania, výskumné zariadenie v arktickom teritóriu Nunavut na severozápade Kanady a pozreli si aj vojenské cvičenie v tejto oblasti.
Počas návštevy diskutovali okrem obrannej politiky aj o jej financovaní a dôsledkoch klimatickej zmeny na NATO. Po tom, čo Fínsko a Švédsko oficiálne požiadali o členstvo v NATO, zostáva Rusko jedinou krajinou za polárnym kruhom, ktorá nie je jej členom, pripomína DPA.
Kanada v uplynulých rokoch čelila kritike, že príliš málo investuje do obrany. Po ruskej agresii proti Ukrajine však ohlásila dodatočné výdavky na obranu vo výške 4,9 miliardy kanadských dolárov. (4 miliardy eur). „Geopolitická situácia sa v posledných mesiacoch zmenila, vďaka čomu chápeme, že Rusko je rastúcou hrozbou pre nás všetkých,“ uviedol kanadský premiér Justin Trudeau.
Obaja politici navštívili radarovú stanicu nad severným polárnym kruhom, ktorá zaisťuje včasné varovanie v rámci severoamerického systému obrany NORAD. Táto stanica vybudovaná v 80. rokoch je podľa expertov jedným z vojenských zariadení. ktoré potrebujú výraznú modernizáciu.