Vojnu v Afganistane v októbri 2001 začali USA na čele s prezidentom Georgom Bushom mladším a Británia v rámci protiteroristickej operácie Trvalá sloboda v reakcii na teroristické útoky siete al-Káida z 11. septembra 2001. Afganské vládnuce hnutie Taliban odmietlo vydať vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina, ktorý útoky zosnoval. Vláda Talibanu bola zvrhnutá v novembri 2001 a v roku 2004 sa v krajine konali prvé priame prezidentské voľby, ktoré vyhral doterajší prezident Hamíd Karzai. Od septembra 2014 bol prezidentom Ašraf Ghaní.
V novembri 2001 bolo v krajine približne tisíc prvých vojakov USA, o rok neskôr to bolo okolo 10-tisíc amerických vojakov a v roku 2011, za vlády prezidenta Baracka Obamu, bolo v Afganistane už 100-tisíc príslušníkov amerických ozbrojených síl. Bojová misia Trvalá sloboda, ktorú viedli NATO a USA, sa skončila v Afganistane ku koncu roka 2014.
Od začiatku roku 2015 v krajine pôsobila nebojová misia Resolute Support (Rozhodná podpora), ktorej úlohou bol výcvik afganských bezpečnostných zložiek aj protiteroristické akcie. V krajine zostalo 12 500 zahraničných vojakov, vrátane 9 800 Američanov.
V apríli 2017 USA prvýkrát použili svoju najsilnejšiu nejadrovú bombu GBU-43 so zhruba 11 tonami výbušniny pri útoku na jaskynný komplex Islamského štátu (IS) na východe Afganistanu. Zahynulo 96 bojovníkov IS.
USA po takmer 20 rokoch opustili svoju hlavnú vojenskú základňu v Afganistane (júl 2021).
V auguste 2017 prezident Donald Trump predstavil novú americkú stratégiu pre Afganistan a južnú Áziu. Oznámil, že USA budú pokračovať v boji proti teroristom v Afganistane, aby sa vyhli neprijateľným dôsledkom rýchleho stiahnutia americkej armády z krajiny, a tiež tu posilnia svoju vojenskú prítomnosť. Počet amerických vojakov v krajine sa potom navýšil o 3 000 na 14-tisíc.
Historickú dohodu, ktorá sa stala základom pre stiahnutie vojsk USA a ďalších krajín NATO z Afganistanu, Spojené štáty pod vedením Trumpa podpísali s Talibanom vo februári 2020 v katarskej metropole Dauha. Podpisu sa zúčastnili vodcovia Talibanu a za USA zvláštny vyslanec pre Afganistan Zalmay Khalilzad, ktorý vyjednávanie s hnutím od roku 2018 viedol, a ďalej americký minister zahraničia Mike Pompeo. Prítomný bol aj pakistanský minister zahraničia Šáh Mahmúd Kureší, v Dohe bola tiež skupina ministrov afganskej vlády.
V polovici januára 2021 Pentagon oznámil, že sily americkej armády v Afganistane boli znížené na 2 500 mužov a súčasný americký prezident Joe Biden oznámil vlani 14. apríla, že USA začnú spoločne so spojencami sťahovať vojakov z Afganistanu od 1. mája. Z krajiny mali definitívne odísť do 11. septembra, na kedy pripadá dvadsiate výročie útokov na USA, a spolu s nimi aj vojaci ďalších krajín NATO.
VIDEO: Čo sa dialo v Afganistane? Pozrite si, čo hovorí vojak, ktorý bol na záchrannej akcii (24. 8. 2022).
Na konci apríla začalo NATO sťahovanie kontingentov zo svojej misie Resolute Support (Rozhodná podpora), do ktorej bolo zapojených 9 600 príslušníkov koaličných ozbrojených síl z 36 štátov vrátane Slovenskej republiky. V júli Biden vyhlásil, že americká vojenská misia v Afganistane sa skončí 31. augusta 2021.
Vlani v auguste počas niekoľkých dní Taliban prakticky bez boja ovládol takmer celý Afganistan a 15. augusta obsadil Kábul. Prezident Ghani utiekol do zahraničia. Mnoho západných štátov po obsadení Kábulu Talibanom zatvorilo ambasády a začalo evakuáciu svojich občanov a miestnych spolupracovníkov. Američania a ich spojenci prepravili z krajiny vyše 123-tisíc cudzích štátnych príslušníkov i spolupracujúcich Afgancov.
Američania evakuovali podľa serveru BBC a agentúry Reuters päť až šesť tisíc ľudí, podľa amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena americké úrady vlani v septembri registrovali približne 100 občanov USA s pobytom v Afganistane, ktorí stále stoja o návrat do vlasti.
Francúzsko z Afganistanu evakuovalo podľa BBC takmer 3 000 ľudí, z toho 2 600 Afgancov, Nemecko 5 300 ľudí, z toho 4 100 sú Afganci, okolo 15 000 ľudí odletelo do Británie, Taliansko evakuovalo asi 5 000 ľudí, z toho 2 600 boli Afganci.
Americké sily sa 30. augusta 2021 definitívne stiahli z medzinárodného letiska v Kábule a po takmer dvadsiatich rokoch tak skončila americká intervencia v Afganistane, ktorá si vyžiadala takmer 200 000 ľudských životov na oboch stranách a biliónové náklady.