187. deň: Ukrajina spustila ofenzívu na juhu krajiny. Rusko tvrdí, že zlyhala

Ukrajinská armáda oznámila, že začala ofenzívu na juhu krajiny. Podľa ukrajinských médií, ktoré sa odvolávajú na armádne zdroje, sa útočiacim vojskám podarilo v Chersonskej oblasti na niektorých miestach prelomiť prvú líniu ruskej obrany. Ruská armáda oznámila, že zmarila ukrajinské útoky v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti a spôsobila ukrajinským silám "ťažké straty".

, , , 29.08.2022 06:55, aktualizované: 22:23
Ukrajina / UA / Vojak / Armáda / Donbas / Foto: ,
Ukrajinskí vojaci na obrnenom vozidle na jednej z ciest v doneckom regióne na východe Ukrajiny, 28. augusta 2022
debata (819)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 187. deň
  • Do Záporožskej jadrovej elektrárne smeruje misia MAAE

VIDEO: Rozlúčka s lietadlami MiG-29 slovenskej armády na letisku v Kuchyni

22:23 Postoj, ktorý členské krajiny EÚ zaujali voči Rusku, ukáže, nakoľko si cenia demokraciu. Povedal to v pondelok v Paríži poľský premiér Mateus Morawiecki. „Reakcia na ruskú vojnu je skutočný test na to, aby sme ukázali, že skutočne podporujeme demokratické hodnoty,“ povedal Morawiecki vo svojom príhovore na konferencii francúzskeho zväzu zamestnávateľov (MEDEF).

Poľský premiér dodal, že členské krajiny EÚ musia okrem konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou držať spolu aj voči ďalším výzvam, najmä pandémii covidu, svetovej hospodárskej kríze a hroziacej energetickej a potravinovej kríze. Morawiecki upozornil aj na dôležitosť zníženia závislosti Európy na ruskej rope a plyne. Za najlepší spôsob, ako sa Európa môže oslobodiť od súčasnej krízy, označil hospodársku spoluprácu a spoločné investície.

Morawiecki francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona požiadal o urýchlené dodávky zbraní na Ukrajinu a o viac finančnej podpory pre túto krajinu, píše PAP. Pripomenul, že Európska komisia v polovici mája schválila pomoc Ukrajine vo výške až do deväť miliárd eur. Ukrajina podľa jeho slov na tieto prostriedky stále čaká. (pap, tasr)

21:58 Ruská armáda v pondelok oznámila, že zmarila ukrajinské útoky v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny a spôsobila ukrajinským silám „ťažké straty“. Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj svojim vojakom nariadil spustiť útoky.

Tento pokus nepriateľa o ofenzívnu operáciu však nešťastne zlyhal, dodalo ministerstvo. Ruská armáda podľa vyjadrení rezortu obrany zničila 26 tankov, 32 obrnených vozidiel, dve stíhačky Suchoj Su-25 a Ukrajina stratila viac než 560 vojakov. AFP však nebola schopná tieto tvrdenia overiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinské úrady predtým v pondelok oznámili, že Kyjev spustil ofenzívu na juhu krajiny s cieľom odraziť ruských vojakov a opätovne získať mesto Cherson obsadené Ruskom. (afp, tasr)

21:44 Medzinárodné spoločenstvo by malo uprednostňovať opatrenia, ktoré pomáhajú dosiahnuť mier na Ukrajine namiesto opatrení, pri ktorých hrozí stupňovanie konfliktu. Povedal to v pondelok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na strategickom fóre v slovinskom meste Bled.

Ozbrojený konflikt na Ukrajine má negatívny vplyv na Európu ako celok v oblastiach ako hospodárstvo a dodávky energie, uviedlo vo vyhlásení maďarské ministerstvo zahraničných vecí.

Szijjártó podľa MTI pripomenul, že Maďarsko sa nachádza „fyzicky a geograficky“ blízko k tomuto konfliktu. „Dosiahnutie mieru čo najskôr je preto našim základným záujmom tu v Maďarsku a v strednej Európe,“ povedal. „Medzinárodné spoločenstvo vyzývame, aby uprednostňovalo opatrenia a rozhodnutia, ktoré pomáhajú dosiahnuť mier,“ dodal.

Maďarský minister zahraničných vecí tiež pripomenul, že maďarská vláda naďalej stojí za svojím rozhodnutím neposielať na Ukrajinu zbrane a nepovoliť prevoz zbraní do tejto krajiny cez svoje územie. Takisto nemá v úmysle rokovať o možných energetických sankciách. Sankcie voči Rusku by podľa Szijjártóa k rýchlemu riešeniu konfliktu neprispeli a Európe by uškodili viac, než škodia Rusku. (mti, tasr)

21:26 Nemecký kancelár Olaf Scholz chce spoločne s európskymi susedmi vybudovať nový systém protivzdušnej obrany. Takýto systém by bol bezpečnostným prínosom pre celú Európu, ako aj lacnejším a efektívnejším riešením než samostatné systémy jednotlivých krajín, uviedol v pondelok v prejave na Karlovej univerzite v Prahe.

Scholz sa o podrobnostiach nezmienil. Iniciatíva je však reakciou na ruskú agresiu voči Ukrajine, ktorá trvá už viac ako pol roka.

Olaf Scholz Čítajte viac Scholz navrhuje nový systém protivzdušnej obrany pre Európu

17:51 Zoskupenie ekonomicky najvyspelejších krajín sveta G7 v pondelok vyzvalo, aby tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorý smeruje do Ruskom okupovanej ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne, k nej mal neobmedzený prístup.

Zamestnanci MAAE musia mať umožnený prístup do všetkých jadrových zariadení na Ukrajine, a to včas a so zaistením bezpečnosti a „bez prekážok“, uviedla vo vyhlásení skupina predstaviteľov G7 zodpovedných za zmluvu o nešírení jadrových zbraní.

Ako ďalej požadujú, personál MAAE by mal mať dovolené byť v priamom a neobmedzenom kontakte s ukrajinskými zamestnancami elektrárne, ktorí sú zodpovední za prevádzkovanie týchto zariadení.

Varovali, že ruské sily predstavujú „vážnu hrozbu“ čo sa týka bezpečnosti elektrárne. „Tieto akcie (Ruska) značne zvyšujú riziko jadrovej katastrofy a ohrozujú populáciu Ukrajiny, susedných štátov a medzinárodnej komunity,“ upozornili.

Skupina G7 tiež zdôraznila, že táto jadrová elektráreň by sa nemala využívať na vojenské aktivity ani ako sklad vojenského materiálu. (tasr, afp)

17:21 Kremeľ v pondelok vyzval na vyvíjanie tlaku na Kyjev, aby v Moskvou kontrolovanej Záporožskej atómovej elektrárni na ukrajinskom juhovýchode znížil napätie. Píše o tom agentúra AFP s vysvetlením, že Ukrajina a Rusko sa v posledných týždňoch navzájom obviňujú, že elektráreň ostreľujú ich ozbrojené sily ťažkými zbraňami.

„Všetky krajiny musia vyvíjať tlak na ukrajinskú stranu, aby prestala touto streľbou ohrozovať európsky kontinent,“ povedal novinárom hovorca Kremeľa Dmitrij Peskov.

Vyjadril sa tak len niekoľko hodín po tom, čo šéf MAAE Rafael Grossi oznámil, že jeho tím je na ceste k tomuto jadrovému zariadeniu, najväčšej atómovej elektrárni v Európe.

„Na túto misiu už dlho čakáme. Považujeme ju za nutnú,“ uviedol Peskov. Zároveň potvrdil, že kým sa misia organizácie MAAE bude nachádzať na území ovládanom Ruskou federáciou, Moskva zaistí jej bezpečnosť – vzhľadom na riziká, ktoré jej v danom regióne môžu hroziť. (afp, tasr)

16:52 Švédsko poskytne Ukrajine vojenskú pomoc za ďalších 500 miliónov švédskych korún (takmer 46,9 milióna eur), aby jej pomohlo brániť sa proti ruskej invázii. Oznámila to v pondelok švédska premiérka Magdalena Anderssonová.

Anderssonová novinárom po stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom povedala, že nová švédska pomoc pre Ukrajinu dosiahne so zahrnutím civilnej podpory celkovo miliardu korún.

zväčšiť Zľava švédska ministerka zahraničných vecí Ann... Foto: SITA/AP, Jessica Gow/TT
Ann Lindeová /Dmytro Kuleba / Magdalena Anderssonová / Zľava švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová, jej ukrajinský rezortný kolega Dmytro Kuleba a švédska premiérka Magdalena Anderssonová pózujú počas stretnutia v Štokholme 29. augusta 2022

Kuleba vyzval Švédsko, aby jeho krajine dodalo zbrane, ako sú húfnice, a strelivo. „O ďalšie zbrane budeme žiadať dovtedy, kým bude pokračovať vojna,“ ozrejmil Kuleba. „Záleží na každom eure, každej guľke, každom náboji.“

Švédska premiérka podrobnosti o novej vojenskej pomoci neposkytla, povedala však, že bude podobná ako predošlé balíky podpory, ktoré zahŕňali protitankové zbrane, osobné ochranné vybavenie a odmínovacie zariadenia. Civilná časť novej pomoci bude obsahovať podporu ukrajinskej ekonomiky vo forme nákupu pšenice, ktorú ďalej poskytnú krajinám vystaveným nedostatku potravín. (reuters, tasr)

16:42 Nemecký kancelár Olaf Scholz hovoril v pondelok počas príhovoru na Univerzite Karlovej v Prahe o výzvach, ktoré stoja pred Európou v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu. „Znova si kladieme otázku, kadiaľ pôjde v budúcnosti deliaca čiara medzi slobodnou Európou a neoimperialistickou autokraciou,“ uviedol Scholz.

„Hovorím o tom historickom medzníku, ktorý nastal vo februári po ruskej invázii na Ukrajinu… Tento brutálny útok na Ukrajinu je tiež útokom na európsky bezpečnostný poriadok… Dnes je na nás, aby sme ďalej rozvíjali prísľub mieru,“ pokračoval nemecký kancelár.

Scholz vyzval členské krajiny EÚ, aby vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu „vyriešili staré konflikty a našli nové riešenia“. Spojenci by podľa kancelára mali koordinovať „dlhodobú a spoľahlivú deľbu práce“ v súvislosti s pomocou Ukrajine. Prisľúbil pritom, že Berlín bude podporovať Kyjev tak dlho, ako bude treba.

Nemecký kancelár si pritom vie „predstaviť, že by Nemecko na seba prevzalo špeciálnu zodpovednosť pri budovaní ukrajinského delostrelectva a schopností vzdušnej obrany“.

Počas svojho príhovoru Scholz takisto oznámil plány na usporiadanie konferencie pre obnovu Ukrajiny. Obnovu tejto vojnou zasiahnutej krajiny pritom označil za „rozsiahli záväzok, na ktorého splnení budú pracovať celé generácie“.

„Sústredíme sa na to na odbornej konferencii, na ktorú sme ja a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pozvali Ukrajinu a jej partnerov z celého sveta, aby sa na nej zúčastnili 25. októbra v Berlíne,“ oznámil Scholz.

Zároveň tiež oznámil plány na nové investície do nemeckej vzdušnej obrany, pretože Európa má podľa neho v tejto oblasti čo doháňať. „Nemecko bude od samého začiatku projektovať budúcnosť vzdušnej obrany tak, aby do nej mohli byť zapojení aj naši európski partneri, ak si to budú želať,“ uviedol Scholz s tým, že spoločná európska vzdušná obrana bude účinnejšia, menej finančne nákladná a výhodnejšia pre európsku bezpečnosť než celok. (reuters, afp, dpa, tasr)

15:57 Misia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v Ruskom obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni na Ukrajine bude doposiaľ najťažšou misiou tejto medzinárodnej organizácie, uviedol v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

„Táto misia bude najťažšou, akú MAAE počas svojej pôsobnosti doteraz uskutočnila, a to jednak vzhľadom na aktívne útočné aktivity, ktoré tam podniká Ruská federácia, a jednak vzhľadom na ten nehorázny spôsob, akým sa Rusko snaží legitimizovať svoju prítomnosť,“ povedal Kuleba v rámci aktuálnej návštevy v švédskom hlavnom meste Štokholm.

zväčšiť Na satelitnej snímke spoločnosti Planet Labs... Foto: Planet Labs PBC
Záporožská jadrová elektráreň Na satelitnej snímke spoločnosti Planet Labs PBC z augusta 2022 Záporožská jadrová elektráreň na juhu Ukrajiny

Tím MAAE – dozornej jadrovej agentúry OSN – by mal podľa jej šéfa Rafaela Grossiho doraziť do najväčšej európskej atómovej elektrárne niekedy v priebehu tohto týždňa. Elektráreň by mal navštíviť aj samotný Grossi.

Záporožskú atómovú elektráreň obsadili už v prvých týždňoch invázie na Ukrajinu ruské vojská, avšak naďalej ju prevádzkujú ukrajinskí pracovníci. Toto zariadenie sa odvtedy nachádza na frontovej línii. Ukrajina a Rusko sa v posledných týždňoch začali navzájom obviňovať, že jadrovú elektráreň ostreľujú ich ozbrojené sily, čo všeobecne vyvoláva obavy z možného úniku radiácie. (tasr, afp)

Záporožská jadrová elektráreň / Záporožie / Elektráreň / Čítajte viac Záporožskú atómovú elektráreň prvýkrát v histórii úplne odpojili

15:11 Ruskí vyšetrovatelia v pondelok oznámili, že údajne identifikovali ďalšieho podozrivého Ukrajinca zapojeného do zabitia prokremeľskej novinárky Darie Duginovej. Duginová (29), ktorá je dcérou nacionalistického ideológa Alexandra Dugina, zahynula 20. augusta na predmestí Moskvy pri výbuchu auta. Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) obvinila z prípravy tohto činu ukrajinské špeciálne služby. Kyjev to však odmieta.

FSB v pondelok uviedla, že druhým podozrivým je 44-ročný Bohdan Cyhanenko, ktorý do Ruska pricestoval 30. júla cez Estónsko. Cyhanenko podľa FSB pomáhal pri príprave činu a následne Rusko opustil.

Moskva už predtým vyhlásila, že ako hlavnú podozrivú identifikovala ukrajinskú občianku Nataľu Vovkovú, ktorá prišla do Ruska pred mesiacom. Podľa FSB si prenajala byt neďaleko Duginovej bydliska v Moskve, aby získala informácie o jej denných aktivitách a pripravila vraždu. Po výbuchu bomby na podvozku pod sedadlom vodiča, ktorú podľa predchádzajúcich správ odpálili na diaľku, odišla Vovková aj s 12-ročnou dcérou do Estónska autom s vymeneným evidenčným číslom, vyhlásila FSB.

Cyhanenko údajne hlavnej podozrivej pomohol vybaviť falošný občiansky preukaz a tiež falošné poznávacie značky auta, ktoré údajne patrili kazašskej občianke. Mal jej tiež poskytnúť pomoc pri zaobstaraní výbušného zariadenia, ktoré bolo nastražené pod Duginovej vozidlo. FSB uviedla, že Vovková na vstup do Ruska použila poznávaciu značku separatistickej Doneckej ľudovej republiky, v Moskve si ju vymenila za kazašskú a keď pricestovala do Estónska vymenila ju za ukrajinskú.

Zosnulá Duginová verejne vyjadrila podporu ruskej invázii na Ukrajine. Súhlasila aj s imperiálnymi myšlienkami svojho otca, ktorý dlhodobo obhajuje zjednotenie ruskojazyčných a iných území vrátane Ukrajiny. Navrhol aj nové eurázijské impérium „od Dublinu po Vladivostok“ pod vedením Moskvy. (ap, dpa, tasr)

14:45 Slovensko-ukrajinské hranice prekročilo v nedeľu na vstupe na Slovensko 3 045 osôb. Z toho bolo 825 mužov, 1 533 žien a 687 detí. O dočasné útočisko požiadalo 14 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi 4 629 osôb. Informovala o tom Michaela Paulenová z tlačového odboru Ministerstva vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 76 policajtov, 10 hasičov, 87 colníkov, 82 vojakov, 9 dobrovoľníkov, 14 príslušníkov zahraničných zložiek, dvaja zamestnanci okresného úradu a päť zamestnancov migračného úradu.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu na Ukrajine 24. februára prekročilo 746 731 osôb, udelených bolo 91 433 dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali 513 076 osôb. (si­ta)

14:15 Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára už takmer 5,89 milióna ľudí, oznámila v pondelok ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž.

Podľa stráže jej príslušníci vykonali v priebehu nedele približne 25 100 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny a v pondelok k 07.00 h dosiahol počet príchodzích osôb okolo 7 900.

Pohraničná stráž tiež tweetovala, že v nedeľu odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 36 600 ľudí. A z poľského územia na ukrajinské prešlo od začiatku vojny už dovedna 4,07 milióna jedincov. (pap, tasr)

14:06 Ukrajinská armáda oznámila, že začala ofenzívu na juhu krajiny. Podľa ukrajinských médií, ktoré sa odvolávajú na armádne zdroje, sa útočiacim vojskám podarilo v Chersonskej oblasti na niektorých miestach prelomiť prvú líniu ruskej obrany.

„Ukrajinské ozbrojené sily začali na mnohých smeroch ofenzívu na juhu Ukrajiny,“ citoval denník Ukrajinska pravda hovorkyňu ukrajinskej armády Nataliji Humenjukovú.

Denník s odvolaním sa na niekoľko zdrojov v ukrajinskej armáde uviedol, že sa zo svojich bližšie nespresnených pozícií v Chersonskej oblasti stiahol pluk separatistickej Doneckej ľudovej republiky a sťahovať sa začali aj ruskí výsadkári, ktorí tejto jednotke mali poskytovať podporu. Informácie nebolo možné potvrdiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinské vedenie hovorilo o začatí ofenzívy na juhu krajiny od júna, v polovici júla potom prezident Volodymyr Zelenskyj nariadil armáde dobyť túto časť Ukrajiny späť. Ofenzíve predchádzali týždne vytrvalého ostreľovania mostov cez rieku Dneper, skladísk zbraní a ďalších ruských logistických cieľov v Chersonskej oblasti, ktoré vykonávalo ukrajinské ďalekonosné delostrelectvo. (čtk, pravda.com.ua)

11:49 Ruský minister obrany Sergej Šojgu je v súčasnosti v rámci vedenia krajiny zrejme „odsunutý na okraj“, pričom o priebehu vojny na Ukrajine informujú prezidenta Vladimira Putina priamo operační velitelia. Uviedlo to v pondelok na sociálnej sieti britské ministerstvo obrany. Ministerstvo v dennom hodnotení situácie uvádza, že dôvodom sú problémy, ktorým Rusko čelí vo vojne s Ukrajinou.

Vladimir Putin / Sergej Šojgu / Čítajte viac Šojgu sa mal ocitnúť v nemilosti Putina. Môžu za to problémy na Ukrajine

10:48 Rusko zrejme pripravuje pôdu pre anektovanie okupovaných častí Ukrajiny uskutočnením referend, informuje v pondelok agentúra DPA. Odvoláva sa na vyjadrenia predstaviteľa Kremľa Sergeja Kirijenka o tom, že podľa prieskumov vo východoukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré spolu tvoria región známy ako Donbas, dosahuje podpora pripojenia sa k Rusku 91 až 92 percent.

V nedávno dobytej Chersonskej a Záporožskej oblasti je táto podpora na úrovni 75 až 77 percent, tvrdil tiež Kirijenko v nedeľňajšom vyjadrení. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane vyhlasuje, že ak ľudia v týchto oblastiach prejavia podporu pričlenenia k Rusku, Kremeľ na to bude reagovať.

Rusko však úplne neovláda celé územia ukrajinských oblastí, o ktorých naznačuje, že sú pripravené na pričlenenie. Ukrajina kontroluje veľké časti Doneckej oblasti a jej predstavitelia hovoria o protiofenzíve v Chersonskej oblasti.

Existujú aj značné pochybnosti o platnosti udávaných výsledkov prieskumov. Spravodajský server Meduza nedávno uviedol, že podľa jeho prieskumov je podpora pripojenia k Rusku v Chersonskej a Záporožskej oblasti približne rovnaká ako nesúhlas s takýmto krokom – po 30 percent, pričom zvyšní opýtaní neodpovedali. (dpa, tasr)

7:38 Misia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) sa vydala na cestu do Záporožskej jadrovej elektrárne, oznámila agentúra AFP s odvolaním sa na generálneho riaditeľa MAAE Rafaela Grossiho, ktorý misiu vedie. Do najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, z ktorej ostreľovania sa v poslednom čase vzájomne obviňujú Ukrajina a Rusko, by misia mala podľa riaditeľa pricestovať „neskôr v tomto týždni“.

„Musíme chrániť bezpečnosť a zabezpečenie najväčšieho jadrového zariadenia na Ukrajine a Európe,“ napísal Grossi na twitteri.

Práve riaditeľ Grossi v uplynulých dňoch vyjednával o prístupe s ukrajinskými diplomatmi vo Viedni, ruskými predstaviteľmi v Istanbule aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži. Misia MAAE by podľa tlače mohla do jadrového zariadenia priviezť náhradné diely, prístroje na monitorovanie radiácie a ďalší dôležitý materiál.

Ukrajinská energetická spoločnosť Enerhoatom cez víkend upozornila na vysoké riziko úniku rádioaktívnych látok v dôsledku pokračujúceho ruského ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne, okupovanej ruskými vojskami od začiatku marca.

Ruské ministerstvo obrany a Rusov dosadené okupačné úrady naopak z ostreľovania elektrárne a mesta Enerhodar obvinili ukrajinské jednotky. Ruské ministerstvo aj ukrajinská spoločnosť však zhodne uviedli, že nebola zistená zvýšená úroveň radiácie. (afp, tasr)

6:55 Ruské jednotky okupujúce Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine v nedeľu uviedli, že museli zostreliť ozbrojené bezpilotné lietadlo, ktoré do oblasti vyslali Ukrajinci. Uviedla to agentúra DPA, podľa ktorej nebolo ruské tvrdenie možné nezávisle overiť.

Dron po zostrelení spadol na bezpečnostný kryt jedného z reaktorov elektrárne, vyplýva zo správ ruských médií. Výbušniny, ktoré bezpilotné lietadlo nieslo, údajne explodovali bez toho, aby spôsobili nejaké škody.

Podľa Rusov mal dron za úlohu zaútočiť na časť elektrárne, v ktorej sa skladovali vyhorené palivové tyče.

Ruské jednotky „vystavujú riziku celý kontinent“, keď využívajú Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, ako vojenskú základňu, vyhlásil v nedeľu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Záporožskú jadrovú elektráreň obsadili v prvých týždňoch invázie ruské jednotky, no naďalej ju prevádzkujú ukrajinskí pracovníci. Toto zariadenie sa odvtedy nachádza na frontovej línii. Kyjev a Moskva sa v posledných týždňoch navzájom obviňujú z ostreľovania tejto jadrovej elektrárne, čo vyvoláva obavy z možného úniku radiácie.

Ruské sily v sobotu podľa ukrajinských predstaviteľov podnikali ďalšie raketové a delostrelecké útoky na mestá v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne. Deje sa tak v čase, keď panujú obavy, že boje v blízkosti zariadenia by ho mohli poškodiť a spôsobiť únik rádioaktívnych látok. V meste Nikopol, ktoré leží asi desať kilometrov vzdušnou čiarou od Ruskom okupovanej jadrovej elektrárne, zahynula pri ostreľovaní žena a štyria ďalší ľudia utrpeli zranenia, uviedol oblastný gubernátor Valentyn Rezničenýko.

„Rusi pálili z raketometov Grad, Uragan, Smerč a ťažkým delostrelectvom na rezidenčné štvrte, podniky i komunikácie,“ uviedol večer na sociálnej sieti Telegram Rezničenýko. Predtým ráno napísal, že po ťažkej paľbe počas noci bolo v meste zničených niekoľko obytných domov a asi 1500 domácností zostalo bez prúdu. V meste Marhanec, ktoré leží cez rieku oproti elektrárni, ruské ostreľovanie podľa Rezničenka v noci poškodilo asi desať domov a jeden zničilo úplne.

Dvaja ľudia utrpeli zranenia pri nočnom ostreľovaní mesta Záporoží, asi 40 kilometrov od elektrárne, oznámil na sociálnych sieťach Anatolij Kurtev zo záporožskej radnice. Útoky podľa neho poškodili päť domov. Gubernátor Záporožskej oblasti Oleksandr Staruch uviedol, že Rusi počas popoludnia 200-krát zasiahli mesto Orichiv, v ktorého centre sa šíril požiar.

© Autorské práva vyhradené

819 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy