Hospodárske vzťahy v regióne však nezanikli – v pozadí sa objavilo niekoľko zaujímavých spoluprác, podotýka server, ktorý danú tému analyzoval so zahraničnopolitickým expertom a bývalým veľvyslancom v Slovinsku Istvánom Szent-Iványim.
„Spoluprácou medzi Českom, Maďarskom, Poľskom a Slovenskom v podstate otriasla rusko-ukrajinská vojna. České a poľské vyjadrenia v rovine slov naznačujú, že spolupráca medzi týmito štyrmi krajinami prakticky prestala,“ povedal Szent-Iványi, ktorý bol v Maďarsku v predvolebnej kampani aprílových parlamentných volieb šéfom opozičného zahraničnopolitického kabinetu.
Vyšehradské zoskupenie sa podľa jeho vyjadrenia neformálne premenilo na V3 a Maďarsko bolo totálne izolované, a to aj napriek tomu, že do 30. júna bolo predsedajúcou krajinou tejto aliancie stredoeurópskych štátov.
Zahraničnopolitický expert okrem iného pripomenul, že poslednou spoločnou akciou Vyšehradskej štvorky bolo rokovanie s Borisom Johnsonom, britským premiérom, ktorý medzičasom odstúpil. Predtým však už nástupcovia slovenského premiéra Roberta Fica naznačili, že sú menej naklonení kooperácii krajín V4, keď vyhlásili, že ak by mali voliť medzi vyšehradskou spoluprácou a Európskou úniou, tak by volili Úniu.
Český premiér Andrej Babiš sa pred svojím pádom nezvyčajne intenzívne priatelil s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom. Jeho nástupca Petr Fiala sa však vôbec netají nezáujmom o spoločné vyšehradské vystupovanie, pričom mimoriadne viditeľným momentom bolo odrieknutie účasti ministrov obrany Česka a Poľska na budapeštianskej schôdzke V4, ktorú napokon odročili, pripomenul Szent-Iványi.
„Smrteľným jedom pre spoluprácu V4 však bol rozpad poľsko-maďarskej spolupráce,“ tvrdí expert, podľa ktorého sa totiž Poliaci na rozdiel od Maďarov postavili v rusko-ukrajinskej vojne jednoznačne na stranu Ukrajiny.