Po dvadsiatich troch rokoch odlúčenia sa prvý pár už medzičasom rozpadnutej krajiny znova spojí. Gorbačovov fond bezprostredne po utorňajšom skone svojho zakladateľa potvrdil, že prvý a posledný prezident Sovietskeho zväzu si v poslednej vôli za miesto svojho posledného odpočinku zvolil moskovský Novodevičí cintorín. V sobotu ho tam pochovajú po boku manželky.
Manželmi sa stali v roku 1953. Raisa Gorbačová bola po boku Michaila Gorbačova až do svojej smrti v roku 1999.
O Raise Maximovne, ako ju oslovoval na verejnosti, či Zacharke, čo bola jej domáca prezývka, plne platilo, že bola pre Michaila Sergejeviča, ktorému v súkromí hovorila Mikki, neoddeliteľnou polovičkou. Ani ona si nevedela predstaviť život bez neho.
„Povedala mi: Najskôr chcem zomrieť ja,“ prezradil už ako vdovec v rozhovore pre Komsomolskú pravdu. „Počuj, o čom to hovoríš,“ napomenul ju. „Nie, myslím to vážne. Oženíš sa a bude o teba postarané. Ja bez teba nemôžem žiť,“ spomenul jeden zo súkromných dialógov, ktorý sa odohral ešte predtým, ako jej v júli 1999 diagnostikovali akútnu leukémiu.
Rodisko pri polygóne
Dcéra železničiara Raisa Titarenková sa narodila v januári 1932 na Altaji, kam jej otca zaviedli služobné povinnosti. Práve rodisko neďaleko semipalatinského jadrového polygónu sa jej mohlo stať osudným. Rádioaktívny prach dopadajúci na okolie spôsobil mnohým miestnym poruchy krvotvorby. Ako možná príčina leukémie sa ale spomínala aj návšteva Černobylskej jadrovej elektrárne na jar 1986, kam krátko po tragickej havárii sprevádzala manžela.
Osud ich zviedol dokopy v Moskve. Obaja vidiecky študenti sa na prestížnu Lomonosovu univerzitu dostali bez prijímačiek. Ona vďaka zlatej medaile, ktorú si vyslúžila za vzorné študijné výsledky, on ako kombajnista, vyznamenaný za údernícke výkony pri žatve Radom práce červenej zástavy.
Čítajte viac Zomrel Michail Gorbačov, prvý a posledný prezident Sovietskeho zväzu
Fakulty práva, kde študoval on, a filozofie, kde ona, sídlili v jednej budove. Aj internát bol spoločný. Zoznámili sa na tancovačke. On sa do drobnej, štíhlej červenovlásky zaľúbil na prvý pohľad. „Očarila ma prirodzeným správaním, maniermi, vzťahom k životu a štýlom hodným princeznej,“ spomínal Gorbačov po rokoch. Musel sa ale dlhšie snažiť, kým si získal jej srdce.
Vyrovnať sa milovanej žene
Ich konškolák Gavriil Popov, neskorší prvý demokraticky zvolený primátor Moskvy, na to v rozhovore pre Pravdu takto spomínal: „Gorbačov v tom čase nebol takou výraznou postavou ako Raisa Maximovna. Michail Sergejevič ako človek, ktorý prišiel z provincie, musel na sebe veľmi tvrdo pracovať, aby sa svojej životnej láske a manželke pokúsil vyrovnať.“
Vzali sa ešte počas štúdií, v septembri 1953. Bez obrúčok, na ktoré si našetrili až po čase. Skromnú svadobnú hostinu si spravili v študentskej jedálni. Obaja ale vedeli, že to je zväzok na celý život.
Po promócii ho nasledovala do jeho rodného Stavropoľského kraja. Pracoval ako komsomolský a neskôr stranícky funkcionár. Kým Gorbačov stúpal po kariérnom rebríčku, ona prednášala na vysokej škole sociológiu a v roku 1957 mu porodila dcéru Irinu. Prvé vytúžené dieťa, chlapca, ktorému už chystali meno Sergej, nemohla donosiť, lebo podľa lekárov hrozilo, že matka s oslabeným srdcom po reumatickom záchvate pôrod neprežije.
V decembri 1978 sa Gorbačovovci sťahovali do Moskvy. Najskôr ho zvolili za tajomníka a v roku 1985 za generálneho tajomníka komunistickej strany. Kandidátka filozofických vied sa vtedy vzdala ďalšej akademickej kariéry, aby svojho muža mohla naplno podporovať.
Hlavná poradkyňa
Oficiálne nikdy nezastávala žiadnu funkciu, viedla iba viaceré dobročinné organizácie, všetci o nej ale vedeli, že muž ju uznáva za svoju hlavnú politickú poradkyňu.
Boli nerozluční. Všetky dramatické chvíle, ktorých bolo v búrlivých rokoch perestrojky neúrekom, prežívala po jeho boku. Spolu sa delili o slávu vo svete i silnejúcu kritiku doma.
Nabúrala zaužívaný obraz polovičiek najvyšších predstaviteľov Sovietskeho zväzu, skromne utiahnutých do úzadia. Ženy Chruščova, Brežneva, Andropova i Černenka pripomínali skôr manželku poručíka Columba, ktorú nik nikdy nevidel, než skutočnú prvú dámu. Raisa Gorbačovová sa ale rozhodla neskrývať sa pred verejnosťou.
Vystupovala emancipovane, obliekala sa elegantne, čo jej milióny sovietskych mužov a predovšetkým žien naštepených konzervatívnymi stereotypmi a otrávených bezútešnosťou životných podmienok nevedeli odpustiť.
„Bola som prvou ženou hlavy nášho štátu, ktorá vyšla pred televízne kamery. Všetci, čo niečo urobíme ako prví, máme ťažký osud,“ priznala v jednom rozhovore.
Perestrojka jej skrátila život
„Raisa bola veľmi slušná, zraniteľná duša. Neznášala nespravodlivosť. A pritom naša rodina čelila množstvu klebiet, absurdných klamstiev. Prestal som to vnímať. Ona si to však všetko brala k srdcu," spomínal Gorbačov pre Komsomolskú pravdu.
Čítajte viac Gorbačov verzus Putin? Od rozpadu ZSSR k vojne Ruska proti Ukrajine
Keď jej raz ukázal jeden očierňujúci článok, rozplakala sa. A potom povedala: „Naozaj musím zomrieť, aby ma pochopili?"
Bola to predpoveď hodná veštkyne. Keď Raisa Gorbačovová smrteľne ochorela, vzťah verejnosti ku kedysi nenávidenej prvej dáme sa kardinálne zmenil. Na poslednej ceste ju vyprevádzal smútiaci dav.
"Perestrojka mi vzala manželku: starosti skrátili jej život,“ povzdychol si Gorbačov v spomínanom rozhovore.
Gorbačov považoval smrť manželky za hlavnú stratu svojho života. Pre Komsomolskú pravdu priznal, že s Raisou každý deň viedol vnútorný dialóg.
Často sa mu s ňou snívalo: „Všetko sa to začalo tak, že raz v noci krátko po jej smrti zazvonil telefón. Zdvihnem slúchadlo a ona hovorí svoje obľúbené ,Ahoj'. ,To si ty?' pýtam sa a ona vraví ,Ja'. A potom som sa zobudil."