Varšava odhaduje, že škody spôsobené vtedajším nacistickým režimom predstavujú 6,2 bilióna zlotých (približne 1,3 bilióna eur). Nemecká vláda však pre jej požiadavky nevidí žiadne opodstatnenie.
„K sume sme došli pomocou tou najobmedzenejšou a najkonzervatívnejšou metódou a bolo by teda možné ju zvýšiť,“ uviedol Kaczyński, ktorý je považovaný za najvplyvnejšieho muža poľskej politiky. „To je čiastka, ktorú nemecké hospodárstvo unesie,“ povedal aj počas vystúpenia na Kráľovskom zámku vo Varšave. Proces získania reparácií podľa neho bude „dlhý“ a ťažký".
Nemecko: Otázka je uzavretá
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že otázka reparácií bola uzavretá. „Postoj nemeckej vlády sa nezmenil, otázka reparácií bola vyriešená," uviedol hovorca nemeckého ministerstva. Poukázal na to, že Poľsko sa už v roku 1953 zrieklo ďalších reparácií a toto stanovisko odvtedy viackrát potvrdilo.
„Toto je základný kameň dnešného poriadku v Európe. Nemecko uznáva svoju politickú a morálnu zodpovednosť za druhú svetovú vojnu,“ doplnil hovorca.
Čítajte viac Tretia svetová? Poľský premiér páli na Brusel ostrými
Jeden z najväčších obchodných partnerov
Asi šesť miliónov poľských občanov, vrátane troch miliónov poľských Židov, počas vojny zahynulo. Varšava bola zrovnaná so zemou po povstaní v roku 1944, počas ktorého prišlo o život asi 200 000 civilistov.
Nemecko je jedným z najväčších obchodných partnerov Poľska a spojencom v Európskej únii a NATO. Bojovný postoj, ktorý PiS voči Nemecku zaujal, ochladil vzájomné vzťahy oboch krajín, píše agentúra Reuters. Ich zhoršenie priniesla aj ruská invázia na Ukrajinu z februára tohto roku a súvisiaca kritika závislosti Berlína na ruskom plyne a jeho pomalej pomoci Kyjevu.
PiS oživilo výzvy na odškodnenie po prevzatí moci v roku 2015. V roku 2019 poslanec strany Arkadiusz Mularczyk odhadoval, že Nemecko Poľsku dlhuje viac ako 850 miliárd dolárov, Varšava ale vtedy žiadnu oficiálnu požiadavku nevzniesla. Mularczyk stál na čele parlamentnej komisie, ktorej úlohou bolo vypracovať odhad výšky odškodnenia za vojnové straty v Poľsku. Na posudku sa podieľali asi tri desiatky odborníkov, medzi nimi historici, ekonómovia a znalci trhu s nehnuteľnosťami.
Tusk: Ide o kampaň
Podľa Donalda Tuska, šéfa Občianskej platformy, najsilnejšej opozičnej strany, „tu nejde o žiadne reparácie od Nemecka, ide tu o politickú kampaň“. Kaczyński podľa neho neskrýva, že na protinemeckej kampani chce obnoviť podporu pre PiS.
Čítajte viac Poľský vicepremiér Kaczyński rezignoval, sústredí sa na voľby
Nemecko už skôr poľské požiadavky ohľadom vojnového odškodnenia odmietlo. Jeho vláda zastáva dlhodobo názor, že Poľsko sa nárokov na odškodnenie zrieklo už v roku 1953, potom v roku 1970 pri uzavretí hraničných sporov a pri potvrdení poľskej západnej hranice pri zjednocovaní Nemecka na prelome rokov 1989 a 1990 a nakoniec v roku 2004, kedy Sejm, dolná komora poľského parlamentu, odpovedal na požiadavky vysídlených Nemcov. Varšava ale tvrdí, že vyhlásenie poľskej vlády z roku 1953 o zrieknutí sa reparácií bolo v rozpore s ústavou a bolo urobené iba na nátlak Sovietskeho zväzu.
Denník Rzeczpospolita vo svojom vydaní zverejnil prieskum inštitútu IBRiS, podľa ktorého sa 51,1 percenta respondentov domnieva, že Poľsko by sa v Berlíne odškodneniu za vojenské škody domáhať malo. Podľa 41,5 percenta opýtaných to nie je nutné a 7,5 percenta ľudí na vec nemalo názor. Medzi stúpencami výplaty reparácií bola drvivá väčšina ľudí, ktorí podporujú vládnuce Právo a spravodlivosť.
Čítajte viac Gabriel: Vojnové reparácie Poľsku sú vyriešené, ale debata je v poriadku
