Ruské vševojskové jednotky neboli podľa západných aj ruských expertov pripravené na útočné akcie. V dôsledku tak úlohy, ktoré normálne plní pechota, museli plniť jednotky špeciálnych síl, námorná pechota a výsadkári. Práve tieto elitné jednotky utrpeli citeľné straty. O život prišli aj desiatky vojenských pilotov. S nahradením týchto strát bude mať Rusko podľa názoru odborníkov problém.
VIDEO: Ukrajina na protiofenzívu potrebuje viac rakiet. Dodajú ich USA?
K 1. septembru sa BBC z otvorených zdrojov podarilo zistiť smrť 151 vojakov špeciálnych síl GRU. Takmer každý štvrtý z nich bol dôstojníkom. Podľa zverejnených nekrológov najväčšie straty utrpela 22. gardová brigáda špeciálnych síl. Zabitých bolo minimálne 30 vojakov, vrátane štyroch dôstojníkov, veliteľov roty (brigáda má len štyri roty špeciálnych síl).
Podľa amerického analytika Michaela Kofmana na každého zabitého ruského vojaka pripadá v priemere 3,5 zraneného. Aspoň načas tak 22. brigáda mohla prísť o 130 vojakov. Podobné straty utrpeli aj ďalšie jednotky špeciálnych síl GRU.
Najhoršie nahraditeľné môžu byť podľa expertov práve straty dôstojníkov špeciálnych síl. V prípade vojakov s obvyklou odbornosťou, napríklad strelca z granátometu či mínometu, možno náhradu vycvičiť za niekoľko týždňov, zriedkavejšie za mesiac či dva. Ale zabitého veliteľa roty špeciálnych síl môže nahradiť len rovnako schopný dôstojník. Výcvik poručíka trvá najmenej štyri roky. Aby ako kapitán velil rote, potrebuje skúsenosti a ďalšie štyri roky.
V Sovietskom zväze mali špeciálne sily GRU na starosti najdôležitejšie tajné operácie. V Rusku dostali špeciálne sily iné úlohy, pretože mnoho armádnych jednotiek sa ukázalo byť nepripravených na boj. V prvých rokoch čečenskej vojny špeciálne sily GRU neraz slúžili ako vševojskový prieskum. Pri útoku na Groznyj boli zaradené do útočiacich zoskupení. Počas vojny proti Ukrajine sa špeciálne sily podľa oslovených odborníkov opätovne využívajú na úlohy, ktoré nie sú vlastné elitným prieskumníkom, a to vedie k stratám.
Analogický záver možno vyvodiť z nekrológov. Napríklad oznamujú, že major GRU Andrej Kunakov zahynul v Mariupole pri „čistení“ ulice. Zvyčajne ulice v dobytých obciach preverujú druhoradé jednotky. Poslať na takéto úlohy elitných prieskumníkov je minimálne divné.
V mierových časoch sa jednotky ruskej národnej gardy zvyčajne špecializujú na rozháňanie demonštrácií, zatýkanie konkrétnych ľudí či skupiniek ozbrojencov na rôznych miestach Ruska. Bez ohľadu na to gardistov poslali na Ukrajinu od prvého dňa invázie. K 1. septembru sa vie o smrti 245 gardistov. Veľkú časť z nich tvoria príslušníci jednotiek osobitného určenia, čiže špeciálnych síl. Takmer štvrtina z nich boli dôstojníci. Najmenej 16 z nich malo právo nosiť gaštanový baret, pokladaný pri garde za symbol elity špeciálnych síl.
Najväčšie straty podľa otvorených zdrojov utrpel k 1. septembru 25. oddiel špeciálnych síl z Kazane. Na Ukrajine zahynulo desať jeho príslušníkov, vrátane dvoch dôstojníkov. Podľa pamätníka v areáli jednotky oddiel za pol roka na Ukrajine utrpel rovnaké straty ako za desať rokov v Čečensku.
Z otvorených zdrojov sa vie o 20 príslušníkoch tajných služieb FSB a FSO zabitých počas invázie. Väčšina pripadá na pohraničníkov, podriadených FSB, ale medzi zabitými sú aj dôstojníci najutajenejších jednotiek.
Podľa experta Andreja Soldatova sa bojov aktívne zúčastňuje Centrum osobitného určenia FSB, vrátane operácií na okupovaných územiach, napríklad v Chersone. Vie sa o zabití podplukovníka FSB Nikolaja Gorbaňa. Kamčatské médiá oznámili smrť podplukovníka špeciálnych síl FSB Sergeja Privalova. V lete v „aleji hrdinov“ Nikolo-archangenského cintorína pri Moskve pribudol hrob podplukovníka Vladimira Margijeva. Na snímke je v uniforme s emblémami FSB. Podľa tradície v aleji pochovávajú príslušníkov oddielov Alfa a Vympel špeciálnych síl FSB. V Jekaterinburgu je pochovaný podplukovník FSB Alexej Krjukov, zabitý v prvých dňoch vojny. Na hrobe je veniec od správy FSB, na snímke logo Alfy. V júni sa objavila správa o smrti kapitána Alfy Ilji Cuprika, ktorý ale podľa inej verzie mohol zahynúť v Sýrii.
Ak skutočne títo dôstojníci zahynuli na Ukrajine, bola by to vážna rana pre špeciálne sily FSB. Na porovnanie: Alfa naposledy prišla o viac ako troch príslušníkov za pol roka v rokoch 1995 a 1996 pri čečenských útokoch v Buďonnovsku a v obci Pervomajskaja.
Niektorí z výsadkárov, ktorí vlani v máji pochodovali po Červenom námestí v Moskve, prišli tento rok o život na Ukrajine. Na výsadkárov pripadá presne pätina všetkých identifikovaných ruských vojakov zabitých vo vojne proti Ukrajine.
Ruská pechota s výnimkou niekoľkých jednotiek nebojovala od rusko-gruzínskej vojny z roku 2008. „Vševojskové jednotky neboli pripravené na útočné operácie. Malá časť kvôli chýbajúcej ťažkej výzbroji a oveľa väčšia kvôli banálnej neschopnosti viesť boj zblízka,“ tvrdí ruský dôstojník v zálohe Alexander Araťunov. V dôsledku hlavnej ťarchy bojov v prvých týždňoch vojny pripadli na výsadkové vojská.
Najväčšie straty podľa otvorených zdrojov utrpel 331. gardový pluk z mesta Kostroma, ktoré leží približne 370 kilometrov severovýchodne od Moskvy. Len podľa oficiálnych údajov sa možno dopočítať k viac ako 80 mŕtvym, vrátane veliteľa pluku a 20 dôstojníkov. Pokus dostať sa do Kyjeva na začiatku marca stál pluk desiatky životov. Potom výsadkári bojovali o Izjum, v máji ich prevelili k mestu Popasna v Donbase. Reálne mohol pluk prísť o 150 vojakov. Ak na dvoch mŕtvych pripadá sedem zranených, potom pluku chýba 650–670 ľudí. To je viac ako polovica stavu.
Na južnom fronte bojuje námorná pechota. Najväčšie straty podľa otvorených zdrojov utrpela 810. gardová brigáda s posádkou na anektovanom Kryme. Prišla o najmenej 56 vojakov vrátane dvoch veliteľov brigády: Alexej Šarov zahynul ešte v marci, jeho nástupca Sergej Kens v júli. Vraj plukovníka „nestačili doviezť do nemocnice“. Ak sa tak naozaj stalo, svedčí to o vážnych problémoch ruskej armády s rýchlou evakuáciou zranených.
BBC mala k 1. septembru správy o smrti 67 ruských letcov počas invázie na Ukrajinu, vrátane zbraňových operátorov a palubných mechanikov. Je to zvláštna kategória strát, pretože posádky lietadiel a vrtuľníkov sú elitou akejkoľvek armády. Výcvik pilota môže trvať 15–17 rokov a stáť 12–14 miliónov dolárov.
Napriek tomu, že ruské letectvo oficiálne má stovky moderných lietadiel, nie je schopné podniknúť rozsiahlu ofenzívnu kampaň, upozorňujú experti. Nedá sa vylúčiť, že to môže súvisieť so stratou najlepších letcov v prvých mesiacoch vojny.
„Ťažko povedať, čo vlastne robia ruskí piloti počas väčšiny bojových letov. Jasne vidíme, že ruské lietadlá len zriedkavo vstupujú do hĺbky územia ovládaného Ukrajincami kvôli stále vysokej efektívnosti ukrajinskej protivzdušnej obrany,“ hovorí britský expert Justin Bronk.