194. deň: Zelenskyj nepochybuje, že Ukrajina získa Krym späť

23:40 Ukrajinský prezident Zelenskyj vo svojom každodennom prejave v pondelok večer vyhlásil, že dúfa v to, že nová šéfka britskej Konzervatívnej strany Liz Trussová pomôže Kyjevu „zmariť všetky deštruktívne snahy Ruska“. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„My na Ukrajine ju (Trussovú) dobre poznáme – vždy bola na osvietenej strane európskej politiky,“ poznamenal Zelenskyj s tým, že sa teší na vzájomnú spoluprácu. Najpodstatnejšie je podľa jeho slov „zachovať našu jednotu“. Vyslovil preto nádej, že „spoločne dokážeme spraviť omnoho viac pre obranu našich ľudí“.

23:21 Ruský prezident Vladimír Putin v pondelok schválil novú doktrínu zahraničnej politiky, ktorá sa hlási k obrane takzvaného ruského sveta. Konzervatívni ideológovia tento pojem používajú okrem iného na zdôvodnenie intervencií, ktorých deklarovaným cieľom je chrániť ruskojazyčné obyvateľstvo v zahraničí.

Čítajte viac Putin schválil novú doktrínu založenú na ochrane takzvaného ruského sveta

23:06 Európska únia musí byť obozretná a nesmie si budovať strategické závislosti. Uviedol to v pondelok náčelník Generálneho štábu Armády ČR Karel Řehka, ktorý zároveň varoval, že Rusko drží EÚ v šachu dodávkami energií.

Vyjadrenia generálmajora Řehku zazneli na medziparlamentnej konferencii o spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike EÚ, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe. „Je potrebné si uvedomiť, že rovnakú závislosť si teraz budujeme na Číne, čo sa týka telekomunikácií,“ varoval Řehka politikov s tým, že by sa Európa mala poučiť zo svojich chýb.

V rámci bloku o hybridných hrozbách a dezinformáciách zdôraznil, že najvýraznejšie aktivity tohto druhu vykonávajú na území Česka Ruská federácia a Čína. Cieľom hybridných operácií je podľa neho útočiť na kritickú infraštruktúru, ovplyvňovať verejnú mienku alebo voľby. „Každý protivník skúma našu spoločnosť a hľadá zraniteľné miesta… Je ťažké to včas odhaliť,“ vysvetlil Řehka. Náčelník generálneho štábu tiež apeloval na politikov, aby počúvali rady bezpečnostných expertov.

22:38 Kyjev v pondelok vyzval obyvateľov Ruskom okupovaných území vrátane anektovaného Krymského polostrova, aby si pripravili kryty a zásoby vody. Ukrajinské sily minulý týždeň začali protiofenzívu na juhu Ukrajiny, ktorý majú pod kontrolou Rusi. Moskva podľa Londýna vo vojne, ktorú začala, naďalej prichádza o značnú časť vojakov i vybavenia.

Ukrajina už niekoľko týždňov nabáda obyvateľov okupovaného juhu krajiny, aby sa v súlade s protiofenzívou pripravili na evakuáciu. Napriek tomu je varovanie, ktoré na twitteri zverejnil poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľjak, považované za významné, pretože zahŕňa aj Krym. Polostrov Rusko anektovalo v roku 2014, zatiaľ čo zvyšok juhu Ukrajiny obsadilo v rámci invázie začatej tento rok vo februári.

Krymský polostrov je podľa niektorých odhadov mimo dostrelu ukrajinských zbraní, v posledných týždňoch ale Rusko ohlásilo niekoľko explózií vo vojenských objektoch v tejto oblasti. Kyjev zodpovednosť za incidenty odmietol.

„V meste Cherson bolo zasiahnutých viac ako 30 vojakov a tri nepriateľské tanky a v oblasti Antonivského mosta a prejazdu bol zničený protilietadlový raketový komplex a šesť nepriateľských nákladných vozidiel,“ uviedlo velenie ukrajinských síl. Údaje bojujúcich strán nemožno v čase konfliktu nezávisle overiť. (čtk)

21:46 Ukrajina má za cieľ splniť všetky podmienky na začatie prístupových rokovaní s Európskou úniou ešte do konca tohto roka. Uviedol v pondelok v Bruseli ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ po skončení 8. zasadnutia Asociačnej rady EÚ – Ukrajina, informuje spravodajca TASR.

Cieľom pondelkového zasadnutia bolo prediskutovať bilaterálnu agendu medzi EÚ a Ukrajinou, najmä implementáciu dohody o pridružení a aktuálny stav spolupráce medzi oboma stranami.

Šmyhaľ v rámci tlačovej konferencie spresnil, že Kyjev plánuje „mimoriadne rýchle“ plnenie všetkých siedmich stanovených podmienok. Tie Únia uložila Ukrajine v júni, keď jej spolu s Moldavskom udelila štatút kandidátskej krajiny. „Vláda aj ukrajinský ľud sú jednotní a odhodlaní dosiahnuť vstup do EÚ,“ zdôraznil ukrajinský premiér.

20:15 Všetky strategické mosty v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny sú nevhodné na transfer ťažkej techniky. Ukrajinské ozbrojené sily na juhu krajiny taktiež zničili už tri nepriateľské pontónové prechody. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na hovorkyňu armády na juhu krajiny Nataliu Humeňukovú.

„Nie sme ničitelia. Neničíme našu infraštruktúru, ale nedávame nepriateľovi možnosť využiť ju v jeho záujme. To znamená, že škoda, ktorá bola spôsobená, je dostatočne významná na to, aby sa tieto objekty nepoužívali. Ale okupanti v tom aj tak pokračujú, napriek tomu, že tým ohrozujú svoje životy. Naďalej sa pokúšajú o prepravu ťažkej techniky a munície,“ povedala Humeňuková. (sita)

Tá dodala, že momentálne sú kľúčové tepny úplne neprejazdné. Trasy z polostrova Krym do Chersonskej oblasti sú navyše pod neustálou paľbou ukrajinských síl.

19:21 Ukrajinská rozviedka zničila v Zaporižžskej oblasti sklad, v ktorom ruskí okupanti skladovali „hlasovacie lístky“ pre „pseudoreferendum“ v spomenutom regióne. Na svojom oficiálnom webe o tom informovalo hlavné spravodajské riaditeľstvo ministerstva obrany (GUR).

„Bolo zničené miesto, kde boli uložené hlasovacie lístky na pseudoreferendum. Zároveň nastal výbuch vo vnútri areálu a sklad vyletel do povetria. Všetky dostupné tlačoviny boli zničené,“ uviedlo GUR s tým, že počet obetí a zranených z radov príslušníkov ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorí strážili sklad, sa upresňuje. Preživších a zranených údajne evakuujú v smere na okupovaný polostrov Krym. Podľa rozviedky neboli zranení žiadni civilisti. (sita)

18:30 Zelenskyj absolvoval telefonáty s odstupujúcim britským premiérom Borisom Johnsonom a s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Informovala o tom britská stanica BBC. Zelenskyj vo svojom tvíte napísal, že mal posledný rozhovor s Johnsonom vo funkcií britského premiéra. Poďakoval sa mu „v mene ukrajinského ľudu za jeho osobnú odvahu, integritu a veľký prínos v boji proti ruskej agresii“.

Zelenského rozhovor s Emmanuelom Macronom trval 1,5 hodiny, pričom diskutovali o situácii na fronte a o návšteve delegácie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v Ruskom obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni v meste Enerhodare na juhovýchode Ukrajiny. Hovorili aj o ďalšej podpore Ukrajiny zo strany Francúzska.

Macron podľa svojej tlačovej služby zdôraznil „potrebu zachovať bezpečnosť a ochranu jadrových zariadení“. Povedal, že jediný spôsob, ako zaistiť bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne, je stiahnuť odtiaľ ruských vojakov. (tasr/bbc)

17:48 Európska komisia a Ukrajina podpísali v Bruseli dohodu o pomoci vo výške 500 miliónov eur, ktorá je určená na bývanie a vzdelávanie pre vysídlených ľudí, ako aj na podporu ukrajinského poľnohospodárstva. Stalo sa tak v rámci 8. zasadnutia Asociačnej rady EÚ – Ukrajina, informuje spravodajca TASR.

Cieľom pondelkového zasadnutia bolo prediskutovať bilaterálnu agendu medzi EÚ a Ukrajinou, najmä implementáciu dohody o pridružení a súčasný stav spolupráce medzi oboma stranami.

Je to prvýkrát, čo sa Asociačná rada konala s Ukrajinou ako kandidátskou krajinou EÚ. Za EÚ sa na rokovaniach zúčastnili šéf európskej diplomacie Josep Borrell a eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhely. Ukrajinu zastupoval premiér Denys Šmyhaľ.

V rámci asociačnej rady boli podpísané štyri sektorové dohody na ďalšie posilnenie spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou. Brusel tiež schválil nový program rozpočtovej podpory vo výške 500 miliónov eur ako súčasť záväzkov, ktoré predsedníčka EK Ursula von der Leyenová oznámila v apríli a máji tohto roku.

17:07 Rusko zakázalo vstup na svoje územie ďalším 25 americkým občanom vrátane hollywoodskych hercov Bena Stillera či Seana Penna. Ide odvetnú reakciu na najnovšie sankcie zo strany Spojených štátov, uvádza agentúra AFP.

Západné krajiny vrátane Washingtonu uvalili na Rusko množstvo bezprecedentných sankcií v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu.

Rusko medzičasom zakázalo vstup na svoje územie vyše tisícke amerických občanov. Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že najnovšie mená na zoznam nežiaducich osôb pridalo v reakcii na pribúdajúce americké sankcie voči ruským občanom.

Čítajte viac Sean Penn nakrúca film o vojne na Ukrajine

Okrem hercov Stillera a Penna, ktorí obaja vyjadrili podporu Ukrajine a v júni sa stretli s jej prezidentom Volodymyrom Zelenským, pribudlo na zoznam aj viacero amerických politikov. Podľa vyhlásenia ruského rezortu diplomacie majú natrvalo zakázaný vstup do Ruska.

„Nepriateľské kroky amerických orgánov, ktoré pokračujú v rusofóbnom kurze, ničia bilaterálne vzťahy a eskalujú konfrontáciu medzi Ruskom a Spojenými štátmi, sa budú aj naďalej stretávať s rozhodným odporom,“ dodal rezort.

16:40 V Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) na juhovýchode Ukrajiny odpojili od celoštátnej energetickej siete aj posledný fungujúci reaktor.

Stalo sa tak v dôsledku požiaru spôsobeného ostreľovaním objektu, píše sa vo vyhlásení prevádzkovateľa ZAES — spoločnosti Enerhoatom, zverejnenom v aplikácii Telegram a monitorovanom agentúrami AFP a TASR.

„Energetický blok (reaktor) č. 6 bol odstavený a odpojený od siete“ z dôvodu požiaru, ktorý vypukol v dôsledku ostreľovania, citovala AFP z vyhlásenia.

Ukrajinské médiá pripomenuli, že šiesty reaktor bol posledným fungujúcim v ZAES. Piaty blok elektrárne bol odstavený už v sobotu, dodala agentúra DPA.

16:09 Pápež František oznámil, že zatiaľ nemôže vycestovať na zamýšľanú návštevu Kyjeva a Moskvy, pretože mu to neodporučil jeho lekár, informuje agentúra ANSA. Pápež už viackrát vyjadril túžbu vycestovať do týchto metropol v snahe dopomôcť k nastoleniu mieru medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Návšteva (Kyjeva alebo Moskvy) visí vo vzduchu,“ uviedol František v pondelok pre portugalskú pobočku televízie CNN. Dodal však, že zatiaľ nič nie je isté a priznal, že cesta dialógu medzi Kyjevom a Moskvou je „náročná“.

Pápež podľa vlastných slov zostáva v neustálom kontakte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ako aj so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

Hlava katolíckej cirkvi tiež oznámila, že pred plánovanou apoštolskou cestou do Kazachstanu, ktorá sa uskutoční 13. – 15. septembra, nikam do zahraničia nevycestuje.

15:40 Bývalého ruského novinára Ivana Safronova odsúdili za zhromažďovanie dôverných informácií o ruskej armáde, obrane a bezpečnosti a odovzdanie ich spravodajskej službe členskej krajiny NATO na 22 rokov väzenia.

Čítajte viac Ruský súd poslal novinára Safronova na 22 rokov do väzenia za vlastizradu

14:39 Ukrajinské ministerstvo zahraničia označilo za proruskú sobotnú demonštráciu na Václavskom námestí v Prahe, ktorej účastníci požadovali demisiu vlády, kritizovali vysoké ceny energií aj sankcie uvalené na Rusko po rozpútaní vojny na Ukrajine.

Čítajte viac Kyjev odsúdil víkendovú demonštráciu v Prahe, označil ju za proruskú

13:25 Predseda Kongresu miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy Leendert Verbeek v pondelok podporil predošlé vyhlásenie komisárky Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunje Mijatovičovej a odsúdil ruské orgány za únosy a zadržiavanie ukrajinských miestnych volených zástupcov na území okupovanom ruskou armádou.

Mijatovičová pri príležitosti Medzinárodného dňa zmiznutých osôb, ktorý bol 30. augusta, upozornila, že veľký počet ľudí, čo zmizli na Ukrajine v dôsledku ruskej invázie, je „alarmujúci“, a zdôraznila, že „táto ohavná prax musí prestať“. Podľa jej vyhlásenia mnoho miestnych predstaviteľov, novinárov a obhajcov ľudských práv zmizlo alebo bolo unesených v oblastiach Ukrajiny, ktoré ovládli ruské jednotky.

Verbeek v pondelok z pozície šéfa Kongresu miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy rovnako upozornil na pokračujúci trend únosov ukrajinských miestnych volených zástupcov. „Žiadam okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých miestnych verejných činiteľov na Ukrajine a odsudzujem ohavné praktiky únosov a zadržiavania,“ uviedol v správe pre médiá.

Verbeek zdôraznil, že starostovia ako lídri miestnych komunít sú častým terčom okupantov, ktorí ich vnímajú ako „hlavný pilier odporu proti okupácii“. Spresnil, že ich nútené zadržiavanie predstavuje vážne porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho prá­va.

Podľa údajov Rady Európy od začiatku ukrajinskej vojny z 24. februára bolo ruskými silami unesených viac než 50 miestnych volených zástupcov vrátane 34 starostov z rôznych oblastí Ukrajiny. „Ide o zjavný pokus zastrašiť civilné obyvateľstvo a potlačiť jeho odpor na okupovaných územiach,“ opísal situáciu Verbeek.

Pripomenul, že v pondelok stále platilo, že v zajatí ruských alebo proruských síl boli starostovia obcí a miest Dniprorudne (Záporožská oblasť), Vilchivka (Charkovská oblasť), Hola Prystaň, Hornostajivka, Cherson, Verchnyj Rohačik a Zelenyj Pid (Chersonská oblasť).

Verbeek uviedol, že podľa stanoviska Kongresu miestnych a regionálnych orgánov RE nesie Ruská federácia plnú zodpovednosť za vojnu proti Ukrajine a za katastrofálne humanitárne dôsledky tejto vojny.

Úlohou Kongresu miestnych a regionálnych orgánov je posilňovať demokraciu na miestnej a regionálnej úrovni. Jeho 612 volených členov zastupuje viac než 150-tisíc miestnych a regionálnych orgánov členských krajín Rady Európy. (tasr)

13:15 Plán na usporiadanie referenda o pripojení Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny k Ruskej federácii bol pozastavený kvôli zhoršenej bezpečnostnej situácii. Informovala o tom v pondelok ruská agentúra TASS s odvolaním sa na zástupcu Moskvou dosiahnutej regionálnej správy v okupovanej oblasti.

Zástupca šéfa okupačnej správy Kirill Stremusov podľa TASS povedal, že významný Antonivský most, ktorý spája oba brehy rieky Dneper neďaleko mesta Cherson, nemožno po týždňoch ukrajinského ostreľovania prejsť automobilom.

Ruské sily obsadili takmer celú Chersonskú oblasť už v marci po vpáde z anektovaného Krymu. Ukrajina minulý týždeň oznámila, že začala protiofenzívu s cieľom región získať späť. V uplynulých týždňoch ukrajinská armáda v oblasti ostreľovala mosty a muničné sklady, o samotnom ukrajinskom protiútoku zatiaľ mnoho informácií nie je.

Ruské médiá s odvolaním sa na zdroje v Kremli už skôr upozornili, že „referendá“ by sa nemuseli v okupovaných oblastiach konať 11. septembra spolu s voľbami v ruských regiónoch, ako sa pôvodne uvažovalo. (čtk, tass)

11:47 Austrálsky umelec odstránil nástennú maľbu zobrazujúcu ruského a ukrajinského vojaka v objatí na jednej z budov v Melbourne. Jeho dielo bolo predtým kritizované.

Umelec Peter Seaton, ktorý tvorí pod skratkou CTO, v pondelok vo vysvetľujúcom videu na sociálnej sieti Instagram uviedol, že nemal v úmysle ospravedlňovať konanie Ruska na Ukrajine. Jeho zámerom bolo podporiť mier.

Ukrajinský veľvyslanec v Austrálii Vasyľ Myrošnyčenko predtým prostredníctvom sociálnej siete maľbu kritizoval a označil ju za urážku všetkých Ukrajincov. Autor maľby podľa Myrošnyčenkových slov „nemá predstavu o ruskej invázii na Ukrajine“. Veľvyslanec takisto vyjadril sklamanie nad tým, že maľba bola vytvorená bez konzultácie s ukrajinskými úradmi v Melbourne.

Maľbu kritizovali aj viaceré organizácie v Austrálii vrátane austrálskeho zväzu ukrajinských organizácií AFUO. (dpa, tasr, bbc.com)

11:19 Väčšina tímu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorý doteraz vykonával inšpekciu v ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni, z ruskými silami obsadeného zariadenia odišla a na mieste ostali len dvaja členovia misie. Podľa ruskej agentúry RIA Novosti to oznámil člen Ruskom dosadenej správy Záporožskej oblasti Vladimir Rogov a informáciu potvrdila podľa agentúry Reuters aj ukrajinská energetická spoločnosť Enerhoatom.

„Členovia misie MAAE odišli zo Záporožskej jadrovej elektrárne. Zatiaľ v nej zostali dvaja ľudia ako pozorovatelia,“ citovala ruská agentúra oznámenie predstaviteľa ruskej okupačnej správy. Ukrajinský Enerhoatom spresnil, že dvaja členovia misie by mali v zariadení zostať nastálo. Podľa ruských médií aj Enerhoatomu v pondelok elektráreň opustili štyria odborníci z MAAE.

Ruská redakcia BBC napísala, že misia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v zariadení skončila a že podľa ruských médií majú byť jej výsledky oznámené v utorok. Zástupcovia MAAE vykonávali inšpekciu Záporožskej jadrovej elektrárne od štvrtka. Do elektrárne sa vydali po tom, čo sa Ukrajina a Rusko niekoľkokrát vzájomne obvinili z útokov na zariadenie.

Delegáciu viedol šéf agentúry Rafaelo Grossi, ktorý po návšteve oznámil, že bola niekoľkokrát narušená fyzická integrita zariadenia. V piatok bola priamo v čase návštevy MAAE elektráreň znovu odpojená od ukrajinskej rozvodnej siete. Podobný incident sa stal aj 25. augusta. (reuters, ria.ru, čtk)

Čítajte viac Záporožskú atómovú elektráreň prvýkrát v histórii úplne odpojili

10:17 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v nedeľu 3 464 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 35 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za nedeľu 3 302 ľudí. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu na Ukrajine vo februári prekročilo 770 112 osôb, udelených bolo 92 295 dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali 537 860 osôb. (si­ta)

9:04 Ukrajinská armáda na juhu a východe Ukrajiny preukázateľne postupuje. Uviedol to v noci na dnešok americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Podľa ústavu Ukrajinci postupujú v niekoľkých smeroch na západe Chersonskej oblasti a upevnili svoje pozície aj v oblasti za riekou Severný Donec v Doneckej oblasti. Podľa britského ministerstva obrany je veľmi nepravdepodobné, že by sa Rusom podarilo do polovice tohto mesiaca dobyť zvyšok Doneckej oblasti, ako požaduje Kremeľ.

Tempo protiofenzívy na juhu Ukrajiny sa podľa ISW bude pravdepodobne „dramaticky meniť zo dňa na deň“. Ukrajinské sily sa zrejme usilujú o to, aby Rusom došli dodávky, o narušenie ich velenia a riadenia operácií a o oslabenie ich morálky.

„Rusi prejdú príležitostne do protiútoku a získajú späť niektoré stratené územia a budú však pravdepodobne vykonávať prudké delostrelecké a vzdušné útoky na oslobodené obce a postupujúce ukrajinské jednotky,“ upozorňuje aj ISW. Inštitút si tiež všimol, že ukrajinský postup začal viesť k „realistickejším komentárom“ ruských vojenských blogerov, ktorí až doteraz podporovali veľmi optimistickú rétoriku Kremľa.

Britské ministerstvo obrany v dnešnej pravidelnej správe opretej o informácie spravodajských služieb píše, že je „vysoko nepravdepodobné“, že by ruské sily dosiahli cieľ dokončiť misiu na Donbase do 15. septembra, ako znie povel z Kremľa. „Je veľmi nepravdepodobné, že to dosiahnu, čo ďalej skomplikuje plány Ruska usporiadať v okupovaných oblastiach referendá o pripojení k Ruskej federácii,“ uviedlo britské ministerstvo v správe.

6:17 Spojené kráľovstvo výrazne rozširuje výcvikový program pre ukrajinských vojakov, ktorý by mohli absolvovať potenciálne desaťtisíce nováčikov. V noci na pondelok o tom informovala spravodajská televízia Sky News, od ktorej TASR správu prevzala.

Bojový kurz predĺžia z troch na päť týždňov, čím Ukrajinci strávia viac času v Británii – mimo hrozby ruských raketových útokov, vyplýva zo zistení Sky News.

Výcvik na vojenských základniach na severe, juhozápade a juhovýchode Anglicka absolvovalo dosiaľ približne 4700 ľudí. Program sa začal v júni a zámerom veliteľov je pokračovať v ňom, pokým Ukrajina bude potrebovať nových vojakov na boj proti ruskej invázii, uviedla stanica na svojom webe.

6:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v novom videopríhovore potvrdil cieľ opätovného ovládnutia čiernomorského polostrova Krym, ktorý v roku 2014 anektovalo Rusko. Informovala o tom agentúra DPA.

„Verím, že sa na Krym vráti ukrajinská vlajka a slobodný život. Oslobodzujeme celú našu pôdu, všetkých našich ľudí,“ povedal Zelenskyj v príhovore zverejnenom v nedeľu večer. Na oslobodenie Krymu už podľa neho ukrajinská armáda, vojenské spravodajstvo a špeciálne jednotky robia všetky potrebné kroky.

„A všetci to vidia: okupanti už začali z Krymu utekať. To je pre nich všetkých správna voľba,“ citovala ukrajinského prezidenta DPA. Agentúra však poznamenala, že nie sú dôkazy, že sa Rusi skutočne z polostrova sťahujú.

Ruský prezident Vladimir Putin odôvodnil 24. februára vojnu proti Ukrajine okrem iného údajnými snahami ukrajinského vedenia získať späť Krym vojenskou silou. Rusko opakovane zdôrazňovalo, že to za žiadnych okolností nedovolí.

Nedávno došlo na Kryme k mohutným výbuchom s ničivými následkami a k incidentom s dronmi. Mimoriadne bezpečnostné opatrenia na polostrove následne ešte viac sprísnili, pripomína DPA.

„Ruská prítomnosť urobila z Krymu jedno z najnebezpeč­nejších a najneslobodnejších miest v Európe,“ vyhlásil Zelenskyj. Poukázal tiež na potláčanie práv krymskotatárskeho obyvateľstva.