Putin: Sankcie Západu sú nebezpečné pre celý svet, ktorý sa obracia k Ázii

Protiruské západné sankcie sú krátkozraké a predstavujú nebezpečenstvo pre celý svet, ktorý sa čoraz viac obracia k Ázii, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin na ekonomickom fóre vo Vladivostoku.

07.09.2022 10:21, aktualizované: 12:02
Vladimir Putin Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin počas prejavu na ekonomickom fóre vo Vladivostoku 7. septembra 2022
debata (141)

Na začiatku prejavu Putin uviedol, že epidémiu koronavírusu nahradili iné globálne výzvy. „Mám na mysli sankčnú horúčku Západu, jeho neskrývané agresívne pokusy vnútiť iným krajinám svoje vzorce správania, zbaviť ich suverenity a podriadiť ich jeho vôli,“ uviedla ruská hlava štátu.

Rusko podľa Putina čelí ekonomickej, finančnej a technologickej agresii Západu, čo krajine spôsobuje isté ťažkosti v niektorých regiónoch a oblastiach priemyslu. Priznal, že ťažkosti majú najmä firmy závislé na dodávkach z Európy.

Dôverný dokument ruskej vlády, z ktorého tento týždeň citovala agentúra Bloomberg, však varuje pred hlbokými a zdĺhavými dopadmi západných sankcií na ruskú ekonomiku. Materiál upozorňuje, že tlak na ruské hospodárstvo spôsobený sankciami sa bude stupňovať a odklon Európy od ruských energetických surovín by mohol narušiť aj schopnosť Ruska zásobovať domáci trh.

Najpesimistickejší scenár v tomto materiáli predpokladá, že ruská ekonomika dosiahne dno v roku 2024, kedy bude v porovnaní s minulým rokom slabší o 11,9 percenta, a spamätávať sa bude až do konca desaťročia. Dokument varuje, že počas jedného či dvoch rokov čaká Rusko pokles produkcie v rade odvetví orientovaných na export, vrátane ropy, plynu, kovov, chemikálií a drevárskych produktov.

Ruský prezident Vladimir Putin prichádza na...
Ruský prezident Vladimir Putin počas prejavu na...
+7Ruský prezident Vladimir Putin počas prejavu na...

Vladimir Putin na ekonomickom fóre vo Vladivostoku tiež uviedol, že vláda v Kyjeve je nelegitímny režim, ktorý sa k moci dostal po prevrate v roku 2014. Zároveň odmietol obvinenie, že by Rusko porušovalo medzinárodné právo.

Rusko svojou aktivitou na Ukrajine podľa Putina o nič neprišlo, len posilňuje vlastnú suverenitu. Verí, že jeho krajina bude nakoniec silnejšia a bude sa rýchlejšie rozvíjať.

Moskva pri súčasnej invázii podľa ruského prezidenta „pomáha ľuďom“ žijúcim na Donbase, je to podľa neho ruský dlh voči nim, ktorý, ako dodal, „až do konca splatíme“. Rusko podľa Putina boje na Ukrajine nezačalo, ale naopak sa snaží ukončiť tie, ktoré tam trvali už od roku 2014.

Vtedy Moskva anektovala ukrajinský Krym a poskytla podporu proruským separatistom v regiónoch na východe Ukrajiny. Boje na hraniciach dvoch separatistických oblastí (Donecká a Luhanská ľudová republika) úplne neutíchli ani napriek prijatiu tzv. Minských dohôd.

Podľa OSN od roku 2014 do roku 2021 zomrelo v oblasti skoro 4-tisíc civilistov. V posledných šiestich mesiacoch vojny Putin ospravedlňoval ruské aktivity napríklad nutnosťou „denacifikovať Ukrajinu“.

Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu, rozsiahlu inváziu ale označuje za špeciálnu vojenskú operáciu. Západ na kroky Moskvy reagoval uvalením početných protiruských sankcií.

Rusko / Moskva / Protest / Putin / Čítajte viac Americký generál: Sme svedkami začiatku konca súčasného Ruska

Dohoda o vývoze obilia z Ukrajiny je podvodom

Putin na fóre tiež varoval pred globálnou potravinovou krízou. Vyhlásil, že väčšina obilia vyvážaného z Ukrajiny mieri teraz do Európskej únie, nie do chudobných krajín. Moskva chce preto podľa Putina rokovať o úprave dohody, ktorá vývoz ukrajinského obilia odblokovala.

Dohodu zároveň označil za podvod na rozvíjajúce sa krajiny. Úprava by podľa neho mala obmedziť počet krajín, do ktorých môže ukrajinské obilie smerovať. Kyjev bezprostredne reagoval tým, že dohodu nie je potrebné meniť, a výroky zo strany Ruska označil za neopodstatnené.

Export obilia z ukrajinských prístavov cez Čierne more, zastavený po ruskej invázii na Ukrajinu, bol obnovený 1. augusta vďaka dohodám podpísaným Ukrajinou a Ruskom s Tureckom za sprostredkova­nie OSN.

Putin uviedol, že Rusko podpísalo dohodu v domnení, že pomôže zmierniť rast cien potravín v rozvíjajúcich sa krajinách, ale že z dohody teraz ťažia bohaté západné štáty. Rusko a rozvíjajúce sa krajiny boli tak podľa ruského prezidenta touto dohodou podvedené.

„Ak opomenieme Turecko ako sprostredkovateľskú krajinu, potom takmer všetko obilie vyvážané z Ukrajiny nesmeruje do najchudobnejších rozvíjajúcich sa krajín, ale do krajín Európskej únie,“ uviedol Putin. Do chudobných krajín podľa neho zamierili iba dve z celkom 87 lodí vyvážajúcich ukrajinské obilie.

Podľa údajov OSN však zamierilo do Turecka 32 lodí a do členských krajín EÚ 30 plavidiel z celkového počtu 87. Šesť lodí plávalo do Egypta a tri lode do Číny. Medzi ďalšie destinácie patrí okrem iného Irán, India, Libanon, Sudán, Somálsko či Jemen.

Ruský prezident v tejto súvislosti obvinil Západ z kolonialistického prístupu. „Rozvíjajúce sa krajiny boli jednoducho opäť podvedené a sú podvádzané aj naďalej. Je zjavné, že pri takomto prístupe sa potravinové problémy vo svete budú iba zvyšovať,“ povedal Putin. „To môže viesť k bezprecedentnej humanitárnej katastrofe,“ dodal.

Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak po Putinovom prejave vyhlásil, že nevidí dôvody na revíziu dohody o vývoze ukrajinského obilia. Vyhlásenia prichádzajúce z Ruka označil za „nečakané“ a „neopodstatnené“. Ukrajinský minister poľnohospodárstva Mykola Solskyj uviedol, že Rusko zatiaľ žiadne kroky na zmenu dohody nepodniklo.

kombajn, pôda, obilie, žatva, družstvo Čítajte viac Ukrajina a Rusko podpísali oddelené dohody umožňujúce vývoz obilia
141 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #Ukrajina
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy