197. deň: Ukrajinci dobyli mesto Balaklija. Zelenskyj: Všetko je tak, ako má byť

23:29 Lotyšský parlament prijal zákon, ktorý vyvádza lotyšskú pravoslávnu cirkev z podriadenosti moskovskému patriarchátu. Stalo sa tak z iniciatívy lotyšského prezidenta Egilsa Levitsa, napísal server Delfi. Zákon má podľa prezidenta obnoviť historické postavenie lotyšskej cirkvi a zbaviť moskovského patriarchu Kirilla, známeho podporovateľa režimu ruského prezidenta Vladimíra Putina a vojny Ruska proti Ukrajine, akejkoľvek moci nad cirkvou v pobaltskej krajine.

„Prijatie zákona upevní historickú samostatnosť a nezávislosť lotyšskej pravoslávnej cirkvi a zabráni vplyvu či moci ruskej pravoslávnej cirkvi nad našou cirkvou,“ vyhlásil poslanec Artuss Kaimiňš, ktorý stojí na čele výboru pre ľudské práva.

Zákon stanovuje postup pri potvrdzovaní a odvolávaní metropolitov, arcibiskupov a biskupov. Právne zmeny sa netýkajú kanonických otázok, uvádza sa v odôvodnení predlohy. Cirkev má do konca októbra svoje postavenie uviesť do súladu s požiadavkami zákona.

„Odmietnutie akéhokoľvek spätia s moskovským patriarchom je dôležité pre našich pravoslávnych, celú lotyšskú spoločnosť a pre našu národnú bezpečnosť,“ zdôraznil prezident Levits v odôvodnení predlohy. „V nezávislom, demokratickom a právnom lotyšskom štáte potrebujú naši pravoslávni svoju samostatnú a nezávislú cirkev. Také bolo, je a bude stanovisko lotyšského štátu,“ dodal.

Lotyšská cirkev bola podľa šéfa štátu informovaná o pripravovanom zákone. Cirkev a metropolita Alexander môžu podľa Levitsa počítať s plnou podporou štátu, ktorý právne uznáva autokefálne – teda nezávislé – postavenie lotyšskej cirkvi.

Ruská pravoslávna cirkev rozhodnutie lotyšských zákonodarcov vyhlásiť nezávislosť lotyšskej cirkvi odsúdila.

22:44 Ukrajinské ozbrojené sily od 1. septembra oslobodili desiatky obcí a viac ako tisíc kilometrov štvorcových ukrajinského územia, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave, zverejnenom na sociálnych sieťach po rokovaní štábu vrchného veliteľa. Zelenskyj dnes tiež potvrdil oslobodenie strategicky dôležitého mesta Balaklija v rámci ukrajinskej ofenzívy v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny.

„V rámci prebiehajúcich operácií naši hrdinovia už oslobodili desiatky obcí. A dnes tento postup pokračoval, sú tu nové výsledky. Celkom od 1. septembra oslobodili viac ako 1000 kilometrov štvorcových nášho územia. Vďaka všetkým, ktorí to dokázali! Ďakujeme armáde, skautom a špeciálnym službám za každú ukrajinskú vlajku, ktorá bola v týchto dňoch vztýčená (v oslobodených obciach),“ vyhlásil šéf štátu.

**21:59 Ukrajina oznámila, že znovu dobyla mesto Balaklija v Charkovskej oblasti na východe krajiny. Ide o ďalší úspech ukrajinskej armády, ktorá pred niekoľkými dňami začala rozsiahlu protiofenzívu s cieľom získať späť územia obsadené ruskou armádou po jej invázii koncom februára.

„Všetko je tak, ako má byť. Ukrajinská vlajka v slobodnom ukrajinskom meste pod slobodným ukrajinským nebom!“ napísal prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnych sieťach, čím potvrdil správy o dobytí mesta ukrajinskou armádou.

Zelenskyj zverejnil na sociálnych sieťach aj video, ktoré údajne zachytáva ukrajinských vojakov v okresnom meste Balaklija, ležiacom asi sto kilometrov juhozápadne od Charkova, ktoré malo do začiatku vojny rozpútanej Ruskom asi 27 000 obyvateľov. Do rúk ruských jednotiek mesto padlo začiatkom marca.

Ukrajinské vojenské velenie vo štvrtok popoludní oznámilo, že počas protiofenzívy v smere na mesto Charkov bolo oslobodených viac ako 20 miest a obcí. Ukrajinská armáda podľa tohto zdroja zaznamenala úspech i na juhu Ukrajiny a jej jednotky postupujú aj v Donbase na východe Ukrajiny, kde napríklad zlepšili svoje taktické postavenie v okolí miest Kramatorsk a Sloviansk.

21:08 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý navštívil Kyjev, vyhlásil, že ukrajinské jednotky dosahujú v boji proti ruským silám „jasný a skutočný“ postup. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Blinken novinárom povedal, že „je to ešte veľmi skoro, ale vidíme jasný a skutočný pokrok“, a to najmä v oblasti okolo Chersonu, avšak vývoj je badať aj v Donbase na východe Ukrajiny.

Šéf diplomacie USA, ktorý absolvoval dvojhodinové stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, povedal, že vidí „skutočnú efektívnosť“ čo sa týka ukrajinskej protiofenzívy.

Blinken povedal, že je hrdý na to, že podpora USA, ako aj mnohých ďalších krajín pomáha Ukrajincom v úsilí o oslobodenie ich územia obsadeného Ruskom.

20:12 Rusko uviedlo, že na juhu Ukrajiny utrpel minulý mesiac zranenia taliansky novinár, ktorý je v súčasnosti v starostlivosti lekárov v zdravotníckom zariadení kontrolovanom ruskými jednotkami. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že vojnový reportér Mattia Sorbi utrpel zranenia ešte 29. augusta na juhu Chersonskej oblasti, kde ukrajinské jednotky spustili protiofenzívu proti ruským silám.

Auto, v ktorom sa Sorbi viezol, počas spravodajského pokrývania bojov na ukrajinskej strane narazilo na mínu. Reportér utrpel vážne zranenia a jeho vodič pri explózii zahynul, píše AFP.

Ruské jednotky „za ťažkej paľby“ vytiahli Sorbiho z vozidla a previezli ho do nemocnice, uviedol ruský rezort obrany. „Mattia Sorbi bol prevezený na resuscitačnú jednotku s početnými poraneniami od šrapnelov,“ dodalo ministerstvo s tým, že jeho stav je stabilizovaný.

Ukrajinské jednotky podľa ministerstva vedome nasmerovali reportéra k bojom so zámerom obviniť Moskvu z jeho smrti, cituje z vyhlásenia AFP. Ruský rezort obrany zverejnil aj fotografie talianskeho novinára ležiaceho na nemocničnom lôžku v zariadení kontrolovanom Moskvou.

19:17 Aktivisti z ochranárskej organizácie Greenpeace v termináli na skvapalnený zemný plyn (LNG) vo Švédsku zablokovali vykládku ruského plynu. S odvolaním sa na majiteľa terminálu a samotný Greenpeace o tom informovala agentúra AFP.

Protest v termináli Nynäshamn pri Štokholme sa začal vo štvrtok okolo 10.00 h miestneho času a pokračoval aj po viac ako piatich hodinách, hoci polícia prinútila aktivistov zliezť z nakladacích ramien, na ktoré sa vyšplhali.

V termináli mal zakotviť a vyložiť svoj náklad tanker Coral Energy, ktorý je registrovaný v Holandsku. Plachetnica Witness, patriaca Greenpeaceu, ako aj aktivisti na kajakoch však tankeru v plavbe zabránili.

V rámci svojho protestu aktivisti rozvinuli transparenty s nápismi „Zastavte financovanie Putinovej vojny“ a „Zastavte ruský obchod s fosílnymi palivami“ a žiadali, aby švédska vláda okamžite zastavila dovoz ruského plynu.

„To, že ruský plyn môže prúdiť do Švédska aj viac ako šesť mesiacov po tom, čo (ruský prezident Vladimir) Putin začal svoju krvavú inváziu na Ukrajinu, je neprijateľné,“ uviedla vo vyhlásení Karolina Carlssonová z organizácie Greenpeace.

„Všetci vieme, že fosílne palivá z Ruska financujú vojnu (na Ukrajine). (Švédsky) parlament dal vláde jasný mandát zastaviť všetok dovoz ruských energonosičov do Švédska a je povinnosťou premiérky Magdaleny Anderssonovej, aby v tejto veci konala,“ uviedla Carlssonová.

18:25 Ukrajinskí vojaci vstúpili do východoukrajinského mesta Balaklija, ktoré od začiatku marca okupovali ruské vojská. Nad radnicou opäť vlaje ukrajinská vlajka, napísal v podvečer server Strana.ua s odvolaním sa na miestnych obyvateľov a zábery zo sociálnych sietí zachytávajúce ukrajinské vlajky nad radnicou a na pomníku básnika Tarasa Ševčenka. Správa o dobytí strategicky dôležitého mesta doteraz nebola potvrdená z oficiálnych zdrojov, ukrajinský generálny štáb sa vo večernom prehľade opäť vôbec nezmienil o postupe ukrajinských síl, ale informoval o ruskom ostreľovaní a odrážaní ruských útokov. Len o niekoľko hodín skôr ruské médiá s odvolaním sa na okupačné úrady písali, že mesto je síce obkľúčené z troch strán, ale zostáva v ruských rukách.

18:20 Rusko podnikne odvetné opatrenia v reakcii na krok Európskej únie, ktorá nedávno rozhodla o pozastavení platnosti dohody uzavretej s Ruskom a týkajúcej sa zjednodušenia vydávania víz.

„Pri výbere odvetných opatrení budú na prvom mieste zohľadnené záujmy nás, našich ľudí, a otázky národnej bezpečnosti,“ objasnila na štvrtkovom brífingu v Moskve hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Zdôraznila súčasne: „Nebudeme sa uzatvárať pred obyvateľmi Európskej únie“.

Zacharovová vo svojom vystúpení kritizovala pobaltské štáty, ktoré označila za „najzúrivejších odporcov“ Ruska v Európskej únii.

18:15 Na vyššom počte padlých ruských vojakov v ostatných dňoch má obrovskú zásluhu ukrajinské obyvateľstvo, povedal to popredný predstaviteľ generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Oleksij Hromov.

Kým predtým Rusi denne v priemere prišli o 150 až 200 vojakov, v súčasnom období generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl informuje denne o 500 až 600 mŕtvych Rusoch.

„Aký je dôvod? Zlepšil sa systém počítania alebo sú nejaké iné dôvody?“ opýtal sa novinár. „Sú tam nejaké iné dôvody,“ odpovedal Hromov, čo vyvolalo úsmev ostatných účastníkov brífingu. Hromov ďalej dodal, že informácie o pohybe ruských jednotiek, ktoré ukrajinská armáda dostáva od obyvateľstva na dočasne okupovaných územiach, pomáhajú ozbrojeným silám „zlepšovať štatistiky“.

„Uvedomelí Ukrajinci, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, či na okupovanom Kryme, alebo na území okupovanej Chersonskej oblasti, Zaporižžskej oblasti, Donecka, Luhanska a ďalších regiónov, poskytujú účinnú pomoc našim ozbrojeným silám. To nebude tajomstvo, ak poviem, že vďaka nim máme isté správy o umiestnení ruských okupačných vojsk. Vďaka nim vieme zlepšiť tieto počty,“ skonštatoval Hromov.

18:00 Na Slovensku by mohol prebiehať výcvik ukrajinských ozbrojených síl. Vo štvrtok to počas návštevy leteckej základne Ramstein v Nemecku uviedol minister obrany SR Jaroslav Naď.

Čítajte viac USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 675 miliónov dolárov

17:00 Nemecko s Holandskom poskytnú ukrajinským vojakom pyrotechnický výcvik na hľadanie a likvidáciu mín a výbušných zariadení. Novinárom to oznámili ministerky obrany Nemecka a Holandska Christine Lambrechtová a Kajsa Ollongrenová. Obe krajiny v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine dlhodobo úzko spolupracujú.

„Spoločne s Holandskom budeme v (obci) Stetten am kalten Markt cvičiť ukrajinských vojakov v zneškodňovaní mín,“ povedala Lambrechtová, ktorá sa zúčastnila na zasadnutí kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku. Uviedla, že vojenská škola v spomínanej obci v Bádensku-Württembersku na západe Nemecka má kapacitu pre dvadsať ukrajinských vojakov.

16:50 Mestskí poslanci v ruskom Petrohrade plánujú v najbližších dňoch zaslať do Štátnej dumy výzvu s návrhom na obvinenie ruského prezidenta Vladimira Putina z vlastizrady. Ako dôvod uvádzajú rozpútanie vojny na Ukrajine. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nezávislý ruský web The Insider.

Čítajte viac Petrohradskí poslanci chcú Štátnej dume navrhnúť, aby obvinila Putina z vlastizrady

16:05 Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi povedal, že by chcel pôsobiť ako sprostredkovateľ pri rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom spoločne s bývalou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na taliansky denník Corriere Della Sera.

„S Merkelovou by som sa chcel pokúsiť presvedčiť a sprostredkovať ukončenie konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom. Momentálne nevidím pre Putina žiadne ekonomické straty. Zdá sa mi, že je celkom schopný odolať sankciám a zastropovaniu cien plynu,“ povedal Berlusconi.

Na tieto slová zareagovala kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s tým, že niekdajší lídri Talianska a Nemecka na takéto rokovania nemajú právomoc.

16:00 Slovensko podpísalo zmluvu na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý bude prúdiť cez Taliansko. Ide o kontrakt medzi firmou ExxonMobile a Slovenským plynárenským priemyslom (SPP). Podpis zmluvy sa konal pri príležitosti návštevy predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽANO) v Ríme.

Zmluvou sa zabezpečí desať percent objemu slovenských zásobníkov. LNG bude podľa Hegera prichádzať v poslednom štvrťroku 2022 a v prvom štvrťroku 2023.

15:30 Predsedovia vlád Poľska a troch pobaltských štátov sa dohodli na dočasnom obmedzení vstupu ruských občanov, ktorým boli udelené víza niektorej z členských krajín Európskej únie.

„Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko sa dohodli na spoločnom regionálnom prístupe a týmto vyjadrujú svoju politickú vôľu a pevný úmysel zaviesť národné dočasné opatrenia pre ruských občanov, ktorí sú držiteľmi víz (krajín EÚ),“ uviedli v spoločnom vyhlásení poľský premiér Mateusz Morawiecki, estónska premiérka Kaja Kallasová, predsedníčka litovskej vlády Ingrida Šimonyté a lotyšský premiér Arturs Krišjánis Kariňš.

14:43 Ukrajinské sily prenikli až 50 kilometrov hlboko do ruskej obrany a oslobodili v Charkovskej oblasti dve desiatky obcí, uviedol dnes pred novinármi generál Oleksij Hromov z ukrajinského generálneho štábu. Pod kontrolou ukrajinskej vlády sa tak vrátilo územie s rozlohou presahujúcou 700 štvorcových kilometrov, dodal denník Ukrajinska pravda.

13:35 Pentagón dodal v rámci pomoci Ukrajine aj svoje najpresnejšie delostrelecké granáty Excalibur, ktoré sú navádzané na cieľ pomocou GPS. Vyplýva to z doteraz nezverejnených dokumentov amerického ministerstva obrany, o ktorých informovala agentúra Bloomberg.

Podľa rozpočtového dokumentu z minulého mesiaca ministerstvo obrany minie 92 miliónov dolárov „na obstaranie náhradnej munície M982 Excalibur, prevezenej na Ukrajinu, na podporu medzinárodného úsilia čeliť ruskej agresii“.

„Prírastok 92 miliónov dolárov do Excaliburu viac než zdvojnásobuje rozpočet programu a vo fiškálnom roku 2022 pribudne asi 900 granátov,“ povedal Mark Cancian zo Strediska pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS). Ako obranný analytik sa venuje výdavkom spojeným s vojnou na Ukrajine.

Úradníci Pentagónu doteraz na otázky o predmetných granátoch neodpovedali ani napriek správam, že sa už na Ukrajine používajú. Táto družicou navádzaná munícia dokáže zasiahnuť cieľ s presnosťou dva metre, čo minimalizuje zbytočné škody. Na základe toho ju Ukrajina pravdepodobne používa na ničenie ruských veliacich stredísk.

Excalibur má podľa dokumentov dosah 40,5 kilometra (25 míľ). Granát sa používa pre húfnice kalibru 155 mm a spoločne ho vyvinuli korporácie Raytheon a BAE Systems Bofor. Po prvýkrát ho americká armáda použila v Iraku v roku 2007 pri zabití miestneho vodcu al-Káidy. (bloomberg.com, tas­r)

13:17 Šéf americkej diplomacie Antony Blinken vo štvrtok dorazil do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu. Najvyššie postavený americký diplomat krátko predtým na stretnutí s ukrajinskými predstaviteľmi oznámil novú pomoc Washingtonu pre Ukrajinu a ďalšie európske krajiny, ktorým by niekedy v budúcnosti mohla hroziť ruská agresia, vo výške dvoch miliárd dolárov. Práve táto pomoc predmetom Blinkenových rokovaní v Kyjeve.

Blinken sa na svoju druhú návštevu do Kyjeva od doby, keď sa Ukrajina bráni ruskej invázii, vydal v tajnosti. Na svojej ceste do ukrajinskej metropoly trval, pretože súčasnú chvíľu považuje za dôležitý moment pre Ukrajinu, povedal agentúre AFP nemenovaný americký predstaviteľ.

Ukrajina v posledných dňoch zrýchlila protiofenzívu, ktorú podniká na juhu krajiny, a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tiež v stredu oznámil, že ukrajinské sily obnovili kontrolu nad niektorými územiami v Charkovskej oblasti na severovýchode. (afp, ap, čtk)

12:23 Spojené štáty poskytnú Ukrajine a ďalším európskym krajinám ohrozeným Ruskom ďalšiu vojenskú pomoc vo výške presahujúcej celkovo dve miliardy dolárov, oznámil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Čítajte viac USA poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 675 miliónov dolárov

Ukrajinská armáda vyhodila v Ruskom obsadenom juhukrajinskom meste Melitopol do povetria štáb proruského politického hnutia, kde sa pripravovalo referendum o pripojení regiónu k Rusku. Podľa agentúry Interfax o tom informoval člen okupačnej správy Záporožskej oblasti Vladimir Rogov, explóziu v sídle proruského hnutia potvrdil aj starosta mesta Ivan Fedorov, ktorý je lojálny voči Kyjevu.

„Sme zas o jeden krok ďalej od pseudoreferenda. Výbuch v Melitopole rovná sa mínus jeden štáb Jednotného Ruska (ruskej vládnej strany, pozn. red.),“ napísal Fedorov na sociálnej sieti Telegram.

Explózia v melitopoľskom centre hnutia s názvom Sme spolu s Ruskom sa odohrala v stredu večer. Na fungovanie tohto hnutia, ktoré vzniklo po tom, čo Rusko ovládlo Melitopoľ a ďalšie ukrajinské územia, dohliada ruská vládna strana Jednotné Rusko.

Ukrajina označuje hlasovanie, ktoré Rusko pripravuje v ovládnutých ukrajinských oblastiach, za pseudoreferendá. V roku 2014 Moskva ospravedlnila výsledkom referenda pripojenie polostrova Krym k Rusku. Podľa Kyjeva a Západu ale bolo toto hlasovanie zmanipulované Moskvou. (čtk)

10:51 Americký prezident Joe Biden schválil ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine s objemom 675 miliónov dolárov, vrátane munície pre salvové raketové systémy HIMARS. Vo štvrtok to na úvod rokovania kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku vyhlásil minister obrany USA Lloyd Austin.

Austin tiež povedal, že Ukrajina, ktorá od februára čelí ruskej invázii, si môže byť naďalej istá pokračovaním západnej dlhodobej vojenskej pomoci. Dodal, že okrem dodávok zbraní sa to týka aj dlhodobého výcviku ukrajinských ozbrojených síl. Tie potom označil za inšpiráciu pre to, ako je krajina odhodlaná brániť svoju slobodu a demokraciu. (čtk)

10:00 Hraničnými priechodmi prešlo v stredu na Slovensko 3 139 ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadalo 172 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 2 993 osôb, informoval tlačový odbor rezortu vnútra.

„Ministerstvo vnútra na dennej báze sleduje udalosti týkajúce sa vojny na Ukrajine a jej dosahu na Slovensko. Z hľadiska príchodu a odchodu odídencov z Ukrajiny je situácia dlhodobejšie stabilná bez výrazných zmien,“ skonštatovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od vypuknutia vojny na Ukrajine, je 778 674. Dočasné útočisko udelili 92 895 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 546 798 ľudí. (tas­r)

8:19 Ruský prezident Vladimir Putin zrejme plánuje Ukrajinu finančne zničiť, vyhlásil poľský premiér Mateusz Morawiecki. V stredu o tom informovala tlačová agentúra PAP. Morawiecki dodal, že peniaze sľúbené Ukrajine západnou Európou treba urýchlene poslať.

„Obávam sa, že Putinov nasledujúci plán je dostať Ukrajinu na kolená, ale nie na bojovom poli… predovšetkým ju chce dostať na kolená finančne – tak, aby ukrajinská vláda nemohla platiť vojakom, policajtom, zdravotným sestrám alebo lekárom, aby nebola schopná vyplácať dôchodky,“ povedal poľský premiér v stredu pre spravodajský webový portál i.pl. Podľa Morawieckeho Kremeľ dúfa, že to vyvolá u ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho vlády väčšiu ochotu rokovať o ukončení ruskej vojny na Ukrajine.

Poľský premiér takisto dúfa, že „pomoc západnej Európy, sľúbená na stretnutí Európskej rady v júni, príde Kyjevu čo najskôr“.

„Často sa rozprávam s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a s ďalšími lídrami EÚ o tom, aby splnili záväzky spred niekoľkých mesiacov,“ uviedol Morawiecki.

7:19 Poľsko dodá Estónsku 300 protilieta­dlových striel Piorun (Blesk) a stovku odpaľovacích zariadení na základe zmluvy, ktorú v stredu podpísali ministri obrany oboch krajín Mariusz Blaszczak a Hanno Pevkur. Prenosné protilietadlové strely krátkeho dosahu Piorun sa osvedčili v bojoch na Ukrajine. Určené sú na zostrelenie lietadiel, vrtuľníkov a dronov letiacich v nízkej výške, napísala agentúra PAP bez toho, aby sa zmienila o hodnote kontraktu.

Blaszczak pri podpise dohody uviedol, že poľské strely by Estónsko malo dostať v budúcom roku. Nemalo by sa tak stať na úkor dodávok pre poľskú armádu; objednávky týchto striel poľská vláda s ohľadom na vojnu na Ukrajine v júni zvýšila.

Poľská armáda má celkovo dostať 3 500 striel a 600 odpaľovacích zariadení od zbrojovky Mesko zo štátneho holdingu Poľska Skupina Zbrojeniowa (PGZ).

Minister Pevkur označil podpis dohody za „historický moment“ pre obe krajiny, pre bilaterálnu spoluprácu a pre spoluprácu na poli obrany, ako aj pre celé východné krídlo Severoatlantickej aliancie.

„Kupcov bude pribúdať, pretože poľské zbrane za to stoja,“ vyhlásil po podpise kontraktu námestník poľského ministra obrany Marcin Ociepa.

6:20 Ukrajinci by mohli znovu dobyť Ruskom okupované územie na západ od rieky Dnepr vrátane Chersonu ešte pred začiatkom zimy. V rozhovore so serverom France24 to uviedol generál a bývalý šéf francúzskej vojenskej misie pri OSN Dominique Trinquand.

Nemenovaní americkí a ukrajinskí predstavitelia povedali stanici CNN, že ukrajinské sily chcú do konca roka znovu dobyť Cherson, pretože dosiahli úspechy na juhu. Podľa amerických činiteľov je možné, že sa im to podarí.

Ukrajina minulý týždeň oznámila začatie protiofenzívy proti ruským silám na juhu krajiny, ktorý jednotky Moskvy obsadili v prvých týždňoch po februárovej invázii. Ukrajinskí činitelia o protiofenzíve z taktických dôvodov neposkytujú bližšie informácie.

Existujú ale určité náznaky, že je misia úspešná, uviedol Trinquand. Jedným z nich bol podľa neho aj nedeľňajší príhovor ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bez väčších podrobností oznámil dobytie dvoch miest na juhu Ukrajiny. „Môžeme predpokladať, že ak o tom hovorí aj cez informačné embargo, je to pravda,“ uviedol Trinquand. Úspech protiofenzívy naznačuje aj odloženie referend o pripojení k Rusku na okupovaných územiach alebo vyslanie ruských posíl na juh z Donbasu a Krymského polostrova.

„Myslím si, že pred začiatkom zimy by Ukrajinci mohli prevziať kontrolu nad celým západným brehom Dnepra vrátane mesta Cherson. Nemali by sme zabúdať, že mesto prekvapivo a veľmi rýchlo padlo na začiatku marca, ale tamojšia populácia s ruskou okupáciou nesúhlasí,“ povedal Trinquand. Rusko by tým podľa neho utŕžilo zásadnú ranu, pretože by prvýkrát od začiatku konfliktu muselo priznať porážku, domnieva sa odborník.

Zdá sa tiež, že Rusko prekvapila ukrajinská stratégia, uviedol Trinquand. „(Postup ruských vojakov) značne narušilo zničenie muničných skladov a logistických uzlov, najmä tých železničných,“ do­dal.

„Ešte je skoro. Myslím, že Ukrajinci robia pomalý, ale zmysluplný pokrok. A uvidíme, ako sa veci vyvinú,“ povedal námestník amerického ministra obrany Colin Kahl na podujatí organizovanom serverom Defense News. „Ale rozhodne si myslím, že veci na ukrajinskej strane idú teraz na juhu lepšie, ako je to na ruskej strane,“ dodal.

Kvôli týmto úspechom chcú ukrajinské jednotky do konca roka získať späť väčšinu Ruskom okupovaného Chersonu, povedali CNN vysoko postavení predstavitelia USA. Ide podľa nich o „ambiciózny“ plán, ktorý je ale uskutočniteľný.

Podľa amerických činiteľov zaznamenali ukrajinské sily určité úspechy pri útokoch na ruské zásobovacie línie so zámerom odrezať a izolovať ruské jednotky, ktoré sú v súčasnosti rozmiestnené západne od rieky Dnepr.

Podľa ukrajinských predstaviteľov je cieľom obsadiť minimálne celé územie severne alebo západne od rieky Dnepr, vrátane mesta Cherson, ale tiež Novú Kachovku, kde sa nachádza dôležitá vodná elektráreň a kanál, ktorý zásobuje Krym veľkou časťou vody.