Vojaci uviedli, že im chýba delostrelectvo potrebné na vytlačenie ruských síl z ich obranných pozícií a opísali technologickú priepasť, ktorá je medzi nimi a ich lepšie vybavenými protivníkmi. Rozhovory so zranenými sú jednými z prvých priamych správ z bojiska. Informácie z ofenzívy sú také citlivé, že ukrajinskí velitelia zakázali reportérom navštíviť frontovú líniu, píše Washington Post.
„Použili na nás všetko,“ povedal Denys, 33-ročný ukrajinský vojak, ktorého jednotka sa stiahla z dediny ovládanej Rusmi po ostreľovaní kazetovými bombami, fosforovou muníciou a mínometmi. „Kto môže prežiť takýto útok päť hodín?“ kladie rečnícku otázku.
Denys a osem ďalších ukrajinských vojakov zo siedmich rôznych jednotiek poskytli vzácne opisy chersonskej protiofenzívy na juhu, ktorá je najambicióznejšou vojenskou operáciou Kyjeva od jarného vytlačenia ruských síl z okraja hlavného mesta. Rovnako ako v bitke o Kyjev je úspech Ukrajiny len ťažko zaručený a správy od vojakov signalizovali, že pred nimi je dlhý boj a mnoho ďalších obetí, píše Washington Post.
„Stratili sme päť ľudí na ich jedného,“ povedal Ihor, 30-ročný veliteľ čaty, ktorý si zranil chrbát, keď sa jeho tank zrútil do priekopy. Ihor nemal pred ruskou inváziou na Ukrajinu 24. februára žiadne vojenské skúsenosti. Živil sa predajom krmiva pre zvieratá. Jeho náhradník tiež nemá žiadne predchádzajúce vojenské skúsenosti.
Vojaci hovorili na nosidlách a na invalidných vozíkoch, keď sa zotavovali zo zranení, ktoré utrpeli počas ofenzívy. Niektorí pod podmienkou anonymity, aby sa vyhli disciplinárnemu konaniu. Iní, ako Denys a Ihor, súhlasili s tým, že zverejnia svoje krstné mená. Väčšina však hovorila na rovinu o problémoch, ktorým čelili.
Ruské bezpilotné lietadlá Orlan podľa nich odhaľovali ukrajinské pozície z viac ako kilometrovej výšky, čiže nepočuli zvuk dronov sledujúcich ich pohyb. Z novovybudovaných opevnení vyšli ruské tanky, aby pálili na pechotu veľkorážnymi kanónmi, uviedli zranení ukrajinskí vojaci. Vozidlá sa potom stiahli späť pod betónové prístrešky, chránené pred mínometnou a raketovou paľbou.
Protibatériové radarové systémy automaticky rozpoznali a lokalizovali Ukrajincov, ktorí cielili na Rusov a následne ruskí vojaci reagovali delostreleckou paľbou. Ruské hackerské nástroje ‚uniesli‘ drony ukrajinských operátorov, ktorí videli, ako ich lietadlá bezmocne unikajú za nepriateľské línie.
Keď Ihor tento týždeň strieľal na ruských vojakov z kalašnikova, povedal, že to bolo prvýkrát, čo strieľal na človeka. „Na nič nemyslíš,“ povedal. „Rozumieš, ak to neurobíš ty, urobia to oni.“
Napriek problémom Ihor povedal, že sa chce vrátiť do prvej línie hneď, ako sa uzdraví. „Moji ľudia sú tam. Ako ich tam môžem nechať?“ povedal. Ostatní vojaci sa na bojisko nevrátia.
Oleksandr, 28-ročný bývalý stavebný robotník, prišiel minulý týždeň o ruku pri výbuchu mínometu počas protiofenzívy. Trpí fantómovou bolesťou, cíti ruku a prsty, ktoré už nemá.
Oleksandr povedal, že paľba ruského delostrelectva bola neúprosná. „Celý čas nás len bili,“ povedal. „Ak vypálime tri mínometnéé salvy, oni ich na oplátku vystrelia 20.“
Ukrajinskí vojaci povedali, že musia pozorne zvažovať používanie munície, ale aj keď strieľali, mali problémy zasiahnuť ciele. „Keď zadáte súradnice, mali by byť presné, ale nie sú,“ povedal s tým, že jeho vybavenie pochádza z roku 1989.
Oleksandr pred vojnou do Chersonu nikdy necestoval, ale povedal, že cieľ vyhnať ruských útočníkov stojí za obetovanie končatiny. „Je to naša krajina,“ povedal pre Washington Post.