Priame fyzické škody sú podľa správy vysoké najmä v sektoroch bývania, dopravy, obchodu a priemyslu, pričom ničivé dôsledky vojny pocítili predovšetkým v Černihivskej, Doneckej, Luhanskej, Charkovskej, Kyjevskej a Záporožskej oblasti.
Ukrajina tiež utrpela škody vo výške 252 miliárd eur v dôsledku narušenia ekonomických tokov a produkcie, ako aj dodatočných výdavkov spojených s vojnou. Vysídlenie tretiny obyvateľstva by podľa očakávaní malo zvýšiť mieru chudoby z dvoch percent spred vojny na 21 percent.
Autori správy posudzujúcej obdobie od začiatku vojny – 24. februára – do 1. júna odhadujú, že potreby Ukrajiny pri obnove dosiahnu 349 miliárd eur, čo je približne 1,6-násobok hrubého domáceho produktu krajiny z roku 2021.
Z tejto sumy je 105 miliárd eur potrebných v krátkodobom horizonte na naliehavé priority. Patria k nim obnova tisícok zničených alebo poškodených škôl a vyše 500 nemocníc, ako aj príprava na nadchádzajúcu zimu vo forme obnovy domov a vykurovania či nákupu zemného plynu.
Všetky uvedené čísla sú predbežné a počas pokračujúcej vojny pravdepodobne porastú, upozorňuje predmetná správa s tým, že ide o „minimálne“ odhady.
„Vplyv invázie bude pociťovaný celé generácie, rodiny budú vysídlené a rozdelené, naruší sa ľudský rozvoj, zničí sa kultúrne dedičstvo a zvráti sa pozitívny vývoj hospodárstva a chudoby,“ píše sa v danej správe.
Spoločná správa poskytla prvé komplexné zhodnotenie škôd spôsobených vojnou na Ukrajine a položila základy pre financovanie jej plánu obnovy, uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.