Alžbete II. sa podarilo kráčať s dobou a dokázala byť kráľovnou, vďaka ktorej nikdy počas jej éry neprevážil názor, aby konštitučnú monarchiu nahradila parlamentná republika. Keď oslavovala platinové jubileum, čiže 70 rokov na tróne, prieskum verejnej mienky ukázal, že zachovanie monarchie si želajú viac ako tri pätiny Britov. Iba niečo viac ako pätina opýtaných by uprednostnila volenú hlavu štátu. (Zvyšní respondenti nemali jasný názor.) Monarchia sa spájala s kráľovnou, čiže tieto nálady v britskej spoločnosti sa opierali o výraznú popularitu Alžbety II.
Bolo zjavné, že od svojej korunovácie poňala funkciu panovníčky ako službu ľudu. Vrátane toho, že ju nikto nemohol obviňovať z nejakých škandálov. Ani z menších afér. Zároveň bola vzorná matka, príkladná manželka.
Dokonca sa dá povedať, že služba národu jej bola blízka ako korunnej princeznej. Dokonca už v čase, keď ešte len dospievala do podoby mladej ženy.
Keď počas druhej svetovej vojny dopadli prvé nemecké bomby na Anglicko, päť z nich zasiahlo v Londýne aj Buckinghamský palác. Rodičia Alžbety sa zachovali statočne: podobne ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý po začiatku ruskej invázie mohol odísť preč z Kyjeva, ale neurobil to. Aj oni zostali žiť v Londýne, čím morálne dodávali silu trpiacim britským civilistom čeliacim nacistickým náletom.
Panovnícky pár poslal svoju dcéru Alžbetu na hrad Windsor. Nachádza sa vo vzdialenosti okolo 160 kilometrov od Londýna. Rodičia ju neposlali kamsi ďaleko do bezpečia, napríklad pokojne mohli do USA. Aj Alžbetin pobyt vo Windsori významne symbolicky ukazoval, že celá kráľovská rodina zachováva solidaritu so spoluobčanmi v čase hitlerovských náletov, pri ktorých zomrelo dovedna až približne 43-tisíc civilistov.
Mladá Alžbeta sa pritom nemohla cítiť úplne bezpečne ani na hrade. Často spávala v pivničných priestoroch, pretože nikto nemohol vedieť, či nejaké bomby Nemci nezhodia aj na Windsor. Historická realita sa dá označiť za šťastie v nešťastí.
Adolf Hitler aj bez prípadných spravodajských informácií mohol tušiť, že v jednom zo sídiel kráľovskej rodiny by sa mohol nachádzať nejaký z jej významných členov. Napríklad aj mladučká korunná princezná. A zabitie ktorékoľvek príslušníka panovníckeho dvora by vyzeralo ako vrazená dýka do chrbta vojnovej morálky Britov.
Nemecká Luftwaffe napokon ani raz nezaútočila na Windsor. Jej lietadlá to pritom mali blízko vzdušnou čiarou od bombami ničeného Londýna. Medzi niektorými historikmi prevláda názor, že Hitler nevydal rozkaz bombardovať Windsor, pretože po jeho vysnívanom dobytí ostrovnej Británie mal túžiť po tomto hrade ako o svojom sídle na ďalšom okupovanom území.
A prečo Alžbeta bola prínosom už počas vojny? V októbri 1940, keď už nemecké bomby padali na Britov, sa v rozhlase prihovorila rovesníčkam a rovesníkom, ktorí boli evakuovaní z najviac ohrozených miest, aby im dodala odvahu, aby ich povzbudila v ťažkých chvíľach. A keď mala 16. narodeniny, osobne prišla povzbudiť britských vojakov. Nebolo to všetko: keď dovŕšila 17 rokov života, ako dobrovoľníčka vstúpila do Ženských pomocných pozemných zborov, ktoré boli nápomocné britskej armáde. Vyučila sa za mechaničku a šoférku nákladného auta. (Ženy nesmeli bojovať, zbory boli určené pre dobrovoľníčky od 17 do 30 rokov.)
Ak sa niekto nazdáva, že zosnulá britská panovníčka nijako nebola súčasťou (česko)slovenských dejín, tak sa mýli. Alžbetino pôsobenie počas vojny mohlo byť totiž povzbudením nielen britských vojakov. Mohlo byť aj vzpruhou pre stovky Slovákov a Čechov, ktorí pôsobili v britskom Kráľovskom letectve, v ktorom sa zapojili do boja proti nacizmu a za slobodu svojej vlasti.