Ozbrojené sily Azerbajdžanu začali od polnoci miestneho času ofenzívu v šiestich alebo siedmich smeroch, povedal Pašinjan v prejave v parlamente. „Teraz azerbajdžanská strana pokračuje v útokoch už len v jednom alebo dvoch smeroch,“ uviedol premiér a dodal, že obvinenia z provokácií zo strany Baku sú falošné. „Momentálne arménske ministerstvo obrany hovorí o 49 mŕtvych vojakoch. Nejde však o finálny počet, informácie treba upresniť,“ povedal aj Pašinjan poslancom.
Azerbajdžan a Arménsko sa mali dohodnúť na pokoji zbraní od 7:00 SELČ, informovali s odvolaním sa na svoje zdroje miestne médiá.
„Obe strany sa dohodli na pokoji zbraní od 9:00 miestneho času (7:00 SELČ). Arménska strana dohodu vzápätí porušila, ale od 9:15 (7:15 SELČ) bola obnovená,“ napísala azerbajdžanská agentúra Trend. Situácia na kontaktnej línii je od 9:00 relatívne stabilná, píše arménsky server Armenpress.
Ministerstvo obrany v Jerevane uviedlo, že azerbajdžanské sily zaútočili delostrelectvom a veľkokalibrovými zbraňami na tri arménske pozície a údajne použili aj drony.
Rezort obrany v Baku zase tvrdí, že boje vyvolal rozsiahly pokus o sabotáž zo strany Arménska, ktoré obvinil z „rozsiahlych podvratných činov“ neďaleko okresov Daškasan, Kalbajar a mesta Lačin ležiaceho na okraji sporného regiónu Náhorný Karabach.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan kvôli novej eskalácii konfliktu s Azerbajdžanom telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.
Arménsko minulý týždeň obvinilo Azerbajdžan zo zabitia jedného vojaka v prestrelke na hraniciach. V auguste hlásil stratu na živote vojaka aj Azerbajdžan a karabašská armáda uviedla, že boli zabití dvaja jej vojaci a vyše desať utrpelo zranenia.
Šesťtýždňová vojna z jesene 2020, nazývaná aj druhou vojnou o Náhorný Karabach si vyžiadala viac než 6 600 životov. Na základe dohody o prímerí, na ktorého dodržiavanie dohliada zhruba 2-tisíc ruských vojakov, získal Azerbajdžan rozsiahle územia v Karabachu a jeho susedstve, o ktoré prišiel vo vojne pred 30 rokmi.
Počas rozhovorov sprostredkovaných EÚ v Bruseli, ktoré sa konali v apríli a máji, sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan dohodli, že budú podporovať diskusie o budúcej mierovej dohode.
Náhorný Karabach (Náhornokarabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenským dohľadom Arménska. Vyhlásenie nezávislosti Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30-tisíc životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina – ani samotné Arménsko.
Azerbajdžan: Armáda splnila vojenské ciele na hraniciach s Arménskom
Azerbajdžan splnil svoje vojenské ciele na hraniciach s Arménskom. V utorok to oznámila kancelária azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva po obnovení pohraničných bojov. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
„Provokácie spáchané arménskymi silami na hraniciach boli odvrátené a všetky potrebné ciele boli splnené,“ uviedla kancelária prezidenta po stretnutí Alijeva s vedením armády. Za napätie je „plne zodpovedné politické vedenie Arménska“.
Rusko dohodlo prímerie, vydržalo štvrťhodinu
Rusko v utorok oznámilo, že dojednalo prímerie medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré malo vstúpiť do platnosti o 8.00 SELČ. Avšak podľa agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na azerbajdžanské médiá, sa prímerie začalo porušovať už v priebehu štvrťhodiny, píše TASR.
Rusko zároveň vyzvalo obe strany na rešpektovanie prímeria. „Očakávame, že dohoda sprostredkovaná Ruskom o prímerí so začiatkom o 9.00 h moskovského času bude plne implementovaná,“ vyhlásilo ruské ministerstvo zahraničných vecí podľa agentúry AFP.
„Vyzývame zúčastnené strany, aby sa zdržali ďalšej eskalácie, boli zdržanlivé a dôsledne dodržiavali prímerie,“ dodalo ruské ministerstvo.
Guterres vyzval Arménsko a Azerbajdžan na zmiernenie napätia
Generálny tajomník OSN António Guterres v utorok vyzval Arménsko a Azerbajdžan na okamžité zmiernenie napätia na vzájomných hraniciach. Uviedol to hovorca OSN Stéphane Dujarric. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
Guterres apeloval na obe strany, aby podnikli okamžité kroky na zmiernenie napätia, uplatnili maximálnu zdržanlivosť a vyriešili akékoľvek nevyriešené problémy prostredníctvom dialógu a v rámci existujúcich formátov, povedal Dujarric.
Turecko: Arménsko by malo prestať provokovať Azerbajdžan
Turecko v reakcii na opätovné boje v regióne Náhorný Karabach vyzýva Arménsko, aby „prestalo provokovať Azerbajdžan“. Na Twitteri to napísal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Arménsko by malo prestať provokovať Azerbajdžan a radšej sa sústrediť na mierové rokovania a spoluprácu s Azerbajdžanom,“ uviedol v utorok Čavušoglu po telefonáte s azerbajdžanským ministrom zahraničných vecí Džejhunom Bajramovom.
Francúzsko zvolá zasadnutie BR OSN
Francúzsko v utorok oznámilo, že bude iniciovať zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o najnovších pohraničných bojoch na území Arménska, kde ťažkou vojenskou technikou zaútočili azerbajdžanské jednotky – údajne v dôsledku arménskych provokácií. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
„Francúzsko vec prednesie na pôdu Bezpečnostnej rady OSN, ktorej v súčasnosti predsedá,“ vyhlásil úrad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona po jeho telefonáte s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom.
Macron vyzval na pokoj zbraní a „dôsledné rešpektovanie“ územnej celistvosti Arménska. Šéf Elyzejského paláca je zároveň podľa svojho úradu pripravený o situácii rokovať aj s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom.