203. deň: Kyjev v oslobodených mestách vypláca penzie a pátra po kolaborantoch

23:36 Ukrajina očakáva na budúci rok rozpočtový deficit na úrovni 38 miliárd eur. Povedal to v stredu ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, podľa ktorého by schodok mali do veľkej miery vykryť financie z Medzinárodného menového fondu (MMF), Spojených štátov a Európskej únie.

Šmyhaľ uviedol, že deficit by čiastočne mali pomôcť riešiť aj vojnové dlhopisy a dane. Zároveň dodal, že očakáva dohodu s MMF o novom programe financovania na budúci rok.

Premiér odhaduje, že USA poskytnú Ukrajine 18 miliárd USD. Od Európskej únie a MMF očakáva po 12 miliárd USD, uviedla agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na informácie agentúry Interfax. Nakoniec, dodal Šmyhaľ, v tomto roku by EÚ mala Ukrajine poskytnúť finančnú pomoc v celkovej výške 8 miliárd eur, z toho 3 miliardy eur vo forme grantu.

Invázia Ruska na Ukrajinu koncom februára a následné boje spôsobili ukrajinskej ekonomike obrovské škody. Ako uviedla v ostatnom odhade Svetová banka, hrubý domáci produkt Ukrajiny klesne tento rok o 30 až 35 %.

23:18 „Odstúpenie by pre Putina znamenalo pokojný odchod od moci,“ uviedla petrohradská poslankyňa Xenia Torstremová.

Čítajte viac Riskujú väzenie. Nevídanú petíciu proti Putinovi podpísali desiatky politikov

**22:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označili dnešný útok Ruska ôsmimi raketami na Kryvyj Rih na juhu Ukrajiny so zámerom narušiť v meste dodávky vody alebo ho zaplaviť, za teroristický čin. Podľa agentúry Unian útok poškodil hrádzu Karačunivskej priehrady, následkom čoho stúpla hladina rieky Inhulec pretekajúca mestom.

„Teroristický štát pokračuje vo vojne proti civilistom. Tentoraz to sú raketové údery na vodné diela a pokus zaplaviť Kryvyj Rih,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti telegram. „Jediné, čo okupanti vedia, je šíriť paniku,“ dodal.

Internetové noviny Moscow Times napísali, že voda je po poškodení priehrady aj v uliciach Kryvého Rihu. Aj podľa informačného kanála Ukrajina Sejčas voda začína zaplavovať domy v meste.

21:48 Ruský prezident Vladimir Putin v telefonáte s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom povedal, že ukrajinské obilie by malo byť „prioritne“ posielané do krajín, ktoré ho najviac potrebujú.

Putin s Guterresom hovorili najmä o implementácii dohôd o vývoze ukrajinského obilia, pričom obaja „zdôraznili, že prioritou je uspokojovanie potrieb tých, ktorí potraviny potrebujú v Afrike, na Blízkom východe a v Latinskej Amerike“, píše sa vo vyhlásení Kremľa.

Čítajte viac Vývoz obilia z Ukrajiny a Ruska sa zvýšil, ruské hnojivá však chýbajú

Putin nedávno uviedol, že chce diskutovať o zmene dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Cieľom je obmedziť zoznam krajín, kam budú obilniny smerovať. Podľa neho Moskva podpísala dohodu pod podmienkou, že pomôže zmierniť prudko rastúce ceny potravín v rozvojových krajinách. Namiesto toho ju využili bohaté západné krajiny.

Šéf Kremľa ocenil „konštruktívnu spoluprácu“ s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) pri inšpekcii v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES). Areál elektrárne, ktorá sa nachádza na okraji mesta Enerhodar, sa viackrát stal terčom delostreleckej paľby, z ktorej sa vzájomne obviňujú Ukrajina a Rusko. Tieto incidenty vyvolávajú obavy zo vzniku jadrovej katastrofy.

**20:56 Šance na uzatvorenie mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou sú v súčasnosti veľmi nízke, uviedol generálny tajomník OSN António Guterres po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Bolo by naivné si myslieť, že sme blízko možnosti mierovej dohody,“ povedal Guterres. OSN je podľa neho stále pripravená pracovať na diplomatickom riešení konfliktu, šance na obnovenie mierových rokovaní sú však momentálne „minimálne“.

OSN sa v júli spoločne s Tureckom podarilo sprostredkovať medzi Ruskom a Ukrajinou dohodu o vývoze obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov, pripomína DPA.

Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa začali krátko po ruskej invázii na Ukrajine. Kyjev koncom marca v Istanbule okrem iného navrhol, že sa zriekne snahy o vstup do Severoatlantickej aliancie výmenou za medzinárodné bezpečnostné záruky. Rusko však od Ukrajiny žiada aj demilitarizáciu a vzdanie sa časti územia. Od začiatku apríla sú mierové rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom pozastavené.

20:13 Rusko vypálilo osem striel s plochou dráhou rokov na Kryvyj Rih na juhu Ukrajiny so zámerom narušiť v meste dodávky vody, uviedol na sociálnych sieťach zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko. Upresnil, že obete na životoch na mieste nie sú. Bombardovanie ale označil za teroristický čin. Podobný útok ruských síl z nedeľného večera, ktorý cielil na energetickú infraštruktúru, prerušil dodávky elektriny na mnohých miestach Ukrajiny vrátane Charkova.

„Je to teroristický čin proti našim ľuďom, proti konkrétnemu mestu,“ uviedol na sociálnej platforme Telegram Tymošenko. „Je im (Rusom) jedno, že ľudí pripraví o vodu,“ podčiarkol.

Šéf vojenskej správy mesta Oleksandr Vilkul vyzval obyvateľov juhukrajinského mesta, aby zostali v krytoch. Zároveň ich požiadal, aby nič súvisiace s ostreľovaním nefotografovali a neumiestňovali tento obsah na sociálne siete.

V čase útoku bol vo všetkých častiach Ukrajiny s výnimkou Ruskom okupovaného polostrova Krym vyhlásený letecký poplach, informoval spravodajský portál Ukrajinska pravda.

V nedeľu večer Rusi podľa ukrajinských predstaviteľov zaútočili pri Charkove na tepelnú elektráreň, kde pri zásahu rakety zomrel jeden jej zamestnanec. Úplný výpadok dodávok v dôsledku ruského bombardovania kritickej infraštruktúry nastal aj v Doneckej oblasti a bez elektriny boli aj časti Záporožskej, Dnepropetrovskej a Sumskej oblasti.

19:45 Nemecký kancelár Olaf Scholz u ruského prezidenta Vladimíra Putina počas ich utorkového telefonátu nezaznamenal zmenu postoja k vojne alebo pochopeniu toho, že inváziou na Ukrajinu urobil šéf Kremľa chybu. Scholz to dnes povedal novinárom v Berlíne s odkazom na deväťdesiatminútový rozhovor, ktorý s ruským vládcom viedol predovšetkým o ruskej vojne na Ukrajine a jej dôsledkoch.

„Bohužiaľ vám nemôžem povedať, že by tam teraz zosilnelo pochopenie, že začať túto vojnu bola chyba,“ povedal Scholz. „Ani nič nenaznačovalo tomu, že tam teraz vznikajú nové postoje,“ dodal šéf nemeckej vlády.

Podľa Scholza je napriek tomu dôležité s Putinom hovoriť a ponúkať mu vlastný pohľad. „Lebo som pevne presvedčený o tom, že Rusko sa musí stiahnuť, musí stiahnuť svoje jednotky, aby mier v regióne dostal šancu. A každý deň je mi jasnejšie, že je to jediná perspektíva,“ dodal Scholz.

Nemecký sociálnodemokra­tický (SPD) politik v utorok telefonicky hovoril s Putinom po viac ako troch mesiacoch. Naliehal na čo najrýchlejšie diplomatické riešenie vojny na Ukrajine a úplné stiahnutie ruských vojakov.

19:28 Čínsky prezident Si Ťin-pching pricestoval do uzbeckého mesta Samarkand, kde sa vo štvrtok stretne so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na čínsku tlačovú agentúru Sinchua.

„Čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu večer pricestoval na štátnu návštevu Uzbekistanu a zúčastní sa na 22. summite lídrov Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO),“ uviedla agentúra Sinchua.

SCO vznikla v roku 2001 ako politická, ekonomická a bezpečnostná organizácia konkurujúca západným inštitúciám, vysvetľuje AFP. Na dvojdňovom summite zoskupenia, ktorý sa začína vo štvrtok, sa čínsky prezident stretne s Putinom i s lídrami Turecka, Indie, Pakistanu, Kazachstanu a ďalších bývalých sovietskych krajín v Strednej Ázii.

18:22 Moskva v poslednom čase v snahe zastaviť postup ukrajinských vojsk nalieha na Kyjev, aby súhlasil s návratom k mierovým rokovaniam, uviedla ukrajinská vicepremiérka Olha Stefanišynová. Ukrajina ale dialóg v súčasnej situácii odmieta, doplnila podľa ruskojazyčného webu stanica BBC Stefanišynová.

„Ukrajina nikdy rokovania neodmietala. Ale vzhľadom na ťažké zločiny, ktoré Rusko v našej krajine spáchalo a ďalej pácha, je motivácia k rozhovorom iná, než bola vo februári,“ vysvetlila Stefanišynová v rozhovore s francúzskou televíziou France 24.

17:43 Ruskí vojaci sa vrátili do mesta Kreminna v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré bolo ešte v utorok „úplne prázdne“. Strhávali tam ukrajinské vlajky vyvesené miestnymi partizánmi, uviedol v stredu ukrajinský oblastný gubernátor Serhij Hajdaj. Informoval o tom denník The Guardian.

Podobná situácia sa podľa Hajdaja odohrala v utorok v meste Svatove – ruské jednotky odtiaľ odišli, no po určitom čase sa vrátili. V utorok opustili aj Starobilsk, ďalšie mesto v Luhanskej oblasti, kam sa zatiaľ nevrátili.

Ukrajinské železnice medzitým vypravili skúšobný vlak do mesta Balaklija v susednej Charkovskej oblasti, v ktorej ukrajinské sily pri protiofenzíve podľa Kyjeva opätovne obsadili vyše 8000 štvorcových kilometrov územia.

16:12 Ruské ozbrojené sily v stredu nariadili prerušenie mobilného internetu v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Na sociálnej sieti Telegram to oznámil Kyjevom uznaný gubernátor Serhij Hajdaj. Informácie priniesol portál britského denníka The Guardian.

„Okupačné úrady v Luhanskej oblasti stále tvrdia, že na území oblasti sa nedeje nič, čo by ohrozovalo ‚republiku‘, ako ju oni nazývajú,“ napísal Hajdaj na Telegrame a dodal: „Pre každý prípad však vypli mobilný internet. Ako vysvetlil miestny operátor, toto je nariadenie okupačných úradov, aby zaistili obranyschopnosť a bezpečnosť. Predtým sa na tieto veci nezameriavali.“

14:17 V Poľsku je v súčasnosti legálne zamestnaných viac ako 400-tisíc ukrajinských utečencov. Povedal to v stredu štátny tajomník poľského ministra vnútra Pawel Szefernaker v rozhovore pre poľskú rozhlasovú stanicu Radio Koszalin.

„Dnes evidujeme zhruba 1,3 milióna vojnových utečencov z Ukrajiny, ktorí žijú v Poľsku. V ostatnom čase sa podľa štatistík čoraz viac ľudí vracia na Ukrajinu – odchádza z Poľska. Zároveň však pozorujeme aj to, že čoraz viac (takýchto) ľudí migruje v rámci Poľska,“ povedal Szefernaker, ktorý je tiež vládnym splnomocnencom pre ukrajinských utečencov.

Szefernaker uviedol, že približne 600-tisíc ukrajinských utečencov v produktívnom veku požiadalo v Poľsku o vydanie identifikačného čísla, nazývaného aj PESEL, a sú zaevidovaní v príslušnej databáze. Prácu si dosiaľ podľa jeho slov spomedzi nich našlo legálne vyše 400-tisíc. Szefernaker v tejto súvislosti zdôraznil, že toto sú ľudia, ktorí „platia dane a odvody“ a prispievajú k posilneniu poľskej ekonomiky.

13:02 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v stredu mesto Izium na východe štátu, ktoré ukrajinské sily nedávno oslobodili spod ruskej okupácie. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Zelenskyj sa stretol s vojakmi, ktorým sa poďakoval za ich úsilie pri opätovnom dobývaní zabratého územia. Pred budovou vypálenej radnice bola vztýčená ukrajinská vlajka.

Ruské sily sa stiahli zo zničeného mesta Izium v Charkovskej oblasti minulý týždeň. Ukrajinským silám sa v rámci protiofenzívy na východe podarilo v priebehu niekoľkých dní dosiahnuť značný pokrok a znova získať mnohé tamojšie mestá a dediny vrátane Kupjanska či Balaklije.

11:18 Rusko pravdepodobne v bojoch na Ukrajine prvýkrát použilo drony iránskej výroby. Vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine to tvrdí britské ministerstvo obrany, informuje v stredu denník The Guardian.

Britský rezort obrany takúto správu vydal po tom, ako ukrajinská armáda v utorok oznámila, že prvýkrát spozorovala a zostrelila samovražedný dron typu Šáhid 136 iránskej výroby. K incidentu došlo neďaleko mesta Kupiansk, ktoré počas uplynulého víkendu oslobodili Ukrajinci v rámci úspešnej protiofenzívy vo východoukrajinskej Charkovskej oblasti.

Išlo o tzv. samovražedný dron, podobajúci sa na bezpilotné lietadlá iránskej výroby, ktoré sa používajú pri útokoch na Blízkom východe, uviedlo britské ministerstvo obrany. Samovražedné drony vybuchnú buď počas letu, alebo pri náraze do stanoveného cieľa.

10:57 Sankcie zavedené Európskou úniou voči Rusku ostanú v platnosti. „Teraz je čas na rozhodnosť, nie na ústupky,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredajšej správe o stave Únie v Štrasburgu, informuje TASR.

10:37 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oznámila, že v stredu navštívi Kyjev s cieľom ukázať podporu bloku Ukrajine v jej boji proti ruskej invázii. Von der Leyen, oblečená v ukrajinských farbách, počas svojho prejavu o stave únie okrem iného uviedla, že Európska únia pomôže Ukrajine aj tým, že otvorí svoj jednotný trh ďalším ukrajinským produktom a podrobnosti prediskutuje s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

EÚ už Ukrajine od februárového začiatku ruskej invázie poskytla pomoc v hodnote miliárd eur a Von der Leyen v stredu oznámila, že blok poskytne aj 100 miliónov eur na výstavbu zničených škôl.

10:05 Európska komisia navrhuje zastropovať ceny elektriny vyrábané z neplynových zdrojov, z ktorej predaja majú výrobcovia nebývalé zisky v súvislosti s rekordným rastom cien. Oznámila to dnes predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová, podľa ktorej krízové opatrenie prinesie členským krajinám Európskej únie 140 miliárd eur, ktoré môžu využiť na podporu spotrebiteľov ohrozených drahými energiami.

Čítajte viac Šéfka EK v ambicióznom prejave: Rusi kradnú čipy z práčiek a sušičiek, ekonomika je na kolenách, prídu „hlboké“ reformy

9:47 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v utorok 13. septembra 2 990 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 180 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v utorok 2 794 ľudí. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra s tým, že situácia v príchodoch a odchodoch odídencov z Ukrajiny je dlhodobejšie stabilná.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu na Ukrajine prekročilo 796 704 osôb, udelených bolo 93 654 dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali 565 074 osôb.

9:30 Predstavitelia ruskej správy a ruskí armádni velitelia sa snažia z polostrova Krym nenápadne presunúť svoje rodiny a predávajú tam svoje nehnuteľnosti. Tvrdí to ukrajinská vojenská rozviedka HUR, podľa ktorej k tomu Rusov nútia úspechy ukrajinských síl, ktoré vedú protiofenzívu na severovýchode a juhu krajiny.

Čítajte viac Ruskí činitelia potichu presúvajú svoje rodiny z Krymu, tvrdí Kyjev

9:50 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu o 09.00 h začala na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu v poradí už svoju tretiu správu o stave Európskej únie. Informuje spravodajca TASR zo Štrasburgu. Šéfka exekutívy EÚ, oblečená do farieb ukrajinskej vlajky, prišla do zasadacej miestnosti EP v sprievode Oleny Zelenskej, manželky ukrajinského prezidenta.

Von der Leyenová na úvod pripomenula, že správa o stave Únie ešte nikdy neodznela počas zúriacej vojny v Európe. Zároveň opísala vojnové hrôzy, ktorým od februára 2022 musia čeliť Ukrajinci. „Naša odpoveď bola rýchla a jednotná,“ povedala šéfka eurokomisie s tým, že je na to hrdá.

Ocenila úlohu Oleny Zelenskej, ktorá – súc sama matkou dvoch detí – sa počas vojny stretáva s inými matkami a deťmi a dodáva Ukrajincom morálnu silu. „Vyžadovalo si to veľkú odvahu čeliť Putinovej krutosti, vy ste však túto odvahu našli. Dodali ste odvahu celému národu a dali ste nádej nám všetkým v Európe,“ povedala Zelenskej sediacej v predných laviciach.

Šéfka EK upozornila, že EÚ doteraz okrem nepriamej vojenskej pomoci pomohla Ukrajine finančnou podporou vo výške 90 miliárd eur. Prisľúbila, že EÚ bude zohrávať veľkú úlohu pri rekonštrukcii Ukrajiny po skončení vojny.

8:55 Rusko od roku 2014 minulo viac ako 300 miliónov dolárov v snahe ovplyvniť politikov a ďalších predstaviteľov vo viac ako dvoch desiatkach krajín. Informuje o tom americké ministerstvo zahraničia.

Správa, ktorú zverejnili v utorok, sa odvoláva na nové hodnotenia spravodajských služieb v súvislosti s globálnymi snahami Ruska o podporu politík a strán, ktoré sú naklonené Moskve. Neuvádza pritom konkrétne ruské ciele, no konštatuje, že Spojené štáty utajené informácie poskytujú vybraným jednotlivým krajinám. (sita)

8:06 Ukrajinské sily pokračujú v upevňovaní nedávnych územných ziskov v Charkovskej oblasti a zrejme vedú ďalšie ofenzívne boje s cieľom postúpiť ďalej na východ krajiny. Vo svojej pravidelnej analýze vojnovej situácie na Ukrajine to uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Podľa inštitútu Kremeľ uznal svoju porážku v Charkovskej oblasti, čo je prvýkrát, čo Moskva otvorene uznala porážku od začiatku invázie na Ukrajinu.

Podľa ISW ukrajinské sily pri meste Borova prebrodili rieku Oskil a ohrozujú ruské pozície na jej ľavom brehu. Inštitút sa pri tom odvoláva na informácie proruských vojnových spravodajcov a blogerov, podľa ktorých spomínaná rieka vo východnej časti Charkovskej mala tvoriť novú frontovú líniu.

„Ruské jednotky pravdepodobne nebudú dostatočne silné, aby zabránili ďalšiemu ukrajinskému postupu pozdĺž celej rieky Oskil, pretože sa nezdá, že by im prichádzali posily,“ hodnotí americký think-tank. „Ukrajinské jednotky budú zrejme schopné využiť túto slabinu na obnovenie protiofenzívy cez rieku Oskil, ak sa k nej rozhodnú,“ dodáva.

Ukrajinská armáda ďalej zrejme podniká protiútoky v severnej časti Doneckej oblasti a snaží sa využiť dobytie mesta Svjatohirsk na postup ďalej na východ smerom na Lyman. Podľa ruských zdrojov bol však tento útok zastavený. Bojuje sa tiež pri obci Bilhorivka v Luhanskej oblasti, z ktorej chcú Ukrajinci preniknúť do oblasti súmestia Severodonecku a Lysyčansku.

ISW predtým uviedol, že Kyjev úspešnou ofenzívou v Charkovskej oblasti dosiahol bod obratu vo vojne. Americký prezident Joe Biden k tomu v noci na stredu povedal, že toto tvrdenie je ťažké potvrdiť. „Je zrejmé, že Ukrajinci dosiahli významný pokrok. Myslím však, že to bude ešte na dlho,“ povedal s tým, že Spojené štáty v „nadchádzajúcich dňoch“ zrejme ohlásia ďalší balíček vojenskej pomoci Ukrajine. (čtk, understandingwar­.org)

7:03 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu o 09.00 h prednesie na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu v poradí už svoju tretiu správu o stave Európskej únie. Šéfka exekutívy EÚ predstaví pred europoslancami prácu eurokomisie za uplynulý rok – od septembra 2021 – a načrtne aj nadchádzajúce plány. Podľa očakávania by sa jej prejav mal zamerať hlavne na súčasnú ekonomickú a geopolitickú situáciu v Európe.

Von der Leyenová by mala predstaviť, ako bude vyzerať ďalšia podoba solidarity EÚ s Ukrajinou, čeliacou ruskej agresii, a upozorní aj na sankčný režim eurobloku voči Rusku.

Čítajte viac Eurokomisia predstaví plán, ako bojovať proti Rusku. Unikli detaily nových daní, strop na plyn zrejme nebude

Mediálne najočakávanejšími sú jej vyjadrenia týkajúce sa opatrení na zabezpečenie dodávok energií do EÚ, obmedzenie Únie na závislosti od ruských fosílnych palív a najmä to, aký scenár ponúkne pre riešenie súčasných prudko rastúcich cien energie.

Rovnako by mala poukázať aj na význam a ciele Európskej zelenej dohody a zelenej transformácie, digitalizácie, zhodnotiť spoločnú reakciu EÚ na pandémiu ochorenia COVID-19 a pripravenosť čeliť budúcim možným zdravotným krízam.

Po vystúpení von der Leyenovej bude nasledovať diskusia s europoslancami, pričom ako prví sa slova ujmú predsedovia politických frakcií zastúpených v europarlamente. Poslanci by mali posúdiť prácu eurokomisie, ako aj jej plány na nasledujúci rok. Každoročná diskusia o stave Únie umožňuje europoslancom kontrolovať výsledky a priority Európskej komisie a prispievať k určovaniu politického smerovania EÚ ako takej. (tasr)

6:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videoposolstve v noci na stredu oznámil, že situácia na 4000 štvorcových kilometroch územia Ukrajiny oslobodeného od ruskej armády je už stabilizovaná. Podľa britskej stanice BBC ukrajinský prezident dodal, že na ďalších oslobodených územiach – s približne rovnakou rozlohou – sa situácia postupne tiež stabilizuje: ukrajinská armáda tam identifikuje zostávajúcich ruských vojakov a diverzantov, pátra po kolaborantoch a zadržiava ich a obnovuje celkovú bezpečnosť.

Informoval tiež, že v oslobodených mestách Balaklija a Hrakove sa už začalo s vyplácaním dôchodkov, a to spätne za posledných päť mesiacov, keď ich výplata pre ruskú okupáciu nebola možná. Zelenskyj ubezpečil, že „všetci ukrajinskí dôchodcovia na oslobodenom území (svoje) dôchodky dostanú“.

Zelenskyj vo svojom videopríhovore komentoval aj balík odporúčaní o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktorý z jeho poverenia vypracovali bývalý generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen a vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Zelenskyj vyzdvihol, že základom návrhov sú „jasné a právne záväzné kroky, konkrétne a včasné opatrenia, najmä preventívne, zamerané na to, aby zabránili vojne a schladili agresora v jeho zámeroch“.

Podľa Zelenského ide o záruky, aké Ukrajina pred ruskou inváziou nemala. Toto bol aj dôvod, "prečo Rusko nadobudlo pocit, že mu vojna proti Ukrajine prejde,“ povedal Zelenskyj.

Predložená správa, ktorá je výsledkom rozsiahlych diplomatických konzultácií, nenavrhuje, aby krajiny NATO kolektívne ponúkali svoje vojenské jednotky na obranu Ukrajiny. Uvádza však, že objem vojenskej, diplomatickej a ekonomickej pomoci na základe bilaterálnych dohôd by nemal byť obmedzovaný. Táto podpora by mohla byť prispôsobená úrovni hrozby a týkať sa celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny. V správe sa tvrdí, že najsilnejšou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu je jej schopnosť brániť sa proti agresorovi.

Z Charkovskej oblasti sa za posledný týždeň stiahli aj príslušníci ruskej 1. gardovej tankovej armády, píše v hodnotení situácie na bojisku britská vojenská rozviedka. Jeden z ruských najprestížnejších vojenských útvarov utrpel ťažké straty na začiatku invázie na Ukrajinu, ktoré sa odvtedy nepodarilo nahradiť. Obnoviť plnú bojaschopnosť tejto armády podľa Londýna potrvá ešte niekoľko rokov.

Ruské ozbrojené sily masívne ostreľujú jednotky ukrajinskej armády po celej frontovej línii, povedal v utorok hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Jednotky Moskvy podľa neho útočia delostrelecky aj raketami, napísala agentúra TASS.