204. deň: Ukrajinci posunuli front blízko k seperatistickému Luhansku

Volodymyr Zelenskyj chce na Valnom zhormaždení OSN v New Yorku vystúpiť prostredníctvom videozáznamu, Rusi chcú o tom hlasovanie. Frontová línia sa priblížila k hraniciam samozvanej Luhanskej ľudovej republiky.

15.09.2022 06:30 , aktualizované: 22:48
Rusko, Ukrajina, vojna, Izium Foto: ,
Ukrajinskí vojaci pri zničenom moste v Iziume v utorok 13. septembra 2022.
debata (800)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 204. deň
  • Zelenskyj chce vystúpiť v OSN cez video, Rusi sú proti

VIDEO: Ukrajinci Rusom: Máte dve možnosti. Zomrieť alebo utiecť.

Video

22:48 Spojené štáty vo štvrtok zaviedli nové sankcie voči desiatkam jednotlivcov a spoločností, ktoré podporovali ruskú vojnu na Ukrajine. Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že zaviedlo sankcie voči najmenej 23 predstaviteľom úradov a 31 ruským vládnym úradom a firmám za ich úlohu v podpore vojny.

Na niektoré z týchto osôb a spoločností sa už vzťahovali sankcie, ktoré USA prijali predtým. Tieto opatrenia zahŕňajú zmrazenie aktív a zákaz pre americké spoločnosti, aby obchodovali s týmito osobami a firmami.

Medzi zasiahnutými osobami je 17 predstaviteľov ruských a ukrajinských úradov, ktorí údajne spolupracovali s ruskou vládou pri destabilizácii Ukrajiny. Ďalších päť osôb sa podieľalo na údajnom odcudzení ukrajinského obilia.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken uviedol, že „Spojené štáty budú aj naďalej podnikať kroky proti tým“, ktorí podporujú ruský obranný priemysel, porušovanie ľudských práv zo strany Ruska a jeho pokusy legitimizovať okupáciu ukrajinského územia. (ap, ruters, tasr)

22:40 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok uviedla, že chce, aby sa ruský prezident Vladimir Putin postavil pred Medzinárodný trestný súd za vojnové zločiny na Ukrajine. „To, že Putin musí túto vojnu prehrať a čeliť zodpovednosti za svoje činy, je pre mňa dôležité,“ povedala.

Von der Leyenová podľa svojich vyjadrení považuje za „možné“, že ruský prezident sa jedného dňa postaví pred Medzinárodný trestný súd, pretože „Putin je nakoniec zodpovedný“ za vojnové zločiny na Ukrajine.

Predsedníčka Eurokomisie pre nemecký denník Bild uviedla, že Ukrajina urýchlene potrebuje aj finančnú podporu. Takisto povedala, že Ukrajina má ohromnú motiváciu. „Vedia, za čo bojujú,“ povedala a dodala, že „priatelia“ vo svete robia všetko pre to, aby Ukrajina dostala tie správne zbraňové systémy. (bild.de, tasr, afp)

21:50 Dolná komora ruského parlamentu zváži, či si predvolá ministra obrany Sergeja Šojgua na vypočutie na neverejnom zasadnutí. Uviedol to popredný poslanec Sergej Mironov, ktorého vo štvrtok citovali noviny Kommersant.

Nie je známe, že by si Štátna duma niekedy predvolala ministra obrany, aby jej vysvetlil činnosť rezortu. Ruské ozbrojené sily však tento týždeň otvorene kritizovali vojenskí komentátori po tom, ako po rýchlom postupe ukrajinských síl stratili kontrolu nad veľkými časťami Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Mironov je dôrazným zástancom ruskej invázie na Ukrajinu a predsedom menšej prokremeľskej strany Spravodlivé Rusko. Kommersant citoval jeho vyjadrenie, podľa ktorého Rada Štátnej dumy bude o tejto záležitosti rokovať v pondelok.

Mironov v stredu na sociálnej sieti uviedol, že jeho strana navrhla zasadnutie s účasťou Šojgua, „aby s ním poslanci mohli hovoriť za zatvorenými dverami a položiť mu všetky otázky, ktoré zaujímajú nás a občanov“. (reuters, tasr)

Vladimir Putin / Sergej Šojgu / Čítajte viac Šojgu sa mal ocitnúť v nemilosti Putina. Môžu za to problémy na Ukrajine

21:22 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) prijala vo štvrtok rezolúciu, v ktorej vyzýva Rusko, aby sa stiahlo zo Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine. Najväčšia jadrová elektráreň v Európe je vzhľadom na obavy o bezpečnosť počas vojny na Ukrajine predmetom značnej pozornosti.

Predstavitelia MAAE nedávno konštatovali, že pri týždňoch bojov v oblasti bola „narušená fyzická integrita“ tohto závodu. Záporožskú jadrovú elektráreň kontrolujú ruské sily, jej prevádzku však naďalej zabezpečujú ukrajinskí pracovníci, ktorí podľa tvrdenia šéfa ukrajinskej jadrovej spoločnosti boli vystavení aj väzneniu a mučeniu.

Rada guvernérov MAAE schválila na zasadnutí rezolúciu s výzvou, aby Moskva „okamžite zastavila všetky akcie proti a v Záporožskej jadrovej elektrárni a všetkých ďalších nukleárnych zariadeniach na Ukrajine“.

Za uznesenie v 35-člennej rade dozornej agentúry OSN sídliacej vo Viedni hlasovalo 26 krajín, dve boli proti a sedem sa zdržalo hlasovania, uviedli diplomati. Proti podľa nich hlasovali Rusko a Čína. (reuters, tasr)

21:16 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že jeho krajina chce vstúpiť na jednotný trh EÚ. „Otázka vstupu Ukrajiny na jednotný trh je pre nás naliehavá záležitosť počas našej cesty k štatútu členskej krajiny EÚ,“ povedal Zelenskyj v Kyjeve na spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Prezident vyjadril presvedčenie, že sa tak stane a bude to „jedno z najdôležitejších víťazstiev jeho krajiny“.

Zelenskyj požiadal o prijatie Ukrajiny za členskú krajinu Európskej únie 28. februára, v piaty deň ruskej invázie na Ukrajinu. EÚ Ukrajine v júni udelila štatút kandidátskej krajiny. Von der Leyenová na štvrtkovej tlačovej konferencii povedala, že prístupový proces Ukrajiny s EÚ je „na dobrej ceste“.

Zelenskyj sa von der Leyenovej poďakoval za podporu. Rokovali spolu aj o ukrajinských zariadeniach na výrobu energie, na ktoré opakovane útočia ruské sily, i o energetickej kríze v Európe. „Musíme si navzájom pomáhať v oblasti energie,“ povedal. (tasr, afp)

19:18 Približne 87 percent Ukrajincov je proti akýmkoľvek územným ústupkom Rusku, vyplýva z prieskumu verejnej mienky Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie, ktorý bol zverejnený vo štvrtok.

Absolútna väčšina Ukrajincov vo všetkých regiónoch krajiny odmieta odstúpenie akejkoľvek časti svojho územia Ruskej federácii, a to aj v prípade, že by to znamenalo predĺženie vojny.

Charkov / Vojna na UA / Vojak / Vojaci / Armáda / Čítajte viac Takmer 90 % Ukrajincov je podľa prieskumu proti akýmkoľvek územným ústupkom Rusku

18:17 Slovenská pošta vydá známku Solidarita s Ukrajinou s nominálnou hodnotou 75 centov. Je na nej motív plačúcej utečenkyne z Ukrajiny, ktorá našla azyl na území Slovenska.

Známka UA Čítajte viac Slovenská pošta vydá známku Solidarita s Ukrajinou

16:59 Ukrajina bude mať podporu Európskej únie tak dlho, ako to bude potrebné, uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok na návšteve Kyjeva. „Nikdy sa nebudeme môcť vyrovnať obetiam, ktoré prinášajú Ukrajinci… ale môžeme vám povedať, že vaši európski priatelia budú po vašom boku tak dlho, ako to bude treba,“ uviedla von der Leyenová na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Šéfka Eurokomisie tiež povedala, že prístupový proces Ukrajiny s EÚ je „na dobrej ceste“. „Je pôsobivé vidieť rýchlosť, odhodlanie a presnosť, s akou postupujete,“ odkázala Ukrajincom. „Zhodli sme sa, že musíme čo najviac pracovať na tom, aby mala Ukrajina viac obchodu, viac príjmov,“ doplnila s tým, že vstup tejto krajiny na jednotný európsky trh je možný.

Von der Leyenová súčasne privítala rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý vo štvrtok schválil úvery pre Ukrajinu v hodnote viac ako piatich miliárd eur. Prvá časť môže byť podľa nej vyplatená v polovici októbra po očakávanom súhlase členských štátov. Tieto financie by mali byť použité na bežnú prevádzku štátu. Pôžičky sú kryté zárukami členských štátov, pretože v rozpočte EÚ podľa eurokomisie už nie sú k dispozícii dostatočné zdroje.

Predsedníčka Eurokomisie ocenila okrem toho nedávne vojenské úspechy Ukrajiny vo vojne proti Rusku, hoci si podľa vlastných slov uvedomuje, že tento pokrok je potrebné upevniť. V tejto súvislosti zdôraznila dôležitosť podpory vo forme vojenskej techniky, ktorú Ukrajina potrebuje na svoju obranu.

Von der Leyenová pricestovala vo štvrtok na Ukrajinu po tretí raz od začiatku vojny. V Kyjeve viedla rozhovory okrem iných so Zelenským a ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. (afp, dpa, tasr)

16:24 Nemecko dodá Ukrajine ďalšie dva salvové raketomety typu Mars II s 200 raketami a 50 obrnených pechotných vozidiel Dingo. Vo štvrtok to v Berlíne oznámila ministerka obrany Christine Lambrechtová na úvod dvojdňovej konferencie nemeckých ozbrojených síl (Bundeswehr).

Tento krok prichádza v čase, keď Nemecko opakovane čelí kritike za to, že ukrajinským silám dodáva zbrane pomaly a v nedostatočnom množstve. Lambrechtová tiež uviedla, že Nemecko v rámci výmeny čoskoro dodá Grécku 40 bojových vozidiel pechoty Mardery a Grécko následne poskytne Ukrajine 40 svojich bojových vozidiel pechoty BMP-1.

Kyjev na Berlín tlačí aj ohľadom dodávok bojových tankov Leopard, čo však Lambrechtová v pondelok opäť odmietla. Zdôvodnila to slovami, že žiadna krajina nedodala na Ukrajinu bojové vozidlá pechoty ani hlavné bojové tanky západnej výroby.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba kritizoval, že neexistuje „nijaký racionálny argument, prečo by tieto zbrane nemali byť dodané“.

Kancelár Olaf Scholz v utorok povedal, že Nemecko dodalo zbrane, ktoré sú na bojisku rozhodujúce, avšak ohľadom ďalších dodávok chce Berlín podľa jeho slov postupovať koordinovane. Minister hospodárstva Robert Habeck na štvrtkovej tlačovej konferencii poznamenal, že na Ukrajinu bude dodaných viac zbraní.

Nemecko už Ukrajine poskytlo desiatky rakiet, húfnic a protilietadlových tankov. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v rozhovore pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung zverejnený vo štvrtok vyzvala na urýchlené prijatie rozhodnutia čo sa týka dodávky bojových tankov Ukrajine.

„V rozhodujúcom období, v akom sa Ukrajina nachádza, toto nie podľa môjho názoru rozhodnutie, ktoré môžete dlho odďaľovať,“ konštatovala šéfka nemeckej diplomacie. Toto rozhodnutie je však podľa jej slov nutné prijať jedine „spoločne v koalícii a medzinárodne“. (dpa, tasr)

14:51 Vojna na Ukrajine, sankčná politika voči Rusku a povodňová situácia v Pakistane boli vo štvrtok v Budapešti hlavnými témami rozhovorov maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa s náčelníkom štábu pakistanských ozbrojených síl Kamárom Džavídom Badžvom.

„Vojna je výzvou pre všetky krajiny, obzvlášť vážne však postihuje regióny sveta, ktoré už teraz zápasia s katastrofami alebo im čelia,“ uviedol Szijjártó na Facebooku.

Rokujúce strany sa zhodli v tom, že treba podporovať akékoľvek kroky, ktoré by priblížili ukončenie vojny, a treba sa zbaviť opatrení, ktoré viedli len k ďalšej eskalácii. „Je čoraz evidentnejšie, že politika sankcií nefunguje, pretože pokusy oslabiť Rusko by mohli zraziť Európu na kolená,“ dodal šéf maďarskej diplomacie.

Maďarsko podľa štvrtkovej dohody poskytne Pakistanu podporu pri zmierňovaní následkov mimoriadne silných záplav z nedávneho obdobia vo forme liekov a hygienických potrieb a zdvojnásobí aj počet štipendií poskytovaných mladým Pakistancom v Maďarsku. (tasr)

14:45 Ruský prezident Vladimir Putin na štvrtkovom stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v uzbeckom meste Samarkand, kde sa koná regionálny summit, odsúdil snahy vytvárať „unipolárny svet“ a ocenil „vyvážený“ postoj Pekingu k Ukrajine.

„Veľmi si ceníme vyváženú pozíciu našich čínskych priateľov v spojitosti s ukrajinskou krízou,“ povedal šéf Kremľa ohľadom prebiehajúcej invázie Moskvy na Ukrajinu. Dodal, že Rusko „rozumie obavám“ Pekingu, pričom nespresnil, aké obavy má na mysli.

„Úsilie vytvoriť unipolárny svet nabralo v nedávnej dobe absolútne škaredú formu a je úplne neprijateľné,“ povedal Putin v jasnej narážke na Spojené štáty. Zdôraznil, že Rusko sa hlási k politike jednej Číny. „Odsudzujeme provokácie USA a ich satelitov v Taiwanskom prielive,“ povedal.

Putin tiež vyzval na „globálne posilnenie (Šanghajskej organizácie spolupráce) SCO“ a dodal, že si je istý tým, že jeho štvrtkové stretnutie so Si Ťin-pchingom povedie k „posilneniu rusko-čínskeho partnerstva“.

Si Ťin-pching šéfovi Kremľa povedal, že Čína je ochotná s Moskvou spolupracovať na prevzatí role „veľmocí“ s cieľom priniesť „stabilitu a pozitívnu energiu do sveta, ktorý sa zmieta v spoločenskom chaose“. Dodal, že veľmi rád využije príležitosť počas konania summitu SCO na vzájomnú „výmenu názorov na medzinárodné a regionálne otázky, ktoré predstavujú ich spoločné záujmy“. Išlo o prvé osobné stretnutie Putina a Si Ťin-pchinga od začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajine. (afp, tasr)

14:26 Ak Spojené štáty dodajú Ukrajine strely dlhého doletu do raketometov HIMARS, bude to prekročenie pomyselnej červenej čiary. Vyhlásila to vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

HIMARS Čítajte viac Rusko označilo dodávky amerických ďalekonosných striel Kyjevu za červenú čiaru

10:42 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok oznámila, že pricestovala do Kyjeva, kde sa stretne s ukrajinskými predstaviteľmi vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského s cieľom rokovať o užšej spolupráci medzi EÚ a Ukrajinou.

„(Som) v Kyjeve – po tretí raz od začiatku ruskej vojny. Tak veľa sa zmenilo. Ukrajina je teraz kandidátskou krajinou na vstup do EÚ,“ napísala šéfka Eurokomisie na sociálnej sieti Twitter. Dodala, že so Zelenským a premiérom Ukrajiny Denysom Šmyhaľom bude hovoriť o tom, „ako pokračovať v zbližovaní našich ekonomík a ľudí v čase, keď Ukrajina smeruje k vstupu“ do EÚ.

Ukrajina získala – spoločne s Moldavskom – štatút kandidátskej krajiny EÚ v júni. Moskva toto rozhodnutie označila za súčasť úsilia o medzinárodnú kontrolu Ruska. Von der Leyenová v stredajšej správe o stave Únie v Štrasburgu vyhlásila, že sankcie zavedené Európskou úniou voči Rusku v súvislosti s vojenskou ofenzívou na Ukrajine zostanú v platnosti.

V prítomnosti Oleny Zelenskej šéfka Eurokomisie zdôraznila, že Európa od prvého dňa ruskej invázie stojí na strane Ukrajiny, a to dodávkami zbraní, poskytovaním finančnej pomoci, prijímaním miliónov utečencov či tvrdými sankciami voči Rusku.

EÚ doteraz Ukrajincom poskytla finančnú pomoc vo výške viac ako 19 miliárd eur, a to bez započítania poskytnutej vojenskej podpory. Von der Leyenová zdôraznila, že EÚ bude pomáhať aj pri povojnovej obnove Ukrajiny. (tasr, afp)

10:39 Hraničnými priechodmi prešlo v stredu na Slovensko 3 040 ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadalo 182 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 3 305 osôb, informovali z tlačového odboru Ministerstva vnútra.

„Z hľadiska príchodu a odchodu odídencov z Ukrajiny je situácia dlhodobejšie stabilná bez výrazných zmien,“ skonštatovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Ministerstvo vnútra podľa nej na dennej báze sleduje udalosti týkajúce sa vojny a jej dosahu na Slovensko.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od februárového vypuknutia vojny na Ukrajine, je 799 744. Dočasné útočisko udelili 93 837 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 568 379 ľudí. (tas­r)

9:31 Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára už približne 6,29 milióna ľudí, oznámila vo štvrtok ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž.

Podľa poľskej pohraničnej stráže jej príslušníci vykonali v priebehu stredy približne 23 700 kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny a vo štvrtok k 07.00 h dosiahol počet príchodzích osôb okolo 7 100.

Pohraničná stráž tiež tweetovala, že v stredu odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 23 300 ľudí. A z poľského územia na ukrajinské prešlo od začiatku vojny už dovedna 4,51 milióna jedincov.

V Poľsku je v súčasnosti legálne zamestnaných viac ako 400-tisíc ukrajinských utečencov, uviedol v stredu v rozhovore pre poľskú rozhlasovú stanicu Radio Koszalin štátny tajomník poľského ministerstva vnútra Pawel Szefernaker.

Uvedený politik hovoril aj o pripravovanej novele zákona o vojnových z utečencoch z Ukrajiny. Poľsko podľa jeho slov plánuje digitalizáciu určitých činností, ktorých zámerom je skrátiť rady na mnohých miestach, na ktorých sa pre ľudí utekajúcich pred vojnou vybavujú úradné veci.

Zákon o utečencoch bol už niekoľkokrát novelizovaný. Reguluje pravidlá pre ukrajinských vojnových utečencov v Poľsku vrátane legálnosti ich pobytu, práva na štúdium a prácu, ako aj prístupu k zdravotnej starostlivosti. Do platnosti vstúpil 12. marca a vzťahuje sa už aj na obdobie od 24. februára, teda začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. (pap, tasr)

9:06 Polícia Českej republiky predstavila plagáty, ktorými chce motivovať svedkov vojnových trestných činov k tomu, aby ich nahlásili vyšetrovacím orgánom. Už od mája k nim zhromažďuje poznatky v súlade s tzv. univerzálnou jurisdikciou.

Polícia prostredníctvom kampane vyzýva každého, kto by mohol mať o vojnových zločinoch informácie, aby vyplnil online dotazník, ktorým môže upovedomiť orgány činné v trestnom konaní, informoval v stredu Český rozhlas. „Ak máte informácie o vojnových trestných činoch v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine, môžu byť vaše informácie a poznatky kľúčové pre ich objasnenie a stíhanie,“ uvádza sa na webovej stránke kampane Polície ČR a Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ).

Tá odštartovala už v máji, keď centrála začala preverovanie vojnových trestných činov. Distribúciou plagátov chce polícia osloviť viac ľudí, ktorí by mohli byť svedkami alebo majú takéto udalosti zdokumentované.

Plagáty, webová stránka aj dotazník, na ktorý odkazujú, sú dostupné v štyroch jazykových mutáciách, a to v češtine, ukrajinčine, ruštine a angličtine. Polícia v prípade potreby skontaktuje osoby, ktoré vyplnili dotazník, s cieľom poskytnutia ďalších informácií. Upozorňuje však, že dotazník nenahrádza trestné oznámenie.

„Informáciami, ktoré možno využiť ako dôkazy v trestnom konaní proti konkrétnym podozrivým, môžu disponovať okrem iného utečenci z Ukrajiny, ktorí sa aktuálne vyskytujú na českom území. Ich prípadné svedectvá alebo audiovizuálne materiály zásadným spôsobom prispejú k riadnej dokumentácii konkrétnych zločinov,“ uviedol hovorca NCOZ Jaroslav Ibehej.

Polícia zároveň upozorňuje ľudí, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine, že vyplnenie dotazníka nie je ich povinnosťou. To, či otázky zodpovedia, nemôže ovplyvniť zákonnosť ich pobytu v Českej republike ani výsledok prípadného azylového konania. (tasr)

8:13 Rusko v noci na štvrtok raketami ostreľovalo Charkov na severovýchode Ukrajiny, uviedli tamojšie úrady. Ukrajinské sily v oblasti minulý týždeň začali protiútok a podľa ukrajinského ministerstva obrany odvtedy oslobodili 8500 kilometrov štvorcových územia a 388 obcí.

Ruskí vojaci v Charkove podľa starostu Ihora Terechova zasiahli Kyjevskú štvrť, ktorá leží na východ od centra. Rakety na mesto dopadli krátko po polnoci, podľa Terechova nie sú hlásení žiadni mŕtvi, zranení ani škody.

„Rusi zaútočili na Charkov. Sme v krytoch. Všetky služby fungujú,“ napísala podľa ruskojazyčného serveru BBC na sociálne siete Natalja Popovová, poradkyňa charkovskej oblastnej rady.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová v stredu večer informovala, že ukrajinské sily v Charkovskej oblasti od začiatku protiofenzívy oslobodili 8 500 kilometrov štvorcových svojho územia. Separatisti zo samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LNR) predtým uviedli, že ukrajinské sily frontovú líniu posunuli v niektorých miestach až na 10 kilometrov k hraniciam nimi nárokovaného územia Luhanskej oblasti, ktorá s Charkovskou susedí.

„Máme 2 500 km frontovú líniu, z nich je 1 300 kilometrov aktívnych bojových operácií. Vedieme obrannú operáciu, v rámci ktorej vykonávame aj útočné kroky,“ uviedla Maljarová podľa agentúry Unian. Ukrajina podľa nej musí aj napriek „úspechu, na ktorý dlho čakala“ stále bojovať. Upozornila tiež, že oslobodené územie potrebuje ďalej zabezpečiť a stabilizovať.

6:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na štvrtok uviedol, že mestá a dediny, ktoré ukrajinská armáda oslobodila od ruských okupačných síl, sú zdevastované, uviedla agentúra Reuters.

Ruské ozbrojené sily vypálili v stredu osem striel s plochou dráhou letu na juhoukrajinské mesto Kryvyj Rih s cieľom prerušiť zásobovanie vodou. Raketové útoky zasiahli priehradu nádrže Karačunov, uviedol Zelenskyj vo videu zverejnenom vo štvrtok skoro ráno. Vodný systém nemal „žiadnu vojenskú hodnotu“ a denne sú na ňom závislé státisíce civilistov, povedal.

Videoposolstvo Zelenského zverejnili po jeho návrate zo severovýchodnej Charkovskej oblasti späť do metropoly Kyjev krátko po tom, čo jeho úrad informoval o dopravnej nehode, v ktorej sa jeho auto zrazilo so súkromným vozidlom. „Prezidenta prehliadol lekár, neboli objavené žiadne vážne zranenia,“ uviedol na sociálnej sieti Facebook Zelenského hovorca Serhij Nykyforov.

Volodymyr Zelenskyj, Izium Čítajte viac Zelenskyj mal autonehodu

Zelenskyj navštívil v stredu mesto Izium na východe štátu, ktoré ukrajinské sily nedávno oslobodili spod ruskej okupácie. Stretol sa s vojakmi, ktorým sa poďakoval za ich úsilie pri opätovnom dobývaní zabratého územia. Pred budovou vypálenej radnice bola vztýčená ukrajinská vlajka.

„Naši strážcovia zákona už dostávajú dôkazy o vraždách, mučení a únosoch ľudí okupantmi,“ povedal ukrajinský prezident vo svojom prejave. „Iba ničili, iba brali, iba deportovali. Nechali za sebou zničené dediny a v niektorých z nich nezostal ani jediný dom,“ dodal.

6:30 Valné zhromaždenie OSN bude v piatok rokovať o návrhu, aby mohol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na každoročnom stretnutí svetových lídrov, ktoré sa skutočné budúci týždeň, prehovoriť prostredníctvom vopred nahraného videa. Očakáva sa, že Rusko kvôli tomu vyvolá hlasovanie. Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzja sa už nechal počuť, že Moskva je proti tomu, aby Zelenskyj hovoril prostredníctvom videozáznamu, napísala agentúra Reuters.

„Zelenskyj cestuje úplne skvele po celej krajine… sem ale prísť nemôže. A keď neviete prísť, znamená to, že pošlete svojho zástupcu, ktorý na Valnom zhromaždení prehovorí,“ povedal novinárom Nebenzja.

V správe, ktorú zaslala ukrajinská misia pri OSN jednotlivým členom Valného shormáždenia, je uvedené, že sa Zelenskyj „nemôže zúčastniť zasadnutia Valného zhromaždenia OSN osobne kvôli prebiehajúcej ruskej agresii proti Ukrajine“. Podľa programu by mal so svojím prejavom vystúpiť v stredu 21. septembra.

V návrhu rozhodnutia, ktoré sa má v piatok prerokovať, sa uvádza, že tento krok nesmie predstavovať „precedens pre budúce rozpravy a stretnutia na najvyššej úrovni“.

Svetoví lídri mohli počas posledných dvoch rokov kvôli pandémii COVIDU-19 vystupovať na rozprave prostredníctvom videozáznamov. Tento rok sa však očakáva, že pricestujú do New Yorku, aby na zasadnutí prehovorili osobne.

© Autorské práva vyhradené

800 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine