205. deň: Rusi v Charkovskej oblasti mučili ukrajinských civilov na 10 miestach, zabili tisíc ľudí

22:56 Biely dom podľa agentúry Reuters označil správy o nájdení hromadných hrobov v ukrajinskom meste Izium za „hrozivé“. Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borell vo vyhlásení odsúdil krutosti páchané na civilistoch.

Ukrajinská armáda získala späť Izium na východe krajiny pod svoju kontrolu v nedeľu 11. septembra. Vo štvrtok tamojšia polícia oznámila nájdenie provizórneho pohrebiska s asi 440 hrobmi, z ktorých niektoré sú hromadné. Väčšina tiel v hroboch podľa polície patrí civilistom.

Čítajte viac Pri Iziume našli v masovom hrobe stovky ľudí, niektorých umučených

Josep Borell vyhlásil, že „Európska únia je hlboko šokovaná“ týmito správami. „Politické vedenie Ruska a všetci zapletení do porušovania medzinárodného a humanitárneho práva na Ukrajine ponesú zodpovednosť. EÚ podporuje každú snahu v tomto smere,“ povedal Borell.

Nález v Iziume je „hrozivý, odporný a bohužiaľ zodpovedajúci zvrátenosti, s akou ruské sily vedú vojnu proti Ukrajine a ukrajinskému ľudu,“ uviedol na stretnutí s novinármi bezpečnostný hovorca Bieleho domu John Kirby. Na twitteri ho citovala reportérka CNN v Bielom dome.

21:45 Ruský prezident Vladimir Putin odmietol zodpovednosť Ruska za energetickú krízu v Európe a povedal, že ak chce Európska únia viac plynu, tak nech zruší sankcie, ktoré bránia sprevádzkovaniu plynovodu Nord Stream 2, informuje agentúra Reuters.

Putin pre médiá na okraj samitu Šanghajskej organizácie spolupráce, ktorá sa koná v uzbeckom Samarkande, povedal, že „ak je situácia v Európe taká vážna, stačí zrušiť sankcie na Nord Stream 2. Ten má kapacitu 55 miliárd kubických metrov ročne“.

Plynovod Nord Stream 2, ktorý má prepravovať zemný plyn z Ruska po dne Baltického mora do Nemecka a prechádza prakticky rovnakou trasou ako starší Nord Stream 1, je už dokončený, Nemecko ho však pre vojnu na Ukrajine odmietlo sprevádzkovať. Navyše, po tom, čo v reakcii na vojnu západné štáty uvalili na Rusko bezprecedentné sankcie, Moskva obmedzila dodávky plynu do Európskej únie a ceny suroviny prudko vzrástli.

Európa obvinila Rusko, že využíva energie ako zbraň za sankcie, ktoré Západ uplatňuje voči Moskve pre inváziu na Ukrajinu. Moskva však tvrdí, že sú to západné krajiny, ktoré vedú proti Rusku ekonomickú vojnu a západné sankcie, ktoré vyradili z prevádzky plynovod Nord Stream 1. Ten je kľúčovou trasou na dodávky suroviny do Nemecka, najsilnejšej európskej ekonomiky. V súvislosti s Nord Stream 1 Putin začiatkom septembra oznámil, že za odstavenie tohto plynovodu je zodpovedný Západ a dodávky plynu do Európy sa môžu obnoviť po tom, ako sa uvoľnia sankcie proti Rusku, čo mu umožní opraviť turbíny.

20:40 V ukrajinskej Charkovskej oblasti bolo počas ruskej okupácie mučených a zabitých vyše 1000 civilistov, povedal podľa portálu Interfax-Ukrajina ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec.

Kyjevu sa v posledných dňoch podarilo obnoviť kontrolu nad veľkou časťou Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny počas rýchlej protiofenzívy. Z oslobodených území začali prichádzať správy o hrôzach, ktorými si za okupácie podľa ukrajinských predstaviteľov prešli miestni obyvatelia, podobne ako to bolo v prípade miest v okolí Kyjeva oslobodených v apríli.

„K dnešnému dňu môžem potvrdiť prítomnosť najmenej 10 mučiarní v obciach (Charkovské oblasti). Dve z nich sú v meste Balaklija,“ uviedol už skôr Šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko.

Jednu z mučiarní zriadili ruskí vojaci za okupácie Balakliji na tamojšej policajnej stanici, zistila BBC. Arťom, ktorý tam podľa svojich slov strávil 40 dní, novinárom stanice povedal, že jeho samotného aj spoluväzňa a spoluväzenkyňa Rusi mučili elektrickým prúdom. Používali pritom generátor na nabíjanie mobilného telefónu.

Arťomtiež počul, ako v susedných celách kričia ľudia od bolesti. Väznitelia podľa neho pri mučení špeciálne vypínali hlasnú ventiláciu. „Vypli ju, aby sme mohli všetci počuť, ako pri mučení prúdom ľudia kričia,“ vysvetlil. Rusi ho zadržali po tom, čo u neho našli fotografiu brata v ukrajinskej vojenskej uniforme.

20:03 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa bude môcť prihovoriť k účastníkom zasadnutia Valného zhromaždenia OSN prostredníctvom videonahrávky.

Čítajte viac Zelenskyj sa môže prihovoriť Valnému zhromaždeniu OSN

19:40 Bol som vašim fanúšikom, ale po tomto stretnutí vás mám ešte radšej, povedal starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko českému premiérovi Petrovi Fialovi. Uviedol to premiérov hovorca Václav Smolka na sociálnej sieti Twitter.

Fiala ho privítal v Kramářovej vile, svojej oficiálnej rezidencii. „Česká republika vďaka svojej historickej skúsenosti chápe, že ruského agresora je potrebné zastaviť a že Ukrajinci bojujú aj za slobodu a demokraciu v celej Európe,“ napísal po stretnutí Fiala na Twitteri.

Starosta Kyjeva pricestoval do Prahy na konferenciu Európskeho výboru regiónov. V piatok ju v rámci českého predsedníctva v Rade Európskej únie zorganizoval minister pre miestny rozvoj Ivan Bartoš. Cieľom stretnutia podľa neho bolo hľadať riešenia na podporu rozvoja regiónov.

Ich najväčším ohrozením je aktuálna kríza a dopady vojny na Ukrajine. „Využijeme všetky možnosti, aby sa mohli dokončiť práve sa uskutočňujúce projekty, ktoré vznikajú s pomocou fondov EÚ a naše regióny mohli naďalej prosperovať,“ vyhlásil Bartoš.

Politici rokovali aj o povojnovej obnove Ukrajiny, o plánoch ukrajinskej vlády na rekonštrukciu kritickej infraštruktúry a poskytovania základných služieb. Podľa Bartoša to bude vyžadovať medzinárodnú spoluprácu.

18:26 Predsedovia parlamentov z krajín skupiny G7 a Európskeho parlamentu (EP) ubezpečili v piatok Ukrajinu o ďalšej solidarite vo vojne proti Rusku. Informovala o tom agentúra DPA.

„Ľudia na Ukrajine nebránia len svoju demokraciu, ale aj demokraciu nás všetkých, takže cena, ktorú musíme platiť my, je nízka,“ uviedla predsedníčka Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiová na stretnutí s kolegami v Berlíne.

„Samozrejme, že nás znepokojujú vysoké ceny energií, ale títo ľudia riskujú svoje životy,“ doplnila s tým, že je potrebná významná bezpečnostná podpora Ukrajiny, humanitárna a ekonomická pomoc, ako aj „sankcie, sankcie, sankcie“, ktoré musí Rusko pocítiť.

Predsedníčka nemeckého Spolkového snemu Bärbel Basová povedala, že ruský prezident Putin vedie boj proti všetkým liberálnym demokraciám Západu a ničí pritom vlastnú krajinu. „A v tomto boji nezvíťazí,“ vyhlásila.

18:24 Bol som vašim fanúšikom, ale po tomto stretnutí vás mám ešte radšej, povedal v piatok starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko českému premiérovi Petrovi Fialovi. Uviedol to premiérov hovorca Václav Smolka na sociálnej sieti Twitter, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Fiala ho privítal v Kramářovej vile, svojej oficiálnej rezidencii. „Česká republika vďaka svojej historickej skúsenosti chápe, že ruského agresora je potrebné zastaviť a že Ukrajinci bojujú aj za slobodu a demokraciu v celej Európe,“ napísal po stretnutí Fiala na Twitteri.

Starosta Kyjeva pricestoval do Prahy na konferenciu Európskeho výboru regiónov. V piatok ju v rámci českého predsedníctva v Rade Európskej únie zorganizoval minister pre miestny rozvoj Ivan Bartoš. Cieľom stretnutia podľa neho bolo hľadať riešenia na podporu rozvoja regiónov.

18:06 Ukrajina sa môže na Slovensko aj naďalej spoľahnúť. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Rastislav Káčer, ktorý v piatok telefonoval so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom. Hovorili o aktuálnej situácii na Ukrajine, o vývoji na bojisku a o výzvach vyplývajúcich z ruskej agresie. TASR o tom informoval komunikačný odbor rezortu.

„Už mnohokrát sme prejavili solidaritu s našimi susedmi, pretože pomocou Ukrajine posilňujeme bezpečnosť Slovenska. Slovensko bude pokračovať v robustnej bilaterálnej pomoci, rovnako sa budeme zasadzovať aj za udržiavanie jednoty v EÚ a NATO. Naša pozícia zostáva jasná a nemenná,“ zdôraznil Káčer. Kuleba jasný postoj Slovenska ocenil a poďakoval sa za všetku podporu, ktorú Ukrajine poskytujeme.

17:43 Švajčiarsko v piatok pozastavilo zjednodušený vízový režim s Ruskom. Pripojilo sa tak k Európskej únii, ktorá takto zareagovala na ruskú agresiu na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Švajčiarska vláda „úplne pozastavila“ dohodu z roku 2009, ktorá zjednodušila vstup ruských občanov do alpskej krajiny. „Neznamená to, že voči ruským občanom bol zavedený všeobecný zákaz vydávania víz,“ zdôraznila s tým, že v platnosti zostáva normálny vízový režim.

EÚ dočasne prestala uplatňovať dohodu s Ruskom o zjednodušení vízového režimu od pondelka 12. 9., čo pre ruských občanov znamená zvýšenie poplatku za žiadosť a predĺženie lehoty na jej spracovanie. Niektoré členské štáty požadovali prísnejší zákaz vydávania víz, na tom sa však v Únii nenašla zhoda.

16:05 Indický premiér Naréndra Módí v piatok ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi povedal, že teraz „nie je čas na vojnu“. Šéf Kremľa reagoval, že chce čo najskôr ukončiť konflikt na Ukrajine. Agentúra AFP o tom informovala na základe záberov zo stretnutia oboch lídrov popri summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO)v Uzbekistane.

„Excelencia, viem, že dnešok nie je časom na vojnu,“ uviedol Módí na úvod prvého stretnutia s Putinom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Podľa záberov odvysielaných indickou verejnoprávnou televíziou zdôraznil význam demokracie, diplomacie a dialógu s tým, že obaja budú hovoriť o tom, „ako pokročiť na ceste mieru“.

„Poznám váš postoj ku konfliktu na Ukrajine, vaše obavy… Urobíme všetko pre to, aby sme ho čo najskôr ukončili,“ povedal Putin indickému premiérovi. „Žiaľ, práve opačná strana, vedenie Ukrajiny, oznámila, že odmieta rokovací proces, a vyhlásila, že chce dosiahnuť svoje ciele vojenskými prostriedkami, na bojisku,“ dodal.

Naí Dillí a Moskvu spájajú dlhodobé väzby ešte z čias studenej vojny. Rusko je stále najväčším dodávateľom zbraní pre Indiu. Tá sa vyhýba výslovnému odsúdeniu Ruska za inváziu na Ukrajinu, približuje AFP.

15:36 Veliteľ súkromnej vojenskej skupiny Vagnerovcov obhajuje myšlienku verbovania väzňov do bojov na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Jevgenij Prigožin pritom skonštatoval, že tí, ktorí nechcú, aby do bojov posielali odsúdencov, majú miesto nich poslať vlastné deti. Vyjadril sa tak po tom, ako sa na internete objavilo video, ako verbuje bojovníkov vo väzení.

V uniknutom videu Prigožin ponúka väzňom slobodu výmenou za šesť mesiacov služby v jeho žoldnierskej skupine. Vagnerovci údajne na Ukrajine bojujú už od roku 2014.

Čítajte viac Putinov kuchár hľadá vojakov medzi väzňami

14:05 Ukrajinské rakety zasiahli v piatok centrum Rusmi okupovaného mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Podľa správ ruských tlačových agentúr zásah dostala budova využívaná miestnymi prookupačnými úradmi, píše agentúra DPA.

Ukrajinská strana útok na Cherson nepotvrdila.

Podľa zástupkyne šéfa Moskvou dosadenej regionálnej správy Jekateriny Gubarevovej pri ukrajinskom raketovom útoku zahynula minimálne jedna osoba a ďalšia utrpela zranenia. K útoku vraj došlo počas zasadnutia popredných činiteľov miestnej a oblastnej správy.

Ruské tlačové agentúry tvrdia, že centrum Chersonu zasiahli dopoludnia strely z amerických raketometov HIMARS, ktoré vypálila ukrajinská armáda. Do blízkosti sídla regionálnej správy podľa nich dopadlo najmenej päť rakiet, uvádza denník The Guardian.

13:36 Ukrajina v piatok oznámila, že na znovudobytom území vo východnej časti krajiny objavila najmenej desať lokalít, ktoré ruské sily využívali na mučenie. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.

Šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko na tlačovom brífingu podľa agentúry Interfax uviedol, že „môžeme hovoriť o najmenej desiatich mučiacich centrách“ v obciach Charkovskej oblasti. Priblížil, že dve takéto lokality boli nájdené v meste Balaklija na severovýchode Ukrajiny.

Klymenko doplnil, že príslušné orgány otvorili za posledný týždeň 204 kriminálnych prípadov vyšetrujúcich možné spáchanie vojnových zločinov ruskou armádou.

13:32 Generálny prokurátor samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) na východe Ukrajiny Sergej Gorenko a jeho námestník zahynuli v piatok pri bombovom útoku. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na miestnych predstaviteľov a záchranné zložky.

„Podľa predbežných informácií generálny prokurátor Sergej Gorenko podľahol zraneniam v dôsledku výbuchu vo svojom úrade,“ povedal hovorca záchranárov, ktorého cituje agentúra Interfax.

Ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na dôstojníka ministerstva vnútra separatistickej republiky napísala, že zahynul aj námestník generálneho prokurátora.

12:27 Rusko sa snaží presadiť v Európe ako imperiálna mocnosť, na čo musí Nemecko s európskymi krajinami reagovať. Dnes to v prejave na konferencii nemeckej armády vyhlásil spolkový kancelár Olaf Scholz. Zdôraznil, že Nemecko splní svoje záväzky brániť východných členov Severoatlantickej aliancie a že do modernizácie svojej armády investuje ďalšie peniaze.

„Ruskú vojnu som označil ako historický prelom, pretože to prekonáva všetko, čo sme nielen v Európe od konca studenej vojny zažili,“ povedal Scholz o ruskej invázii na Ukrajinu. „Ťažko vyzbrojená jadrová mocnosť sa snaží v Európe násilím zmeniť hranice. Ak by Rusko uspelo, mier v Európe by bol na dlhú dobu minulosťou,“ povedal.

Podľa kancelára už nie je možné zachovanie súčasného stavu a nestačí ani zvláštny zbrojný fond, ktorý Nemecko pre svoju armádu po ruskej invázii pripravilo. Armáda tak získala prostriedky s objemom 100 miliárd eur na modernizáciu. Scholz povedal, že Nemecko investuje do armády ďalšie peniaze a že pripraviť sa musí celá Európa.

12:09 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v piatok uznal, že ukrajinský protiútok proti ruským silám je veľmi efektívny. Zároveň varoval krajiny, aby sa pripravili na dlhší čas, keďže to neznamená koniec vojny. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

„Samozrejme, je mimoriadne povzbudzujúce vidieť, že ukrajinské ozbrojené sily si dokázali vziať späť územie a tiež zasiahnuť za ruskými líniami. Zároveň musíme pochopiť, že toto nie je začiatok konca vojny, musíme byť pripravení na dlho,“ povedal pre rozhlasové vysielanie BBC.

12:06 Zamestnanec českého ministerstva zahraničia odovzdával citlivé informácie ruskej rozviedke. Odhalila ho Bezpečnostná informačná služba (BIS), ktorá na to upozornila vládu. Informuje o tom spravodajský portál TN.cz.

Zamestnanec rezortu o tamojšom dianí informoval ruskú Službu zahraničnej rozviedky (SVR). Údajne to bol vysoko preverený pracovník, ktorý mal previerku na najvyšší stupeň Prísne tajné, píše TN.cz s odvolaním sa na Deník N. Pre ministerstvo pracoval už od 90. rokov, pričom pôsobil na mnohých zahraničných misiách a veľvyslanectvách vo svete. S agentmi ruskej služby po prvý raz nadviazal kontakt v jednej z afrických krajín a za odovzdávanie informácií mu vždy dobre zaplatili.

9:14 Hraničnými priechodmi prešlo vo štvrtok na Slovensko 2 695 ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadalo 15 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 2 750 osôb, informovali z tlačového odboru Ministerstva vnútra.

„Z hľadiska príchodu a odchodu odídencov z Ukrajiny je situácia dlhodobejšie stabilná bez výrazných zmien,“ skonštatovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Ministerstvo vnútra podľa nej na dennej báze sleduje udalosti týkajúce sa vojny a jej dosahu na Slovensko.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od februárového vypuknutia vojny na Ukrajine, je 802 439. Dočasné útočisko udelili 93.852 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 571 129 ľudí. (tas­r)

8:15 Maďarská rozpočtová letecká spoločnosť Wizz Air vo štvrtok potvrdila, že prevádzkovala lietadlo, ktoré tento týždeň odletelo z Ukrajiny do Poľska. Ide o prvý let komerčného lietadla z Ukrajiny od apríla tohto roka.

„Wizz Air potvrdzuje, že po hĺbkovom posúdení rizika a dôkladnej príprave odletelo jedno z jeho lietadiel 13. septembra z ľvovského Medzinárodného letiska Danyla Halyckého a úspešne pristálo v Katoviciach,“ uvádza sa vo vyhlásení tlačového odboru tejto leteckej spoločnosti.

Riaditeľ komunikácie portálu Flightradar24 Ian Petchenik pre CNN ešte v stredu povedal, že Wizz Air má v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev ešte tri lietadlá s maďarskou registráciou.

Ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru uviedlo, že je pripravené na obnovenie prevádzky letiska v Ľvove, ak bude letisko disponovať západnými bezpečnostnými zárukami. Doposiaľ nie jasné, akým spôsobom budú tieto opatrenia zabezpečené. (cnn.com, tasr)

6:55 Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok prisľúbil, že Nemecko bude Ukrajine pomáhať tak dlho, ako to bude potrebné. Uviedol to v nemeckom meste Postupim počas ceremónie, na ktorej prevzal bývalý ukrajinský boxer Vladimir Kličko v mene ukrajinského ľudu mediálnu cenu M100.

„Pomáhame s ťažkou vojenskou technikou, s muníciou, s výcvikom ukrajinských vojakov, pretože ich boj je aj naším bojom,“ povedal Scholz. Zdôraznil, že Nemecko bude Ukrajinu naďalej podporovať „spoľahlivo a tak dlho, ako to bude potrebné“. Dodal, že Berlín bude pri koordinácii pomoci pre Kyjev naďalej spolupracovať s európskymi a medzinárodnými partnermi.

„Dnes toto ocenenie využívam ako zástupca ukrajinského ľudu, ktorý sa opäť obracia na Európsku úniu, takzvaný slobodný svet, Nemcov a nemeckú vládu,“ povedal Kličko v rozhovore pre agentúru DPA. Dodal, že je dôležité, aby svet znova „neuhol pohľadom“, ako tomu bolo v roku 2014 po ruskej anexii Krymu.

Západní lídri videli zničenú krajinu po útokoch ruských síl na Ukrajinu na vlastné oči a aj tak „stále nedostávame to, čo vo vojne potrebujeme“, uviedol Kličko. „Bez podpory zbraní túto vojnu nevyhráme,“ zdôraznil.

Scholz poznamenal, že Rusko vedie popri bojoch na Ukrajine aj informačnú a propagandistickú vojnu. „Ruským občanom je predstavovaný paralelný svet, ktorý je hermeticky uzavretý od reality,“ povedal nemecký kancelár, ktorý trvá na tom, že Rusko nesmie vyhrať túto vojnu. (dpa, tasr)

6:48 Pápež František označil vo štvrtok dodávky zbraní na Ukrajinu na sebaobranu za morálne legitímne. Vyplýva to z jeho vyjadrení na palube lietadla počas návratu z trojdňovej apoštolskej návštevy Kazachstanu. František taktiež vyzval Kyjev, aby bol otvorený prípadnému dialógu s Moskvou aj napriek tomu, že by to bolo pre Ukrajinu náročné.

Čítajte viac Pápež označil dodávky zbraní na Ukrajinu na sebaobranu za morálne legitímne

6:27 Americký prezident Joe Biden vo štvrtok schválil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 600 miliónov dolárov. Vo vyhlásení to uviedol Biely dom, informuje agentúra AFP. Vojenská pomoc pozostáva z vybavenia a služieb, ako aj z tréningu ukrajinských vojakov, píše sa vo vyhlásení. Ďalšie podrobnosti vrátane typu poskytnutých zbraní však Biely dom nešpecifikoval.

Americké ministerstvo obrany neskôr uviedlo, že balík pomoci pre Kyjev bude zahŕňať 37.000 delostre­leckých nábojov, z ktorých bude 1000 presne navádzaných, štyri protidelostrelecké radary i ďalšie zbrane a vojenské vybavenie.

Pentagón dodal, že Washington Kyjevu poskytne aj ďalšiu muníciu pre salvové raketové systémy HIMARS. Rezort obrany však neuviedol, či pôjde aj o taktické balistické strely ATACMS, ktoré Kyjev žiada už niekoľko mesiacov.

Washington poskytol Kyjevu od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vojenskú pomoc v hodnote viac ako 15 miliárd dolárov, píše AFP. Predmetné oznámenie o novom balíku pomoci prichádza v čase, keď ukrajinská armáda začala viesť masívnu protiofenzívu proti ruským inváznym silám.

6:00 V ukrajinskom Iziume sa po jeho oslobodení ukrajinskými silami a odchode ruských jednotiek našlo provizórne pohrebisko so 440 hrobmi. Stanici Sky News to povedal náčelník policajného vyšetrovacieho oddelenia pre Charkovskú oblasť Serhij Bolvinov. Fotografie a zábery drevených krížov v lese zverejnila stanica Nastojaščeje vremja, ktorej o náleze cintorína povedal splnomocnenec pre nezvestné osoby Oleh Kotenko. Podobné správy o nálezoch narýchlo vytvorených pohrebísk s telami civilistov alebo masových hroboch prichádzali z Ukrajiny tiež v apríli po stiahnutí ruských vojsk z Kyjevskej oblasti, z miest ako Buča alebo Irpiň.

Všetky telá z pohrebiska v Izjume podľa policajného náčelníka úrady plánujú vyzdvihnúť a podrobiť ich forenznému vyšetrovaniu. Niektoré z nich sa podľa neho zatiaľ nepodarilo identifikovať.

"Je to pre mňa naozaj šokujúce a hrozné. Je to zločin proti ľudskosti. V civilizovanom svete v roku 2022 by to tak nemalo byť, "okomentoval nález Bolvinov.

„Vieme, že niektorí (ľudia) boli zabití, ďalší zomreli pre delostreleckú paľbu, kvôli takzvaným zraneniam pri výbuchu míny. Ďalší kvôli náletom,“ odpovedal Bolvinov na otázku, ako pochovaní ľudia zomreli. Doplnil, že presnú príčinu smrti ale vyjaví až vyšetrovanie.

Na niektorých hroboch sú priezviská, na niektorých sú len čísla, povedal stanici Nastojaščeje vremja splnomocnenec pre nezvestné osoby Kotenko. Na ďalších sú aj vence alebo dátum úmrtia.

„Keď bolo ostreľované mesto, ľudia zomierali priamo na uliciach. Pohrebné služby nevedeli, čo je to za ľudí, ale prijímali ich a pochovávali na tomto cintoríne,“ povedal Kotenko. Splnomocnenec doplnil, že ruské okupačné sily už skôr zverejnili videozáznam pohrebiska. „Bolo nám jasné, že sa to miesto musíme pokúsiť po oslobodení územia nájsť,“ vysvetlil Kotenko. Väčšina pochovaných ľudí podľa neho zomrela pri delostreleckých útokoch.

Izjum v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny dobyla späť ukrajinská armáda minulý týždeň pri svojej protiofenzíve. Pod kontrolou ruských síl bolo toto strategické mesto od marca. V stredu oslobodený Izjum navštívil prezident Volodymyr Zelenskyj a zúčastnil sa tam vztyčovania ukrajinskej vlajky.