Putin potrebuje mobilizovať radikálov a nechať na pokoji pasívny dav

Ako rozdelila zdrvujúca porážka v Charkovskej oblasti ruskú verejnosť? A čo v tejto situácii môže urobiť Kremeľ? Vo svojej bleskovej analýze sa na tieto otázky pokúša odpovedať Grigorij Judin, vedúci katedry politickej filozofie na Moskovskej škole sociálnych a ekonomických vied.

, 16.09.2022 12:10
Vladimir Putin Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin.
debata (105)

Judin, ktorý už pred 24. februárom predpovedal, že Vladimir Putin spustí „najnezmyselnejšiu vojnu v dejinách“, a v prvý deň invázie ho na protivojnovej demonštrácii zbili do bezvedomia, rozdeľuje ruskú verejnosť podľa jej postoja k vojne proti Ukrajine na tri skupiny: radikálov, disidentov a laikov.

Radikálov charakterizuje ako početnú, veľmi hlasnú menšinu, ktorá aktívne podporuje vojnu, angažuje sa, sleduje správy a v ojedinelých prípadoch sa dokonca dáva zverbovať na front. Podľa jeho odhadu tvoria radikáli 15–25 percent ruského obyvateľstva. Je to publikum blogerov, telegramových kanálov a „televíznych upírov“, ako nazýva prokremeľských propagandistov Vladimira Soloviova a Oľgu Skabejevovú.

Druhú skupinu tvoria disidenti – početná menšina, ktorá je kategoricky proti vojne. Je vykázaná z ruských médií a všeobecne deprimovaná. Ich podiel v ruskej spoločnosti odhaduje expert pomerne odvážne na 20–25 percent.

Tretiu skupinu, predstavujúcu 50 až 65 percent spoločnosti, označuje za laikov. „Je to pasívna väčšina, ktorá je úplne depolitizovaná, s politikou a vojnou nechce mať nič spoločné,“ píše sociológ na Twitteri.

Laici tvoria väčšinu ľudí z tých, ktorí – ako Judin ironicky poznamenáva – odpovedajú „Áno“ na otázku „Podporujete rozhodnutie prezidenta o vykonaní špeciálnej vojenskej operácie, alebo ste zradca národa, ktorého treba zavrieť na 15 rokov do väzenia?“

Užívať si život

Laici sú tí, ktorí si bezstarostne užívajú život, zatiaľ čo na Ukrajine umierajú ľudia. „Je to samozrejme poľutovaniahodné, ale kladom je, že títo ľudia nie sú v žiadnom prípade ochotní sa akokoľvek aktívne zapojiť do vojny,“ pripúšťa odborník

„Laici sa snažia pred akýmikoľvek správami o vojne chrániť, ako sa len dá, a o porážke v Charkovskej oblasti vedia len veľmi málo (mnohí z nich by ani nedokázali povedať, kde sa Charkov nachádza). Hlavné rozhlasové a televízne spravodajstvo ich pred týmito informáciami chráni,“ píše Judin.

Expert zdôrazňuje, že keď štátne televízie začali šíriť ešte tvrdšiu vojnovú propagandu ako zo začiatku, ich sledovanosť klesla. Potvrdil to aj nezávislý prieskum, podľa ktorého televízne stanice riadená Kremľom pozerá iba 65 percent Rusov, kým zo začiatku vojny mali až 86-percentnú sledovanosť. „Laici chcú svoje telenovely, výživových poradcov a stand-upy, a nie nudné správy z frontových línií,“ vysvetľuje.

Hlasy za agresívnejšiu vojnu

Na radikálov, naopak, ukrajinská protiofenzíva silne zapôsobila. Začali hľadať vinníkov, pričom z porážky obviňujú nielen vojenské vedenie, ale niektorí dokonca aj Putina. Prvý raz od začiatku vojny sa v tejto skupine rozhorela vášnivá diskusia.

V tejto diskusii sa podľa Judina objavujú rôzne tóny – od relatívne optimistického „mali by sme sa zjednotiť okolo Putina a pomstiť sa“ až po úplne fatalistické, v zmysle, že „vojna je prehratá, nech sa deje, čo sa deje“. „Všetci ale požadujú totálnu mobilizáciu ruskej spoločnosti a agresívnejšiu vojnu,“ píše expert a dodáva, že ich „spája presvedčenie, že Rusko by Ukrajinu ľahko dobylo, ale z nejakého dôvodu (zrada, neschopnosť, veľkorysosť) vedie vojnu s jednou rukou zviazanou“.

Tejto diskusii Judin pripisuje veľký význam. „Ľudia si po prvýkrát začínajú uvedomovať, že Putin nie je neporaziteľný. Je ťažké doceniť, aký dôležitý je tento mýtus pre Rusko. Viera, že Putin zvíťazí, nech sa deje, čo sa deje, paralyzuje všetky samostatné akcie,“ pripomína renomovaný sociológ.

Judin vidí čoraz väčšie pnutie v ruskej spoločnosti: „Radikáli sa začínajú hnevať na laikov, že pokračujú v bežnom živote, zatiaľ čo vojaci umierajú pod útokom NATO. Laici sa hnevajú na radikálov, že sa snažia spolitizovať ich život, napríklad zavádzaním vojnovej propagandy do škôl.“

Protichodné príbehy

Tento vývoj stavia Putina do neistej pozície. „Je závislý aj od pasivity laikov, aj angažovanosti radikálov. Preto predáva dva protichodné príbehy – jeden o existenciálnej vojne a druhý o veciach, ktoré bežia ako obvykle,“ poukazuje Judin na istú rozpoltenosť kremeľskej propagandy.

Požiadavka radikálov na všeobecnú mobilizáciu je pre laikov úplne neprijateľná. Porážky na fronte však spôsobujú, že Putinova neochota vyhlásiť v krajine vojnový stav začína dráždiť radikálov.

Kremeľ musí medzi týmito dvoma postojmi lavírovať, poznamenáva Judin: „Putinovou stratégiou je cielená mobilizácia – verbovanie ľudí medzi radikálmi, pričom laikov ponecháva napospas osudu. Je tu určitý priestor na to, aby pokračoval v tejto stratégii, ale vojenské porážky to budú ešte viac napínať.“

Expert predpovedá, že balansovanie medzi depolitizáciou spoločnosti vo všeobecnosti a mobilizáciou jej radikálnej časti bude pre Putina čoraz ťažšie, čo môže viesť k veľkej porážke.

Judin pritom nepredpokladá, že by Putin dokázal predať porážku ako víťazstvo. „Radikáli to nebudú váhať nazývať porážkou a laici mu neodpustia zásah do ich každodenného života,“ argumentuje.

© Autorské práva vyhradené

105 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy