Rusko tam malo byť navždy, teraz však jeho spojenci utekajú z Ukrajiny

Ešte pred niekoľkými týždňami Irina pracovala pre ruskú okupačnú správu v Kupjansku, väčšom meste na severovýchode Ukrajiny. Ruské vojská ho zabrali niekoľko dní po tom, ako Vladimir Putin začal vojnu proti susednej krajine.

Keď však potom ruské jednotky z mesta utiekli a ukrajinská armáda okupované územie oslobodila, ona aj jej rodina utiekli, lebo sa obávali rýchlej odplaty pre spoluprácu s ruskými inváznymi silami.

Čítajte viac Zelenskyj odkazuje Rusom: Ideme vpred a k víťazstvu

Dôkazy, ktoré sa objavili na novodobytých územiach, naznačujú, že ruské jednotky pravidelne používali násilie, aby potlačili akýkoľvek miestny nesúhlas a udržali si nad územím kontrolu. Niektorí však uviedli, že Rusov sami od seba vítali a pomáhali im. Ďalší jednoducho vypočuli naliehanie Moskvou dosadených predstaviteľov a pristúpili na spoluprácu v snahe žiť v pokoji pod ruskou vládou.

Pre miestnych spojencov Moskvy bol náhly ústup ruských síl, ktoré sa bez väčšieho odporu vzdávali celých dedín a miest, zvratom hraničiacim so zradou.

„Všetci nám hovorili, že už sme tu, že sa nemáte čoho báť,“ spomína Irina na sľuby činiteľov, ktorých na okupované územie vyslala Moskva. Uvádza, že vzala prácu v účtovnom oddelení novej miestnej správy dosadenej Ruskom. „Pred piatimi dňami nám hovorili, že nikdy neodídu. A o tri dni neskôr sme boli pod paľbou. Ničomu nerozumieme (…). Nechápeme, aký to teda má zmysel,“ dodáva k ruskej vojenskej operácii.

Celé mesiace Rusko ľuďom v okupovaných ukrajinských regiónoch tvrdilo, že tam zostane navždy. Zaviedlo rubeľ, dôchodcom bolo povedané, že budú dostávať ruské dôchodky, a proruskí obyvatelia boli prijímaní do štátnej správy. „Rusko nikdy neodíde,“ vyhlasoval líder ruskej vládnej strany Jednotné Rusko Andrej Turčak počas júlovej návštevy Kupjanska.

Tento sľub bol spolu s hrozbou násilia kľúčový pre uplatňovanie ruskej moci v ukrajinských mestách a dedinách, pretože miestnym zaručoval, že nikdy nebudú musieť čeliť trestu za zradu alebo kolaboráciu. Ruský ústup teraz uštedril zničujúcu ranu obrazu ruskej armády a Kremľa v očiach aj niektorých z ich najochotnejších stúpencov na Ukrajine.

Ukrajina oznámila, že sa bude usilovať o dolapenie miestnych obyvateľov, ktorí spolupracovali s ruskou armádou alebo s Ruskom dosadenou správou. Za tieto prečiny hrozí až 15 rokov väzenia. Prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že ukrajinské sily sa snažia vykoreniť „zvyšky okupantov a sabotážnych skupín“ v znovudobytých mestách a dedinách Charkovskej oblasti.

Čítajte viac Pri Iziume našli v masovom hrobe stovky ľudí, niektorých umučených

V ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá susedí s Charkovskou na Ukrajine, úrad gubernátora oznámil, že do provizórneho tábora bolo umiestnených takmer 1 400 ľudí, ktorí sa sem dostali po prekročení hranice z Ukrajiny. Mnoho z nich sú rodiny s deťmi, ktoré utiekli pred bojmi, ďalšie stovky ľudí sú pravdepodobne ubytované v prenajatých bytoch alebo u príbuzných.

V malom distribučnom centre pomoci v Belgorode niekoľko Ukrajincov, ktorí nedávno utiekli do Ruska, uvádza, že ich ohromila neschopnosť Moskvy udržať pod svojou kontrolou územie v Charkovskej oblasti a odolať úspešnej ukrajinskej protiofenzíve, ktorá počas niekoľkých dní znovu dobyla 8 000 štvorcových kilometrov územia.

„Ľudia tam verili ruským vojakom. Hovorili: Neopustíme vás,“ uvádza 44-ročný Alexander, ktorý ušiel z neďalekej dediny so svojou ženou a synom. „Potom sa zrazu stiahli. Trvalo im niekoľko mesiacov, kým zabrali všetky tieto územia, a potom ho o dva dni opustili. Nechápem, čo sa stalo.“

Vyučený zvárač zdôrazňuje, že pre Rusko nepracoval a od začiatku vojny bol nezamestnaný. Zo svojej dediny, ktorú Rusko zabralo hneď v prvých dňoch vojny, chcel odísť, pretože „nemal ani prácu, ani školu“ a „potreboval obliekať svoje dieťa a posielať ho do školy“.

Plánovali ísť za bratom do Poľska, potom však Alexandra zranil granát, načo utiekli k príbuzným do Ruska. Odišli podľa neho nie preto, že by odmietali návrat ukrajinskej vlády, ale kvôli nebezpečenstvu, ktoré im hrozilo v dôsledku vojny. „Doháňalo nás to k šialenstvu,“ hovorí. „Vydržali sme to tak dlho, ako sme len mohli.“

Z obáv, že by mohol byť považovaný za zradcu, rovnako ako ostatní žiadal, aby nebolo zverejnené jeho priezvisko. Hovorí, že stále dúfa, že sa vráti domov a navštívi svojich rodičov na Ukrajine.

Snaha Moskvy integrovať územie na okupovanej Ukrajine ponukou dávok občanom a súčasnou atmosférou strachu sa považovala za predohru k formálnej anexii, ktorá by sa v niektorých regiónoch mohla uskutočniť už tento rok na jeseň.

Čítajte viac Putin na začiatku vojny údajne odmietol mierovú dohodu s Kyjevom

Nedostatok bezpečnosti, ktorý signalizuje náhly ústup Ruska, ale otriasol dôverou, ktorú časť ľudí mala k Rusku, a sťažil správu okupovaných území, ktoré Moskva stále drží.

Podľa mnohých správ samotní ruskí vojaci aj niektorí vrcholní kremeľskí podporovatelia vojny vystúpili s tým, že Rusku hrozí strata priaznivcov na okupovanej Ukrajine. „Ľudia tu čakajú, kým začneme búšiť tak tvrdo, že sa (protivník) položí na chrbát. To znamená knock-out. Je veľmi ťažké vyhrať na body,“ povedal v televíznej reportáži ruský vojnový spravodajca Alexander Sladkov.

Ťažkosti Ruska môžu ďalej rásť, pretože mestá, ktoré boli od prvých týždňov vojny v ruskom držaní, sa teraz vymaňujú z izolácie a začínajú vydávať príbehy o živote za okupácie.

Ruské neúspechy tiež odštartoval exodus ľudí k hraniciam. Začiatkom tohto týždňa natočila proruská aktivistka Julija Nemčinovová, ktorá rozváža pomoc ukrajinským utečencom v Rusku, video s niekoľkými stovkami áut, v ktorých sa ľudia snažili utiecť z Charkovskej oblasti do Ruska. Aktivistka uvádza, že mnohí sa obávali, že budú označení za kolaborantov, hoci ide podľa nej o miestnych obyvateľov, ktorí sa „len snažia žiť“.

„Ľuďom bolo povedané, že Rusko je tu navždy,“ hovorí. „Boli v šoku,“ dodáva s odvolaním sa na návrat okupovaných území späť Ukrajine.