Od extrémizmu k moci. Politológ vysvetľuje, ako sa to Švédskym demokratom podarilo

Krajne pravicoví Švédski demokrati sa pred týždňom stali vo voľbách s 20,5 percenta druhou najsilnejšou stranou severskej krajiny. Hlasovanie vyhrali s podporou 30,3 percenta sociálni demokrati. Lenže blok štyroch pravicových strán, do ktorého sa rátajú aj Švédski demokrati, bude mať v 349-člennom parlamente tesnú väčšinu 176 kresiel. Ako došlo k tomu, že radikálna pravica má v krajine moc na dosah? Pre Pravdu to vysvetlil Nicholas Aylott, politológ zo Södertörnskej univerzity v Štokholme.

, 19.09.2022 06:00
Akesson, Švédsko Foto: ,
Líder Švédskych demokratov Jimmie Åkesson.
debata (38)

Krajne pravicová strana Švédski demokrati sa po prvý raz dostala do parlamentu v roku 2010. Vtedy ju podporilo len o niečo viac ako päť percent voličov. Teraz dostala 20,5 percenta hlasov. Ako sa Švédskym demokratom tak rýchlo podarilo získať si takúto podporu?

Dokázali reagovať na to, po čom časť voličov túžila, a žiadna iná strana im to nedokázala ponúknuť. Ostatné politické subjekty Švédskym demokratom situáciu veľmi dlho mimoriadne uľahčovali. Nijaká strana sa neusilovala získať voličov, ktorí boli čo len trochu skeptickí k švédskej imigračnej politike. V tejto otázke boli všetky subjekty na jednom politickom póle a Švédski demokrati na druhom. Strane, ktorá má mimoriadne extrémistické korene, sa podarilo získať veľa voličov, keďže na to dostala priestor. Ostatné subjekty medzi sebou súťažili, ktorý z nich dokáže výraznejšie ostrakizovať a izolovať Švédskych demokratov. Tí to však využili na obsadenie časti politického spektra a stali sa súčasťou systému.

Hoci sa švédske politické strany najprv usilovali Švédskych demokratov izolovať, neskôr viaceré prebrali ich protiimigračnú politiku. Centristicko-pravicoví Umiernení, ktorí vo voľbách skončili tretí a ich líder Ulf Kristersson asi bude premiérom, teraz vyzerajú ako jemnejšia verzia Švédskych demokratov, však?

Áno, je to presne tak. To, čo som opísal, bola prvotná reakcia politického systému na Švédskych demokratov. Ale od migračných vĺn v roku 2015 a potom opäť v roku 2018, ktoré krajina pocítila, prišla nová fáza. Niektoré politické strany sa posunuli vpravo a priblížili sa k Švédskym demokratom. Vytvorilo to však nový problém.

V čom spočíva?

Spomenuli ste Umiernených a pre túto stranu to dokonca znamenalo dvojnásobný problém. Časť ich podporovateľov najmä vo väčších mestách znechutilo, že strana má tak blízko k Švédskym demokratom. Presunuli sa k ľavicovejším stranám a Umiernených to viditeľne oslabilo. Zároveň táto centristicko-pravicová strana legitimizovala v očiach mnohých voličov Švédskych demokratov tým, že prebrala ich myšlienky. Ľudia si potom mohli povedať, že asi neboli až také hrozné. Umiernení tak stratili aj časť stúpencov, ktorí prešli k Švédskym demokratom. Je to jasná ukážka toho, aké zložité je pre tradičnejšie politické subjekty nájsť fungujúcu stratégiu, keď sa musia postaviť takej strane, akou sú Švédski demokrati.

Počas volebnej kampane sa veľa hovorilo o tom, že hlavnou témou hlasovania je zločinnosť. Bolo to tak? A pomohlo to Švédskym demokratom?

Nevieme úplne presne, čo si mysleli voliči. Povolebný prieskum ukázal, že ako obyčajne bola pre nich najdôležitejšou témou zdravotnícka starostlivosť. No debata o práve a poriadku je pre Švédov určite podstatnejšia, ako bola povedzme pred 15 rokmi, teraz je to pre nich už druhá najzásadnejšia téma. A okrem toho o práve a poriadku neustále hovoria médiá a politici. Preto kampani dominoval práve problém zločinnosti spojený s imigráciou a s integráciou migrantov do švédskej spoločnosti. Sú to témy, ktorých sa chytá práve pravica. Vlastne by sa dalo povedal, že keďže tieto problémy boli tak výrazne viditeľné v kampani, výsledok pravice mal byť teoreticky ešte lepší. Do istej miery jej asi vietor z plachiet zobrali sociálni demokrati, ktorí v porovnaní s minulosťou zaujali tvrdší postoj k témam, ako sú právo, zákon a migrácia.

Ako by ste opísali lídra Švédskych demokratov Jimmieho Åkessona, ktorý stranu vedie od roku 2005?

Pod Åkessonovým vedením boli Švédski demokrati postupne úspešnejší a úspešnejší. Ich predseda veľmi dobre vie, kedy má povedať niečo provokatívne, čo vytvorí novinové titulky a spustí reakciu ostatných straníckych lídrov, a kedy má vyznievať rozumne, normálne a neradikálne. Okrem toho si Åkesson dokázal udržať kontrolu nad stranou, hoci sa radikálne subjekty ako Švédski demokrati často štepia. S niekoľkými ďalšími ľuďmi svoju stranu pevne ovláda. Viac ráz sa bez väčšieho váhania zbavil disidentov a mimoriadne sa usiluje o to, aby Švédski demokrati vyzerali ako bežná strana. Vedenie vylúčilo viacero členov, ktorí sa dopustili očividných prejavov extrémizmu. Švédski demokrati boli proti členstvu v Európskej únii a v NATO, ale zmenili názor, keď sa ukázalo, že tieto postoje im bránia vytvoriť užšie spojenectvo s inými pravicovými stranami.

Švédski demokrati a voľby

2002: 1,4%

2006: 2,9

2010: 5,7

2014: 12,9

2018: 17,5

2022: 20,5

Aký vplyv teda budú mať Švédski demokrati na vládu?

Základnou otázkou je, či budú priamo súčasťou kabinetu. Modelom by mohlo byť, že Švédski demokrati budú podporovať menšinovú vládu v parlamente, ale nevstúpia do nej. Pravicové strany ešte pár týždňov pred voľbami očakávali tento scenár. No potom začali prieskumy ukazovať, že Švédski demokrati budú druhou najsilnejšou stranou, čo potvrdilo aj hlasovanie. A to mení situáciu. Je naozaj realistické, aby najsilnejšia pravicová strana nemala v pravicovej vláde ministrov a nemala priamy vplyv na rozhodnutia kabinetu? Azda je to možné. Veľmi dôležité bude, čo povedia Liberáli. Je to najmenšia strana pravicového bloku, ale strategicky dôležitá. Liberáli sú rozorvaní v tom, ako sa postaviť k Švédskym demokratom, či s nimi nejako spolupracovať. Myslím si, že by neprežili, keby Švédski demokrati priamo vstúpili do vlády. Predpokladám teda, že Švédski demokrati v kabinete nebudú. Vládnuce pravicové strany im však potom budú musieť niečo dať.

Čo to bude?

Boj s kriminalitou je téma, ktorá bude Švédskych demokratov najviac zaujímať. Ale to sa dá asi povedať aj o Umiernených a vláda bude v tejto oblasti robiť veľké zmeny. Polícia asi dostane viac právomocí, sprísnia sa tresty a možno dôjde k tomu, že pri súdnych procesoch povolia anonymných svedkov. Otázkou bude, či vláda nejakým spôsobom bude brať do úvahy ekonomickú politiku Švédskych demokratov. V hospodárskej oblasti totiž nie sú pravicovou stranou. Ale Umiernení sa držia tradičného liberálno-konzervatívneho ekonomického modelu. Páčia sa im nižšie dane, liberalizácia trhu a privatizácia. Presadzovanie týchto politík však môže viesť ku konfliktu so Švédskymi demokratmi.

© Autorské práva vyhradené

38 debata chyba
Viac na túto tému: #Švédsko #krajná pravica #švédska politika #Švédski demokrati
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy