Pri bohoslužbe vo Westminsterskom opátstve mali zástupcovia štátov Spoločenstva čestné miesta a vôbec tie najlepšie patrili krajinám, ktoré uznávajú britského monarchu ako hlavu štátu. Smrť panovníčky, ktorá vládla po sedem desaťročí, rozvírila debatu o budúcnosti tohto zväzku. Aj keď nie je príliš jasná, jeho rozpad podľa odborníkov teraz ale nehrozí.
Členmi Spoločenstva je 56 krajín sveta, okrem Británie napríklad Kanada, Austrália, India, Pakistan či rad afrických štátov. V 14 členských krajinách okrem Británie je britský panovník zároveň formálnou hlavou štátu. Spoločenstvo združuje predovšetkým bývalé britské kolónie a domíniá.
V roku 1952, kedy Alžbeta II. nastupovala na trón, ešte platilo, že nad britským impériom nikdy nezapadá slnko – Británia mala viac ako 70 zámorských území. Už vtedy ale bolo jasné, že sa situácia zmení. Britské jednotky v tom istom roku bojovali s hnutiami za nezávislosť v Egypte a Keni v oboch prípadoch prehrali. India získala nezávislosť už o päť rokov skôr.
Keď v roku 1997 Británia odovzdávala Hongkong Číne, označil to vtedajší princ Charles, terajší kráľ Karol III., za „koniec impéria“. Posledným štátom, ktorý sa odtrhol od Buckinghamského paláca, bol Barbados v roku 2021, a teraz sa aj vo zvyšku Spoločenstva ozývajú hlasy volajúce po odchode.
„Naše myšlienky sú s jej rodinou a všetkými, ktorí ju milovali. Austrália ale teraz musí pokročiť vpred,“ napísal v reakcii na Alžbetino úmrtie šéf austrálskej strany Zelených Adam Bandt, ktorý patrí medzi popredných zástancov republikánskeho zriadenia.
Podobná diskusia zaznieva aj z karibskej oblasti. Jamajka naznačila, že by mohla čoskoro nasledovať Barbados a ukončiť svoje spojenie s britskou monarchiou. „Tieto krajiny v podstate čakali na novú hlavu štátu, aby sa mohli zmeniť na republiky… domnievam sa, že ďalšie krajiny budú nasledovať príklad (Barbadosu),“ povedal serveru aktuálne.cz bývalý zamestnanec Buckinghamského paláca Ondřej Kubáček.
„Karol III. nemôže prísť do Kanady, pokiaľ ho federálna vláda nepozve. Vláda síce nie je dosť protimonarchistická, aby sa odtrhla, ale môže monarchiu pripraviť o manévrovací priestor,“ povedal rozhlasovej stanici NPR expert na globalizáciu a medzinárodnú politiku na univerzite v Toronte Michael Valpy. V Kanade podporuje zotrvanie v monarchii iba 35 percent ľudí.
Čítajte viac Takmer 80 % Kanaďanov podľa prieskumu nepociťuje k britskej monarchii náklonnosť
Ako o ďalšom kandidátovi na odtrhnutie od monarchie sa hovorí o Novom Zélande, kde tamojší republikáni s heslom „resident for president“ (rezident prezidentom) argumentujú, že hlavou ich štátu by nemal byť vzdialený britský monarcha, ale niektorý miestny občan.
Bývalý politický šéfreportér denníka The Guardian pre Nový Zéland Henry Cooke však uvádza, že okrem prieskumov je dôležitá aj republikánska politická tradícia, ktorá práve na Novom Zélande nie je silná. „Tiež sa tam nekonalo žiadne referendum (o odtrhnutí) ako v Austrálii v roku 1999,“ napísal Cooke.
Podľa prieskumu austrálskej agentúry Roy Morgan z minulého týždňa si 60 percent Austrálčanov praje zostať súčasťou monarchie, čo je číslo o päť percentuálnych bodov vyššie ako v roku 2012.
Hoci si historicky muselo mnoho štátov odtrhnutie od britskej koloniálnej koruny vybojovať a Británia sa moci nad nimi nevzdala dobrovoľne, dnes sa Buckinghamský palác snaží zdôrazniť, že Spoločenstvo je dobrovoľným zväzkom národov. „Usporiadanie do podoby monarchie či republiky je záležitosťou každého členského štátu Spoločenstva,“ povedal tento rok v Rwande politickým lídrom Spoločenstva Karol III. ešte v pozícii korunného princa.
Ústrednou otázkou debaty o podobe Spoločenstva je predovšetkým budúcnosť monarchie v Británii, ku ktorej sa stále viac mladých Britov obracia chrbtom – podľa prieskumu spoločnosti YouGov z roku 2021 sa názory na zachovanie konštitučnej monarchie v Británii silne líšia naprieč generáciami. Na zachovanie je 41 percent Britov medzi 18 a 24 rokmi, ale 81 percent nad 65 rokov veku. Priemer je 61 percent.
Podľa politológa Jonathana Eacotta z Kalifornskej univerzity ale existuje hneď niekoľko dôvodov, prečo predpokladať, že monarchia v Británii v dohľadnom čase nezanikne. Medzi ne patrí okrem iného popularita britskej koruny vo svete a príjmy z turizmu, ktoré sa k nej viažu, a doma v Británii zase kultúrne dedičstvo a pocit nostalgie s ňou spojený.
Argumentom sú aj malé právomoci britského panovníka, ktorý nemá dosť „politických svalov“, ktorými by sa predvádzal pred britskou populáciou. Apriórna apolitickosť kráľa totiž nedáva väčšine Britom veľa motivácie zvádzať o konci monarchie politický boj.
Čítajte viac So smrťou kráľovnej Alžbety II. sa končí jedna éra