Referendá, potom jadrová vojna, straší hlásna trúba Kremľa

Rusko v agresii proti Ukrajine zvyšuje stávky. Moskva chystá skoré referendá o pripojení štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských oblastí a súčasne prijala zákony o mobilizácii a stannom práve.

, 21.09.2022 06:00
Vladimir Putin Foto:
Vladimir Putin
debata (96)

Referendá v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti miestne okupačné správy vyhlásili na 23. až 27. septembra. Moskva už potvrdila, že po referendách je pripravená anektovať ich podľa vzoru Krymu, ktorý nezákonne pripojila v roku 2014.

Šéfka televízie RT Margarita Simonianová, ktorá má povesť hlásnej trúby Kremľa, predpokladaný zlom v siedmy mesiac sa ťahajúcej vojne vysvetlila verejnosti polopate: "Neodkladné referendum – to je krymský scenár, a to je vabank. Dnes referendum, zajtra uznanie za súčasť Ruskej federácie, pozajtra údery na územie Ruska, čím sa vojna Ukrajiny a NATO s Ruskom stane plnohodnotnou a rozviaže Rusku ruky vo všetkých smeroch,“ napísala na sociálnej sieti. „Súdiac podľa toho, čo sa deje a ešte len bude diať, tento týždeň je buď predvečerom nášho skorého víťazstva, alebo predvečerom jadrovej vojny. Nič tretie nevidím,“ dodala Simonianová.

Podobne radikálne sa na Telegrame vyjadril aj ruský exprezident a expremiér Dmitrij Medvedev. Súčasný zástupca Putina na čele bezpečnostnej rady štátu predpovedá, že referendá na Donbase „úplne zmenia vektor vývoja Ruska na desaťročia. A nielen našej krajiny. Pretože po ich implementácii a prijatí nových území do Ruska sa geopolitická transformácia vo svete stane nezvratnou. Narušenie územia Ruska je zločin, ktorého spáchanie nám povoľuje použiť všetky sily na sebaobranu,“ vyhlásil bez toho, aby konkrétne spomenul jadrové zbrane. "Práve preto sa týchto referend tak boja v Kyjeve a na Západe. Práve preto ich musíme usporiadať,“ dodal Medvedev.

Ruské ultimátum

Tatiana Stanovaja, vo Francúzsku pôsobiaca ruská politologička, považuje urýchlené vyhlásenie referend za "absolútne jednoznačné ultimátum Ruska Ukrajine a Západu“. „Putin je pripravený okamžite uskutočniť referendá, aby (vo svojom ponímaní) získal právo použiť jadrové zbrane na ochranu územia Ruska,“ napísala Stanovaja na sociálnej sieti. Podľa nej však nie je isté, či Kremeľ iba neblufuje: „Putin nechce vyhrať túto vojnu na bojisku. Putin chce prinútiť Kyjev, aby sa vzdal bez boja,“ uvažuje.

Politický analytik Arkadij Dubnov dáva na Telegrame načasovanie štyroch referend ironicky do súvislosti s blížiacim sa jubileom Putina: "Tak už je jasné, aký darček dostane Putin k sedemdesiatym narodeninám (7. októbra) – Donbas ako súčasť Ruska. A súčasne v súlade s vojenskou doktrínou aj zámienku na nanesenie jadrového úderu, ak niekto podnikne akt agresie proti Rusku.“

Viacerí pozorovatelia sa zhodujú, že k eskalácii vojny Putin pristupuje ako k odvete za nedávnu úspešnú ofenzívu ukrajinských síl, ktoré za niekoľko dní oslobodili na severovýchode krajiny väčšie územie, než aké okupanti dobyli za celé mesiace. Pripúšťa to aj prokremeľský politológ Sergej Markov, ktorý na Telegrame napísal: „Hlavným dôvodom referend v regiónoch Donecka, Luhanska, Záporožia a Chersonu je požiadavka tamojšieho obyvateľstva, aby Rusko prevzalo plnú zodpovednosť za tieto regióny. Obyvatelia sa boja vývoja situácie charkovskou cestou, majú strach z represií zo strany Ukrajiny, ako v Balakliji a Iziume. Od Moskvy požadujú, aby tieto regióny viedla po krymskej ceste.“

Voči Kremľu kritický politológ Abbas Galliamov sa s Markovom pri hľadaní príčiny náhleho vyhlásenia plebiscitov výnimočne zhoduje. "Pred pár dňami ešte kremeľské zdroje presviedčali novinárov, že otázka referend je odložená do spodnej zásuvky. Čože sa stalo? Zdá sa, že miestne úrady sa zľakli, že Rusko ich hodí cez palubu rovnako ako Charkovčanov,“ napísal v exile žijúci bývalý pisateľ Putinových prejavov.

Príprava mobilizácie

O tom, že Putin sa chystá na eskaláciu bojov svedčí aj utorňajšie hlasovanie dolnej komory ruského parlamentu, ktorá narýchlo schválila zákony o mobilizácii a vojnovom stave. Kremeľ, ktorý doteraz odmietal vypočuť volanie svojich generálov, že bez masívneho doplnenia živej sily armáda nemá šancu dosiahnuť výrazné víťazstvá, zjavne už nezavrhuje vyhlásenie aspoň čiastočnej mobilizácie. Nové zákony, podľa ktorých za dezerciu či neuposlúchnutie rozkazu hrozí až desať rokov väzenia, sa bude vzťahovať aj na vojakov povolaných zo zálohy, čo mnohí pozorovatelia považujú za prípravu mobilizácie rezervistov.

Podľa Jekateriny Šuľmanovej, renomovanej politologičky pôsobiacej v Nemecku, si Putin zabezpečil papierové podklady pre mobilizáciu. "Pripoja sa nové územia, tie čelia útoku, teraz nie sme agresormi, ale obeťami agresie, čo ospravedlňuje napríklad stanné právo a čiastočnú mobilizáciu. Nepriateľ je vnútri vlasti, jej hranice treba brániť. Pol roka sme predstierali, že ešte sme nič nezačali, ale teraz začneme a tentoraz sa všetko definitívne skončí o tri dni, nie ako minule,“ pripomenula sarkasticky nesplnené nádeje z februára, že Kyjev padne do troch dní.

Rob Lee, expert na Rusko z Inštitútu pre výskum zahraničnej politiky vo Filadelfii, vidí súvislosť medzi rozhodnutím eskalovať vojnu a obavami šéfa Kremľa o svoju moc. "Je to signál, že Putin si uvedomuje, že prehra v tejto vojne by znamenala pre jeho vládu významnú domácu hrozbu,“ napísal na Twitteri a položil otázku: "Čo je pre neho väčšie riziko: mobilizácia, použitie taktických jadrových zbraní alebo strata Donbasu a iných okupovaných oblastí Ukrajiny?“

© Autorské práva vyhradené

96 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #referendum #mobilizácia #vojna na Ukrajine
Flowers