25 miliónov vojakov alebo len dva? Otázky a odpovede k čiastočnej mobilizácii v Rusku

Prinášame otázky a odpovede týkajúce sa vyhlásenia čiastočnej mobilizácie ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

21.09.2022 16:15
Vladimir Putin Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin
debata (172)

Prečo vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin mobilizáciu práve teraz?

Od chvíle, keď Rusko 24. februára začalo útok na Ukrajinu, Kremeľ opakovane vyhlásil, že všetko „ide podľa plánu“. Na začiatku apríla ale ukrajinské sily získali opätovne kontrolu nad celou Kyjevskou oblasťou a na konci augusta ukrajinská armáda oznámila, že začala ofenzívu na juhu krajiny.

Putinove vyhlásenie k národu k vojne na Ukrajine
Rusko Putin Prejav Národ Čítajte viac Čo presne povedal Putin? Úplný prepis a videozáznam jeho mobilizačného prejavu

Ruské ministerstvo obrany ukrajinskú protiofenzívu v Chersonskej a Mykolajivskej oblasti potvrdilo. Odvtedy ukrajinské sily úspešne postupujú v Charkovskej oblasti, v Donbase aj v Chersonskej oblasti.

V polovici septembra ukrajinské ministerstvo obrany oznámilo, že ukrajinská armáda oslobodila od začiatku ofenzívy 8 500 kilometrov štvorcových území a 388 obcí. Podľa Kyjeva aj západných politikov mobilizácia svedčí o tom, že Moskve nevychádzajú jej vojnové plány.

putin, šojgu, vojna na ukrajine Čítajte viac Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, začne sa okamžite

Navyše politológovia spomínajú narastajúcu netrpezlivosť veľmocí, ako je India a Čína. Čína si vo veci viac ako pol roka trvajúcej ruskej invázie na Ukrajinu zachováva neutralitu. Pozornosť ale vyvolali nedávne vyjadrenia po stretnutí čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s Putinom na summite krajín Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v Samarkande.

Ruský prezident vtedy povedal, že „chápe obavám“ Číny ohľadom konfliktu na Ukrajine, a sľúbil, že Moskva urobí všetko pre to, aby skončil čo najskôr. Šéf indickej vlády Naréndra Módí minulý týždeň na summite v Samarkande Putinovi povedal, že doba nie je vhodná na vojnu. India, ktorá Rusko vníma ako strategického partnera v oblasti vlastnej bezpečnosti, zatiaľ vojnu na Ukrajine výslovne neodsúdila.

Rusko, Čína, Vladimir Putin, Si Ťin-pching, summit Čítajte viac Moskva a Peking si porozumeli. Putin ďakoval Číne za postoj k vojne na Ukrajine

Koho sa mobilizácia v Rusku týka?

V rámci čiastočnej mobilizácie bude povolaných 300-tisíc rezervistov, predovšetkým ľudí s vojenskými skúsenosťami. Moskva zatiaľ nezverejnila podrobnosti mobilizácie. Nebude sa týkať napríklad študentov alebo brancov, podľa šéfa branného výboru v parlamente Andreja Kartapolova sa týka predovšetkým vojakov v zálohe a poddôstojníkov do veku 35 rokov a tiež nižších dôstojníkov v zálohe do veku 45 rokov.

Minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že Moskva povolá do služby približne jedno percento zo svojich zdrojov. „Máme obrovské mobilizačné zdroje tých, ktorí slúžili, majú bojové skúsenosti, vojenskú špecializáciu. Máme ich takmer 25 miliónov,“ vyhlásil minister podľa agentúry TASS.

Podľa agentúry Reuters alebo BBC má Rusko k dispozícii dva milióny rezervistov, Ukrajina ich má asi 900-tisíc. „Samotná línia kontaktu, ktorú možno nazvať frontovou líniou… meria cez 1-tisíc kilometrov. Prirodzene treba zabezpečiť to, čo je za touto líniou a pozdĺž nej, tieto územia treba kontrolovať. Na tom sa pracuje predovšetkým,“ povedal minister.

Rusko Putin prejav protesty zatýkanie uarus Čítajte viac Na protestných zhromaždeniach zatkli v Rusku viac ako 1 300 ľudí

Prečo sa teraz opäť hovorí o ruskej jadrovej hrozbe?

Putin v stredu pri vyhlásení čiastočnej mobilizácie obvinil západ z jadrového vydierania. „Rusko má ale dostatok zbraní na zodpovedajúcu reakciu a nebojí sa ich použiť,“ povedal Putin. Agentúry pripomínajú, že ruská vojenská doktrína počíta s použitím jadrových zbraní, ak je napadnuté jej územie. Moskva za svoje územie považuje aj separatistické republiky na východe Ukrajiny.

Luhanská ľudová republika a Donecká ľudová republika v utorok oznámili, že medzi 23. a 27. septembrom usporiadajú referendum o pripojení k Rusku. Takéto ľudové hlasovania sa majú konať aj v Ruskom okupovaných častiach ukrajinskej Záporožskej a Chersonskej oblasti. Šéfka prokremeľskej televízie RT Margarita Simonjanová v utorok uviedla, že tento týždeň bude buď „predvojom nášho víťazstva“, alebo „jadrovou vojnou“.

Ukrajina, vojna Čítajte viac Rusi prehrávajú. Siahne Putin po atómovke?

Ruské jadrové zbrane sa dostali do popredia záujmu v roku 2010, keď vtedajší prezident Dmitrij Medvedev podpísal novú ruskú vojenskú doktrínu. Za jedny z hlavných hrozieb Ruska označil dokument rozširovania Severoatlantickej aliancie a budovanie strategickej protiraketovej obrany a vojenská doktrína počíta aj s možnosťou udrieť jadrovými zbraňami ako prvý.

„Rusko si vyhradzuje právo použiť jadrovú zbraň v odpovedi na použitie jadrových či iných typov zbraní hromadného ničenia proti nemu a jeho spojencom, ako aj v prípade napadnutia Ruska konvenčnými zbraňami, ak by bola ohrozená sama existencia štátu,“ píše sa v doktríne.

Joe Biden, Vladimir Putin Čítajte viac Biden vyzval Putina, aby nepoužil taktické jadrové zbrane na Ukrajine

Akým silným jadrovým arzenálom disponuje Rusko?

Rusko patrí medzi oficiálne jadrové mocnosti. Podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá nadobudla platnosť v marci 1970, patrí oficiálny status jadrovej mocnosti štátom, ktoré vykonali pokusný jadrový výbuch pred 1. januárom 1967. Takýchto krajín bolo päť: USA, ZSSR, Čína, Francúzsko a Británia.

Jadrovú zbraň vyskúšala neskôr aj India (1974), Pakistan (1998) a KĽDR (2006). Podľa údajov Federácie amerických vedcov (FAS) disponujú všetky jadrové mocnosti sveta teraz počtom 12 700 kusov jadrových hlavíc, z ktorých je okolo 3 700 aktívnych, z toho v USA 1 644, v Rusku 1 588, 290 ich má Francúzsko, 120 Británia, pri Číne údaje nie sú dispozícii, Federácia amerických vedcov ich počet odhaduje na 350.

Mala Ukrajina jadrové zbrane?

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 zostali jadrové zbrane na území štyroch samostatných republík – Ruska, Ukrajiny, Bieloruska a Kazachstanu. Ukrajina zdedila tretí najväčší jadrový potenciál na svete, podľa americkej mimovládnej organizácie Iniciatíva proti jadrovej hrozbe (NTI) išlo o zhruba 2 300 jadrových hlavíc. V Kazachstane ich bolo okolo 1500, v Bielorusku najmenej 80.

Najväčším jadrovým arzenálom disponovalo podľa údajov NTI začiatkom 90. rokov Rusko (vyše 30-tisíc hlavíc) a USA (zhruba 11-tisíc). Ukrajina sa jadrových zbraní zriekla výmenou za sľub bezpečnosti. Tú jej malo poskytnúť takzvané budapeštianske memorandum, teda medzinárodná zmluva o poskytnutí bezpečnostných záruk, ktorú podpísali 5. decembra 1994 prezidenti Ruska a USA Boris Jeľcin a Bill Clinton a britský premiér John Major.

Táto zmluva bola podmienkou Ukrajiny pre podpis medzinárodnej zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 1968, čím sa Ukrajina zriekla statusu jadrového štátu. V júni 1996 ukrajinský prezident Leonid Kučma vyhlásil, že stiahnutie jadrových zbraní z územia Ukrajiny bolo ukončené.

172 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #vojna na Ukrajine #putinova mobilizácia
Flowers