211. deň: Putin môže zmobilizovať až milión vojakov. Rusi a Ukrajinci si vymenili zajatcov

Rusko prepustilo 215 Ukrajincov zajatých v bitke o prístavné mesto Mariupol, Ukrajinci poslali domov 55 vojakov a politika Medveďčuka. Podľa denníka Novaja Gazeta podľa dekrétu podpísaného Vladimirom Putinom, môže armáda zmobilizovať až milión vojakov.

22.09.2022 05:40 , aktualizované: 22:56
ukrajina zajatci vojaci Foto: ,
Ukrajinskí vojaci prepustení v rámci výmeny zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou 21. septembra 2022.
debata (941)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 211. deň
  • Na protestoch proti mobilizácii v Rusku zatkli vyše 1 300 ľudí
  • Ukrajina a Rusko si vymenili takmer 300 vojnových zajatcov
  • Zelenskyj vystúpil v OSN: Náš mierový plán má päť bodov
  • Rusi Ukrajine spôsobili škody už za bilión dolárov
  • EÚ pripravuje ďalší balík sankcií voči Rusku
  • Turecko odsúdilo Ruskom plánované referendá na Ukrajine
VIDEO: Stíhačky či drony. Nakúpi Naď v Južnej Kórei zbrane za desiatky miliónov?
Video
Ukrajinskí vojaci prepustení v rámci výmeny...
Ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj...
+2Ukrajinskí vojaci prepustení v rámci výmeny...

22:56 Rusko dnes zaútočilo takzvanými samovražednými dronmi z Iránu na Kryvyj Rih a prístav v meste Očakiv. Najmenej štyri tieto bezpilotné lietadlá sa ukrajinskej protivzdušnej obrane podarilo zostreliť, informovala ukrajinská armáda.

Južné veliteľstvo ukrajinskej armády uviedlo, že ruské útoky pomocou iránskych dronov Šáhid-136 sa stupňujú. Dnes bol zasiahnutý prístavný remorkér v Očakive v Mykolajivskej oblasti, druhý útočiaci stroj sa podarilo zostreliť. Zásah dronom utrpel aj nebytový dom v meste Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti, následný požiar bol rýchlo uhasený. Armáda sa nezmieňuje o žiadnych zranených v dôsledku týchto útokov.

Veliteľstvo ukrajinskej protivzdušnej obrany v Odese dnes uviedol, Že nad Mykolajivskou oblasťou boli dnes zostrelené štyri iránske drony.

22:06 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyzvala vo štvrtok Rusko, aby ukončilo svoju vojnu na Ukrajine, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

„Toto je vojna, ktorú nevyhráte,“ vyhlásila Baerbocková na schôdzke Bezpečnostnej rady OSN k situácii na Ukrajine bez toho, aby menovala ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Prestaňte posielať svojich vlastných občanov na smrť,“ dodala.

Šéfka nemeckej diplomacie tiež požiadala o pozastavenie plánovaných „referend“ na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, ktoré Moskve umožnia ich anexiu.

21:41 Ruská armáda vo štvrtok uviedla, že počas prvého dňa od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie sa do bojov na Ukrajine dobrovoľne prihlásilo najmenej 10-tisíc záložníkov. TASR správu prevzala z agentúry AFP a televízie Sky News.

Vedúci sekcie generálneho štábu ruskej armády pre mobilizáciu Vladimir Cimlianskij pre agentúru Interfax povedal, že okolo 10.000 ruských občanov sa dostavilo do odvodových stredísk z vlastnej vôle skôr, než im bol doručený povolávací rozkaz.

Dodal, že armáda zriadila call centrum, na ktoré sa jednotlivci a organizácie môžu obrátiť s otázkami ohľadom mobilizácie.

Ruské ministerstvo obrany nezverejnilo oficiálne zábery z priebehu odvodov, ani neuviedlo, koľkým občanom už boli zaslané povolávacie rozkazy.

21:10 Ukrajina, Británia a ďalšie štáty dostali oficiálnu pozvánku na úvodné zasadnutie Európskeho politického spoločenstva, ktoré sa bude konať v Prahe 6. októbra. Informuje o tom TASR na základe správy americkej televízie CNN, ktorá sa odvoláva na vysokopostaveného predstaviteľa Európskej únie.

„Európske politické spoločenstvo predstavuje platformu pre politickú koordináciu európskych krajín z celého kontinentu,“ povedal novinárom spomínaný predstaviteľ. Schôdzka v Prahe sa má konať na vysokej úrovni a jej cieľom bude „podpora politického dialógu a spolupráce pri riešení otázok spoločného záujmu a posilňovaní bezpečnosti, stability a prosperity na európskom kontinente“.

Diskusie za okrúhlym stolom sa majú týkať mieru, bezpečnosti, energetiky, klímy, ekonomickej situácie, migrácie a mobility. Podobné schôdzky by sa mali konať podľa predstaviteľa EÚ dvakrát ročne.

20:35 Množstvo Ukrajincov, oslobodených v rámci najrozsiahlejšej výmeny zajatcov s Ruskom od začiatku invázie, vykazuje známky mučenia. Oznámil to vo štvrtok šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov.

„Mnohí z nich boli brutálne mučení,“ povedal na tlačovej konferencii Budanov, ktorého citovala agentúra AFP.

Ukrajina v stredu ohlásila výmenu rekordného počtu 215 zajatých vojakov s Ruskom. Boli medzi nimi aj bojovníci, ktorí viedli obranu oceliarní Azovstaľ v zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Azovstaľ sa stal symbolom ukrajinského odporu voči ruskej agresii.

19:40 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odmietol obvinenia Západu týkajúce sa ofenzívy na Ukrajine. Namiesto toho vyzval na potrestanie vlády v Kyjeve.

„Spojené štáty a ich spojenci s tichým súhlasom medzinárodných organizácií pre ľudské práva zakrývajú zločiny kyjevského režimu,“ vyhlásil Lavrov po tom, čo si účastníci zasadnutia vypočuli obvinenia Moskvy zo zločinov páchaných na Ukrajine.

Lavrov povedal, že úsilie Ukrajiny viniť Rusko z vojnových zločinov je „propagandistickou operáciou“ a Ukrajinu nazval „totalitnou“ krajinou. Vyjadril tiež „znepokojenie čo sa týka osudu ruských vojakov, ktorí sa stali na Ukrajine zajatcami“.

19:08 Minister zahraničných vecí Spojených štátov Antony Blinken vo štvrtok na zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN v New Yorku apeloval na to, aby bola voči šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi vyvodená zodpovednosť za inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Blinken obvinil Putina z toho, že ničí medzinárodný poriadok „priamo pred našimi očami“. Putin podľa jeho slov ďalej prilial „olej do ohňa“ ohlásením mobilizácie a tzv. „referend“ v obsadených častiach Ukrajiny.

„Nesmieme a nedovolíme prezidentovi Putinovi z toho vyviaznuť,“ zdôraznil šéf americkej diplomacie. Dodal, že je dôležité ukázať, že „nijaká krajina nemôže násilím prekresľovať hranice inej krajiny. Ak sa nám nepodarí obhájiť tento princíp, keď ho Kremeľ tak jasne porušuje, vyšleme agresorom všade (na svete) správu, že ho môžu tiež ignorovať,“ uviedol.

18:16 Parlamentné frakcie strán maďarského vládnuceho bloku Fidesz-KDNP na svojom výjazdovom zasadnutí v Balatonalmádi vyzvali vládu, aby sa občanov spýtala na názor na sankcie voči Rusku. Podľa servera Telex.hu to vo štvrtok oznámil predseda frakcie Fideszu Máté Kocsis, informuje spravodajca TASR.

Malo by ísť o pokračovanie série takzvaných národných konzultácií vo forme dotazníkov. Kocsis spresnil, že otázky by sa týkali sankcií v oblasti energetiky, pretože tie Európe spôsobujú škody a do výhodnej pozície dostávajú Rusko. „Rusko na tom zbohatlo a Európa schudobnela,“ zdôraznil Kocsis.

„Európskych politikov treba presvedčiť, že tieto sankcie by mali byť zrušené,“ dodal Kocsis, podľa ktorého táto národná konzultácia bude politickým nástrojom v rukách maďarskej vlády.

18:14 Generálny tajomník António Guterres vo štvrtok vyzval na vyšetrenie „katalógu krutostí“ spáchaných počas ruskej ofenzívy na Ukrajine. Ten zahŕňa, ako priblížil, správy o hromadných popravách, sexuálnom násilí, mučení a inom neľudskom a ponižujúcom zaobchádzaní s civilistami a vojnovými zajatcami. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Všetky tieto obvinenia musia byť dôkladne vyšetrené, aby sa zaistilo vyvodenie zodpovednosti,“ povedal Guterres na úvod zasadnutia Bezpečnostnej Rady OSN v New Yorku.

Páchatelia zverstiev na Ukrajine musia byť podľa slov šéfa OSN súdení spravodlivo v nezávislými súdmi. „Obete a ich rodiny majú právo na spravodlivosť, nápravu a odškodnenie,“ do­dal.

Guterres zároveň vyjadril „hlboké znepokojenie“ nad plánmi Ruska uskutočniť tzv. referendá v obsadených častiach Ukrajiny.

17:15 Moskva vo štvrtok poprela mediálne správy, podľa ktorých dekrét prezidenta Vladimíra Putina o čiastočnej mobilizácii predpokladá povolanie až milióna záložníkov, informovala britská spravodajská stanica Sky News.

17:05 Nemecko je pripravené prijímať dezertérov z ruskej armády. Uviedla to nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v rozhovore, ktorý má v nedeľu vytlačiť denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann na twitteri potvrdil, že Rusi utekajúci zo svojej krajiny sú v Nemecku vítaní.

16:55 Rusko sa chystá mobilizovať ukrajinských mužov na ovládnutých ukrajinských územiach a nútiť ich bojovať na ruskej strane, uviedol podľa serveru Ukrajinska pravda starosta mesta Melitopol v Záporožskej oblasti Ivan Fedorov. Starosta vyzval muža z okupovaných častí Záporožskej oblasti, aby čo najskôr región opustili.

Fedorov upozornil, že už dnes Rusi bránili v odchode mužom vo veku 18 až 35 rokov na kontrolnom stanovišti Vasilivka, cez ktoré je možné dostať sa z okupovaných častí Záporožskej oblasti. Mužom zo Záporožskej oblasti odporučil, aby sa pokúsili odísť smerom na mesto Záporožie alebo cez polostrov Krym do Gruzínska.

16:50 Poľské ministerstvo vnútra nechalo do všetkých okresov v krajine rozviezť tabletky jodidu draselného pre prípad jadrovej havárie na vojnou zasiahnutej Ukrajine. Na poľskej rozhlasovej stanici Radio Zet o tom informoval námestník ministra vnútra Blažej Pobožy. Dodal, že v súčasnosti žiadne nebezpečenstvo nehrozí.

16:35 Česká republika neudelí humanitárne víza Rusom, ktorí zo svojej vlasti utekajú pred čiastočnou mobilizáciou, potvrdil český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.

„Rozumiem, že Rusi utekajú pred čím ďalej zúfalejšími rozhodnutiami Putina. Ale tí, ktorí z krajiny utekajú preto, lebo nechcú plniť povinnosť uloženú ich vlastným štátom, nespĺňajú podmienky na udelenie humanitárneho víza,“ uviedol Lipavský.

Rovnaký krok v stredu oznámili pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko.

16:25 Vyše polovica protivojnových demonštrantov zadržaných v stredu po celom Rusku sú ženy, uviedla nezávislá skupina OVD-Info monitorujúca protesty v krajine. Čo sa týka podielu žien, išlo o najväčší protivládny protest v nedávnej minulosti Ruska.

Zo zverejnených mien vyplýva, že ženy tvorili 51 percent ľudí zadržaných pri zásahoch bezpečnostných síl na protivojnových protestoch, hoci skupina OVD-Info zdôraznila, že celkový rozsah zatýkania nie je známy.

16:00 Jeho otec, hovorca Kremľa, ešte pár dní predtým, ako prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, tvrdil, že nič také sa nechystá. Syn Dmitrija Peskova zostal zaskočený, keď sa v stredu z telefónu dozvedel, že aj jeho predvolávajú na vojenskú správu.

Peskov a Nikolaj Čítajte viac Peskova juniora nachytali. Na odvod do armády odmietol ísť

15:55 Rusko aj napriek vyhláseniu čiastočnej mobilizácie stále označuje vojnu na Ukrajine za „špeciálnu vojenskú operáciu“. Vo štvrtok to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu ráno vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. K tomuto kroku pristúpil pred avizovanými „referendami“ v Moskvou ovládaných oblastiach na východe a juhu Ukrajiny o ich pripojení k Rusku.

Príslušníci ukrajinskej národnej gardy v...
Príslušníci ukrajinskej národnej gardy v...
+11Príslušníci ukrajinskej národnej gardy v...

15:19 Až jeden milión Rusov môže byť povolaných do vojny na Ukrajine v rámci čiastočnej mobilizácie, ktorú v stredu vyhlásil tamojší prezident Vladimir Putin, napísal nezávislý ruský denník Novaja Gazeta. Informovall o tom denníka The Guardian.

Putin v stredajšom televíznom prejave národu povedal, že sa vojenská služba bude vzťahovať len na „občanov, ktorí sú v súčasnosti v zálohe, predovšetkým na tých, ktorí slúžili v ozbrojených silách, majú určité vojenské povolania a relevantné skúsenosti“.

Krátko po Putinovom vyhlásení ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že ako súčasť mobilizácie, ktorá sa bude vzťahovať na občanov „s predchádzajúcimi vojenskými skúsenosťami“, povolajú do zbrane 300 000 Rusov, pripomína The Guardian.

„To nie sú ľudia, ktorí nikdy nevideli ani nepočuli nič o armáde,“ povedal Šojgu a dodal, že študentov ani novopovolaných brancov sa mobilizácia týkať nebude.

Novaja Gazeta, nezávislý ruský denník, ktorý v súčasnosti pôsobí v exile, však citoval nemenovaného predstaviteľa Putinovej vlády s tým, že v skutočnosti by mal byť do armády povolaných až milión Rusov.

Zdroj novinám ďalej povedal, že siedmy článok dekrétu, ktorý Putin v stredu podpísal, umožňuje ruskému ministerstvu obrany povolanie takéhoto počtu osôb. „Počet bol niekoľkokrát upravovaný, a na konci sa dohodli na jednom milióne,“ citoval zdroj denník The Guardian.

14:54 Čiastočná mobilizácia oznámená ruským prezidentom Vladimirom Putinom poukazuje na slabosť Ruska, povedal poľský prezident Andrzej Duda. Podľa jeho slov možno toto rozhodnutie vnímať ako pokus zachovať si tvár po tom, ako sa Rusku nepodarilo rýchlo dobyť celú Ukrajinu. Správu priniesla vo štvrtok tlačová agentúra PAP.

Poľský prezident v rozhovore pre americkú verejnoprávnu televíziu PBS tiež uviedol, že Putinovo oznámenie o mobilizácii vyvolalo „hrôzu v ruskej spoločnosti, pretože na Ukrajine už zomreli tisíce ruských vojakov“.

„Ďalšie tisíce budú nasledovať,“ vyhlásil Duda.

Situáciu v súvislosti s ekonomickými problémami a prichádzajúcou zimou označil poľský prezident za veľmi náročnú. Zdôraznil však, že Západ musí zvážiť, čo je najdôležitejšie: či „sa oplatí“ dovoliť Rusku, aby okupovalo nezávislý štát, ktorý chce byť slobodný a demokratický, výmenou za pohodlnejší život a nižšie ceny.

„Ak Rusko uspeje, nezastaví sa. Jeho ambície siahajú do pobaltských krajín, mojej krajiny Poľska, Bulharska, Českej republiky, Slovenska, všetkých krajín, ktoré boli kedysi pod jeho vplyvom,“ povedal Duda. „Buď chceme toto, alebo povieme Rusku ‚nie‘ a prijmeme nepríjemnosti,“ do­dal.

14:38 Rusko od začiatku invázie spôsobilo Ukrajine priamo alebo nepriamo škody za jeden bilión dolárov, uviedol ekonomický poradca ukrajinského prezidenta Oleh Ustenko na konferencii v Berlíne. Škody zodpovedajú päťnásobku ročného HDP Ukrajiny, dodal Ustenko podľa agentúry AFP.

„Počas prvých dní agresie Rusi zničili aktíva za 100 miliárd dolárov. Teraz táto čiastka výrazne stúpla,“ povedal Ustenko.

Pre tento rok ukrajinské úrady očakávajú prepad HDP o 35 až 40 percent, čo by bol najväčší pokles od roku 1991. „Namiesto ročného deficitu okolo siedmich miliárd sa náš deficit mesačne prehlbuje o zhruba päť miliárd,“ uviedol poradca prezidenta Zelenského. V roku 2023 by mohol byť deficit až 40 miliárd dolárov.

Okrem očividných škôd na infraštruktúre a výdavkov na obranu Kyjev tratí aj kvôli tomu, že sa nemôže spoliehať na výber daní. Kvôli invázii prestalo fungovať mnoho firiem, niektoré svoju prevádzku obmedzili, takže do štátnej kasy odvedú výrazne nižšie dane ako predpokladal rozpočet, uviedol Ustenko.

14:02 V záverečnej fáze tri dni trvajúceho cvičenia NATO na Lešti americkí vojaci podľa scenára vykonali s leteckou podporou pozemný protiútok v záujme obnovenia územnej celistvosti Slovenska po jeho predchádzajúcom napadnutí agresorom. Úlohu útočníkov počas akcie hrali členovia 2. mechanizovanej brigády slovenskej armády. Do cvičenia sa celkovo zapojilo vyše 800 členov jednotky NATO a dve stovky slovenských vojakov. Mnohonárodná jednotka NATO na Slovensku, ktorá sa začala formovať tento rok na jar pod velením Českej republiky, bude podľa šéfa hodnotiaceho tímu Petra Procházku schopná plniť určené úlohy.

Cvičenie NATO na Slovensku Čítajte viac Americkí vojaci zachránili Slovensko pred agresorom. Zatiaľ na cvičení NATO na Lešti

VIDEO: Mohutné cvičenie na Lešti, vojaci NATO bránili Slovensko.

Video

13:24 Rozhodnutie, či vpustiť na svoje územie ľudí prichádzajúcich z Ruska, je na členských štátoch Európskej únie. Uviedla to hovorkyňa Európskej komisie v reakcii na množstvo Rusov snažiacich sa utiecť pred mobilizáciou vyhlásenou v stredu prezidentom Vladimirom Putinom. Únijné štáty by mali vždy zaručiť vstup ľuďom žiadajúcim v EÚ o azyl a ich žiadosti potom individuálne posúdiť, dodala hovorkyňa. Zástupcovia krajín európskeho bloku podľa komisie v súčasnosti diskutujú o tom, ako na novú situáciu zareagovať.

12:30 Ruské ostreľovanie si vyžiadalo najmenej jednu civilnú obeť v ukrajinskom Záporoží a jednu v Nikopole. Podľa agentúry Unian o tom informovali miestni predstavitelia.

Na Záporožie a jeho okolie Rusi podľa ukrajinskej prezidentskej kancelárie vypálili deväť rakiet. Strely podľa gubernátora Záporožskej oblasti Oleksandra Starucha zasiahli aj obytné domy. Jeden človek pri útoku zomrel a najmenej päť ďalších utrpelo zranenia. Pod troskami domov sú ďalší ľudia, ktorých vyslobodzujú záchranári.

„Ruskí teroristi tiež tradične zasiahli elektrickú rozvodňu. Obce v južnej časti Záporožského okresu sú teraz bez prúdu. Zasiahnutá bola tiež televízna veža,“ citovala Unian z vyjadrenia ukrajinskej prezidentskej kancelárie.

V Nikopole, ktorý leží v Dnepropetrovskej oblasti blízko Záporožskej jadrovej elektrárne, nočné ostreľovanie ruských síl poškodilo 17 obytných domov, plynovod aj elektrické vedenie. Pri tomto útoku zomrel v noci na štvrtok 35-ročný muž, uviedol šéf Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko. Rakety vypálené z raketometov Grad podľa Rezničenka zasypali štvrte v centrálnej časti mesta.

12:08 Po nariadení čiastočnej mobilizácie v Rusku vyzval vo štvrtok predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin poslancov dolnej komory parlamentu, aby sa hlásili do vojny na Ukrajine.

„Tí, ktorí spĺňajú podmienky čiastočnej mobilizácie, musia pomôcť svojou účasťou na špeciálnej vojenskej operácii,“ uviedol Volodin na platforme Telegram. „Poslanci nemajú nijakú ochranu,“ zdôraznil.

11:50 Pri stredajších protestoch proti mobilizácii v Rusku zadržala polícia 1 323 ľudí, z toho najmenej 549 v Petrohrade a 509 v Moskve. Niektorí zo zadržaných mužov rovno dostali predvolanie, z ktorého pre nich plynie povinnosť dostaviť sa na vojenskú správu.

moskva, protesty Čítajte viac Putin bojaschopných mužov zatvára v Rusku, protestujúcich posiela rovno na front

11:45 Po oznámení Ruska o mobilizácii záložníkov zaznamenalo susedné Fínsko zvýšenú premávku na spoločných štátnych hraniciach. Fínska pohraničná stráž vo štvrtok oznámila, že doprava z Ruska smerujúca k hraniciam na juhovýchode krajiny sa počas noci „zintenzívnila“. Situácia je však podľa oznámenia pod kontrolou a príslušníci stráže na deviatich vstupných stanovištiach sú pripravení.

11:30 Rusko sa svojimi poslednými krokmi odstrihuje od zvyšku sveta a začalo sa mu vzďaľovať čoraz rýchlejšími krokmi, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore so stanicou BFMTV pri návrate z Valného zhromaždenia OSN. Francúzsko je rozumná jadrová veľmoc, uviedol Macron a odsúdil prejav ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý označil za jadrové vydieranie.

„Úplne očividne je to vydieranie a je tiež zjavné, že tieto zbrane majú a existuje riziko, že ich použijú. Ale je to tiež nástroj nátlaku,“ uviedol Macron o Rusku a jadrových zbraniach.

11:10 Dvojica Britov odsúdených na smrť v samozvanej Doneckej ľudovej republike na východe Ukrajiny sa cez Saudskú Arábiu vrátila domov do Británie. Premiérka Liz Trussová povedala, že pre Aidena Aslina a Shauna Pinnera tým končia mesiace neistoty a utrpenia, napísal web stanice BBC.

„Dostali sme sa odtiaľ, ale bolo to len o vlások,“ povedal Pinner vo videu, ktoré spoločne s Aslinom nahrali v lietadle do Británie. Robert Jenrick, poslanec za Newark, odkiaľ Aslin pochádza, povedal, že Aslinova rodina je zo správ „ohromne šťastná“.

Aslin a Pinner sa z väzenia dostali v rámci výmeny desiatich zajatcov, z toho piatich Britov, medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorú sprostredkovala Saudská Arábia. Tretím prepusteným Britom je John Harding, identita zvyšných dvoch nie je verejne známa.

11:00 Legenda francúzskeho filmu Alain Delon v piatok v relácii televízie TV5 Monde povedie rozhovor s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Herec sa tento týždeň prakticky po roku po prvý raz objavil na verejnosti a podporil Ukrajincov v ich boji proti ruskej invázii, uviedla stanica BFM TV.

APTOPIX France Obit Belmondo Čítajte viac Legendárny herec Alain Delon urobí v piatok televízny rozhovor s prezidentom Zelenským

10:45 Čiastočná mobilizácia oznámená ruským prezidentom Putinom nevytvorí významnú použiteľnú bojovú silu skôr ako za niekoľko mesiacov. Vo svojej najnovšej správe o vojne na Ukrajine to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

vojna na Ukrajine Čítajte viac Mobilizácia Putinove problémy s inváziou v najbližších mesiacoch neovplyvní, mienia analytici

9:55 Ruské invázne sily udreli raketami na Záporožie, informuje ukrajinská agentúra Ukrinform s odvolaním sa na náčelníka oblastnej správy Oleksandra Starucha. Niektoré časti mesta sú podľa nej bez elektriny, informácie o prípadných obetiach sa spresňujú. Ukrajinský generálny štáb vo svojej rannej pravidelnej zvodke uviedol, že Rusi naďalej sústredia svoje úsilie na pokusy plne obsadiť Doneckú oblasť, organizovať obranu a udržať dobyté územia.

„Snažia sa tiež v niektorých smeroch narušiť aktívnu činnosť obranných síl (Ukrajiny),“ píše velenie ukrajinskej armády, podľa ktorého ruské invázne sily útočia na ukrajinské pozície pozdĺž frontovej línie a podnikajú opatrenia na preskupenie svojich jednotiek.

„Za posledných 24 hodín nepriateľ vykonal osem raketových a 16 leteckých úderov, vypálil 115 protilieta­dlových rakiet na vojenské a civilné objekty Ukrajiny, čím porušil normy medzinárodného humanitárneho práva, zákony a zvyklosti vedenia vojny,“ tvrdí ukrajinský generálny štáb a dodáva, že v dôsledku ruských útokov bola poškodená infraštruktúra viac ako 40 obcí, napríklad Marjinky v Doneckej oblasti.

V ostatných smeroch nepriateľské jednotky podľa neho strieľali z tankov, mínometov a delostrelectva rôznych kalibrov. „V Mykolajivskej oblasti sa okupanti zmocnili nákladných áut na prevážanie mlieka od miestnych komunít a využili ich na tajné dodávky pohonných hmôt do vojnovej zóny,“ spomína štáb.

Príslušníci ukrajinskej národnej gardy v...
Príslušníci ukrajinskej národnej gardy v...
+11Príslušníci ukrajinskej národnej gardy v...

9:45 Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú agentúru (MAAE) Rafael Grossi oznámil, že prebiehajú „reálne rozhovory“ s Ruskom a Ukrajinou o zriadení ochrannej zóny okolo ohrozovanej ukrajinskej Záporožskej atómovej elektrárne.

Grossi mal v New Yorku okrem iných stretnutí aj rozhovory s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom. „Kolesá sú v pohybe,“ vyhlásil generálny riaditeľ MAAE, organizácie patriacej do štruktúr OSN.

9:25 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v stredu 2 470 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 131 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v stredu 2 931 ľudí.

9:20 Dovedna 1 313 osôb zatkli počas stredajších protestov v 38 mestách po celom Rusku, z toho viac ako tisícku v Moskve a Petrohrade. Na svojom webe to uviedla právna skupina OVD-Info, ktorá monitoruje politické zatknutia.

Rusko Putin prejav protesty zatýkanie uarus Čítajte viac Na protestných zhromaždeniach zatkli v Rusku viac ako 1 300 ľudí

9:10 Rusko bude mať pravdepodobne problémy s logistikou a administratívou spojenou so zhromaždením 300 000 zálož­níkov. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to vo štvrtok uviedlo britské ministerstvo obrany.

Rusko sa podľa britského rezortu obrany z väčšiny záložníkov pravdepodobne pokúsi vytvoriť nové bojové jednotky, ktoré však nebudú prvých niekoľko mesiacov účinné.

Britské ministerstvo napísalo, že vyhlásenie čiastočnej mobilizácie v Rusku bude u časti ruského obyvateľstva veľmi nepopulárne. Dodalo, že ruský prezident Vladimir Putin v nádeji, že vytvorí potrebnú bojovú silu, prijíma značné politické riziko.

9:00 Švajčiarsky prezident Ignazio Cassis na stretnutí s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom vyjadril znepokojenie nad hrozbou použitia jadrových zbraní.

„Rusko som vyzval, aby upustilo od organizácie tzv. referend na okupovaných územiach na Ukrajine,“ napísal Cassis na sociálnej sieti. „Švajčiarsko je takisto veľmi znepokojené v súvislosti s akoukoľvek hrozbou použitia jadrových zbraní,“ uviedol švajčiarsky prezident, ktorý sa s Lavrovom stretol na okraji 77. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Neutralita a dobré vzťahy sú podľa Cassisa aj naďalej „nástrojmi“ na dialóg.

8:50 Nariadenie vojenskej mobilizácie a vyhrážky o použití jadrových zbraní ukazujú, že invázia Ruska na Ukrajine zlyháva, vyhlásil kanadský premiér Justin Trudeau.

„Kanada odsudzuje Putinovo nezodpovedné stupňovanie vojny; jeho čiastočná vojenská mobilizácia, jeho vyhrážky jadrovými zbraňami, ako aj urýchlené referendá pokúšajúce sa o pripojenie častí Ukrajiny (k Rusku) sú neprijateľné,“ povedal Trudeau novinárom v New Yorku, kde sa zúčastňuje na Valnom zhromaždení OSN.

„Putinovo správanie len ukazuje, že jeho invázia zlyháva,“ uviedol Trudeau.

8:35 „Pre našu krajinu a celú našu spoločnosť to je jasné víťazstvo. Hlavné je, že 215 rodín uvidí svojich milovaných doma a v bezpečí,“ uviedol Zelenskyj ku výmene takmer 300 vojnových zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom. Zelenskyj povedal, že táto rozsiahla výmena zajatcov bola vopred dohodnutá, pričom prípravy na ňu boli dlhé a intenzívne.

Ukrajinský prezident poďakoval svojmu tureckému náprotivku Recepovi Tayyipovi Erdoganovi za jeho pomoc, ktorú pri výmene poskytol, a uviedol, že v Turecku ostáva niekoľko ukrajinských veliteľov oslobodených v rámci výmeny. Ide najmä o veliteľov obrannej operácie v oceliarňach Azovstaľ v Mariupole, o ktorých oslobodenie sa Kyjev dlho usiloval. Velitelia budú podľa Zelenského v Turecku až do konca vojny v „úplnom bezpečí a pohodlí“.

„Pamätáme na všetkých našich ľudí a snažíme sa zachrániť každého Ukrajinca,“ dodal Zelenskyj. V rámci tejto výmeny prišlo aj k prepusteniu desiatich zahraničných vojnových zajatcov vrátane piatich Britov a dvoch Američanov, ktorí boli v stredu prevezení z Ruska do Saudské Arábie.

8:16 Turecko odsúdilo „nelegitímne“ plány Ruska zorganizovať referendá o anexii v štyroch Moskvou kontrolovaných oblastiach na východe a juhu Ukrajiny. Takéto nelegitímne referendá „medzinárodné spoločenstvo neuzná“, uviedlo vo vyhlásení turecké ministerstvo zahraničných vecí.

Referendá o pričlenení sa k Rusku, v termíne od 23. do 27. septembra, ohlásili v utorok predstavitelia proruských separatistických republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej –, ako aj Moskvou dosadení činitelia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Kremeľ tieto snahy separatistov podporuje.

AFP pripomína, že Turecko nikdy neuznalo anexiu ukrajinského Krymského polostrova Ruskom, ku ktorej došlo v prvých mesiacoch konfliktu, ktorý vypukol v roku 2014. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok vo svojom prejave počas všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN v New Yorku vyzval na spoločné hľadanie „dôstojného východiska“ zo sedem mesiacov trvajúcej krízy.

8:00 Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7 na stretnutí v New Yorku potvrdili pokračovanie spolupráce pri podpore Ukrajine. Oznámil to japonský minister zahraničných vecí Jošimasa Hajaši.

„Opätovne sme potvrdili, že krajiny G7 spolupracujú pri podpore Ukrajiny a pri riešení potravinovej a energetickej bezpečnosti,“ uviedol Hajaši na tlačovej konferencii.

V rámci dodatočných sankcií voči Moskve plánuje Japonsko zakázať vývoz produktov súvisiacich s chemickými zbraňami do Ruska a rozšíriť zoznam embargovaných organizácií spojených s ruskou armádou, dodal japonský minister.

7:29 Premiérka Liz Trussová prisľúbila na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, že Británia bude poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc až do jej víťazstva.

Mobilizácia podľa Trussovej len upozorňuje na „katastrofické zlyhanie“ ruskej invázie a posilní odhodlanie západných spojencov pomáhať Ukrajine. „Nenájdeme pokoj, kým Ukrajina nezvíťazí,“ uviedla.

„V tento kľúčový moment konfliktu sľubujem, že zachováme alebo navýšime našu vojenskú pomoc pre Ukrajinu a budeme ju poskytovať tak dlho, ako bude treba,“ uviedla britská premiérka na zasadnutí VZ OSN. Ide o jej prvú zahraničnú cestu od nástupu do funkcie premiérky.

Trussová tiež povedala, že Británia sa zaväzuje, že na svoju obranu vynaloží do roku 2030 tri percentá HDP. To je podstatne viac než dve percentá HDP, ktoré musia do obrany investovať členovia Severoatlantickej aliancie.

7:05 Severná Kórea uviedla, že nikdy nedodávala Rusku zbrane alebo muníciu a ani to v budúcnosti neplánuje. Vyplýva to z vyhlásenia nemenovaného severokórejského vojenského predstaviteľa, ktoré zverejnila štátna agentúra KCNA.

„Prednedávnom Spojené štáty a iné nepriateľsky ladené sily hovorili o ‚porušovaní rezolúcie‘ Bezpečnostnej rady OSN, keď šírili fámy o predaji zbraní medzi KĽDR a Ruskom… Nikdy sme do Ruska zbrane ani muníciu nevyvážali a neplánujeme ich vyvážať,“ cituje KCNA popredného predstaviteľa severokórejského úradu pre vybavenie ministerstva obrany bez toho, aby ho menovala.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel totiž začiatkom septembra uviedol, že Rusko je v „procese nákupu miliónov rakiet a delostreleckých granátov od Severnej Kórey“, ktoré plánuje použiť na Ukrajine.

6:54 Putinova mobilizácia ešte posilní odhodlanie západných spojencov pomáhať Ukrajine, myslí si Arkady Moshes, riaditeľ výskumného programu východného partnerstva a Ruska vo Fínskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti. „V situácii, keď už Západ toľko obetoval do podpory obete agresie, kapitulantstvo si naozaj nemôže dovoliť,“ povedal pre Pravdu.

Russia Drills Čítajte viac Tristotisíc mobilizovaných nemusí Putinovi stačiť, predpovedá expert

6:38 Ministri zahraničných vecí EÚ sa v noci na štvrtok dohodli, že pripravia nové protiruské sankcie a navýšia dodávky zbraní pre Ukrajinu. Ide o reakciu na vyhlásenie prvej ruskej mobilizácie od druhej svetovej vojny, ktorú v stredu nariadil ruský prezident Putin.

Ministri zahraničných vecí 27 členských krajín Európskej únie sa v súčasnosti nachádzajú v New Yorku na každoročnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell zvolal v rámci reakcie na Putinove nariadenie ich mimoriadne stretnutie.

Šéfov rezortov diplomacií EÚ na stretnutí najskôr oboznámil so situáciou ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Ministri zahraničných vecí následne súhlasili, že poveria svoje tímy prípravou ôsmeho sankčného balíka. Tie budú zamerané na „dôležitejšie sektory ruskej ekonomiky a budú naďalej cielené na ľudí zodpovedných za vojnu a agresiu na Ukrajine,“ uviedol Josep Borrell.

5:40 Rusko prepustilo 215 Ukrajincov, ktorých zajalo po vlečúcej sa bitke o prístavné mesto Mariupol, uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Medzi prepustenými zajatcami sú podľa neho aj veliteľ a zástupca veliteľa pluku Azov, ktorý viedol väčšinu bojov. Kyjev na oplátku prepustil 55 ruských zajatcov a Viktora Medveďčuka, vodcu zakázanej proruskej strany, ktorý čelil obvineniu z velezrady. Informovala o tom agentúra Reuters.

Tento krok je podľa Reuters nečakaný. Ruskom podporovaní separatisti totiž minulý mesiac vyhlásili, že s príslušníkmi pluku Azov, ktorých Moskva označuje za nacistov, bude vedený súdny proces. Ukrajina toto označenie odmieta.

Jermak viedol, že medzi prepustenými zajatcami sú veliteľ Azovu podplukovník Denys Prokopenko a jeho zástupca Svjatoslav Palamar. Na slobode je tiež Serhij Volynskij, veliteľ 36. námornej brigády ukrajinských ozbrojených síl. Títo traja muži pomáhali viesť niekoľkotýždňový odpor z bunkrov a tunelov pod obriami oceliarňami v Mariupole, strategickom prístave na juhu krajiny. V máji sa spolu so stovkami bojovníkov Azova vzdali silám podporovaným Ruskom.

Verejnoprávna vysielacia spoločnosť Suspilne uviedla, že výmena sa uskutočnila blízko severoukrajinského mesta Černihiv. Minulý mesiac šéf Ruskom podporovanej separatistickej správy vo východoukrajinskom Donecku uviedol, že súd so zajatými príslušníkmi jednotky Azov prebehne do konca leta.

Pluk Azov, ktorý vznikol v roku 2014 ako domobrana pre boj s Ruskom podporovanými separatistami, popiera, že by bol fašistický. Ukrajina tvrdí, že sa jednotka po svojom radikálnom nacionalistickom začiatku reformovala.

Saudskoarabské ministerstvo zahraničia v stredu informovalo, že Rusko prepustilo desať cudzincov, ktorých zadržalo na Ukrajine ako vojnových zajatcov. Niektorí z nich bojovali pri Mariupole. Ukrajinské aj ruské sily od začiatku konfliktu zajali stovky nepriateľských bojovníkov a odvtedy došlo k niekoľkým výmenám zajatcov.

Volodymyr Zelenskyj, OSN Čítajte aj Zelenskyj vystúpil v OSN. Pre mier stanovil päť podmienok
941 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine