212. deň: V masovom hrobe pri Iziume našli dovedna 436 tiel, objavili aj ďalšie pohrebiská

Z masového pohrebiska v meste Izium na východe Ukrajiny exhumovali 436 tiel. Tridsať z nich malo viditeľné známky mučenia. V oblastiach, ktoré počas protiofenzívy získali späť ukrajinské sily, objavili tri ďalšie pohrebiská. Protestovať, utekať alebo sa nechať zajať Ukrajincami. To odkazuje prezident Volodymyr Zelenskyj Rusom, ak chcú prežiť. V štyroch regiónoch, ktoré na Ukrajine okupujú ruské sily, sa v piatok začali referendá o ich pripojení k Rusku.

, , , 23.09.2022 05:40, aktualizované: 22:56
izium Foto: ,
Pracovníci prenášajú telá do chladiarenského kamióna po ich exhumácii z masového hrobu v znovu získanej oblasti pri meste Izium na Ukrajine.
debata (1892)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 212. deň
  • Z masového hrobu pri Iziume exhumovali 436 tiel
  • Ukrajinci dobyli dedinu Jackivka a pozície pri Bachmute
  • Zelenskyj vyzval Rusov, aby sa bránili mobilizácii
  • V Moskvou ovládaných častiach Ukrajiny začali pseudoreferendá o pripojení k Rusku
  • Ukrajinci podnikajú protiútoky v Doneckej oblasti
  • Rusi utekajú pre mobilizáciu z krajiny, na hraniciach sa tvoria kolóny
  • OSN: Na Ukrajine boli spáchané vojnové zločiny
  • Výnimku z mobilizácie budú mať v Rusku pracovníci IT
  • Ukrajina stratila od ruskej invázie zhruba 9000 vojakov, povedala námestníčka ministra
  • Fínsko zakáže vstup Rusom so schengenskými turistickými vízami

VIDEO: Standing ovation v OSN pre Zelenského, ruská delegácia zostala sedieť.

Policajné zatýkanie demonštrantov, ktorí v...
Policajné zatýkanie demonštrantov, ktorí v...
+10Policajné zatýkanie demonštrantov, ktorí v...

22:56 Spojené štáty sú pripravené spôsobiť Rusku ďalšie ekonomické straty, v spolupráci so spojencami USA, ak bude Moskva pokračovať v pripájaní ukrajinských území. V piatok to oznámil Biely dom, ktorý citovala tlačová agentúra Reuters.

Moskva naplánovala v častiach východnej a juhovýchodnej Ukrajiny referendá o pripojení k Rusku. Washington ich označuje za podvodné a právne neúčinné a vníma ich ako krok Ruska k uchváteniu ďalšieho ukrajinského územia.

„Vieme, že tieto referendá budú zmanipulované,“ uviedla tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

22:42 Kyjev v piatok večer oznámil, že sa rozhodol znížiť počet iránskych diplomatov na Ukrajine, pretože Irán posiela jej nepriateľovi Rusku zbrane. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Ukrajina sa rozhodla „výrazne zmenšiť rady diplomatického personálu iránskeho veľvyslanectva v Kyjeve“, uviedlo vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

22:26 Spojené štáty už niekoľko mesiacov komunikujú s Moskvou prostredníctvom neverejných kanálov a varujú ju pred závažnými dôsledkami použitia jadrových zbraní. V piatok to uviedli nemenovaní americkí predstavitelia. TASR správu prevzala z denníka The Washington Post.

Rusko Putin Prejav Národ Čítajte viac Riabkov: Rusko sa nikomu nevyhráža jadrovými zbraňami

21:47 Za zbabelcov a zradcov označil v piatok čečenský vodca Ramzan Kadyrov Rusov, ktorí sa napriek mobilizácii nechcú podieľať na vojne proti Ukrajine. Informovala o tom agentúra DPA.

„Ty nie si nič viac než zbabelec, zradca a človek druhej kategórie,“ oslovil Kadyrov na svojom kanáli na platforme Telegram tých Rusov, ktorí odmietajú narukovať do vojny na Ukrajine. Dôvody, ako je odmietnutie vojny, násilia alebo politického vedenia Ruska sú len výhovorky, vyhlásil čečenský prezident.

21:20 Fínsko v piatok oznámilo, že zakáže vstup Rusom s turistickými vízami. Podľa Helsínk sa to bude týkať víz vydaných Fínskom alebo ktoroukoľvek inou krajinou schengenského priestoru, informovala agentúra AFP.

„Zakážeme vstup tým, ktorí prekračujú hranicu len za účelom turizmu,“ povedal v piatok novinárom fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto.

Toto rozhodnutie, ktoré výrazne obmedzí počet ruských občanov vstupujúcich do Fínska, bude podľa jeho slov sfinalizované „v priebehu najbližších dní“ a následne by malo byť „veľmi rýchlo“ uvedené do praxe.

21:18 Skupina siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta (G7) v piatok odsúdila referendá o pripojení sa k Rusku v štyroch oblastiach na Ukrajine ako „fingované“ a „bez akéhokoľvek právneho účinku či legitímnosti“. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters, ktoré citujú z vyhlásenia lídrov krajín G7.

Podľa zoskupenia ide zo strany Ruska o „falošnú zámienku“, aby mohlo Ukrajine uchvátiť časť územia. „Nikdy neuznáme tieto referendá… a nikdy neuznáme takúto anexiu, ak k nej dôjde,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré médiám zaslalo nemecké predsedníctvo G7.

Zoskupenie je podľa vyhlásenia pripravené uvaliť ďalšie hospodárske sankcie voči ruským jednotlivcom i právnickým osobám sídliacim v Rusku alebo v zahraničí.

19:43 Ukrajina počas ruskej invázie prišla o zhruba 9000 vojakov, uviedla dnes podľa ruskojazyčnej stanice BBC námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová. Presný počet neoznámila, čo zdôvodnila nemožnosťou spočítať obete v niektorých regiónoch, napríklad v Rusmi okupovanom Mariupole. Ruský minister obrany Sergej Šojgu tento týždeň tvrdil, že pri bojoch zomrelo 61 207 ukrajinských bojovníkov a 49 368 ich bolo zranených.

„Nie sú to státisíce… Pred niekoľkými týždňami zaznel údaj o deviatich tisícoch. Samozrejme tu máme Mariupol, kde počet mŕtvych nie je celkom známy. Sú to tisíce, ale rozhodne nie státisíce,“ uviedla dnes Maljarová. Tá zároveň zdôraznila, že hovorí iba o vojenských obetiach, pretože tie civilné eviduje iný úrad. O 9000 padlých ukrajinských vojakoch hovoril v auguste náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj.

19:20 Poľsko neotvorí svoje hranice pre Rusov utekajúcich pred čiastočnou mobilizáciou, ktorú v stredu vyhlásil šéf Kremľa Vladimir Putin. Uviedol to v piatok námestník poľského ministra vnútra, informuje agentúra DPA.

„Nedáme plošné povolenie na to, aby skupiny Rusov vstupovali do Poľska; a to ani tým, ktorí tvrdia, že utekajú pred mobilizáciou,“ povedal pre poľský verejnoprávny rozhlas viceminister vnútra Maciej Wasik.

Zdôraznil, že s ohľadom na národnú bezpečnosť Poľska nemožno otvoriť hranice krajiny pre všetkých Rusov, ktorí sa chcú vyhnúť odvodu do armády a vyslaniu do bojov na Ukrajine.

19:18 Obyvatelia Ruskom okupovaných území na Ukrajine ignorujú referendá organizované miestnymi samosprávami dosadenými Moskvou, uviedli v piatok ukrajinskí predstavitelia. Ako však zároveň pripustili, v niektorých prípadoch sú obyvatelia týchto oblastí nútení hlasovať. TASR správu prevzala od americkej televíznej stanice CNN.

Hlasovanie v referendách v samozvaných republikách Doneckej a Luhanskej a v častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti sa začalo v piatok v ranných hodinách. Obyvatelia spomínaných oblastí sa do utorka budúceho týždňa môžu rozhodnúť, či sú za alebo proti pričleneniu sa k Ruskej federácii. Referendá, ktoré neuznáva Ukrajina ani západné krajiny, potrvajú do utorka.

„Tu nie je referendum v pravom slova zmysle. Toto je imitácia. Miestni obyvatelia to ignorujú. Niektorí ľudia sú jednoducho prinútení hlasovať. Boli tu autobusy s ľuďmi privezenými z Krymu, aby odovzdali hlasovacie lístky,“ povedal pre CNN predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.

18:47 Ukrajina v piatok kritizovala Irán za dodávky zbraní Rusku po tom, čo pri ruskom útoku iránskym dronom v juhoukrajinskom meste Odesa zahynul jeden civilista. TASR čerpala zo správy agentúry AFP.

„Irán takto koná proti zvrchovanosti a územnej celistvosti nášho štátu, ako aj proti životom a zdraviu ukrajinských občanov,“ vyhlásil na sociálnej sieti Facebook Serhij Nykyforov, tlačový tajomník ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Pripomenul, že Irán opakovane deklaroval svoju neutralitu v rusko-ukrajinskom konflikte a ochotu sprostredkovať jeho ukončenie.

18:21 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vymenoval nového veľvyslanca v Nemecku, kariérneho diplomata Olexija Makejeva, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Príslušný dekrét bol v piatok zverejnený na stránke ukrajinskej hlavy štátu. Štyridsaťšesťročný diplomat Makejev je nástupcom doterajšieho ukrajinského ambasádora v Nemecku Andrija Melnyka.

Makejev od roku 2020 pôsobil ako osobitný predstaviteľ ukrajinského ministerstva zahraničných vecí pre sprísnenie sankcií voči Rusku, pripomína DPA.

18:03 Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v piatok vyhlásil, že Moskva sa nikomu nevyhráža použitím jadrových zbraní. Podľa neho otvorená konfrontácia Ruska so Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou nie je v záujme Ruska, informuje TASR podľa správy britskej televízie Sky News, odvolávajúcej sa na ruské médiá.

Rusko Putin Prejav Národ Čítajte viac Riabkov: Rusko sa nikomu nevyhráža jadrovými zbraňami

17:44 Fínsko „výrazne obmedzí“ vstup ruských občanov na svoje územie. K tomuto kroku pristúpilo po tom, ako sa po vyhlásení čiastočnej mobilizácie v Rusku zdvojnásobil počet Rusov vstupujúcich do Fínska, informovala agentúra AFP.

Rozhodnutie o výraznom obmedzení počtu ruských občanov vstupujúcich na územie Fínska prijal výbor ministrov pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Súčasne odporučil, aby sa obmedzilo vydávanie nových víz pre ruských občanov. Súčasný nápor Rusov totiž „vážne poškodzuje medzinárodné postavenie Fínska,“ uvádza sa v piatkovom vyhlásení fínskej vlády. Bližšie podrobnosti o chystaných reštrikciách vláda bezprostredne neoznámila.

Zvýšený nápor na fínsko-ruských hraniciach zaznamenávajú od stredajšieho prejavu šéfa Kremľa Vladimira Putina, v ktorom po sérii porážok ruskej armády na Ukrajine nariadil čiastočnú mobilizáciu. Územie Ruska sa snažia opustiť predovšetkým muži, ktorým hrozí povolanie do armády.

17:20 Kyjev v piatok uviedol, že pri ruskom útoku dronom na mesto Odesa na juhu Ukrajiny prišiel o život jeden civilista. Ukrajinské jednotky tam následne zostrelili Iránom navrhnuté bezpilotné lietadlo, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Odesa bola od mora napadnutá dronmi kamikaze. Dva drony zničili administratívnu budovu v oblasti prístavu. Záchranné zložky hasia požiar. Jeden civilista zahynul. Jednotky protivzdušnej obrany nad morom zostrelili jeden dron typu Šáhid-136,“ uviedla vo vyhlásení ukrajinská armáda.

Vyšetrovatelia OSN v piatok uviedli, že na Ukrajine boli spáchané vojnové zločiny. Na ich zozname sú ruské ostreľovania civilných oblastí, popravy, mučenie aj sexuálne násilie, pripomína AFP.

16:48 Ukrajinská armáda znovudobyla dedinu Jackivka a viacero pozícií ruských síl južne od mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, o ktoré celé týždne viedli intenzívne boje. Informovala o tom agentúra AFP.

Došlo k tomu v deň, keď sa v separatistických republikách v Doneckej a Luhanskej oblasti, a tiež v častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré okupuje Rusko, začali pseudoreferendá o ich pripojení k Rusku.

16:15 Severoatlantická aliancia dôrazne odsúdila plán uskutočniť falošné referendá o vstupe do Ruskej federácie v ukrajinských oblastiach čiastočne kontrolovaných ruskou armádou. Informuje o tom spravodajca TASR z Bruselu.

NATO v tejto súvislosti pripomenulo rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 2. marca 2022 s názvom „Agresia proti Ukrajine“, v ktorej sa uvádza, že žiadne nadobudnutie územia vyplývajúce z použitia hrozby alebo sily nemožno uznať za zákonné.

„Spojenci neuznávajú a nikdy neuznajú nezákonnú a nelegitímnu anexiu Krymu Ruskom. Falošné referendá v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti Ukrajiny nemajú žiadnu legitimitu a budú očividným porušením Charty OSN. Spojenci NATO neuznajú ich nezákonnú anexiu. Tieto oblasti sú Ukrajina. Vyzývame všetky štáty, aby odmietli očividné pokusy Ruska o územné zisky,“ uvádza sa v oficiálnom vyhlásení.

Podľa stanoviska Aliancie ruské rozhodnutia o referendách na Ukrajine vrátane čiastočnej vojenskej mobilizácie sú ďalšou eskaláciou nezákonnej vojny vedenej proti Ukrajine.

15:40 Britská veľvyslankyňa na Ukrajine Melinda Simmonsová odsúdila „fingované referendá“ na územiach Ukrajiny, ktoré sú okupované ruskou armádou. O výsledkoch týchto „referend“ v Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Zaporižžskej oblasti o vyhlásení nezávislosti a pripojení sa k Rusku je „takmer určite už rozhodnuté“, napísala veľvyslankyňa Veľkej Británie na twitteri.

Simmonsová označila tieto pseudoreferendá, ktoré boli vo svete všeobecne odsúdené ako nelegitímne, za „mediálne cvičenie s cieľom ďalej pokračovať v nelegálnej invázii zo strany Ruska“. Informuje o tom web The Guardian.

15:09 Rusko chce anektovať okupované ukrajinské územia po referendách v štyroch oblastiach čo najrýchlejšie. Procedúra pre začlenenie oblastí by mohla byť rýchla, uviedol podľa ruských médií hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje agentúra DPA.

Peskov súčasne zdôraznil, že pokusy zo strany Ukrajiny o opätovné ovládnutie týchto oblastí budú interpretované ako útok na Ruskú federáciu (RF). Ruský prezident Vladimir Putin už deklaroval, že na obranu tohto územia využije všetky prostriedky.

Peskov a Nikolaj Čítajte viac Peskova juniora nachytali. Na odvod do armády odmietol ísť

Hlasovanie v referendách v samozvaných republikách Doneckej a Luhanskej a v častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti sa začalo v piatok v ranných hodinách. Obyvatelia spomínaných oblastí sa do utorka budúceho týždňa môžu rozhodnúť, či sú za alebo proti pričleneniu sa k Ruskej federácii.

Západ ani Ukrajina referendá o pričlenení sa k Rusku neuznávajú.

**14:43 Kazachstan zaznamenal zvýšený počet príchodov zo susedného Ruska po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil mobilizáciu, oznámili kazašské úrady.

Štyri z 30 cestných hraničných priechodov na rusko-kazašských hraniciach, ktoré sú druhými najdlhšími hranicami na svete, sú obzvlášť preťažené. Uviedla to kazašská pohraničná stráž, ktorá zároveň nešpecifikovala presný počet ľudí, ktorí už prekročili hranice z Ruska.

Jeden zo svedkov, ktorý si neželal byť menovaný, pre Reuters uviedol, že čaká so svojimi spolucestujúcimi v rade na rusko-kazašských hraniciach už od štvrtkového ráno. Zároveň povedal, že videl nezvyčajne hustú premávku na ruskej strane hraníc, kde autá kontrolujú ruskí pohraničníci.

Podľa svedka tvoria tiež väčšinu ľudí, ktorí sa snažia prekročiť kazašské hranice, muži v povolávacom veku, teda mladší než 35 rokov.

Kazašskí šoféri nákladných áut prechádzajúci hranicami zverejnili na sociálnych sieťach videá, ktoré zachytávajú dlhé rady zväčša osobných vozidiel.

14:17 Hlásiť sa na vojenskú správu mali v niektorých prípadoch aj ľudia bez skúseností z armády, otcovia štyroch a viacerých detí, dokonca aj muži nad 60 rokov.

Mobilizácia Branci rusko Čítajte viac Jedna veľká lož! Mobilizácii v Rusku sa nedá hovoriť čiastočná

14:14 Z masového pohrebiska v meste Izium na východe Ukrajiny exhumovali 436 tiel. Tridsať z nich malo viditeľné známky mučenia. V piatok to novinárom v Iziume povedali gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov a šéf regionálnej polície Volodymyr Tymoško. Zároveň informovali, že v oblastiach, ktoré počas protiofenzívy získali späť ukrajinské sily, objavili tri ďalšie pohrebiská.

Ukrajinský vojak používa detektor kovov na...
Oleg Kotenko, komisár pre otázky osôb...
+3Oleg Kotenko, komisár pre otázky osôb...

14:00 Estónska spoločnosť Milrem Robotics vyvíja THeMis už niekoľko rokov a aktuálne existuje už vo svojej piatej generácii.

THeMIS Čítajte viac THeMIS: Na Ukrajinu putujú špičkové transportéry. Nepotrebujú posádku!

13:47 Ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom vyjadril spokojnosť s výmenou zajatcov medzi Moskvou a Kyjevom, ktorú sprostredkoval Rijád, uviedol Kremeľ citovaný tlačovou agentúrou AFP.

Putin a Salmán vyslovili „spokojnosť s presunom zahraničných vojnových zajatcov do Saudskej Arábie, uskutočneným vďaka osobnej angažovanosti korunného princa“, uviedol Kremeľ.

ukrajina zajatci vojaci Čítajte viac 211. deň: Putin môže zmobilizovať až milión vojakov. Rusi a Ukrajinci si vymenili zajatcov

Ukrajina v rámci výmeny dostala 215 svojich vojakov vrátane bojovníkov, ktorí viedli obranu oceliarní Azovstaľ v Mariupole. Do Saudskej Arábie bolo prevezených aj desať vojnových zajatcov z iných krajín – vrátane Spojených štátov a Británie.

Rusko prijalo 55 zajatcov; je medzi nimi aj Viktor Medvedčuk, bývalý ukrajinský zákonodarca a Putinov spojenec, obvinený na Ukrajine z vlastizrady.

Medzi vymenenými zajatcami bolo i päť ukrajinských veliteľov, ktorí prišli do Turecka, kde zostanú až do konca vojny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ich označil za „superhrdinov“.

12:58 Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ľudia pracujúcich na kľúčových pozíciách v ruskom sektore informačných technológii a telekomunikácie či vo finančnom sektore budú mať výnimku z čiastočnej mobilizácie, ktorú nariadil prezident Vladimir Putin.

„Aby sa zaistil chod istých technologických odvetví, ako aj finančného systému Ruskej federácie, rozhodlo sa, že nebudeme verbovať občanov, ktorí pracujú v akreditovaných organizáciách, ktoré patria do oblasti informačných technológií,“ uvádza ruský rezort obrany s tým, že pôjde predovšetkým o ľudí s vyšším vzdelaním alebo s odborným školením.

moskva, protesty Čítajte viac Putin bojaschopných mužov zatvára v Rusku, protestujúcich posiela rovno na front

Podľa vyhlásenia ide predovšetkým o organizácie, ktoré sa zaoberajú vývojom, implementáciou, údržbou a zapracovávaním riešení v odbore informačných technológii alebo zaisťujú chod informačnej infraštruktúry. Na sociálnej sieti Telegram ministerstvo tiež uvádza, že právo na odklad majú aj zamestnanci registrovaných médií, teda tlače a televíznych a rozhlasových spoločností.

Rezort uvádza vo vyhlásení i ďalšie sektory, na ktorých zamestnancov sa vzťahuje výnimka, napríklad sektor telekomunikačný či finančný.

12:36 Kolóna áut pri hraničnom priechode Verchnij Lars-Kazbegi na rusko-gruzínskej hranici už je dlhá viac ako šesť kilometrov a ľudia v nej čakajú niekoľko hodín, uviedla stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Po tom, čo ruský prezident Vladimír Putin vyhlásil takzvanú čiastočnú mobilizáciu, sa mnoho Rusov rozhodlo k odchodu z krajiny. Začali miznúť letenky do krajín, s ktorými má Moskva bezvízový styk, a fronty sa začali tvoriť na pozemných hraniciach nielen s Gruzínskom, ale aj s Kazachstanom alebo Mongolskom.

Cesta cez priechod Verchnij Lars-Kazbegi je jediná možnosť na prekonanie pozemnej hranice z Ruska do Gruzínska. Na prechode Rusi teraz čakajú dlhé hodiny. Niektorí dokonca presadajú na bicykle, aby sa dostali na druhú stranu rýchlejšie. Cez hranicu totiž nemožno prejsť pešo.

„V rade som stál od deviatej od (štvrtkového) rána a dostal som sa na druhú stranu rýchlejšie, pretože, ako vidíte, tak som použil prostriedok,“ povedal novinárom Rus z Voroneža, ktorému sa podarilo prejsť do Gruzínska na bicykli vo štvrtok neskoro večer . „Zatiaľ si prenajmem byt, potom sa uvidí. Ja mám ešte šťastie, pretože môžem viac-menej pracovať z domova,“ popísal svoje plány.

Väčšina z tých, s ktorými hovorila BBC na hranici, vysvetlila svoj odchod z Ruska práve vyhlásením čiastočnej mobilizácie. „Naposledy sme strávili na hranici asi hodinu a teraz nám to trvalo približne 12 hodín,“ uviedol mladý pár, ktorý bol nedávno v Gruzínsku na dovolenke. Ruskí pohraničníci podľa tejto dvojice nechali všetkých viac-menej bez problémov prejsť, zatiaľ čo tí gruzínski odmietli niekoľko ľudí, ktorí, ako sa dvojici zdalo, mohli byť pôvodom z oblastí na Kaukaze.

Fronty na hraniciach s Gruzínskom, Kazachstanom alebo Mongolskom zachytávajú aj niektoré videá na sociálnych sieťach. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vo štvrtok správy o frontoch napriek tomu označil za falošné.

12:05 Ruský prezident Vladimir Putin bol dotlačený k tomu, aby na Ukrajine spustil vojenskú operáciu a nastolil v Kyjeve novú vládu, uviedol bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi v rozhovore pre taliansku televíziu RAI.

„Putin bol tlačený ruským ľudom, svojou stranou, svojimi ministrami, aby vymyslel túto špeciálnu operáciu,“ povedal Berlusconi. Pôvodný plán Moskvy bol podľa bývalého talianskeho premiéra dobyť Kyjev „za týždeň“, nahradiť vládu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského „vládou slušných ľudí“ a následne odísť.

„Nerozumel som dokonca ani tomu, prečo sa ruské jednotky rozptýlili po Ukrajine, zatiaľ čo som si myslel, že by sa mali držať len okolo Kyjeva,“ uviedol.

Berlusconi tiež naznačil, že rozhodnutie Moskvy o napadnutí Ukrajiny bolo reakciou na výzvu separatistov na východe Ukrajiny. Dodal, že lídri separatistov prišli do Kremľa a Putinovi povedali: „Prosím, bráňte nás, pretože ak nás nebudete brániť, nevieme, kde by sme mohli skončiť.“

11:40 Vyšetrovacia komisia sa bude zaoberať aj tvrdeniami o nútených prepravách a adopciách detí.

Izjum / Masové hroby / Čítajte viac Vyšetrovatelia OSN: Rusi na Ukrajine spáchali vojnové zločiny

10:57 Čína potvrdila, že rešpektuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, napísal na twitteri šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba po schôdzke so svojím čínskym kolegom Wang Iem. Ministri sa stretli počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Dnes na Moskve ovládaných a okupovaných územiach na východe Ukrajiny začali referendá o ich pripojení k Rusku. Vláda v Kyjeve hlasovanie považuje za súčasť snahy Ruska tieto oblasti anektovať podobne, ako tomu bolo v roku 2014 v prípade Kry­mu.

Wang Iem tiež Kulebovi povedal, že Čína odmieta použitie násilia ako spôsob riešenia konfliktov.

Čína si ohľadne viac ako pol roka trvajúcej ruskej invázie na Ukrajinu zachováva neutralitu. Pozornosť ale vyvolala nedávne vyjadrenia po schôdzke čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na summite krajín Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v Samarkande. Ruský prezident vtedy povedal, že „chápe obavy“ Číny okolo konfliktu na Ukrajine, a sľúbil, že Moskva urobí všetko pre to, aby skončil čo najskôr.

10:46 Na ruskej hranici s juhom Fínska je dnes pomerne rušná prevádzka. V porovnaní s minulým týždňom prekročilo hranicu zhruba dvakrát viac ľudí, napísal spravodajca agentúry Reuters z miesta. Rusi začali vo veľkom opúšťať svoju krajinu po stredajšom vyhlásení čiastočnej mobilizácie. Fínska vláda vo štvrtok uviedla, že uvažuje o zákaze vstupu do krajiny pre väčšinu ruských cestujúcich, vrátane turistov.

Fínske pozemné hraničné priechody sú pre ruských občanov jednými z mála vstupných bodov do Európskej únie. Mnoho európskych krajín totiž pred Rusmi prakticky uzavrelo svoje fyzické hranice aj vzdušný priestor kvôli invázii na Ukrajinu. Európska komisia nechala na jednotlivých krajinách, či budú Rusom vyhýbajúcim sa odvodu udeľovať azyl.

Vo štvrtok prekročilo hranice Fínska zhruba 7 000 ľudí, z toho 6 000 malo ruský pas. Podľa údajov pohraničníkov je to nárast o 107 percent oproti predchádzajúcemu štvrtku. Traja ľudia vo štvrtok požiadali o azyl, v predchádzajúcom týždni tak neurobil nikto.

Dnes sa najdlhšie čaká na hraničnom priechode Vaalimaa, fronta áut mal ráno asi 500 metrov a od štvrtka sa predlžovala, povedal agentúre Reuters pohraničník. „Neobvykle dlhé rady“ sa podľa neho tvoria aj na prechode Nuijamaa. Oba priechody patria k najbližším od ruského Petrohradu. Fínsko-ruská hranica meria cez 1 300 kilometrov.

10:19 Na vojnovú infláciu a neúmerné ceny energií existuje len jediné riešenie, ktorým je mier. Maďarsko chce mier. Povedal to po schôdzke Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi. Szijjártó na sociálnej sieti v tejto súvislosti uviedol, že žiaľ, bol iba jediným ministrom zahraničných vecí krajín Európskej únie, ktorý tak urobil.

„Samozrejme, je možné, že teraz doma hlavne predstavitelia opozície, kritici alebo predstavitelia opozičnej tlače povedia, že tak načo som sa vlastne stretol s Lavrovom. Domnievam sa, že mier nevznikne bez dialógu. Ak v nasledujúcom období nedôjde k mierovým rokovaniam, svet čakajú ešte vážnejšie následky, ktorým by bolo dobré predísť,“ vyhlásil Szijjártó vo videu zverejnenom na Facebooku.

Server Telex.hu podotkol, že na rozdiel od iných krajín EÚ si maďarská vláda udržiava oveľa priateľskejšie vzťahy s Ruskom, ktoré okupuje Ukrajinu. Preto je Maďarsko Západom často kritizované, a to je aj príčinou zhoršenia vzťahov medzi Maďarskom a Poľskom.

Po schôdzke s Lavrovom Szijjártó podľa agentúry MTI upozornil na to, že maďarská ekonomika by nemohla fungovať bez ruských energií. Podčiarkol, že Gazprom naďalej bez prerušenia zásobuje Maďarsko a v súlade s dohodou dodáva denne 5,8 milióna kubických metrov plynu navyše oproti pôvodnému množstvu.

10:03 Ukrajinské sily podnikajú v Doneckej oblasti na východe krajiny útoky na mesto Lyman, ktoré Rusko ovládlo v máji. Uviedlo to britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na informácie britskej vojenskej rozviedky.

V Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny sa ukrajinským vojakom podľa Londýna podarilo preniknúť na východný breh rieky Oskil. Práve túto rieku sa snažili ruské sily začleniť do svojej obrannej línie po tom, ako ich Ukrajinci tento mesiac vytlačili z veľkej časti Charkovskej oblasti.

„Situácia na bojisku je naďalej zložitá, ale Ukrajina teraz vytvára tlak na území, ktoré Rusko považuje za zásadné pre splnenie svojich vojnových cieľov,“ uviedlo britské ministerstvo.

Velenie ukrajinskej armády potom oznámilo, že ukrajinské sily odrazili nepriateľské útoky v okolí ôsmich obcí, a vymenovalo mestá prevažne v Doneckej oblasti, vrátane Avdijivky. Ukrajincom sa tiež podľa hlásenia generálneho štábu armády podarilo zničiť ruský vrtuľník Mi-8.

Ruské sily okrem toho v noci na dnes rovnako ako tú predchádzajúcu ostreľovali Záporoží, uviedol podľa agentúry Unian predstaviteľ záporožskej radnice Anatolij Kurtev. Útok podľa neho poškodil civilnú infraštruktúru v meste a sedem domov. Gubernátor Záporožskej oblasti Oleksandr Staruch oznámil, že zranenia utrpeli traja ľudia.

9:50 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo vo štvrtok 2 704 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 136 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi vo štvrtok 2 649 ľudí. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu na Ukrajine prekročilo 822 613 osôb, udelených bolo 94 699 dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali 592 534 osôb.

9:39 Mobilizácia ruských záložníkov naznačuje, že vojna na Ukrajine bude dlhá. Nie je však dôvod na obavy, že do tohto konfliktu budú priamo zatiahnuté aj ďalšie krajiny. Uviedol to Jan Ludvík z Katedry bezpečnostných štúdií na Karlovej univerzite v Prahe.

Vladimir Putin Čítajte viac Analytik k mobilizácii: Vojna bude dlhá. Má sa obávať aj Európa?

9:27 Počas druhej svetovej vojny prišlo o život podľa údajov ruského ministerstva obrany 8,7 milióna sovietskych vojakov.

ruskí vojaci Čítajte viac Rusko už na Ukrajine prišlo o viac vojakov ako v čečenských vojnách

9:24 Mexiko navrhlo, aby India a Vatikán viedli dialóg podporovaný Organizáciou Spojených národov (OSN) v snahe dospieť k mierovej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou. Minister zahraničia Marcelo Ebrard v OSN vyhlásil, že „nemožno zatvoriť dvere politickému dialógu a diplomatickému vyjednávaniu“, pretože súčasné medzinárodné napätie sa nedá vyriešiť silou. Mexiko podľa jeho slov urobí čokoľvek bude potrebné, aby zorganizovalo rokovania, ale je toho názoru, že OSN a ďalší aktéri by ich mali viesť.

Úsilie Mexika o sprostredkovanie rokovaní sa ešte pred jeho formálnym oznámením stretlo s kritikou zo strany Ukrajiny. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak minulý týždeň obvinil mexického prezidenta Manuela Lópeza Obradora z toho, že predložil ruský plán a využil vojnu pre svoje vlastné vzťahy s verejnosťou. „Máte v pláne udržať milióny ľudí pod okupáciou, zvýšiť počet masových hrobov a poskytnúť Rusku čas na obnovenie zásob pred ďalšou ofenzívou?“ vyjadril sa Podoľak.

Mexiko odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajine, ale tiež tvrdí, že sankcie proti Moskve a dodávanie zbraní Ukrajine konflikt len zhoršujú.

9:00 Ruská ambasáda v Taliansku zverejnila len tri dni pred tamojšími parlamentnými voľbami na sociálnych sieťach fotografie takmer všetkých lídrov hlavných talianskych politických strán s ruským prezidentom. Jedinou významnou straníckou líderkou, ktorá sa na fotografiách neobjavila, bola krajne pravicová politička.

putin Čítajte viac Ruská ambasáda v Taliansku uverejnila pred voľbami fotky politikov s Putinom

8:20 V štyroch regiónoch, ktoré na Ukrajine okupujú ruské sily, sa prebiehajúce referendá o ich pripojení k Rusku budú konať päť dní až do utorka 27. septembra.

V Doneckej oblasti je referendová otázka kladená výlučne v ruštine, približuje CNN, pretože tamojší proruskí predstavitelia ju nazývajú „štátnym jazykom“. Otázka sa tiež líši podľa konkrétnej oblasti. Napríklad v Doneckej oblasti znie : „Ste za pripojenie DĽR (Doneckej ľudovej republiky) k Ruskej federácii na základe práv subjektu Ruskej federácie?“ Rovnaké to bude aj v samozvanej Luhanskej ľudovej republike.

V okupovaných častiach Chersonskej oblasti otázka znie: „Ste za odtrhnutie Chersonskej oblasti od štátu Ukrajina, vytvorenie samostatného štátu z Chersonskej oblasti a jeho pripojenie k Ruskej federácii, ako subjektu Ruskej federácie?“ Marina Zacharovová, členka tamojšej volebnej komisie, odhaduje účasť na 750 000 voličov.

V okupovaných častiach Záporožskej oblasti je podobná otázka v ruštine aj ukrajinčine.

7:41 Každý bojaschopný Rus s napätím čaká, či ho povolajú do armády alebo bude viesť naďalej civilný život. V prípade čiastočnej mobilizácie, ktorú vyhlásil šéf Kremľa Vladimir Putin, pritom platí, že sa vzťahuje aj na poslancov.

putin sojgu Čítajte viac V Rusku môžu poslať na front aj členov parlamentu

7:00 V Ruskom ovládaných alebo okupovaných častiach Ukrajiny sa dnes v piatok o 08:00 miestneho času (07:00 SELČ) začali referendá o ich pripojení k Ruskej federácii. Západ hneď po oznámení o ich konaní dal najavo, že ich výsledky neuzná. Podobným spôsobom Rusko už v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

V zjavne koordinovanej snahe Moskvou dosadení predstavitelia Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky v utorok oznámili, že od dnes začne referendum o pripojení k Rusku a že potrvá do utorka. Vzápätí to isté ohlásili aj úrady v Ruskom okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti. Ruský prezident Putin ich podporil v stredajšom prejave, v ktorom zároveň vyhlásil čiastočnú mobilizáciu.

Podobne ako v prípade anexie Krymu sa Rusko snaží tváriť, že do tzv. referend nie je zapojené. Hlasovanie oznámili proruskí činitelia. Podobne ako v prípade Krymu pred ôsmimi rokmi naň nebudú dohliadať nezávislí pozorovatelia­. (čtk)

5:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Rusov, aby sa postavili proti mobilizácii v krajine a nezúčastnili sa vojny, ktorú podľa neho chce iba jeden človek – ruský prezident Vladimir Putin.

„Protestujte! Bojujte! Utekajte! Alebo sa vydajte do ukrajinského zajatia! To sú varianty, ako prežiť,“ obrátil sa podľa agentúry DPA Zelenskyj vo svojom pravidelnom videoposolstve v ruštine na obyvateľov Ruska. Podľa neho na Ukrajine zahynulo od začiatku invázie už 55 000 ruských vojakov.

Zelenskyj sa tiež obrátil na matky a manželky mužov, ktorí dostali povolávací rozkaz. „Nepochybujte o tom, že sa deti vedenia vášho štátu nezúčastnia vojny proti Ukrajine. Tí, ktorí vo vašej krajine rozhodujú, chránia svoje deti. A vaše deti nebudú ani pochované,“ povedal.

Na adresu svojich krajanov Zelenskyj povedal, že ruská mobilizácia je znamením sily Ukrajiny. Kvôli tomuto rozhodnutiu už vojna nebude pre Rusov len televíznou udalosťou, ale vstúpi im do reálneho života. Pre Ukrajincov sa nič nemení, budú ďalej bojovať za slobodu pre svoju krajinu, uviedol.

5:40 Ruské úrady začali porušovať podmienky čiastočnej mobilizácie hneď prvý deň po jej vyhlásení. Stanovené kvóty na odvedencov pre jednotlivé regióny sa zrejme podarí naplniť, čo však neznamená, že Moskva mobilizáciou získa efektívnu bojovú silu. Vo svojej pravidelnej analýze vojny na Ukrajine to uviedol americký inštitút ISW.

Čiastočnú mobilizáciu ohlásil v stredu ruský prezident Vladimir Putin. Ruskí predstavitelia v ten istý deň oznámili, že sa bude týkať 300 000 mužov, a to iba tých s predchádzajúcimi vojenskými skúsenosťami.

Západné a niektoré ruské médiá vo štvrtok informovali o prípadoch, keď ruskí vojenskí komisári rozdávali povolávacie rozkazy zatknutým demonštrantom v Moskve a Voroneži. Ruské opozičné médiá tiež informovali o bankovom IT špecialistovi, ktorý dostal povolávací rozkaz, hoci nikdy neslúžil v armáde ani nenavštevoval vojenské vzdelávacie kurzy. Študent univerzity v Burjatsku zverejnil zábery, na ktorých polícia údajne vyťahuje študentov priamo z výučby, hoci ruský minister obrany Sergej Šojgu opakovane vyhlásil, že ruskí študenti mobilizovaní nebudú.

„Kremľom stanovené kvóty pravdepodobne donútia regionálnych predstaviteľov mobilizovať akýchkoľvek mužov bez ohľadu na ich vojenské skúsenosti,“ uviedol ISW s tým, že veľa regrútov rekrutov vstúpi do armády už rovno s biednou morálkou. "Prístup Kremľa (…) pravdepodobne nevytvorí efektívnych vojakov a bez väčšieho prínosu vyvolá negatívne reakcie na domácej scéne, "dodal inštitút.

Náboroví úradníci a polícia podľa niektorých svedectiev tiež uplatňujú bezohľadné mobilizačné postupy, keď predvolania oznamujú telefonicky, vydávajú ho uprostred noci či mužom oznamujú mobilizáciu prostredníctvom internetovej stránky na sociálne dávky.

Kremeľ bude podľa amerického think-tanku zrejme v nepomerne veľkej miere mobilizovať etnicky neruské a prisťahovalecké skupiny. Člen prokremeľskej Rady pre ľudské práva Kirill Kabanov navrhol povinnú vojenskú službu pre stredoázijských prisťahovalcov. Pohrozil, že v prípade odmietnutia im bude odňaté ruské občianstvo. Časopis Nastojaščeje vremja informoval o dedine v Burjatsku, kde bolo odvedených približne 700 mužov z celkového počtu 5500 obyvateľov, teda 25 percent mužskej populácie. Arménsky telegramový kanál zverejnil zoznam mobilizovaných z Tuapsa v Krasnodarskom kraji, kde sú údajne z 90 percent etnickí Arméni, hoci arménska komunita tvorí v meste len 8,5 percenta obyvateľov.

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Flowers