Podľa Šojgua na Ukrajine zahynulo 5 937 ruských vojakov. Tento údaj prekonal počty zabitých ruských vojakov počas prvej i druhej vojny v Čečensku, kde padlo 5 500 respektíve 5 000 ruských vojakov. Počas druhej svetovej vojny prišlo o život podľa údajov ruského ministerstva obrany 8,7 milióna sovietskych vojakov.
Odhady strát ruskej alebo sovietskej armády vo vybraných konfliktoch:
- AFGHANISTAN – 14 454 – Sovietska armáda vpadla do Afganistanu v decembri 1979, aby zosadila samozvaného revolucionára Háfizulláha Amína a nastolila Moskve naklonený komunistický režim. Proti vláde v Kábule a proti sovietskej armáde začali boj moslimskej gerily zo základní v Pakistane. Pre opozičných bojovníkov sa občianska vojna zmenila na vojnu proti prítomnosti sovietskych vojsk a bola organizovaná ako boj za vieru (džihád). Sovietsky zväz v krajine nasadil celkom 545 000 vojakov, proti ktorým bojovalo okolo 250 000 mudžáhidov zo všetkých etnických skupín Afganistanu, ktoré okrem iného zbraňami podporovali USA. Konflikt, ktorý trval vyše deväť rokov, si vyžiadal okolo milióna civilných obetí, zabitých bolo 14 454 sovietskych vojakov a 90 000 mudžáhidov . Viac ako päť miliónov ľudí ušlo z krajiny.
Čítajte viac Západ už nechcel bojovať v Afganistane. Napadli preto Rusi Ukrajinu?
- UKRAJINA – 5 937 – Ruský prezident Vladimír Putin tento rok 24. februára oznámil, že dal súhlas na „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine. Ruské sily napadli Ukrajinu z Ruska a Bieloruska a tiež z ukrajinského polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Rusi zahájili rozsiahly letecký, námorný i pozemný útok na takmer celú krajinu. Putin okrem iného povedal, že Rusko sa bude usilovať o demilitarizáciu a „denacifikáciu“ Ukrajiny a že mu ide aj o „oslobodenie“ proruských separatistických republík na východe Ukrajiny. Vojna teraz prebieha hlavne na juhu a východe Ukrajiny. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu podľa stanice BBC prvýkrát od marca hovoril o ruských stratách počas a pripustil, že tam zahynulo 5 937 ruských vojakov. Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko prišlo zhruba o 55-tisíc ľudí. Šéf ruského rezortu obrany okrem toho povedal, že ukrajinská strana má 61 207 mŕtvych a 49 368 zranených. Podobné vyhlásenia strán však nemožno overiť z nezávislých zdrojov.
- ČEČENSKO – 5 500 a 5 000 – Boje najprv medzi čečenskými skupinami vypukli po tom, čo vtedajší miestny prezident Džochar Dudajev rozpustil v apríli 1993 parlament aj vládu a zriadil prezidentskú správu. Tým aktivizoval opozíciu. Vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin potom pohrozil výnimočným stavom a po niekoľkých ultimátach ruské vojská v decembri 1994 prekročili čečenské hranice a strhli sa krvavé boje. K podpisu mierovej dohody z Chasavjurtu z 31. augusta 1996 bola Moskva donútená až potom, čo povstalci dobyli späť Groznyj a prevzali kontrolu nad veľkou časťou republiky. V prvej rusko-čečenskej vojne zahynulo 100-tisíc ľudí, z toho 5 500 ruských vojakov.
- Druhá vojna v Čečensku sa začala v roku 1999, kedy Kremeľ obvinil čečenských ozbrojencov z útokov v ruských mestách. Vojna skončila v apríli 2009 a zahynulo v nej podľa rôznych zdrojov 40-tisíc až 80-tisíc osôb, podľa Moskvy vyše 5 000 ruských vojakov a viac ako 14-tisíc rebelov.
- PODNESTERSKO – 800 (spolu so separatistami) – Podnestersko sa v roku 1990 odtrhlo od Moldavska v obavách zo zjednotenia tejto bývalej sovietskej republiky s etnicky a jazykovo spriazneným Rumunskom. Po vyhlásení nezávislosti však vypukli boje medzi separatistami a vládnymi vojskami, do ktorých zasiahli aj kontingenty ruských kozákov a ruskej (predtým sovietskej) 14. armády, na čele ktorej stál niekoľko rokov generál Alexander Lebeď. Päťmesačné boje si vyžiadali podľa rôznych odhadov 700 až 1 500 obetí, na strane separatistov a ruských jednotiek bolo okolo 800 padlých. V júli 1992 bola uzavretá mierová dohoda. Rusko odvtedy v krajine napriek odporu Moldavska udržuje vojenský zbor 1 500 mužov, ktorý označuje za mierovú misiu. Podnestersko žiadny štát (ani Rusko) oficiálne neuznáva a naďalej zostáva oficiálne súčasťou Moldavska, ktoré oblasti, kde nemá žiadny vplyv, ponúka rozsiahlu autonómiu.
Čítajte viac Napätie v Podnestersku stúpa, región sa chce pripojiť k Rusku
- SÝRIA – 140 – V septembri 2015 Rusko začalo letecké údery v Sýrii, o pomoc Moskvu požiadal tamojší prezident Bašár Asad. Zapojenie Ruska do značnej miery ovplyvnilo pomer síl v prospech tamojšej vlády. Útoky v Sýrii Rusko zosilnelo, keď sa na konci októbra 2015 v Egypte zrútilo ruské lietadlo Airbus A321 mieriace z letoviska Šarm aš-Šajch do Petrohradu. Nešťastie, ku ktorému sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát (IS), neprežil nikto z 224 ľudí na palube. IS bol v Sýrii porazený v marci 2019, ale skupiny s väzbami na túto organizáciu sú v krajine stále činné. Cieľom útokov ruských síl nie sú len pozície radikálov z IS a Frontu dobytia Sýrie (bývalá An-Nusra), napojené na teroristickú sieť Al-Kájda. Sýrska opozícia totiž viní Rusko z toho, že útočí aj na opozičné skupiny, vrátane tých, s ktorými spolupracujú Spojené štáty. USA v Sýrii bojujú spoločne so Sýrskymi demokratickými silami vedenými Kurdmi. Podľa odhadov spravodajského serveru BBC zahynulo v Sýrii zhruba 140 ruských vojakov a ďalších viac ako 200 príslušníkov ruských bezpečnostných agentúr.
- GRUZÍNSKO (JUŽNÉ OSETSKO) – 64 – O pol štvrtej ráno miestneho času 8. augusta 2008 vstúpili gruzínske jednotky do juhoosetskej metropoly Cchinvali, kde začali prudké boje s miestnymi separatistami. Južné Osetsko bolo v tom čase oficiálne autonómnou oblasťou Gruzínska. Moskva reagovala silným protiútokom, pri ktorom obsadila nielen Južné Osetsko, ale aj Abcházsko, ďalšiu odštiepeneckú proruskú gruzínsku provinciu. Prímerie bolo podpísané 16. augusta 2008 a ruské jednotky sa z Gruzínska začali sťahovať o štyri dni neskôr. Sťahovanie bolo dokončené v októbri toho istého roku. Podľa Moskvy si vojna vyžiadala medzi Osetcami 162 civilných obetí, juhoosetské úrady uviedli 365 obetí medzi obyvateľstvom. Rusko vo vojne stratilo 64 vojakov. Gruzínsko uviedlo, že zomrelo 228 gruzínskych civilistov a 170 vojakov. Rusko 26. augusta 2008 oficiálne uznalo nezávislosť Južného Osetska a Abcházska, čo vyvolalo na Západe vlnu kritiky. Gruzínsko vzápätí oznámilo prerušenie diplomatických stykov s Ruskom, ktoré reagovalo rovnakým krokom. Rusko v oboch provinciách stále udržuje svoje vojská, ktorých celkový počet sa odhaduje na niekoľko tisíc.