213. deň: EÚ chce vyhodiť Rusko z Bezpečnostnej rady OSN

Keď stály člen Bezpečnostnej rady OSN začne nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojnu, jeho vylúčenie by malo byť automatické, tvrdí Predseda Európskej rady Charles Michel. Exhumácie masových hrobov v Iziume sa skončili, ukrajinské úrady našli telá 447 ľudí.

24.09.2022 06:30 , aktualizované: 19:32
Rusko, Ukrajina, vojna na Ukrajine, referendum,... Foto: ,
Demonštranti držia ruské štátne vlajky na podporu referend na obsadených územiach na Ukrajine na námestí Manežnaja pri Kremli a Červenom námestí v Moskve v piatok 9. 23, 2022.
debata (878)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 213. deň
  • Z masového hrobu pri Iziume exhumovali celkovo 447 tiel
  • EÚ chce vyhodiť Rusko z Bezpečnostnej rady OSN
  • Rusi útočia na nádrže a priehrady, Ukrajincov to podľa Britov nezastaví
  • Na okupovaných ukrajinských územiach pokračujú ruské ‚pseudoreferendá‘
  • Putin podpísal zákon, ktorý v Rusku sprísňuje tresty v čase mobilizácie
  • Na rusko-gruzínskych hraniciach sa vytvoril desaťkilometro­vý rad

VIDEO: Standing ovation v OSN pre Zelenského, ruská delegácia zostala sedieť.

Video
Príslušníci záchranných zložiek exhumujú telo...
Pohľad na neidentifikované hroby civilistov a...
+6Expert skúma telo civilistu počas exhumácie v...

20:56 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v prejave pred Valným zhromaždením OSN obvinil v sobotu Západ, že sa snaží zničiť a rozdeliť Rusko. Vyhlásil, že západná rusofóbia teraz nadobudla „nebývalých a groteskných rozmerov“. Ohradil sa tiež proti kritike terajších pod dohľadom Moskvy organizovaných hlasovaní v okupovaných častiach Ukrajiny o pripojení k Rusku, informovala agentúra TASS.

"Už sa neostýchajú otvorene vyhlasovať, že majú v úmysle nielen spôsobiť našu krajinu vojenskú porážku, ale aj zničiť a rozdeliť Rusko. Inými slovami, aby Rusko zmizlo z politickej mapy sveta ako príliš nezávislý geopolitický subjekt, "povedal Lavrov s odkazom západnej podpory Ukrajiny, ktorá sa dnes sedem mesiacov bráni ozbrojenej ruskej invázii. (čtk)

19:32 Ruské úrady v sobotu zadržali viac ako 700 ľudí na protestoch proti mobilizácii, ktorú tento týždeň nariadil prezident Vladimir Putin. Niektorí zo zatknutých boli maloletí.

Rusko mobilizácia protesty zatýkanie Čítajte viac Protesty proti mobilizácii v Rusku pokračujú, zatkli už stovky ľudí

17:51 Ruský prezident Putin podpísal zmeny, ktoré sprísňujú postihy za zločiny spáchané v čase mobilizácie. Schválil tiež možnosť zjednodušeného získavania občianstva pre cudzincov, ktorí vstúpia do ruskej armády. Informovala o tom ruská agentúra TASS.

Ruská štátna Duma, dolná komora ruského parlamentu, v utorok schválila zákon, podľa ktorého napríklad za dezerciu, poškodenie vojenského materiálu alebo neuposlúchnutie rozkazu nanovo hrozí až desať rokov väzenia.

Novela zavádza tiež až päťročný trest za ničenie zbraní počas vojny a až 15 rokov za rabovanie v čase vyhláseného vojnového stavu. Podľa agentúry Reuters ruským vojakom tiež hrozí až desať rokov za mrežami za dobrovoľnú kapituláciu.

Medzi nové priťažujúce okolnosti patrí spáchanie trestného činu za mobilizácia, vojnového stavu a v čase vojny. Ruský trestný poriadok doteraz umožňoval udeliť prísnejší trest len v podmienkach ozbrojeného konfliktu alebo vojnových operácií.

Putin podpísal tiež zákon, ktorý umožňuje cudzincom požiadať o ruské občianstvo bez toho, aby predtým disponovali povolením na pobyt či spĺňali podmienku nepretržitého pobytu v Rusku po dobu najmenej piatich rokov. Predpokladom pre zrýchlené udelenie občianstva cudzincom je, že podpíšu s ruskou armádou zmluvu na najmenej jeden rok. (čtk)

17:20 Iránu je ľúto, že Ukrajina znížila úroveň ich vzájomných diplomatických vzťahov na základe správ, že Irán dodáva Rusku vojenské drony. Vyplýva to z vyhlásenia iránskeho ministerstva zahraničných vecí.

Irán drony manévre Čítajte viac Irán ľutuje rozhodnutie Kyjeva obmedziť vzťahy kvôli dronom pre Rusko

16:14 Poľsko neumožnilo po sprísnení obmedzení vstup do krajiny niekoľkým desiatkam Rusov. Pre agentúru PAP to v sobotu uviedla hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže Anna Michalská.

Od pondelka do štvrtka bol zamietnutý vstup do krajiny 54 ruským občanom, spresnila Michalská. Podľa televízie TVN24 tiež poznamenala, že na hraniciach so susednou Kaliningradskou oblasťou vládol pokoj. Pohraničná stráž po vyhlásení ruskej mobilizácie nezaznamenala žiadny nárast dopravy.

Počas posledných dvoch rokov mali Rusi povolený vstup do Poľska len za výnimočných okolností. Od pondelka sa však obmedzenia voči ruským občanom cestujúcim za turizmom, kultúrou, športom a obchodom sprísnili.

Nové obmedzenia budú od 26. septembra platiť aj na letiskách a v prístavoch. Znamená to, že Rusi cestujúci za prácou alebo zábavou nebudú môcť vstúpiť do Poľska zo žiadnej krajiny mimo schengenského priestoru. (tasr)

15:57 Ruský prezident Putin sa v posledných týždňoch viac zapojil do strategického vojenského plánovania invázie na Ukrajine a odmietol žiadosti svojich veliteľov v teréne, aby sa mohli stiahnuť z dôležitého mesta Cherson na juhu krajiny. S odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov to napísal denník The New York Times.

Putin Čítajte viac Putin sa viac zapája do vojnovej stratégie, zakázal stiahnutie z Chersonu

15:32 Ruské ministerstvo obrany zbavilo funkcie námestníka Dmitrija Bulgakova, ktorý zodpovedal za armádnu logistiku. Dôvod nie je známy. Rezort uviedol iba to, že Bulgakov bol „odvolaný v súvislosti s prechodom do inej funkcie“.

Na pozícii námestníka pre „materiálno-technické zásobovanie ozbrojených síl“ ho nahradí generálplukovník Michail Mizincev, ktorý figuruje ich na sankčných zoznamoch západných krajín kvôli svojej úlohe pri obliehaní Mariupoľa.

Personálna zmena sa odohráva na pozadí pokračujúcej ruskej mobilizácie aj problémov so zásobovaním ruských vojsk bojujúcich na Ukrajine. (čtk)

14:58 Na rusko-gruzínskych hraniciach sa vytvoril desať kilometrov dlhý rad. Informovala o tom v sobotu z Tbilisi dopisovateľka televízie BBC. Zvýšený počet ruských občanov sa stále snaží opustiť Rusko po tom, čo tamojší prezident Vladmir Putin vyhlásil v stredu čiastočnú mobilizáciu. Podľa dopisovateľsky BBC čakajú niektorí ľudia na rusko-gruzínskych hraniciach aj 20 hodín.

Premávka sa okrem toho zvýšila aj na rusko-fínskych hraniciach. Počet ľudí prechádzajúcich z Ruska do Fínska sa v posledných dňoch zdvojnásobil, uviedla pre BBC vedúca predstaviteľka fínskeho kraju Južná Karélia Satu Sikanenová.

„Pre náš kraj je to samozrejme vážna situácia, no chcem zdôrazniť, že máme silných príslušníkov pohraničnej stráže, silné obranné jednotky a Fínsko sa pripája k NATO, takže sme v bezpečí,“ uviedla Sikanenová. (tasr)

14:35 Zrejme málokto čakal, že o zapojenie do čiastočnej mobilizácie prejavia zákonodarcovia. Stalo sa: päť poslancov požiadalo ministra obrany Sergeja Šojgua, aby ich zo záložníkov urobil slúžiacich vojakov. O svoje zaradenie na front sa zaujímajú štyria poslanci vládnucej strany Jednotné Rusko a jeden zákonodarca z Liberálnode­mokratickej strany Ruska.

Pohľad do rokovacej sály dolnej komory ruského parlamentu Čítajte viac Päť ruských poslancov žiada, aby ich vyslali do vojny

14:08 Účasť na referendách o pripojení k Rusku v ukrajinských oblastiach okupovaných ruskými silami dosiahla v piatok okolo 20 percent. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Referendá o pripojení k Rusku začali v piatok v štyroch regiónoch na východe Ukrajiny, ktoré okupujú ruské sily – v samozvaných republikách Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Hlasovanie bude prebiehať päť dní až do utorka 27. septembra.

V Doneckej oblasti dosiahla účasť na referendách 23,6 percenta, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na tamojších proruských predstaviteľov. Vyše 20,5 percenta voličov hlasovalo v piatok v Záporožskej oblasti a v Chersonskej oblasti dosiahla účasť asi 15 percent, uvádza agentúra Interfax s odvolaním sa na tamojšie volebné úrady.

„Podľa nášho názoru je to na prvý deň hlasovania dosť,“ uviedla vedúca Ruskom dosadenej volebnej komisie v Chersonskej oblasti Marina Zacharovová.

Hlasovacia miestnosť bola pritom zriadená aj v Moskve, kde sa môžu na referende zúčastniť obyvatelia spomínaných štyroch ukrajinských regiónov, ktorí v súčasnosti žijú v Rusku.

13:14 Ruské úrady začali rozdávať povolávacie rozkazy aj mužom, „ktorí sa vzdali ukrajinského občianstva a získali pas Ruskej federácie“, uvádza ukrajinské ministerstvo obrany.

Rusko  protesty zatýkanie mobilizácia Čítajte viac Rusi do armády mobilizujú mužov aj v okupovanom Záporoží a Chersone

12:21 Dvaja ľudia zomreli a traja utrpeli zranenia pri piatkovom ruskom bombardovaní v Doneckej oblasti. Gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko uviedol, že obete hlásili z miest Bachmut a Krasnohorivka. „Rusi sa budú zodpovedať za všetky svoje zločiny v našej krajine!" vyhlásil gubernátor.

Útoky v noci na sobotu pokračovali v Zaporižžskej oblasti. Gubernátor oblasti Oleksandr Staruch konštatoval, že ruské bombardovanie zasiahlo obytný sektor a spôsobilo požiar niekoľkoposchodovej budovy. Dodal, že pri útoku jeden človek zomrel a siedmi boli zranení. (sita/sky news)

11:39 Ruská mobilizácia narazila na vážne systémové problémy. Čelí odporu obyvateľstva a vytvára podmienky pre vytvorenie záložných síl, ktoré nebudú schopné plniť úlohy, píše Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Putin a minister obrany Sergej Šojgu oznámili, že ruské ozbrojené sily budú mobilizovať bojaschopných záložníkov. Správy a príspevky na sociálnych sieťach však ukazujú, že náboroví úradníci mobilizujú mužov, ktorí nespĺňajú kritériá.

Inštitút zároveň upozorňuje na informácie ruských opozičných médií, podľa ktorých Kremeľ usiluje o dokončenie čiastočnej mobilizácie do 10. novembra a že sa snaží povolať do zbrane 1,2 milióna mužov namiesto verejne ohlásených 300 000. (čtk)

11:17 Ruské sily sa pravdepodobne pokúšajú zaútočiť na priehrady na Ukrajine s cieľom zaplaviť ukrajinské vojenské priechody. V pravidelnej správe o vojne na Ukrajine to v sobotu uviedlo britské ministerstvo obrany, píše denník The Guardian.

Podľa britského rezortu obrany útoky „pravdepodobne nespôsobili výrazné narušenie ukrajinských operácií vzhľadom na vzdialenosť medzi poškodenými priehradami a bojovými oblasťami“.

Ruské sily zasiahli v stredu a vo štvrtok balistickými raketami alebo podobnými zbraňami priehradu na rieke rieka Siverskyj Donec po tom, čo minulý týždeň zasiahli priehradu pri meste Kryvyj Rih v strednej časti Ukrajiny.

Ukrajinské sily postupujú ďalej po prúde pozdĺž oboch riek. Keďže ruskí velitelia sú čoraz viac znepokojení svojimi operačnými neúspechmi, pravdepodobne sa pokúšajú zaútočiť na priehrady, aby zaplavili ukrajinské vojenské priechody, dodalo britské ministerstvo. (tas­r)

10:36 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v piatok 3 252 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 151 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v piatok 3 087 ľudí. Informovala o tom hovorkyňa ministerstva vnútra SR Zuzana Eliášová.

Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu na Ukrajine prekročilo 825 729 osôb, udelených bolo 94 849 dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali 595 621 osôb.

10:11 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok večer v pravidelnom príhovore odsúdil „pseudoreferendá“, ktoré proruské úrady organizujú na okupovaných ukrajinských územiach s cieľom pripojiť tieto oblasti k Rusku. Zelenskyj vyjadril nádej, že referendá odsúdi aj svet. Informácie priniesli tlačové agentúry AFP a Reuters.

„Svet bude na tieto pseudoreferendá reagovať podľa práva – jednoznačne ich odsúdi,“ povedal s dôverou Zelenskyj. „Tieto hlasovania nie sú len zločinmi proti medzinárodnému právu a ukrajinským zákonom, sú to zločiny proti určitým ľuďom, proti národu,“ uviedol ukrajinský prezident.

Ľudové hlasovania o pripojení k Ruskej federácii sa konajú od piatka do utorka v štyroch oblastiach Ukrajiny. (tasr)

9:30 Exhumácia doteraz objavených masových hrobov v ukrajinskom meste Izium sa skončili. Ukrajinské úrady v nich našli telá 447 ľudí, napísala v piatok agentúra Ukrinform s odvolaním sa na šéfa ukrajinskej polície Ihora Klymenka. Medzi pochovanými bolo len 22 príslušníkov ozbrojených zložiek.

ukrajina izium hroby exhumácia Čítajte viac Exhumácie v Iziume skončili, na hromadnom pohrebisku našli 447 tiel
Záchranári prenášajú telá do chladiarenského... Foto: SITA/AP, Evgeniy Maloletka
izium telá ukrajina Záchranári prenášajú telá do chladiarenského vozidla po exhumácii tiel na masovom pohrebisku v ukrajinskom Iziume. 22.9.2022

8:41 Ukrajinské ozbrojené sily odrazili ruské útoky pri desiatich obciach na východe krajiny, informoval ukrajinský generálny štáb vo svojej pravidelnej správe o vývoji bojov. Invázne jednotky podľa neho naďalej sústreďujú svoje úsilie na pokusy o úplné obsadené Doneckej oblasti a udržanie dobytých území. Na okupovanom území teraz organizujú „takzvané referendá“, pripomenula ukrajinská armáda.

Vzhľadom na nízku účasť zbierajú proruskí úradníci za sprievodu ozbrojených vojakov podpisy priamo v domoch a bytoch, uvádza velenie ukrajinskej armády.

„V Záporožskej a Chersonskej oblasti začali okupačné úrady rozdávať predvolania kvôli mobilizácii mužom v odvodovom veku, ktorí sa vzdali ukrajinského občianstva a dostali pasy Ruskej federácie,“ tvrdí ďalej ukrajinský generálny štáb. Čiastočnú mobilizáciu vyhlásil tento týždeň ruský prezident Vladimir Putin.

Proruské úrady na Moskvou ovládaných alebo okupovaných ukrajinských územiach medzitým narýchlo usporiadali hlasovanie, ktoré označujú za referendum o pripojení k Rusku. Hlasovanie sa začalo v piatok a trvať má do utorka. Kyjev, jeho západní spojenci ako aj napríklad Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vopred označili plebiscity za podvod. Ich predstavitelia uviedli, že výsledky neuznajú; považujú hlasovanie len za krok Moskvy k nelegálnej anexii ďalšieho ukrajinského územia. Rusko tvrdí, že referendá sú pre obyvateľov regiónu príležitosťou vyjadriť svoj názor.

„Nepriateľ neprestáva útočiť na civilnú infraštruktúru a domy civilistov. Hrozba leteckých a raketových úderov zo strany okupantov trvá na celej Ukrajine,“ uviedol ďalej ukrajinský generálny štáb. Paľba inváznych síl podľa neho zasiahla 60 obcí. „Pri útoku nepriateľského bezpilotného lietadla na Odese zahynuli dvaja ľudia a ďalší dvaja boli zranení,“ uvádza ukrajinská armáda. K útokom na juhoukrajinský prístav Rusko podľa ukrajinských médií využilo drony, ktoré nedávno získalo z Iránu.

Letectvo ukrajinských ozbrojených síl vykonalo 25 úderov a zasiahlo 18 miest s ruskými vojakmi a vojenskou technikou a sedem pozícií protilietadlových raketových systémov, uvádza ďalej okrem iného ukrajinský generálny štáb.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné nezávisle overiť.

7:57 Kyjev v piatok večer oznámil, že sa rozhodol podstatne znížiť počet iránskych diplomatov na Ukrajine, pretože Irán posiela jej nepriateľovi Rusku zbrane. Kyjev tiež odoberie akreditáciu iránskemu veľvyslancovi, uviedla agentúra AFP.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že si v tejto veci „predvolalo dočasného chargé d'affaires Iránskej islamskej republiky na Ukrajine“. Ministerstvo v oznámení napísalo, že predvolaného vyslanca upozornilo, že dodávky iránskych zbraní do Ruska „sú v priamom rozpore s neutralitou Iránu, s rešpektovaním suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny“ a „sú nepriateľským činom, ktorý zasadil ťažkú ranu ukrajinsko-iránskym vzťahom“.

„Ukrajinská strana sa rozhodla na takýto nepriateľský čin odpovedať tým, že odoberá iránskemu veľvyslancovi na Ukrajine akreditáciu, a tiež výrazným zmenšením diplomatického personálu iránskeho veľvyslanectva v Kyjeve,“ dodalo ministerstvo. V piatok predtým Kyjev oznámil, že pri ruskom útoku dronmi na juhoukrajinské prístavné mesto Odesa zahynul civilista a že ukrajinské sily zostrelili jeden dron iránskej výroby. „Irán takto koná proti zvrchovanosti a územnej celistvosti nášho štátu, ako aj proti životom a zdraviu ukrajinských občanov,“ napísal na sociálnej sieti Facebook Serhij Nykyforov, tlačový tajomník ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Pripomenul, že Irán opakovane deklaroval svoju neutralitu v rusko-ukrajinskom konflikte a ochotu sprostredkovať jeho ukončenie.

Ukrajinská armáda v piatok neskôr vyhlásila, že počas dňa zostrelila na juhu krajiny štyri drony iránskej výroby.

6:30 Predseda Európskej rady Charles Michel poukázal v piatok vo svojom prejave v New Yorku na to, že Bezpečnostná rada OSN umožňuje Rusku ďalej sa zúčastňovať na jej činnosti a rozhodovaní, hoci Moskva vedie na Ukrajine útočnú vojnu. Informoval o tom portál americkej televízie CNN.

„Keď stály člen Bezpečnostnej rady OSN začne nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojnu, vojnu odsúdenú Valným zhromaždením OSN, vylúčenie takého člena z bezpečnostnej rady by malo byť automatické,“ povedal Michel vo svojom prejave na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Michel dodal, že Kremeľ sa snaží „zmobilizovať celý svet proti vymyslenému nepriateľovi“.

„Sme tu v Organizácii Spojených národov, v sídle, kde sa spoločne schádzajú národy sveta. A všetci vieme, že taký mohutný mnohostranný systém si vyžaduje vzájomnú dôveru… Použitie veta by malo byť výnimkou, ale stáva sa pravidlom,“ upozornil Michel.

Predseda Európskej rady vyzval na reformu bezpečnostnej rady, ktorá je podľa neho „nutná a naliehavá“.

BR OSN má 15 členov – päť stálych, určených na konci druhej svetovej vojny, a desať nestálych členov, ktorí sú volení Valným zhromaždením OSN na funkčné obdobie dvoch rokov. Každý zo stálych členov bezpečnostnej rady má právo veta, ktorým môže zablokovať akékoľvek rozhodnutie OSN. Stálymi členmi sú okrem Ruska aj Čína, Francúzsko, USA a Spojené kráľovstvo.

Bezpečnostná rada je orgán OSN poverený udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti. Zatiaľ čo uznesenia ostatných orgánov OSN sú pre členské štáty OSN len odporúčacie, uznesenia bezpečnostnej rady sú záväzné a rada si ich splnenie môže vynútiť aj silou. Uznesenia rady sú známe ako rezolúcie OSN.

878 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine