216 deň: Štyri ukrajinské oblasti rozhodli o pripojení k Rusku, tvrdia proruské úrady

Proruskí predstavitelia v Záporožskej, Chersonskej, Luhanskej a Doneckej oblasti na Ukrajine v utorok po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v referende rozhodli o pripojení týchto oblastí k Rusku. Západné krajiny vopred avizovali, že Ruskom zmanipulované referendá na Ukrajine neuznajú.

, , , 27.09.2022 06:15, aktualizované: 23:26
Ukrajina Rusko pseudo referendá Foto:
Hlasovací lístok počas referenda o pripojení samozvanej Luhanskej republiky k Rusku vo volebnej miestnosti 27. septembra 2022 v Luhansku na Ukrajine.
debata (1415)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 216. deň
  • Rusko má podľa Medvedeva právo v nevyhnutnom prípade použiť jadrové zbrane
  • Orbán na Facebooku vyzýva na zrušenie sankcií voči Rusku
  • Rusko nebude žiadať vydanie Rusov utekajúcich pred mobilizáciou do zahraničia
  • Na ruskej strane padlo už takmer 58-tisíc vojakov, tvrdia Ukrajinci
  • EÚ zavedie sankcie voči organizátorom nelegálnych referend na Ukrajine
  • Okupované územia Chersonskej oblasti sú obojsmerne uzavreté
  • Za chyby pri mobilizácii v Rusku odvolali prvého vojenského komisára
  • V referendách hlasovali za pripojenie k Rusku štyri ukrajinské oblasti, tvrdia proruské úrady

VIDEO: Čo Rusi pošlú, to Ukrajinci trafia. Máme NASAMS-y, hlási Kyjev.

23:26 Aj Donecká oblasť rozhodla o pripojení k Rusku, tvrdia proruské úrady. Zatiaľ však ide len o predbežné výsledky.

22:52 Proruskí predstavitelia v Luhanskej oblasti na východe Ukrajine v utorok po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v referende rozhodli o pripojení oblasti k Rusku. Zatiaľ však ide len o predbežné výsledky. Západné krajiny vopred avizovali, že Ruskom zmanipulované referendá na Ukrajine neuznajú.

Podľa Ruskom dosadených volebných úradov v Luhanskej oblasti sa po sčítaní všetkých hlasov za pripojenie k Rusku vyslovilo viac ako 98 percent hlasujúcich. Úrady však upozorňujú, že ide o predbežné výsledky.

Referendá sa konali od piatka do utorka v štyroch ukrajinských regiónoch, ktoré obsadila ruská armáda – v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike na východe a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Tieto oblasti tvoria asi 15 percent ukrajinského územia.

Tento „vopred určený výsledok“ znamená novú fázu v sedem mesiacov trvajúcom konflikte na Ukrajine. Očakáva sa, že výsledok v referendách bude Rusku slúžiť ako zámienka na anexiu spomínaných oblastí.

Horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, bude zrejme posudzovať žiadosti nových oblastí o pripojení k Rusku už 4. októbra, uviedla v utorok jej predsedníčka Valentina Matvijenková. Mnohé krajiny už avizovali, že výsledky pseudoreferend neuznajú – rovnako ako v prípade sporného plebiscitu z roku 2014 o pripojení Krymského polostrova k Rusku. (ap, afp, tasr)

22:35 Lotyšsko zaviedlo v utorok núdzový stav v oblasti na hranici s Ruskom. Reaguje tak na snahu mnohých Rusov odísť z vlasti po čiastočnej mobilizácii. Lotyšské nariadenie umožňuje nasadiť dodatočné zdroje na ochranu hranice v prípade, ak sa do pobaltskej krajine bude snažiť dostať viac ľudí z ruskej strany.

Osobitný režim bude v platnosti od stredy 28. septembra. Vyhlásili ho na tri mesiace vo viacerých okresoch na východe krajiny vrátane hraničných priechodov a vstupných bodov do krajiny, ako sú letiská a železničné stanice.

Vláda v Rige rozhodla tiež o uzavretí hraničného priechodu Pededze s cieľom obmedziť prílev ruských občanov a pohraničná stráž dostala pokyn zvýšiť dohľad v regióne. Lotyšské ministerstvo vnútra uviedlo, že situácia na hranici s Ruskom je pokojná a pod kontrolou. Zdôraznilo však, že po nariadení mobilizácie významne vzrástol počet ľudí, ktorí chcú odísť z Ruska a hrozí rýchly nárast počtu nelegálnych migrantov.

V Lotyšsku platí už viac než rok núdzový stav na hranici s Bieloruskom. Vyhlásili ho v auguste 2021 po tom, ako sa odtiaľto pokúsili nelegálne dostať cez vonkajšie hranice EÚ tisíce migrantov. (dpa, tasr)

22:28 Tri výbuchy bolo počuť v utorok večer v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov a následne vypadla elektrina, hlásil svedok tlačovej agentúre Reuters. „V niektorých častiach mesta nesvietia svetlá. Overujeme informácie o obetiach,“ napísal na svojom účte na sociálnej sieti Telegram starosta Charkova Ihor Terechov. Oznámil aj štvrtý útok.

Podľa neho bolo zasiahnuté zariadenie infraštruktúry a už sa pracuje na čo najskoršom obnovení dodávok elektriny. Rusko na Charkov útočilo raketami 9. septembra a zranili najmenej desať ľudí. Ukrajinskí predstavitelia vyhlásili, že išlo o ruskú odplatu za úspechy ukrajinských ozbrojených síl. (reuters, tasr)

21:53 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok dôrazne vyhlásil, že Západ nikdy neuzná pripojenie ukrajinského územia k Rusku. Reagoval tak na informácie o výsledkoch referend o pričlenení k Ruskej federácii na okupovanej časti Ukrajiny. Blinken označil tieto ľudové hlasovania za súčasť „diabolského plánu“ Moskvy.

„My a mnohé ďalšie krajiny to už dali veľmi jasne najavo. Neuznáme – naozaj nikdy neuznáme – anektovanie ukrajinského územia Ruskom,“ povedal Blinken novinárom. Zopakoval slová prezidenta Joea Bidena, že Spojené štáty „spôsobia ďalšie rýchle a ťažké straty Rusku“ za usporiadanie referend.

„Je dôležité si pripomenúť, čo sa tu deje. Rusko napadlo Ukrajinu, obsadilo jej územie a rozohráva diabolský plán na časti územia, ktoré dobylo a z ktorého vysťahovalo miestnych obyvateľov,“ uviedol. Niektorých deportovalo a ďalší „jednoducho zmizli“, upozornil šéf americkej diplomacie.

„Potom autobusmi priviezli Rusov, dosadili bábkové samosprávy, zapojili ich do referenda a pre každý prípad zmanipulovali výsledok, aby potom mohli vyhlásiť, že územie patrí Rusku,“ zosumarizoval Blinken. (afp, tasr)

21:37 Proruskí predstavitelia v Záporožskej a Chersonskej oblasti na Ukrajine v utorok po sčítaní všetkých hlasov uviedli, že ich obyvatelia v referende rozhodli o pripojení oboch oblastí k Rusku. Zatiaľ však ide len o predbežné výsledky. Západné krajiny vopred avizovali, že Ruskom zmanipulované referendá na Ukrajine neuznajú. (afp, ap, tasr)

21:10 Počet ruských občanov vstupujúcich do Európskej únie vzrástol po ohlásení čiastočnej mobilizácie v Rusku o 30 percent, uviedla Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Počas uplynulého týždňa prišlo podľa agentúry do EÚ takmer 66-tisíc ruských občanov, čo je o 30 percent viac ako týždeň predtým. Väčšina z nich prišla do Fínska a Estónska.

Pas / Pasy / Ruský pas / Čítajte viac Počet Rusov prichádzajúcich do EÚ vzrástol po ohlásení mobilizácie o 30 percent

20:12 Referendá zorganizované v štyroch okupovaných oblastiach na Ukrajine o pripojení k Rusku sú „podvodom“ a „bezohľadným porušením medzinárodného práva“, uviedol generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrovi Zelenskému.

Stoltenberg dal Zelenskému jasne najavo, že „spojenci NATO neochvejne podporujú suverenitu Ukrajiny a právo na sebaobranu“, napísal v príspevku na sociálnej sieti Twitter. „Falošné referendá usporiadané Ruskom nemajú žiadnu legitimitu a sú očividným porušením medzinárodného práva. Tieto územia sú ukrajinské,“ dodal Stoltenberg.

Hlasovanie v referendách v samozvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR) a Luhanskej ľudovej republike (LĽR) a v častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti sa konali od piatka do utorka. Ruské a proruské úrady ich zorganizovali napriek tomu, že plne nekontrolujú žiaden z týchto ukrajinských regiónov.

Z prvých čiastočných výsledkov referend vyplýva, že pripojenie k Rusku podporila prevažná väčšina hlasujúcich, oznámili v utorok ruské médiá. Mnohé krajiny už avizovali, že výsledky pseudoreferend neuznajú – rovnako ako v prípade sporného plebiscitu o pripojení Krymského polostrova k Rusku v roku 2014. (tasr, afp)

19:13 Rusko nebude žiadať vydanie ruských občanov, ktorí odchádzajú z krajiny s cieľom vyhnúť sa mobilizácii. Uviedlo to v utorok ruské ministerstvo obrany. Do susedných krajín už odišli tisíce mužov v povolávacom veku. „Ruské ministerstvo obrany neposlalo nijakú žiadosť úradom v Kazachstane, Gruzínsku alebo v akejkoľvek inej krajine na údajné nútené vydanie ruských občanov späť na ruské územie a ani tak neplánuje urobiť,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Kazachstan v utorok uviedol, že od minulej stredy jeho hranice z Ruska prekročilo približne 98 000 ruských občanov. Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v utorok prisľúbil ochranu ruským občanom utekajúcim z „beznádejnej situácie“.

Mnoho Rusov tiež zamierilo do Gruzínska, ktoré po ohlásení mobilizácie zaznamenalo zdvojnásobenie počtu príchodov z Ruska. „Pred štyrmi až piatimi dňami prichádzalo do Gruzínska denne 5000 – 6000 Rusov. Teraz ten počet vzrástol na približne 10 000 denne,“ uviedol v utorok gruzínsky minister vnútra Vachtang Gomelauri. (tasr/afp)

zväčšiť Na satelitnej snímke americkej spoločnosti... Foto: TASR/AP
Rusko Gruzínsko hranica autá mobilizícia Na satelitnej snímke americkej spoločnosti Maxar Technologies dlhý rad nákladných vozidiel a osobných áut čakajúcich na prekročenie hraníc z Ruska do susedného Gruzínska cez kontrolné stanovište Verchnyj Lars 25. septembra 2022.

18:58 Uruguaj v utorok poprel, že by vyslal svojich pozorovateľov na referendá o pričlenení k Rusku na okupovanom ukrajinskom území. Reagoval tak na obvinenia ukrajinských úradov, ktoré ho zaradili na zoznam ôsmich štátov snažiacich sa „legitimizovať“ zmienené referendá. TASR informuje podľa správy stanice BBC.

Uruguajské ministerstvo zahraničných vecí na Twitteri uviedlo, žena referendá nevyslalo pozorovateľov a ani „nepodporuje žiadne kroky zamerané na legitimizáciu násilnej okupácie častí ukrajinského územia“.

Na referendách sa zúčastňuje „ako jednotlivec“ uruguajský politik Sebastian Hagobian, člen opozičnej ľavicovej koalície Frente Amplio (Široký front). Podľa úradov v Montevideu to však „nekompromituje ani nijakým spôsobom neovplyvňuje pozíciu Uruguaja a jeho vlády“.

18:44 Nemeckí vyšetrovatelia prehľadali v utorok jachtu patriacu ruskému oligarchovi Ališerovi Usmanovovi, ktorý je podozrivý z daňových únikov, prania špinavých peňazí a porušovania sankcií EÚ. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP odvolávajúce sa na vyhlásenie frankfurtskej prokuratúry. Samotná prokuratúra však oligarchu, ktorého jachtu prehľadalo vyše 60 policajtov, nemenovala. Uviedla len, že ide o „69-ročného ruského podnikateľa“, ktorý sa už minulý týždeň stal terčom obdobného zásahu.

Reuters aj AFP tak jednoznačne uvádzajú, že ide o Usmanova, ktorému minulý týždeň prehľadali vilu ležiacu pri jazere Tegernsee. Usmanovovi zástupcovia sa k razii bezprostredne nevyjadrili. V pondelok však vydali vyhlásenie, v ktorom obvinenia voči jeho osobe označili za „nepodložené a hanlivé“, pripomína Reuters.

Ališer Usmanov, bývalý predseda Medzinárodnej šermiarskej federácie, má blízko k ruskému prezidentovi.

Podľa utorňajšieho vyhlásenia nemeckej prokuratúry je podozrivý z toho, že v rokoch 2017–2022 vykonal rozsiahle finančné transakcie v hodnote miliónov eur, aby tak zatajil pôvod prostriedkov pochádzajúcich z trestných činov, najmä daňových únikov.

Utorňajší zásah na jachte sa podľa prokuratúry uskutočnil aj s cieľom vyhovieť v tomto smere žiadosti ministerstva spravodlivosti USA, ktoré nemeckú stranu požiadalo o pomoc v rámci svojho vlastného vyšetrovania tohto podnikateľa.

18:15 Horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, bude zrejme posudzovať žiadosti nových oblastí o pripojení k Rusku 4. októbra. V utorok to uviedla predsedníčka Rady federácie Valentina Matvijenková, ktorú citovala americká spravodajská televízia CNN.

K takzvaným referendám, ktoré sa od piatka do utorka konali v štyroch ukrajinských oblastiach okupovaných Ruskom, Matvijenková povedala: „Rešpektujeme vôľu obyvateľov Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, Záporožskej aj Cheronskej oblasti. Ak je takáto vôľa z ich strany, určite podporíme ich pripojenie k Rusku.“

Riadne zasadnutie Rady federácie je naplánované na 4. októbra. Matvijenková uviedla, že vo veci referend nie je potrebné zvolať mimoriadne zasadnutie.

„Som presvedčená, že 4. októbra, ak sa všetko potvrdí, budeme pripravení posudzovať (zákony o vstupe nových oblastí do Ruskej federácie),“ dodala Valentina Matvijenková. (tasr/cnn)

18:07 Bulharsko v utorok odporučilo svojim občanom, aby necestovali do Ruska. Ak sa v tejto krajine nachádzajú, mali by z nej urýchlene odísť. Sofia to odôvodnila tamojšou „komplikovanou situáciou“.

Bulharskí občania by mali zvážiť rýchly odchod z Ruska dopravnými prostriedkami, ktoré sú k dispozícii, uviedlo vo vyhlásení bulharské ministerstvo zahraničných vecí. Bulharov zostávajúcich v Rusku vyzvalo na zvýšenie ostražitosti a aby sa vyhýbali miestam, kde sa zhromažďuje väčšie množstvo ľudí.

Bulharsko, členský štát EÚ a NATO, odsudzuje ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine. Sofia tiež nemieni uznať „fiktívne referendá“ v Ruskom ovládaných oblastiach Ukrajiny, dopĺňa DPA. (tasr/dpa)

17:45 Kyjev v utorok oznámil, že hlasovania o pripojení k Ruskej federácii v štyroch okupovaných ukrajinských oblastiach nebudú mať vplyv na vojenské ciele Ukrajiny. Invázia Moskvy tam trvá už siedmy mesiac. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

„Hlavné je, že tieto kroky, toto rozhodnutie (ruského prezidenta Vladimira) Putina nebudú mať žiaden vplyv na politiku, diplomaciu a konanie Ukrajiny na bojisku,“ povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na tlačovej konferencii s francúzskou kolegyňou Catherine Colonnovou, ktorá v utorok navštívila Kyjev.

Z prvých čiastočných výsledkov referend vyplýva, že pripojenie k Rusku podporila prevažná väčšina hlasujúcich, oznámili v utorok ruské médiá. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a denníka The Guardian. (tasr)

17:18 V okupovanom juhoukrajinskom meste Mariupoľ na pobreží Azovského mora sa na „pseudoreferende“ o začlenení do Ruska zúčastnilo len 20 % obyvateľov, ktorí zostali v meste. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na legitímneho starostu Vadyma Bojčenka.

V Mariupole žilo pred vojnou asi 541-tisíc ľudí. Momentálne sa tam nachádza asi 100-tisíc občanov, pričom vo falošnom referende hlasoval len každý piaty obyvateľ. „Môžeme hovoriť o väčšine? Väčšina obyvateľov Mariupoľa je na územiach kontrolovaných Ukrajinou, viac ako 200-tisíc ľudí. Toto sa ani náhodou nedá nazvať referendom, je to sociologický prieskum,“ povedal Bojčenko na utorňajšom brífingu.

Zdôraznil, že ľudia sú nútení zaškrtávať políčka, pretože po domoch chodia ruskí vojaci so samopalmi. „Môže byť toto nástroj demokracie?“ položil rečnícku otázku. Bojčenko taktiež povedal, že okupanti „uzatvárajú Mariupoľ“, najmä preto, aby vykonali nútenú mobilizáciu. Vyzval obyvateľov, aby sa pokúsili čo najskôr odísť.

Jeho poradca Petro Andriuščenko na Telegrame uviedol, že okupanti sa snažia zvýšiť účasť na „pseudoreferende“ tým, že z Ruska privážajú ruských občanov, aby hlasovali. Rusi tiež organizujú fingované protestné zhromaždenia, na ktorých ľudia naoko demonštrujú za pripojenie k Rusku. (sita)

16:57 V Moskvou ovládaných a okupovaných častiach Ukrajiny sa skončili narýchlo zorganizované hlasovania o pripojení k Rusku. Tamojšie okupačné či proruské úrady už na základe čiastočných výsledkov uvádzajú, že sa výrazná väčšina obyvateľov vyslovila za odtrhnutie od Ukrajiny, uvádza ruská agentúra RIA Novosti. Západné krajiny aj ukrajinská vláda hlasovanie ani jeho výsledok neuznávajú, celá akcia je podľa nich propaganda a nelegálny podvrh, ktorý má umožniť Moskve anektovať násilne obsadené územia.

Podľa čiastočných výsledkov, o ktorých proruská či okupačná správa tvrdia, že sa zakladajú na údajoch po sčítaní od 13 do 18 percent hlasov v jednotlivých oblastiach, sa za pripojenie k Rusku vyslovilo okolo 97 percent hlasujúcich.

Hlasovanie, o ktorých konaní proruské úrady informovali len pred týždňom, opakovane sprevádzali správy o nútenej účasti a ďalších volebných podvodoch. Moskvou ovládané oblasti navyše v uplynulých mesiacoch kvôli vojne opustila značná časť ich obyvateľov.

Taktiež Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá bežne monitoruje rôzne voľby, uviedla, že výsledky terajšieho hlasovania nebudú z právneho hľadiska platné, pretože akcia je v rozpore s ukrajinskými zákonmi i medzinárodným právom, koná sa v oblastiach, kde nie je bezpečne, a nezúčastňujú sa jej nezávislí pozorovatelia­. (čtk)

16:15 Od začiatku vojny na Ukrajine Rusko zarobilo 158 miliárd eur na príjmoch zo zdraženého exportu energie, z čoho polovicu zaplatili krajiny Európskej únie, upozornil v utorok na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, podľa ktorého sankcie Únie voči Rusku spôsobujú obrovské škody aj Európe. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„Môžeme smelo konštatovať, že Európania v dôsledku sankcií schudobneli a Rusko nepadlo na kolená,“ píše maďarský premiér, ktorý dodáva, že v júni v Bruseli sľubovali, že sankcie ukončia vojnu.

Podľa slov Orbána Európa čaká od Bruselu odpoveď, dokedy ešte budú sankcie, pretože ak to bude takto pokračovať ďalej, celá Európa padne. „Je čas hovoriť o tom aj s americkými priateľmi, kým nebude neskoro,“ dodal ministerský predseda.

„Bruselskí byrokrati musia pochopiť, že nie je možné riskovať osud celých národných ekonomík a miliónov ľudí,“ podčiarkol Orbán. (tasr)

15:10 Najmenej 11 ľudí zahynulo a ďalších 18 utrpelo zranenia pri ruskom ostreľovaní Charkovskej a Doneckej oblasti. V utorok to oznámila kancelária ukrajinského prezidenta.

Útok na mesto Pervomajskyj, ktoré sa nachádza na severovýchode Charkovskej oblasti, si vyžiadal osem obetí vrátane 15-ročného chlapca, uviedli ukrajinskí predstavitelia. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov povedal, že „toto nezmyselné ostreľovanie vyzerá ako pokus o vystrašenie civilistov“.

V Doneckej oblasti zaútočili Rusi za uplynulých 24 hodín na mestá Kramatorsk, Sloviansk a Toreck. Pri útokoch tam zahynuli traja ľudia a 13 osôb utrpelo zranenia, píše AP.

Rusko ostreľovalo aj mestá Nikopol a Marhanec, ktoré sa nachádzajú neďaleko Záporožskej jadrovej elektrárne, oznámili ukrajinskí predstavitelia. V meste Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti zasiahla ruská riadená strela tamojšie letisko. Miestne úrady hlásili, že útok poškodil letiskovú dráhu a vyradil letisko z prevádzky. (tasr/ap)

14:40 Moskovská polícia zbila a údajne aj znásilnila protivojnového aktivistu a básnika Arťoma Kamardina. Vo svojom vystúpení sa mal hanlivo vyjadriť o samozvaných republikách vyhlásených proruskými separatistami na Ukrajine.

rusko mobilizácia moskva polícia Čítajte viac Moskovskí policajti údajne zbili a znásilnili protivojnového aktivistu

14:02 Európska únia zavedie sankcie voči organizátorom nelegálnych, Moskvou podporovaných referend o pripojení k Ruskej federácii**, ktoré do utorka prebiehajú v okupovaných oblastiach Ukrajiny. Novinárom to povedal hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella Peter Stano, informuje agentúra AFP.

„Všetci ľudia, ktorí sa podieľajú na nelegálnych, nelegitímnych referendách (o anexii), budú čeliť následkom,“ povedal Stano. Bezprostredne nebolo jasné, akú podobu budú mať tieto opatrenia.

Predstavitelia samozvaných republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej, ako aj Ruskom dosadení zástupcovia okupovaných častí Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny zorganizovali „referendá“ o pripojení k Rusku v termíne od 23. do 27. septembra.

EÚ už minulý týždeň avizovala, že takéto referendá nanútené ruskými okupantmi bude považovať za nelegálne a bude ich vnímať ako ďalšie kroky v podkopávaní suverenity a nezávislosti Ukrajiny. (sita)

13:09 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 57 750 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišlo o život 550 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 2306 tankov, 4881 bojových obrnených vozidiel, 3730 vozidiel a palivových nádrží, 1378 delostre­leckých systémov, 331 odpaľovacích raketových systémov, 175 systémov protivzdušnej obrany, 224 vrtuľníkov, 261 lietadiel, 977 dronov, 241 striel s plochou dráhou letu, 15 lodí a 131 kusov špeciálnej techniky.

Počas pondelka zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v oblasti okolo Kramatorska a Donecka, uviedol generálny štáb. (sita)

12:26 Náčelníka vojenskej správy Magadanskej oblasti na ruskom Ďalekom východe odvolali z funkcie pre chyby pri realizácii plánov tzv. čiastočnej mobilizácie, ktorá bola prezidentom Putinom vyhlásená 21. septembra. Informovalo o tom v utorok Rádio Sloboda (RFE/RL), ktoré dodalo, že ide o prvý takýto prípad od vyhlásenia mobilizácie.

Akých chýb sa odvolaný vojenský komisár dopustil, štátne tlačové agentúry v Rusku neinformovali, dodala RFE/RL. V súvislosti s chaosom pri mobilizácii a mnohými excesmi, ktoré ju sprevádzajú, zdroje z prezidentskej administratívy podľa RFE/RL uviedli, že zodpovednosť za to budú niesť „vojenskí komisári regiónov“.

RFE/RL dodala, že prokremeľskí novinári a propagandisti útočia aj na vojenských komisárov za to, že doručujú predvolania aj ľuďom, ktorí sú do armády mobilizovaní napriek nedostatku vojenských skúseností či svojmu zdravotnému stavu. (tasr)

11:54 Okupované časti juhoukrajinskej Chersonskej oblasti boli „úplne uzavreté“ na vstupe i výstupe. Moskvou dosadení predstavitelia pristúpili k tomuto kroku po „pseudoreferende“ o začlenení regiónu do Ruskej federácie, ktoré usporiadali ruské sily a proruskí separatisti. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na utorňajšie vyhlásenie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.

Zástupca šéfa administratívy podporovanej Ruskom v Chersonskej oblasti v pondelok oznámil, že existuje dostatočný priestor na to, aby sa na základe hlasovania kontrolované oblasti odtrhli od Ukrajiny a pripojili sa k Rusku.

Pre civilistov z okupovaných častí Chersonskej oblasti je veľmi ťažké dostať sa do susednej Zaporižžskej oblasti alebo pricestovať odtiaľ, pričom pre mužov vo veku 18 až 35 rokov sú takéto presuny takmer nemožné. Podľa zdrojov ukrajinskej vlády Rusi taktiež zablokovali humanitárne koridory na juhu Ukrajiny. (sita)

10:35 Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v utorok vyhlásil, že ľuďom utekajúcim z Ruska po vyhlásení mobilizácie treba pomáhať. Súčasne avizoval, že Kazachstan bude o náraste počtu migrantov rokovať s ruskou stranou a riešiť daný problém v súlade so záujmami Kazachstanu, informovala agentúra AFP monitorovaná agentúrou TASR.

Tokajev podľa svojej tlačovej služby skonštatoval, že o ruských občanov, ktorí utekajú pred „beznádejnou situáciou“ vo svojej krajine, sa „treba postarať a zaistiť im bezpečnosť“. Zdôraznil, že ide o politickú a humanitárnu otázku.

10:20 Rusko má právo v nevyhnutnom prípade použiť jadrové zbrane, uviedol podľa agentúry TASS podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev, uviedol podľa agentúry TASS podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev.** Bývalý ruský prezident a premiér tiež zapochyboval, že by NATO zasiahlo, keby Rusko tieto zbrane použilo proti Ukrajine.

Rusko Ukrajina vojna, dmitrij medvedev Čítajte viac Medvedev: Rusko má právo v nevyhnutnom prípade použiť jadrové zbrane

10:10 Na pozemnej hranici medzi Ruskom a Gruzínskom bude pracovisko vojenskej správy, ktoré bude plniť úlohy vyplývajúce z mobilizácie, informovala ruská štátna agentúra RIA Novosti. Pracovisko má vzniknúť na pohraničnom kontrolnom stanovišti Verchnij Lars. Ruské ministerstvo vnútra neoznámilo, kedy dôjde k jeho otvoreniu.

Verchnij Lars je hlavným hraničným priechodom, cez ktorý je možné dostať sa z Ruska do Gruzínska. Od vyhlásenia mobilizácie sa na ruskej strane tejto hranice tvoria kolóny áut s ľuďmi opúšťajúcimi Rusko. Podľa BBC tam zaznamenali aj 25 kilometrov dlhú kolónu tiahnucu sa až do severoosetského mesta Vladikavkaz.

V pondelok dorazil na ruskú stranu hranice obrnený transportér s ruskými vojakmi, ktorí majú zabrániť neoprávnenému prekročeniu hranice.

10:00 Len niekoľko hodín po úniku plynu z plynovodu Nord Stream 2 v Baltskom mori pri dánskom území plynovod Nord Stream 1 nahlásil pokles tlaku. Informovalo o tom nemecké ministerstvo hospodárstva. „Prešetrujeme aj tento incident spolu s príslušnými úradmi,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. „Momentálne nepoznáme dôvod poklesu tlaku,“ dodal rezort.

„Nevidíme vplyv na bezpečnosť dodávok,“ konštatovalo ministerstvo. „Odvtedy, ako sa ruské dodávky začiatkom septembra zastavili, neprepravovali cez Nord Stream 1 žiadny plyn. Úroveň zásob sa naďalej zvyšuje. Teraz sú na úrovni zhruba 91 percent,“ dodal rezort.

Germany Foreign Policy Čítajte viac Objavili sa záhadné úniky plynu na ruských potrubiach. Hovorí sa o sabotáži, poškodenie je „bezprecedentné“

Nemecká environmentálna organizácia Deutsche Umwelthilfe v súvislosti s únikom plynu z Nord Stream 2 uviedla, že unikajúci plyn nie je toxický. Poukázala na to, že ide o metán, ktorý sa vo vode čiastočne rozpúšťa. Dokonca aj prípadná podvodná explózia by podľa Deutsche Umwelthilfe mala len lokálny vplyv.

9:50 Ukrajinci, ktorí sa podieľali na organizácii „referend“ o anexii okupovaných častí Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku, budú čeliť obvineniam z vlastizrady a najmenej piatim rokom väzenia. V rozhovore pre švajčiarske noviny Blick to povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.

„Máme zoznamy mien ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom zapojení (do referend),“ uviedol Podoľak. „Hovoríme o stovkách kolaborantoch. Budú stíhaní za vlastizradu. Hrozia im väzenské tresty v trvaní minimálne päť rokov,“ povedal Zelenského poradca.

Zároveň ubezpečil, že Ukrajinci, ktorých k hlasovaniu prinútili, potrestaní nebudú, informuje agentúra Reuters.

9:40 Po anektovaní proruských regiónov z východu Ukrajiny a Ruskom okupovaných častí Chersonskej a Záporožskej oblasti vznikne zrejme v Ruskej federácii nový administratívny okruh, informoval ruský denník Vedomosti.

Súčasťou nového subjektu Ruskej federácie – Krymského federálneho okruhu – má byť aj Krymský polostrov anektovaný Ruskom ešte v roku 2014. Ide o krok, ktorý medzinárodné spoločenstvo doteraz neuznalo a Ukrajina považuje tento polostrov za svoje dočasne okupované územie.

Krymský federálny okruh by podľa Vedomostí mohol viesť bývalý ruský vicepremiér a bývalý generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin.

9:20 Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v pondelok 2 237 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 262 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi v pondelok 2 596 ľudí.

9:15 Britské ministerstvo obrany vo svojej utorkovej správe o situácii na Ukrajine uviedlo, že ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne ohlási pripojenie okupovaných území Ukrajiny k Ruskej federácii počas svojho piatkového prejavu v parlamente.

Rusko, Ukrajina, vojna, pas, billboard Čítajte viac Kremeľ zrejme začiatkom októbra ohlási anexiu okupovaných území Ukrajiny

9:08 Približne 6,59 milióna ľudí prekročilo poľské hranice z Ukrajiny od začiatku ruskej vojenskej invázie 24. februára.

9:05 Nezávislý ruský denník Novaja gazeta informoval o prípade muža, ktorý sa pokúsil upáliť, keďže mu hrozilo povolanie do vojny na Ukrajine.

Novaja gazeta zverejnila v pondelok videozáznam z bezpečnostnej kamery zachytávajúci priebeh incidentu. Na videu vidno osobu, ktorá sa poliala neznámou tekutinou a následne vzbĺkla.

Podľa očitých svedkov sa muž pokúsil upáliť na autobusovej stanici v meste Riazaň, nachádzajúcom zhruba 200 kilometrov juhovýchodne od Moskvy, pričom kričal, že nechce ísť na front.

Plamene uhasili policajti a zraneného muža previezli do nemocnice. O jeho zdravotnom stave kolujú protichodné správy. Oficiálne informácie o udalosti, ku ktorej došlo ešte v nedeľu, ruské úrady doposiaľ nezverejnili, píše DPA.

9:00 Na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny sa v utorok končí hlasovanie v tzv. referendách, po ktorých Kremeľ zrejme oznámi pripojenie Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku, a to v ich administratívnych hraniciach, sumarizuje britská stanica BBC.

Ruské a proruské úrady tieto plebiscity zorganizovali napriek tomu, že plne nekontrolujú žiadny z týchto regiónov. Ani táto skutočnosť však nebráni okupačným úradom hlásiť rekordnú účasť a túžbu ľudí rýchlo sa stať súčasťou Ruska, konštatuje BBC. Poukazuje na to, že okupačné úrady síce hlásia vysokú účasť voličov, ale údaje o tom, koľko obyvateľov zostáva na územiach obsadených ruskou armádou a proruskými separatistami, nemajú.

BBC dodáva, že pre Ukrajinu tieto „referendá“ znamenajú, že rokovania s Ruskom už nie sú možné. Mnoho štátov už avizovalo, že výsledky týchto pseudoreferend neuzná – rovnako ako v prípade plebiscitu o pripojení Krymského polostrova k Rusku, ktorý sa konal v roku 2014.

8:20 Kremeľ podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) čelí ťažkej úlohe v snahe upokojiť ruské obyvateľstvo a zároveň mobilizovať dostatočný počet mužov na pokračovanie bojov. V najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine ISW uviedol, že 25. septembra zadokumentoval protesty v najmenej 35 ruských mestách a 26. septembra v najmenej 10 mestách. Ruská polícia podľa inštitútu naďalej potláča protesty a v meste Jakutsk v republike Sacha zadržala niekoľko desiatok žien. Informuje o tom web The Guardian.

ISW sa ďalej vyjadril, že „plánovaná anexia okupovaných častí Ukrajiny sa pravdepodobne uskutoční pred 1. októbrom alebo krátko po tomto dátume, ktorý je začiatkom jesenných odvodov do ruskej armády, aby boli možné nútené odvody ukrajinských civilistov pre boj proti Ukrajine".

7:40 Satelitné zábery americkej spoločnosti Maxar Technologies zachytávajú dlhý rad nákladných vozidiel a osobných áut čakajúcich na prekročenie hraníc z Ruska do susedného Gruzínska cez kontrolné stanovište Verchnyj Lars. V pondelok tieto zábery zverejnil portál britskej stanice Sky News.

Správy, že Rusko možno zatvorí svoje hranice, sa šíria od stredy 21. septembra, keď ruský prezident Vladimir Putin vydal príkaz na povolanie 300 000 záložníkov do armády, aby podporili vojenskú operáciu na Ukrajine.

6:55 Ruské rakety v skorých ranných hodinách zasiahli mesto Záporožie. „Nepriateľ zaútočil na regionálne centrum. Strely zasiahli naše infraštruktúrne objekty. Správy o obetiach a škodách sa upresňujú,“ napísal podľa agentúry Ukrinform šéf regionálnej vojenskej správy Oleksandr Staruch.

V meste sa spustil letecký poplach. Oblastná správa vyzvala občanov, aby dodržiavali bezpečnostné opatrenia a neignorovali signály leteckého poplachu. Ľudia boli vyzvaní, aby zostali v krytoch. Hrozí riziko opakovaných útokov.

6:50 Pomoc napadnutej Ukrajine a spolupráca v stredoeurópskom regióne budú patriť medzi témy rokovaní ministrov obrany Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska v Banskej Štiavnici. Stretnutie zástupcov krajín V4 zvolalo Slovensko, ktoré zoskupeniu teraz predsedá.

6:30 Maďarsko v pondelok oznámilo, že je neochvejne proti sankciám Európskej únie, zavedeným voči ruskému jadrovému priemyslu.

atómová elektráreň, reaktor Čítajte viac Pre Maďarov sú sankcie proti ruskému jadrovému priemyslu 'červenou čiarou'

6:15 Rusko sa prostredníctvom prebiehajúcej čiastočnej mobilizácie ozbrojených síl snaží oddialiť moment svojej porážky. Povedal to v noci na utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusi podľa Zelenského slov „cítili“, že prehrajú. „Jednoducho sa snažia túto chvíľu oddialiť, aby si zabezpečili aspoň nejakú činnosť na fronte,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore.

Situácia je podľa Zelenského obzvlášť náročná v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. „Robíme všetko s cieľom obmedziť činnosť nepriateľa,“ povedal prezident a dodal, že Doneck je stále cieľom číslo jeden pre okupantov.

„Ruská spoločnosť si nanešťastie ešte neuvedomuje všetku brutalitu ruskej vlády voči svojim vlastným obyvateľom,“ uviedol Zelenskyj.

„Musíme však urobiť všetko pre to, aby každý obyvateľ Ruska zistil, že jeho vlastná krajina ho pripravuje o tú najdôležitejšiu vec – právo na život,“ povedal ukrajinský prezident.

Ruský prezident Vladimir Putin minulú stredu (21. septembra) vyhlásil čiastočnú mobilizáciu rezervistov, pripomína DPA. Z Ruska následne odcestovali desaťtisíce ľudí – najmä mužov – na ktorých by sa mobilizácia mohla vzťahovať, a na viacerých miestach v krajine sa konali protesty.

© Autorské práva vyhradené

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy